Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej st. a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: F. X.B., nar. X.X.XXXX, bytom A. Z. X, B., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie, či tu právo je alebo nie je, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 11. októbra 2023 č.k. -17, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil, že Mestský súd Bratislava IV nemá právomoc vo veci konať, konanie vo veci samej zastavil a žalovanému voči žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo skutkového vymedzenia žaloby, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že má právo, aby jeho Trestné oznámenie zo dňa 10.9.2021, doručené Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 13.9.2021, vedené na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru (ďalej aj „PZ“), národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava pod č. Č.: X.-XXX/NKA-B.-XXXX bolo, ak je na to zákonný dôvod, odmietnuté výlučne z dôvodov uvedených v zákone alebo predpokladaných platnou právnou úpravou SR, a druhým žalobným petitom, aby súd určil, že orgány Slovenskej republiky činné v trestnom konaní, majú pri podozrení zo spáchania trestných činov sudcami pri výkone činnosti sudcu, právo a povinnosť preskúmavať procesný postup sudcov a rozhodnutia sudcami vydané, najmä pri vyšetrovaní trestného činu „Ohýbanie práva“ podľa ust. a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. , žalobcom tým, že podaním zo dňa 10.9.2021, doručeným Úradu špeciálnej prokuratúry (ďalej aj „“) dňa 13.9.2021 oznámil skutočnosti spáchania trestných činov ohýbania práva podľa a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa . Po odstúpení uvedeného trestného oznámenia Národnej kriminálnej agentúre ho vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 16.1.2023 č. Č.: X.- XXX/NKA-B.-XXXX odmietol s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že orgány činné v trestnom konaní nie sú v rámci svojej právomoci oprávnené hodnotiť procesný postup v konaní pred súdom ani rozhodovaciu činnosť sudcov, inak by to podľa vyšetrovateľa znamenalo neadekvátny a nezákonný zásah orgánov činných v trestnom konaní do právomoci súdu v konkrétnom konaní. Proti uzneseniu vyšetrovateľa žalobca podal sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol uznesením č. V. U. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 6.3.2023, keď sa v odôvodnení uznesenia s dôvodmi odmietnutia trestného oznámenia uvedených vyšetrovateľom PZ v celom rozsahu stotožnil. Žalobca mal za to, že žiadne ustanovenie o Policajnom zbore ani , , ale ani iných všeobecne záväzných právnych noriem, neobsahuje výnimku, ktorá by Policajnému zboru umožňovala neuskutočniť vyšetrovanie trestných činov

v trestnom oznámení z dôvodov uvedených vyšetrovateľom PZ a odobrených . Podľa žalobcu vyšetrovateľ odmietnutie trestného oznámenia neoprel o zákonné dôvody, preto bol toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní sú nielen oprávnené, ale zo zákona povinné vyšetrovať trestné činy uvedené v trestnom oznámení. Vyšetriť tieto trestné činy nemožno podľa žalobcu bez toho, aby orgány činné v trestnom konaní nepreskúmali procesný postup a rozhodnutie sudcu, podozrivého zo spáchania uvedených trestných činov. Vyjadril domnienku, že ak by to tak bolo, znamenalo by to absolútny zánik účinnosti ust. a , pretože by tieto trestné činy nebolo možné vyšetriť a ich páchateľov postaviť pred súd a spravodlivo odsúdiť, čo sa v danom prípade, v dôsledku nezákonného postupu orgánov činných v trestnom konaní, aj stalo.

3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z ustanovení , , (ďalej len „“) vyslovil, že pod právomocou možno súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb, ústavná podoba ktorej koncepcie je zakotvená v SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd disponujúci atribútmi nezávislosti a nestrannosti predstavuje ten orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorý je dotovaný právomocou prejednať a rozhodnúť spor, či inú právnu vec. Právomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov pri prejednávaní a rozhodovaní vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv, predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Konštatoval, že civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej rozhodovacej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich. Uviedol, že všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje: a/ okruh súkromnoprávnych sporov- dôsledne sleduje členenie právneho poriadku na právo súkromné a verejné. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter spornej veci vychádza zo súkromného práva. Typickým príkladom súkromného práva je vlastnícke právo, b/ okruh iných súkromnoprávnych vecí- v zmysle zákona ide o iné veci ako súkromnoprávne spory. Normatívne ide o priamy dopad všeobecnej subsidiarity na iné pramene civilného práva procesného, v tomto prípade vo vzťahu k . nemá vlastné ustanovenie o právomoci, preto na právne veci podliehajúce režimu subsidiárne dopadajú ustanovenia a všeobecného kódexu civilného procesu, . Inou súkromnoprávnou vecou tak budú napr. otázky statusu osôb, ktoré komplexne rieši , c/ súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takéto právne veci do právomoci civilného súdu. Ide o tzv. rozšírenú právomoc civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych právnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných súdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo upravuje komplexne .

4. V danej veci tak súd prvej inštancie vyslovil, vychádzajúc zo žalobcom navrhovaného žalobného petitu, že porušené, či ohrozené právo, ktorého ochrany sa domáha, nespadá pod okruh súkromného práva, ani okruh iných súkromnoprávnych vecí, či pod správne súdnictvo. V prípade určenia, aby jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté výlučne zo zákonných dôvodov alebo dôvodov predpokladaných platnou právnou úpravou, zdôraznil, že trestné oznámenia prejednávajú a rozhodujú výlučne orgány činné v trestnom konaní, a preto ich preskúmavanie nepatrí do právomoci civilného súdu. Dodal tiež, že žalobca v prípade podaného trestného oznámenia už vyčerpal všetky dostupné prostriedky ochrany jeho práva, ktoré mu zákon umožňoval. V prípade druhého žalobného petitu sa podľa súdu prvej inštancie javí, že sa ním žalobca domáha určitej legislatívnej zmeny, čo taktiež nespadá do kompetencie civilného súdu, ale do pôsobnosti zákonodarnej moci, ktorú reprezentuje Národná rada Slovenskej republiky,

ktorá prijíma a rozhoduje o návrhoch zákonov v rámci zákonodarného procesu za presne stanovených podmienok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia bol tak súd prvej inštancie toho názoru, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a s odôvodnením, že keďže k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, ktorý sa domáhal určenia existencie, resp. neexistencie práva na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť, avšak žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac tým, že nie je správne, nakoľko spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a odporuje . Poukázal na a 2 SR a konštatoval, že štátne orgány môžu konať iba spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Tejto uloženej povinnosti štátnych orgánov, teda aj orgánov činných v trestnom konaní, prislúcha osobné právo každého občana, teda aj jeho, aby štátne orgány zákonom ustanoveným spôsobom aj konali. Uviedol, že úlohou Policajného zboru je odhaľovať trestné činy a zisťovať ich páchateľov ( o Policajnom zbore). Podľa ust. uvedeného zákona vykonáva Policajný zbor vyšetrovanie o trestných činoch podľa . Keďže žiadne ustanovenie zákona o Policajnom zbore ani , či , ale ani iných všeobecne záväzných právnych noriem neobsahuje výnimku, ktorá by Policajnému zboru umožňovala neuskutočniť vyšetrovanie niektorých trestných činov, teda ani trestných činov uvedených v trestnom oznámení z dôvodov uvedených vyšetrovateľom PZ a odobrených Úradom špeciálnej prokuratúry došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho osobného práva na zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní. Mal tiež za nespochybniteľné, že sa tohto práva, porušeného orgánmi činnými v trestnom konaní, domáha v súlade s SR zákonom ustanoveným postupom. Uviedol, že ak by mali byť závery konajúceho súdu obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí pravdivé, znamenalo by to, že v tzv. právnom štáte neexistuje nielen orgán, ale ani postup, ktorý by chránil porušené práva či už fyzických alebo právnických osôb a prinútil štátne orgány dodržiavať povinnosti, ktoré im ukladá SR a ostatné platné právne normy. Na túto alternatívu reaguje judikatúra vyšších súdnych autorít, podľa ktorej, ak neexistuje orgán, ktorý by bol oprávnený prejednať porušenie práv a vo veci rozhodnúť, musí vec prejednať a rozhodnúť súd, inak by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ohľadom názoru súdu prvej inštancie, že druhým žalobným petitom sa žalobca domáha určitej legislatívnej zmeny, žalobca uviedol, že ide o názor, ktorý pri súčasnej právnej úprave trestného konania nemôže obstáť. Zo žiadnej právnej normy totiž podľa neho pre orgány činné v trestnom konaní nevyplýva zákaz vyšetrovať trestné činy uvedené v jeho trestnom oznámení. Práve naopak, platná právna úprava orgánom činným v trestnom konaní jednoznačne ukladá povinnosť uvedené trestné činy vyšetriť, čo však bez preskúmania postupu sudcu a jeho rozhodnutia nie je možné. Mal teda za nesporné, že druhým žalobným petitom sa žalobca domáha iba deklarácie toho, čo orgánom činným v trestnom konaní vyplýva priamo z SR a tiež zo zákona ( a zákona o Policajnom zbore). Preskúmanie procesného postupu sudcu a jeho rozhodnutia orgánmi činnými v trestnom konaní je potrebné, keď pre nič iné, tak preto, aby bolo ustálené, či sú skutočnosti uvádzané oznamovateľom v trestnom oznámení pravdivé a či tu nie je dôvod na trestné stíhanie oznamovateľa pre trestný čin krivého obvinenia podľa .

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s odôvodnením jeho rozhodnutia ( ).

8. Podľa ust. ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podstatná odvolacia námietka žalobcu spočíva v tvrdenom zásahu súdu prvej inštancie do jeho základného práva na súdnu ochranu podľa , ktorého sa mal dopustiť tým, že

nesprávne posúdil jeho vec, pretože podľa jeho názoru, žaloba ktorou sa domáhal ochrany svojho práva bola prípustná a bolo v právomoci súdu o nej meritórne rozhodnúť.

10. Jedným zo základných práv zakotvených v Ústave SR je právo na súdnu ochranu. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Súdy teda poskytujú ochranu práv jednotlivcov i organizácii a ak určitý zákon výslovne zveruje ochranu niektorých práv inému orgánu než súdu, treba sa obrátiť na tento orgán. Procesné podmienky, aj keď ich výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. ). Súdy sa v rámci civilného konania zaoberajú len súkromnoprávnymi spormi. To znamená, že súd nemôže vo veci rozhodnúť, ak bola podaná žaloba inej ako súkromnoprávnej povahy alebo zvolený súd nemá právomoc vo veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie vychádzajúc zo žalobcom navrhovaného žalobného petitu, že porušené, či ohrozené právo, ktorého ochrany sa domáha, vyslovil správny právny záver, že tento nespadá pod okruh súkromného práva, ani okruh iných súkromnoprávnych vecí, či pod správne súdnictvo. V prípade určenia, aby trestné oznámenie žalobcu bolo odmietnuté výlučne zo zákonných dôvodov alebo dôvodov predpokladaných platnou právnou úpravou, nie je daná právomoc súdu, trestné oznámenia prejednávajú a rozhodujú výlučne orgány činné v trestnom konaní, ktoré už o žalobcom podanom trestnom oznámení aj rozhodli a ich preskúmavanie nepatrí do právomoci civilného súdu. Sám žalobca konštatoval, že podľa judikatúry vyšších súdnych autorít, ak neexistuje orgán, ktorý by bol oprávnený prejednať porušenie práv a vo veci rozhodnúť, musí vec prejednať a rozhodnúť súd, inak by došlo k porušeniu ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. O žalobcom podanom trestnom oznámení rozhodovali na to oprávnené orgány činné v trestnom konaní, pričom žalobca aj vyčerpal všetky dostupné prostriedky ochrany jeho práva, ktoré mu zákon umožňoval. A pokiaľ sa žalobou v tomto civilnom konaní domáhal určenia, že má právo, aby jeho Trestné oznámenie zo dňa 10.9.2021, doručené Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 13.9.2021, vedené na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru (ďalej aj „PZ“), národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava pod č. Č.: X.-XXX/NKA-B.-XXXX bolo, ak je na to zákonný dôvod, odmietnuté výlučne z dôvodov uvedených v zákone alebo predpokladaných platnou právnou úpravou SR, na rozhodovanie o tomto žalobnom nároku žalobcu nie je súd v civilnom sporovom konaní oprávnený rozhodovať pre nedostatok jeho právomoci, nie je v jeho kompetencii ani preskúmavať rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Do kompetencie súdu v rámci civilného konania nepatrí ani rozhodovanie o druhom žalobnom petite žalobu, a to ukladať práva a povinnosti orgánom činným v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní postupujú v zmysle ustanovení a .

11. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

12. Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť , alebo zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne vyslovil, že nemal právomoc o žalobe žalobcu konať a v dôsledku tejto neodstrániteľnej prekážky konania aj správne konanie zastavil, a to bez postúpenia veci inému orgánu ( ).

13. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a a žalovanému úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

15.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/