Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48C-16-2023.pdf
PDF · 74.12 KB
Case nature
Area
Subarea
48C/16/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. námestie 1, XXX XX B., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o určenie, či tu právo je alebo nie je, t a k t o
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Mestský súd Bratislava IV nemá právomoc vo veci konať. II. Súd konanie z a s t a v u j e. III. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou podpísanému súdu dňa 04.09.2023 domáhal, aby súd určil, že žalobca má právo, aby jeho Trestné oznámenie zo dňa 10.09.2021, doručené Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 13.09.2021, vedené na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, Prezídiu Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúre, odbor Bratislava pod č. ČVS: X.-XXX/NKA-BAX-XXXX bolo, ak je na to zákonný dôvod, odmietnuté výlučne z dôvodov uvedených v zákone alebo predpokladaných platnou právnou úpravou SR. A druhým žalobným petitom, aby súd určil, že orgány Q. republiky, činné v trestnom konaní, majú pri podozrení zo spáchania trestných činov sudcami pri výkone činnosti sudcu, právo a povinnosť preskúmavať procesný postup sudcov a rozhodnutia sudcami vydané, najmä pri vyšetrovaní trestného činu ,,Ohýbanie práva“ podľa ustanovenia § 326a Trestného zákona a trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 326 Trestného zákona.
2. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že podaním zo dňa 10.09.2021, doručeným Úradu špeciálnej prokuratúry dňa 13.09.2021 oznámil žalobca skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestných činov ohýbanie práva podľa § 326a Trestného zákona a zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona (ďalej len ,,trestné oznámenie“). Po odstúpení uvedeného trestného oznámenia Národnej kriminálnej agentúre ho vyšetrovateľ PZ uznesením zo dňa 16.01.2023 č. ČVS:X.-XXX/NKA- BAX-XXXX odmietol s tým, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že orgány činné v trestnom konaní (ďalej len ,,OČTK“) nie sú v rámci svojej právomoci oprávnené hodnotiť procesný postup v konaní pred súdom ani rozhodovaciu činnosť sudcov, inak by to podľa vyšetrovateľa znamenalo neadekvátny a nezákonný zásah OČTK do právomoci súdu v konkrétnom konaní. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal žalobca sťažnosť, ktorú prokurátor ÚŠP zamietol uznesením č. V./X Gn XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 06.03.2023, keď sa v odôvodnení uznesenia s dôvodmi odmietnutia trestného oznámenia uvedených vyšetrovateľom PZ v celom rozsahu stotožnil. Žalobca mal za to, že žiadne ustanovenie zákona o Policajnom zbore ani Trestného zákona, Trestného poriadku ale ani iných všeobecne záväzných právnych noriem neobsahuje výnimku, ktorá by policajnému zboru umožňovala neuskutočniť vyšetrovanie trestných činov v trestnom oznámení z dôvodov uvedených vyšetrovateľom PZ a odobrených ÚŠP. Tvrdil, že vyšetrovateľ odmietnutie trestného oznámenia neoprel o zákonné dôvody, preto je toho názoru, že OČTK sú nielen oprávnené, ale zo zákona povinné vyšetrovať trestné činy uvedené v trestnom oznámení. Uviedol, že vyšetriť tieto trestné činy nemožno bez toho, aby OČTK nepreskúmali procesný postup a
rozhodnutie sudcu, podozrivého zo spáchania uvedených trestných činov. Vyjadril domnienku, že ak by to tak bolo, znamenalo by to absolútna zánik účinnosti ustanovenia § 326a a § 326 Trestného zákona, pretože by tieto trestné činy nebolo možné vyšetriť a ich páchateľov postaviť pred súd a spravodlivo odsúdiť, čo sa v danom prípade, v dôsledku nezákonného postupu OČTK, aj stalo.
3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
4. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
5. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Pod pojmom právomoc možno súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie je normatívne zakotvená v čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd disponujúci atribútmi nezávislosti (teda koncepciou, že súd je viazaný výlučne zákonom, sudca nemôže byť perzekvovaný za svoj právny názor vyjadrený v rozhodnutí) a nestrannosti (teda postavenie súdu je vnímané ako postavenie arbitra medzi stranami a nad stranami, jeho rozhodnutie predstavuje vždy autoritatívne stanovenie toho, čo sa považuje v konkrétnom prípade za právo) predstavuje teda ten orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorý je dotovaný právomocou prejednať a rozhodnúť spor či inú právnu vec. Možno konštatovať, že právomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov pri prejednávaní a rozhodovaní vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Inak povedané, právomoc súdu predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej rozhodovacej pôsobnosti, teda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať a rozhodovať ich.
7. Z doposiaľ uvedeného vyplýva, že všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje: a) okruh súkromnoprávnych sporov - Civilný sporový poriadok dôsledne sleduje členenie právneho poriadku na právo súkromné a verejné. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter spornej veci vychádza zo súkromného práva. Typickým príkladom súkromného práva je vlastnícke právo. b) okruh iných súkromnoprávnych vecí - v zmysle zákona ide o iné veci ako súkromnoprávne spory. Normatívne ide o priamy dopad všeobecnej subsidiarity Civilného sporového poriadku na iné pramene civilného práva procesného, v tomto prípade vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Civilný mimosporový poriadok nemá vlastné ustanovenie o právomoci, preto na právne veci podliehajúce režimu Civilného mimosporového poriadku subsidiáme dopadajú ustanovenia všeobecného kódexu civilného procesu, Civilného sporového poriadku. Inou súkromnoprávnou vecou tak budú napríklad otázky statusu osôb, ktoré komplexne rieši Civilný mimosporový poriadok. c) Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu. Ide o tzv. rozšírenú právomoc civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych právnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných súdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v zákonom stanovených prípadoch rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo upravuje komplexne Správny súdny poriadok.
8. Súd v danej veci konštatuje, vychádzajúc pritom zo žalobcom navrhovaného žalobného petitu, že porušené, či ohrozené právo, ktorého ochrany sa žalobca domáha nespadá pod okruh súkromného práva ani okruh iných súkromnoprávnych vecí, či pod správne súdnictvo.
V prípade určenie, aby jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté výlučne zo zákonných dôvodov alebo dôvodov predpokladaných platnou právnou úpravou súd zdôrazňuje, že trestné oznámenia prejednávajú a rozhodujú výlučne orgány činné v trestnom konaní a preto ich preskúmavanie nepatrí do právomoci civilného súdu. Súd len pre úplnosť dodáva, že žalobca v prípade podaného trestného oznámenia už vyčerpal všetky dostupné prostriedky ochrany jeho práva, ktoré mu zákon umožňoval. V prípade druhého žalobného petitu, sa súdu javí, že sa ním domáha určitej legislatívnej zmeny, čo taktiež nespadá do kompetencie civilného súdu, ale do pôsobnosti zákonodarnej moci, ktorú reprezentuje Národná rada Slovenskej republiky, ktorá prijíma a rozhoduje o návrhoch zákonov v rámci zákonodarného procesu za presne stanovených podmienok.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citovaného zákonné ustanovenia je súd toho názoru, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
10. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo zavinením žalobcu, ktorý sa domáhal určenia existencie, resp. neexistencie práva na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pretože však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody v zmysle § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.