Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8CoE-4-2020.pdf
PDF · 118.94 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/4/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinným: 1/ I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX Q. 2/ D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX Q., 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. L. E. XXX, prechodne bytom I. I. XXXX/XX, J.-K. L. E., o vymoženie 9.146,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 3Er/41/2010-91 zo dňa 20. decembra 2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal a výrokom III. oprávnenému a povinným 1/, 2/ a 3/ nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 243b ods. 1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6 Exekučného poriadku, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, § 52, § 53 ods. 1, 4, § 54 Občianskeho zákonníka, § 23 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 30.06.2007, § 256 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.12.2009 domáhal voči povinným 1/ až 3/ vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 9.146,83 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 05.03.2007, č. k. 29Zm/268/2006-30, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.07.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Gallovi, so sídlom exekútorského úradu v Martine, dňa 05.02.2010. Jeho ustanoveným náhradníkom je súdny exekútor Mgr. Milan Somík, so sídlom exekútorského úradu v Martine. Poverený súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 27.01.2016 a dňa 15.11.2019 podanie oprávneného zo dňa 15.01.2016, označené ako "Splnenie si povinnosti v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku - zaslanie", ktoré oprávnený doručil exekútorskému úradu povereného súdneho exekútora dňa 22.01.2016. V podaní uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.03.2007 uzavretej medzi postupcom V. D., a.s. a postupníkom oprávneným postúpil postupca na oprávneného pohľadávku voči povinnému. Postupca a povinný uzatvorili Zmluvu číslo XXXXXXXXX, dátum podpísania zmluvy 22.10.2004 s predmetom bližšie špecifikovaným v zmluve. Nakoľko si povinný nesplnil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy, postupca vyplnil zmenkovú sumu na základe Dohody o vyplnení zmenky. Zároveň predložil fotokópiu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.10.2004. Exekučným titulom v prebiehajúcej exekučnej veci je zmenkový platobný rozkaz, ktorým sa oprávnenému priznal nárok proti
povinným 1/ až 3/, ktorí sú fyzickými osobami. Z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu vyplýva, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal oprávnenému nárok proti povinným - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo-právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnými 1/ a 2/ ako dlžníkmi a povinným 3/ ako ručiteľom. Súčasťou návrhu na vydanie platobného rozkazu bol originál zmenky. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 22.10.2004 súd zistil, že táto bola uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného na jednej strane a povinným 1/ ako stavebným sporiteľom - dlžníkom a povinným 2/ ako spoludlžníkom a povinným 3/ ako ručiteľom na strane druhej, pričom právny predchodca oprávneného bol v zmluve označený údajmi, ktoré obvykle identifikujú podnikateľa, t. j. obchodným menom, miestom podnikania, IČO- om a povinní 1/ až 3/ údajmi, ktoré obvykle identifikujú fyzickú osobu - nepodnikateľa, t. j. menom, priezviskom, dátumom narodenia či rodným číslom, bydliskom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 9.958,18 Eur (300.000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmenil na stavebný úver vo výške 5.974,91 Eur (180.000,- Sk). V čl. VIII. zmluvy s označením "Poplatky" boli zakotvené poplatky nasledovne: "Za spracovanie a schválenie úverového prípadu vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok vo výške 5.000,- Sk v súlade s platným Sadzobníkom poplatkov a odmien poskytnuté služby veriteľa" a "v zmysle článku I. bodu 2 tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje uhradiť poplatok za správu vkladového účtu za celú dohodnutú minimálnu dobu sporenia vo výške 2.400,- Sk". Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že právny predchodca oprávneného bol v čase uzavretia zmluvy s povinným podnikateľom s predmetom podnikania, okrem iného, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom. Vzhľadom na dikciu § 243f ods. 1 a ods. 3 Exekučného poriadku exekučný súd konštatoval, že prebiehajúca exekúcia je od 23.12.2015 zo zákona odložená, keďže ide o exekučné konanie začaté pred účinnosťou zákona č. 438/2015 Z. z. a o exekučné konanie, kde bol návrh na vykonanie exekúcie podaný na podklade rozhodnutia (v danom prípade rozhodcovského rozsudku), ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Oprávnený si teda správne splnil svoju povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku a stihol tak urobiť v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na uvedené je povinnosťou exekučného súdu preskúmať, či je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekúciu buď zastaviť alebo rozhodnúť o jej pokračovaní, pričom ustanovenie § 243f ods. 4 Exekučného poriadku zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku existencie dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku pritom na zastavenie exekúcie musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: 1. rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, 2. v konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a 3. nebolo prihliadnuté na niektoré z okolností uvedené pod bodom 1 až 3, t. j. na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie, resp. neprípustnosť použitia zmenky alebo na rozpor s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Keď sa v konaní preukáže nesplnenie niektorej z troch podmienok, exekučný súd musí rozhodnúť o pokračovaní exekúcie. V predmetnej exekučnej veci bol exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz, preto splnenie prvej podmienky je nepochybné. Súd po oboznámení sa s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie a k nemu pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že aj druhá podmienka je splnená. Vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súvislosti so zabezpečením ktorej bola vystavená zmenka, na ktorej základe následne došlo k vydaniu zmenkového platobného rozkazu, je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - právny predchodca oprávneného ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľmi - povinnými 1/ až 3/ ako fyzickými osobami, ktorí pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomuto záveru súd dospel s ohľadom na označenie zmluvných strán predmetnej zmluvy, účel poskytnutia úveru v zmluve uvedený, výpis z obchodného registra na právneho predchodcu oprávneného a skutočnosť, že oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na vyhodnotení zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako zmluvy spotrebiteľskej nič nemení ani fakt, že zmluva zároveň nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V čase jej uzavretia totiž platil zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý obsahoval aj ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a), podľa ktorého sa zákon nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29Zm/268/2006 súd ďalej zistil, že jeho súčasťou sú listinné dôkazy, z ktorých je zrejmé, že zmenka, na základe ktorej zmenkový súd priznal právnemu predchodcovi oprávneného nárok proti povinným 1/ až 3/ - fyzickým osobám, zabezpečovala hlavný záväzkovo- právny vzťah založený zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Po oboznámení sa so spisom Okresného súdu Nitra a doplnením návrhu na vykonanie exekúcie súd konštatoval, že oprávnený dostatočne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, nepreukázal, že by zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, či rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. V návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu síce právny predchodca oprávneného ako navrhovateľ opísal charakter kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže a okolnosti, ktoré vystaveniu zmenky predchádzali, avšak len z uvedeného nemožno usudzovať, že sa aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania zaoberal a na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Naopak, z návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu je zrejmé, že žalovaná zmenková suma bola v návrhu uvedená v celku, navrhovateľ nijako nešpecifikoval, z akých čiastkových nárokov pozostáva. Z uvedeného súd vyvodil, že ak by sa zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu zaoberal aj charakterom kauzálneho vzťahu účastníkov konania, ku ktorému sa vystavená zmenka viaže, nielen čisto zmenkovým abstraktným vzťahom, musel by sa zaoberať najskôr tým, z akých čiastkových nárokov (čo z uplatnenej sumy tvorila nesplatená suma úveru, čo úroky či iné príslušenstvo, prípadne zmluvná pokuta) žalovaná suma pozostáva, pretože len tak by vedel následne preskúmať a uzavrieť, či uplatnený nárok mal základ aj v neprijateľných zmluvných podmienkach, prípadne či nedošlo k rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Súd mal za to, že zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz vydal výlučne na základe predloženého originálu zmenky, a teda odčlenil zmenkový abstraktný vzťah od spotrebiteľského vzťahu, v dôsledku čoho zjavne neaplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa a v konaní ani neskúmal zmluvné podmienky z hľadiska ich možnej neprijateľnosti či rozporu s dobrými mravmi, resp. so zákonom. Ďalej exekučný súd preskúmal, či spotrebiteľská zmluva obsahovala nejaké neprijateľné zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadol, alebo či súd v základnom konaní neprihliadol na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, alebo na plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Za neprijateľné zmluvné podmienky súd posúdil tie, podľa ktorých si právny predchodca oprávneného mohol účtovať poplatok za spracovanie a schválenie úverového prípadu, vydanie biankozmenky a poplatok za vedenie úverového účtu. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru a poplatku za vydanie biankozmenky, súd vyhodnotil samotný poplatok za neplatné zmluvné dojednanie, ktorý bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp. oprávnený nepreukázal a súdu nebolo zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa (predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zo zmluvy však vyplýva, že zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv. bianko zmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd teda vyhodnotil rovnako ako priečiace sa dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy. Z uvedeného tiež vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. Súd mal za preukázané, že zmenkový súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, a to dokonca na také, ktoré mali vplyv na výšku uplatneného
a priznaného nároku, keďže súdu je z jeho úradnej činnosti zrejmé, že niektoré tieto poplatky, ak nie všetky, si právny predchodca žalovaného v žalobách uplatňuje. Súd preto konštatoval aj splnenie tretej podmienky, a preto exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. Poverený súdny exekútor súdu dňa 07.03.2018 oznámil, že pre prípad zastavenia konania si neuplatňuje trovy exekúcie. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Keďže si ale poverený súdny exekútor náhradu trov exekúcie neuplatnil, súd mu trovy exekúcie nepriznal. K zastaveniu konania došlo z dôvodu zmeny Exekučného poriadku zavedenej zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorú procesné strany nemohli ovplyvniť. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnenému a povinným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku I. podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil § 57 ods. 1 písm. m), § 243f ods. 1, 4, 6, § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku s poukazom na ustanovenie § 243f Exekučného poriadku, na už prebiehajúcu exekúciu, v ktorej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný v roku 2006 na podklade zmenkového platobného rozkazu vydaného v súlade s vtedy platnou právnou úpravou. V čase vydania platobného rozkazu zmenkový súd neskúmal právny dôvod uzavretia zmenky, nakoľko záväzok zo zmenky ako abstraktného právneho úkonu bolo možné uplatniť v špeciálnom a zákonom samostatne upravenom type súdneho konania so špecifickým predmetom. Jedným z osobitných znakov uvedeného konania bol dôsledne uplatnený koncentračný princíp, ktorý sa prejavoval v tom, že určité procesné úkony bolo možné účinne urobiť len vo vymedzenom procesnom štádiu. Postačujúcou podmienkou pre jeho vydanie bolo podľa § 175 ods. 1 OSP okrem návrhu predloženie prvopisu zmenky, o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať a prípadne ďalších listín potrebných na uplatnenie práva (napr. dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke). Zmenkový súd pred vydaním zmenkového platobného rozkazu skúmal výlučne, či uplatňované právo zo zmenky skutočne vyplýva a či zmenka má minimum formálnych náležitostí vyžadovaných zákonom. Ak boli uvedené predpoklady splnené, zmenkový súd zmenkový platobný rozkaz bez ďalšieho skúmania skutkového stavu vydal. Vzhľadom k uvedenému je logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi oprávneným a povinnými, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 05.03.2007, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval, práve naopak, umožňoval vydanie riadneho a najmä rovnocenného exekučného titulu bez potreby preukazovania kauzálnych predpokladov. Zákonodarcovi muselo byť v čase prijímania novely, ktorou sa menilo predmetné zákonné ustanovenie, zrejmé, že podmienka skúmania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, ani nemohla byť v čase priznania nárokov zo zmenky zmenkovým súdom splnená, a preto takéto ustanovenie nemá a nemôže mať oporu v platnom právnom poriadku. Podkladom pre predmetnú novelu bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 93 zo dňa 20.10.2015, nezohľadnila však podstatnú časť stanoviska, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že: ,,nemožno prijať jednotné stanovisko pre posúdenie nárokov zo zmenky bez toho, aby súd nerešpektoval stav v čase jej vystavenia, a to najmä s ohľadom na rešpektovanie princípu právnej istoty a zákazu retroaktivity.“ Je toho názoru, že takýto výklad a aplikácia zákona je v značnom rozpore so základnými zásadami a princípmi civilného konania, v dôsledku čoho je takéto rozhodnutie, ktoré je postavené na jazykovom výklade bez širšieho kontextu s prihliadnutím k účelu zákona a jeho základným princípom, potrebné považovať za arbitrárne. Poukázal na odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012, v ktorom uviedol, že: ,,všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.“ Uvedeným postupom sa po ére preskúmavania rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, dostávame do éry zastavovania exekúcií vedených na podklade rozhodnutí, v ktorých sa priznali nároky zo zmenky proti povinným
- fyzickým osobám. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V štádiu, kedy majú exekučné súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2010 na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte
v roku 2004, už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov. Namiesto toho, aby vyššie uvedené odlišné stanovisko upozornilo na možné zvýhodňovanie jedného z účastníkov konania, uvedenou aplikáciou a výkladom vyššie uvedených zákonných ustanovení dochádza k jednoznačnej retroaktivite. V danej veci veriteľ už od roku 2007 disponuje exekučným titulom, ktorý si riadne uplatnil v exekučnom konaní, a preto je dôvodné sa domnievať, že uvedeným postupom exekučného súdu dochádza k zásahu do práv oprávneného ako veriteľa v rozpore so zásadou právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Oprávnený má za to, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Poukázal aj na nesprávne poučenie súdu o možnosti podať v tejto veci opravný prostriedok, nakoľko v zmysle poučenia napadnutého rozhodnutia proti zastaveniu exekúcie vednej pod sp. zn.: 3Er/41/2010, nie je možné podať odvolanie. Žalobca poukazuje na § 357 ods. a) CSP v zmysle ktorého: ,,Odvolanie je prípustné proti súdu prvej inštancie o zastavení konania.“ Nakoľko je prípustnosť opravného prostriedku proti zastaveniu konania daná priamo zo zákona, podáva žalobca v zmysle § 357 ods. a) CSP v tejto veci odvolanie. Poukázal aj na rozhodnutie vydané v konaní pod sp. zn. 3Er/858/2008, ktoré bolo tiež vydané Okresným súdom Partizánske v obdobnej veci a ktorého poučenie obsahuje možnosť podať proti výroku o zastavení konania odvolanie a preto žalobcovi nie je úplne zrejmé na základe akých skutočností poučil súd strany sporu o neprípustnosti odvolania voči výroku, ktorým zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. 3Er/41/2010. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia zrušil a zároveň priznal náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému v rozsahu 100 %.
3. K odvolaniu oprávneného podal vyjadrenie exekútor. Uviedol, že sa stotožňuje s odvolacími dôvodmi uvedenými oprávneným, ako aj s jeho ostatnou argumentáciou. V zmysle uvedeného má za to, že je namieste oprávnenému vyhovieť tak, ako uvádza vo svojom podaní.
4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
6. Podľa § 355 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
7. Podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.
8. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie je prípustné podľa § 357 písm. a) CSP. Súd prvej inštancie zrejme nedopatrením prípadne chybou v písaní uviedol nesprávne poučenie.
9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 11. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
12. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
13. Podľa § 3 zákona č. 125/2016 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2016/125/> proti právoplatnému rozsudku vydanému v konaní, ktoré začalo podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, je za podmienok podľa Civilného sporového poriadku prípustná žaloba na obnovu konania aj z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
14. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 02.12.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 9.146,83 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Nitra, č. k. 29Zm 268/200 <http://merit.slv.cz/1Zm/112/2007>6-30 zo dňa 05.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči povinným dňa 27.07.2007. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 05.02.2010. Zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť, podľa ktorej má oprávnený povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie.
15. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplnenia vyplýva, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (V. a.s.) a povinnými vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 20.10.2004. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v danom prípade vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnými má povahu spotrebiteľskej zmluvy.
16. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Nitra, č.k. 26Zm 268/2006-30 z 05.03.2007, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné
bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v ustanovení § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý až tretí Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne v predmetnej zmluve identifikoval viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinných ako spotrebiteľov. So závermi súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení sa odvolací súd stotožňuje.
17. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení so spisom zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn 26Zm 268/2006, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak zo žiadneho dôkazu nebol nepreukázaný. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
18. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2015 pod por. č. 93, kde zaujal stanovisko, že ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je totiž zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskumu ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu musí súd prihliadať ex lege, a táto povinnosť sa vzťahuje aj na prieskumnú činnosť konaní, ktoré prebiehali pred uvedenou novelou.
19. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom tento nedostatok neodstránil ani v odvolacom konaní, a preto odvolací súd vychádzajúc z prezumpcie dôvodu zastavenia exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku), uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
20. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že napriek tomu, že určitému exekučnému titulu bola odopretá vymáhateľnosť v dôsledku vyššie uvedeného, veriteľ sa môže opätovne domáhať svojho nároku podaním návrhu na obnovu konania z dôvodu, že bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky alebo šeku a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (§ 3 zákona č. 125/2016 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2016/125/>.).
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).