Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-17-2020.pdf
PDF · 81.56 KB
Case nature
Subarea
41Cob/17/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytov Asmolovova 1991, so sídlom ul. Gen. Asmolova 1991, 960 01 Zvolen, IČO: 37 826 778, zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Cvopovou, so sídlom Nográdyho 716/37, 960 01 Zvolen, proti žalovanému SEKIER, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 31 692 885, zastúpenému Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, o zaplatenie 2.690,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Cb/10/2019-66 zo dňa 20. novembra 2019 takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Cb/10/2019-66 zo dňa 20. novembra 2019 vo výroku II. o trovách konania potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením vo výroku I. zastavil konanie a vo výroku II. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 2.690,59 Eur, pričom žalobca podaním zo dňa 13.11.2019 zobral žalobu v celom rozsahu späť, nakoľko žalovaný uhradil dlžnú sumu s príslušenstvom v prospech účtu žalobcu 11.9.2019 vo výške 6. 250,17 Eur prostredníctvom tretej osoby. Z dôvodu späťvzatia žaloby súd v súlade s § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil a rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, nakoľko skúmaním súd zistil, že žaloba bola podaná na súd dôvodne. Súd mal za preukázané, že dlžná suma bola zo strany žalovaného zaplatená až po podaní žaloby.
3. Proti uzneseniu voči výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd II. výrok uznesenia zmenil tak, že neprizná náhradu trov konania žiadnej zo strán konania vrátane trov právneho zastúpenia, eventuálne, aby odvolací súd posúdil, že sú splnené podmienky pre zrušenie II. výroku uznesenia a aby napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ tvrdí, že došlo k vadám konania spočívajúcim v tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
4. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dňa 11.9.2019 bola uhradená žalobcovi čiastka vo výške 6.250,17 Eur, čo je nesporná skutočnosť, pričom žalovaný zdôraznil, že táto čiastka sa skladá zo sumy 5.259,32 Eur titulom v tom čase existujúcich nedoplatkov žalovaného na službách spojených s užívaním bytov a na tvorbe fondu prevádzky údržby a opráv v bytovom dome nachádzajúcom sa v správe žalobcu a tento stav nedoplatkov bol žalobcom evidovaný za január 2019 (vrátane) po september 2019 (vrátane). Suma 5.259,32 Eur pozostáva zo sumy žalovanej v tomto konaní vo výške 2.690,59 Eur a zo sumy 1.523,92 Eur priznanej v právoplatne skončenom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 15C/179/2016. Ďalej zaplatil sumu 668,33 Eur titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní priznaných súdom uznesením zo dňa 10.6.2019 sp.zn. 15C/179/2016-117 a sumu 80,50 Eur titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku uhradeného žalobcom za podanú žalobu v konaní 12Cb/10/2019 a sumu 242,02 Eur titulom trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní 12Cb/10/2019, ktoré aj boli v takej výške stanovené aj v zrušenom platobnom rozkaze. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že ide o okolnosť osobitného zreteľa a v danom prípade mal byť uplatnený postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku.
5. Žalovaný tiež zdôraznil, že v prípade, ak II. výrok uznesenia nadobudne právoplatnosť a konajúci súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, tak v prípade exekučného konania exekučný súd nesmie a nebude prihliadať na akékoľvek skutočnosti, ktoré nastali pred nadobudnutím právoplatnosti exekučného titulu a pokojne teda môže dôjsť k situácii, že žalovaný bude zaviazaný na duplicitné plnenie v časti náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré už raz boli uhradené v celej výške. Z tohto dôvodu by podľa žalovaného sa malo za daných okolností uplatniť ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a II. výrok uznesenia by nemal priznávať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.
6. Žalovaný tiež tvrdí, že výrok II. uznesenia je už len vo svojom základe čisto formálny, navyše zvýraznenie prejavuje v prílišnej povrchnosti bez náležitého riadneho odôvodnenia, z ktorého by riadne vyplynulo z akých dôvodov sa súd s danými podstatnými vecami vôbec nezaoberal, alebo z akého dôvodu priznal za daného skutkového stavu náhradu trov konania protistrane, a preto žiadal žalovaný odvolaniu vyhovieť.
7. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním doručeným okresnému súdu dňa 22.1.2010, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania potvrdil a žiadal priznať trovy odvolacieho konania.
8. Žalobca považuje odvolanie za účelové, zavádzajúce a nepravdivé. K skutkovej veci žalobca uviedol, že voči žalovanému je vedených niekoľko súdnych konaní, nakoľko je vlastníkom viacerých bytov na sídlisku Sekier vo Zvolene, pričom nikde neplatí preddavky do fondu údržby, opráv a prevádzky, čo je základnou povinnosťou každého vlastníka bytu, pričom každé Spoločenstvo vlastníkov bytov si muselo dlhy vymáhať súdnou cestou. V danom spore sa jednalo o byt č. XX na druhom poschodí vchod XX v obytnej budove - Gen. Asmolova sup.č. 1991 vo Zvolene, zapísaného na Okresnom úrade Zvolen, odbor katastrálny na LV č. XXXX, katastrálne územie Y., ktorého bol žalovaný vlastníkom. Asi od roku 2014 neplatil preddavky za tento byt a z toho titulu boli vedené na Okresnom súde Zvolen súdne konania, č.k. 15C/179/2016 o 1.523,92 Eur a č.k. 12Cb/10/2019 o 2.690,59 Eur (uplatnený nárok do 1/2019 vrátane). Žalobca poukázal na to, že žalovaný chcel byt odpredať, pričom potreboval Potvrdenie správcu bytu o tom, že k bytu neeviduje žiadne nedoplatky, ktoré musí byť doložené ako Príloha ku kúpnej zmluve a k návrhu na vklad na Katastrálny úrad v zmysle § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, inak by vklad vlastníckeho práva bol zamietnutý. Z tohto dôvodu žalovaný prostredníctvom tretej osoby, a to U. U. zrealizoval úhradu. Celkom bolo uhradené v prospech účtu žalobcu 6.250,17 Eur, a to nedoplatok na byte 5.259,32 Eur a priznané súdne trovy spolu 990,85 Eur. Žalobca tvrdí, že neprichádza do úvahy uplatnenie § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko nejde o okolnosť hodnú osobitného zreteľa ako uvádza žalovaný. Žalobca tvrdí, že súd správne priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, nakoľko žalovaný procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, keďže dlžobu dobrovoľne uhradil po podaní žaloby.
9. K tvrdeniu žalovaného, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku s poukazom na to, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu oveľa vyššiu ako bola výška žalovanej istiny vrátane príslušenstva a súd mal skúmať z akého dôvodu sa tak stalo a z čoho uhradená suma pozostáva sa nezakladá na pravde a je to tiež nezmysel. Žalobca teda považuje uznesenie súdu prvej
inštancie za správne a dostatočne zdôvodnené, teda súd postupoval správne pri priznaní trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací podľa § 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správne potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Preskúmaním dôvodov podaného odvolania zo strany žalovaného odvolací súd má za to, že nie sú dôvodné. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalovaný po podaní žaloby na súd prostredníctvom tretej osoby zaplatil žalovanú sumu aj s príslušenstvom, ako aj s istinou a príslušenstvom z iného právoplatne skončeného súdneho konania.
13. Táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu sporná. Žalovaný sa však domnieva, že úhradou trov konania nevznikol žalobcovi nárok na priznanie trov konania proti žalovanému a tiež má za to, že úhradou trov konania je daná okolnosť hodná osobitného zreteľa, teda je nutné postupovať podľa § 257 CSP.
14. Odvolací súd uvádza, že zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý splnil svoju povinnosť po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Samotná skutočnosť, že žalovaný trovy konania uhradil spolu so žalovanou istinou a príslušenstvom neznamená, že nevznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Túto skutočnosť musí zohľadniť v rámci súdneho konania súdny úradník, ktorý na základe právoplatného priznania nároku o trovách konania vyčísľuje trovy konania. Nie je to však okolnosťou hodnou osobitého zreteľa, pre ktorú by sa malo postupovať podľa § 257 CSP.
15. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v prípade nepriznania nároku na náhradu trov konania žalobcovi v tomto konaní by vznikol eventuálne žalovanému nárok na vrátenie už zaplatených trov konania titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca by nemal právoplatné rozhodnutie o dôvodne prijatej platby za trovy konania.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považuje napadnutý výrok ohľadne trov konania za vecne správny, a preto napadnuté uznesenie vo výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.
17. Samotné žalovaným uvádzané skutočnosti musí zohľadniť súdny úradník pri vydaní uznesenia o vyčíslení trov konania. Nič nebráni tomu, že v samotnom vyčíslení trov konania je uvedená na plnenie suma 0,-Eur.
18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).