Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Csp/166/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v právnej veci sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: J. J., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX E. XXX, O. K. F.. X M. XX, XXX XX E., o zaplatenie 128,28 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 52,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne počítaným zo sumy 52,72 eura od 01.12.2014 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.07.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 128,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 01.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 23.12.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 181,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 8 mesačných splátkach v sume 30,- eur bez poistenia a 32,07 eur s poistením. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 128,28 eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 20.11.2014 úver zosplatnil. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 128,28 eur, ktorú žalobca vypočítal ako celkovú sumu pôžičky vrátane splátok (akontácie). Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania. Ako dôkazy pôvodný žalobca označil a predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 23.12.2013, Predžalobnú upomienku, fotokópiu doručenky, Prehľad splátok a úhrad.

3. Uznesením č.k. -20 zo dňa 18.09.2018 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto.

4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená do vlastných rúk 30.08.2019, pričom sa k žalobe v lehote ani dodatočne nevyjadril.

5. Podľa (ďalej len „“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia (ďalej len „“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou č.l.1-2, Zmluvou č.l. 3-5, predžalobnou upomienkou č.l. 5, doručenkou č.l. 6, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti č.l. 7, Prehľadom splátok a úhrad č.l. 8-9. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle a . Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.

7. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy, poskytnutie úveru, rozsah splátok vykonaných žalovaným, nakoľko žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporoval.

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 23.12.2013 Zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 181 eur na kúpu tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 8 mesačných splátkach s poistením vo výške 30,- eur (s poistením 32,07 eur). Ročná úroková sadzba, RPMN boli uvedené vo výške 58,02 %, celková suma, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť bola uvedená vo výške 240,- eur a 256,56 eur s poistením, predpoklady výpočtu RPMN priamo v zmluve neboli uvedené. Z článku 6 ods. 6.2 Zmluvných podmienok vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.3 podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 27.08.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 102,63 eur bezodkladne dní od doručenia upomienky. Súčasne žalovaného poučil, že ak do 05.10.2014 neuhradí dlžnú sumu, veriteľ môže úver zosplatniť. Žalovanému bola výzva doručená dňa v súlade s obchodnými podmienkami uložením na doručovacej pošte. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil, čo oznámil listom žalovanému zo dňa 31.12.2014. Súd musí konštatovať, že zosplatnenie nemalo právne účinky, nakoľko v uvedenom čase boli splatné všetky splátky úveru. Žalovaný, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad, zaplatil do postúpenia pohľadávky sumu 128,28 eur. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť žalobcu. .

9. Podľa (ďalej len „“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

16. Podľa ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa ustanovenia a , ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

20. Podľa prílohy 2 , základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je:

m m'

suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

21. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

23. Podľa 517 ods. 2 , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení ( a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. , a ), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania ( a ). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a nasl. , ako aj ustanovenia , má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 181 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia a ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením ZSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota v zmluve vôbec nie je uvedená, a táto je uvedená len ako 11/2014, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom,

ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je vôbec uvedený výslovne a zrozumiteľne. V zmluve je síce uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) v zmysle , , pričom táto je uvedená v nesprávnej výške, kde je uvedená hodnota 58,02%, pričom však za použitia vzorca uvedeného v zákone (viď ods. 19 a 20 odôvodnenia) a dosadenia hodnôt podľa zmluvy vychádza hodnota 80,11 %, t.j. bola uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Súd uvádza, že splátky úveru boli síce odložené o tri mesiace, ale reálna úroková sadzba je 58,02% ročne, tak ako je uvedené v zmluve, a teda RPMN nemôže byť logicky v rovnakej výške ako úroková sadzba. Súčasne ďalej konštatuje, že v zmluve absentujúc predpoklady výpočtu RPMN, načo poskytovateľ úveru bol povinný, pričom skutočnosti uvedené v bode 7 podmienok nemožno považovať za uvedenie takýchto predpokladov, nakoľko z ich obsahu nemožno vypočítať RPM. Práve tu malo byť uvedené, že poistenie sa do RPMN nezapočítava, čo by bolo pre spotrebiteľa jasné a zrozumiteľné, avšak uvedené zmluva neobsahuje. Právnym predchodcom žalobcu uvedenej RPMN by zodpovedala výška splátky 28,24 eur. Súd súčasne konštatuje, že z obsahu žaloby, predložených dôkazov neplynie, že by žalobca skúmal príjmové možnosti žalovaného, resp. že by vykonal prieskum v úverových registroch, a teda súd má za to, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa ZoSÚ. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia a ) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky 181,- eur po odrátaní plnenia zo strany žalovaného vo výške 128,28 eur (preukázané tvrdením žalobcu a predloženým prehľadom platieb, ktoré žalovaný nesporoval), a teda má nárok na vrátenie sumy 52,72 eur, t.j. v tejto časti je žaloba dôvodná. Súd súčasne žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy 52,72 eur. Súd teda žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne počítané zo sumy 52,72 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, nakoľko žalovaný je v omeškaní od splatnosti jednotlivých splátok, pričom posledná sa stala splatnou v októbri 2014 (pri zohľadnení výšky splátky 30,- eur a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú z vyššie uvedených dôvodov zamietol.

26. Súd má ďalej za to, že úroky dohodnuté v zmluve boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, a preto tieto by nebolo možné priznať, ani v prípade ak by úver nebol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky)na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 58,02 % (ročný úrok) resp. 80% (RPMN) vybočuje z rámca bežného úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 10,36 % v 12/2013 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom. Podľa , navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluva bola formulárová pripravená žalobcom bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmluvy zasiahnuť, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak. Súd v

súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s a , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu 5x prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, a to aj hoc suma úveru nebola vysoká.

29. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. O náhrade trov konania by prichádzalo do úvahy rozhodnúť podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má pomerne žalovaný ako účastník úspešnejší v konaní, nakoľko jeho úspech čistý úspech predstavuje hodnotu 17,8 %. Vypočítané ako rozdiel hrubého úspechu žalobcu, ktorý bol 41,1 % (52,72 eur je 41,1% z 128,28 eur) a hrubého úspechu žalovaného 58,9% (t.j. 58,9-41,1=17,8). Súd by teda mal rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,8%. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej by súd samostatným rozhodnutím mal rozhodnúť o výške trov, pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že rozhodnutie bude znieť, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 0,- eur, nakoľko týmto v konaní žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd podľa vyššie uvedených ustanovení rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.