Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-84-2016.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/84/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: X. W., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Z. XXXX/XX, XXX XX I., toho času v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o zaplatenie 87,40 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 33,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne počítaným zo sumy 153,- eur od 19.04.2013 do 15.02.2016, zo sumy 133,- eur od 16.02.2016 do 15.03.2016, zo sumy 113,- eur od 16.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 93,- eur od 21.04.2014 do 16.05.2016, zo sumy 73,- eur od 17.05.2016 do 10.06.2016 zo sumy 53 eur od 11.06.2016 do 15.07.2016 a zo sumy 33,- eur od 16.07.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcu vo zvyšku zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 224,68 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 19.04.2013, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie žalovanej sumy 137,28 eur spolu s prislúchajúcim príslušenstvom podaním zo dňa 02.08.2016 späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie odôvodnil tým, že žalovaný uhradil dňa 15.02.2016 sumu 20,- eur, dňa 15.03.2016 sumu 20,- eur, dňa 20.04.2016 sumu 20,- eur, dňa 16.05.2016 sumu 20,- eur, dňa 10.06.2016 sumu 20,- eur a dňa 15.07.2016 sumu 20,- eur. Celkovo žalovaný uhradil po podaní žaloby 80,- eur a pred podaním žaloby 40,- eur. Žalobca ďalej vzal žalobu späť aj čo do zaplatenia poplatkov za vymáhanie v sume 17,28 eur, bez toho, aby žalovaný uvedenú sumu uhradil. Späťvatie bolo vykonané pred doručením žaloby žalovanému.
3. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), k je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Nakoľko žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred jej doručením žalovanému, súd o tomto čiastočnom späťvzatí osobitne nerozhodoval a konal len o zvyšku žalobcovho nároku.
5. Súd doručil žalovanému žalobu dňa 25.09.2019 (viď doručenku č.l. 43) spolu s prílohami na vyjadrenie, pričom žalovaný sa v lehote, ani dodatočne k žalobe nevyjadril.
6. Pôvodný žalobca žalobu spolu s doplnením doručeným dňa 08.11.2016 odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 09.11.2012 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 293,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 10 mesačných splátkach v sume 35,98 eura. Do dňa spísania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 140,- eura. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca dňa 10.03.2013 listom vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 224,68 eur. Žalobca v rámci čiastočného späťvzatia požadoval vo zvyšku zaplatenie sumy 87,40 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne počítané zo sumy 207,40 eur od 19.04.2013 do 15.02.2016, zo sumy 187,40 eur od 16.02.2016 do 15.03.2016, zo sumy 167,40 eur od 16.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 147,40 eur od 21.04.2014 do 16.05.2016, zo sumy 127,40 eur od 17.05.2016 do 10.06.2016 zo sumy 107,40 eur od 11.06.2016 do 15.07.2016 a zo sumy 87,40 eur od 16.07.2016 do zaplatenia.
7. Uznesením č.k. 22C/84/2016-25 zo dňa 09.03.2017 tunajší súd pripustil zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a na jeho miesto vstúpil ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2017.
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“). Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou zo dňa 17.03.2016, zmluvou o pôžičke č.l. 3, všeobecnými obchodnými podmienkami č.l. 4, predžalobnou upomienkou č.l. 5, doručenou č.l. 6-7, prehľadom splátok a úhrad č.l. 8, čiastočným späťvzatím č.l. 21, návrhom na zmenu strany sporu č.l. 22b. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 297 Civilného sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote.
9. Súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné uzavretie zmluvy, poskytnutie úveru, rozsah splátok vykonaných žalovaným, nakoľko žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti nerozporoval.
10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.11.2012 Zmluvu o pôžičke č.XXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 293,- eur (na nákup pneumatík), ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 10-tich mesačných splátkach vo výške 35,89 eur. Ročná úroková sadzba a RPMN boli dojednané vo výške 58,63%, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 40,87%. Termín konečnej splatnosti je uvedený spôsobom „09/2013“. Z článku 6 ods. 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.3 podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 10.04.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej sumy vo výške 370,60 eur bezodkladne. Žalovanému bola výzva odoslaná na prepravu dňa 11.04.2013 a v súlade s článkom 13 bod 13.2 všeobecných podmienok zmluvy považuje za doručenú piatym dňom od odovzdania na poštovú prepravu. Žalovaný, vychádzajúc z Prehľadu splátok a úhrad zaplatil do 01.02.2016 140,- eur, od 01.02.2016 do podania žaloby 40,- eur a po podaní žaloby 80,- eur. Pohľadávka bola v priebehu konania postúpená na žalobcu.
11. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
15. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), j) ak) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
20. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom do 31.01.2013, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Právny vzťah založený zmluvou o poskytnutí pôžičky je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí pôžičky vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
29. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 293,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku (09/2013), čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Súd má Ďalej za to, že v žalobe nie je správne uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, kde je uvedená hodnota 58,63 pričom však reálne sadzba spotrebiteľského úveru je vo výške 47,05 %. Súd má teda za to, že nie je splnená ani táto náležitosti v zmysle ZoSÚ. Súd ďalej konštatuje, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN, ako zákonná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Súd má za to, že uvedené je podstatnou náležitosťou, ktorá umožňuje urobiť spotrebiteľovi rozhodnutie pri porovnávaní spotrebiteľských úverov, pričom práve predpoklady pre výpočet RPMN mu umožňujú odkontrolovať, čo v úvere (RPMN) započítané je, a čo nie, pričom ak v zmluve takáto náležitosť uvedené nie je, tak možnosť porovnania úverov spotrebiteľom je prakticky nevykonateľná. Súd tiež uvádza, že v zmluve nie je uvedená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, t.j. nie je uvedená adresa pre reklamáciu, resp. podania sťažnosti zo strany spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku z pôžičky, poplatkov za poistenie, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky 293,- eur po odrátaní plnenia zo strany žalovaného vo výške 260,- eur. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná teda čiastočne dôvodne, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda zaviazal žalovaného na úhradu sumy 33,- eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy počítané od 09.02.2017 do zaplatenia, t.j. úrokov z omeškania v zákonnej výške. Súd súčasne zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré žalobca uplatnil v konaní (8,75% od 19.04.2013), a ktoré súd priznal po zohľadnení čiastočných úhrad zo strany žalovaného po zosplatnení nasledovne zo sumy 153,- eur od 19.04.2013 do 15.02.2016, zo sumy 133,- eur od 16.02.2016 do 15.03.2016, zo sumy 113,- eur od 16.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 93,- eur od 21.04.2014 do 16.05.2016, zo sumy 73,- eur od 17.05.2016 do 10.06.2016 zo sumy 53 eur od 11.06.2016 do 15.07.2016 a zo sumy 33,- eur od 16.07.2016 do zaplatenia. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 33,- eur ako rozdielu poskytnutého úveru a zaplatených splátok, resp. dodatočných platieb a úrokov z omeškania ako je uvedené vyššie a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Súd má ďalej za to, že úroky dohodnuté v zmluve boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi, a preto tieto by nebolo možné priznať, ani v prípade ak by úver nebol posúdený ako bezúročný a bez poplatkov. Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky)na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 47,05 % (ročný úrok) resp. 58,63% (RPMN) vybočuje z rámca bežného úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 15,13 % v 11/2012 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom. Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., navrhovateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluva bola formulárová pripravená žalobcom bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmluvy zasiahnuť, pričom žalobca v konaní nepreukázal opak. Súd v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu 2x prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.
31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
35. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení, pričom vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 224,68 eur, pričom úspešný bol čo do sumy 33,- eur a 80,- eur (úhrada po podaní žaloby žalovaným - v sume 40,- eur uhradil pred podaním žaloby) t.j. Celkom suma 113,- eur, pričom vo zvyšku bol úspešný žalovaný, keďže hrubý úspech žalobcu by predstavoval 50,29 % (113delené 224,68 = 50,29 %) a úspech žalovaného 49,71 % bol by čistý úspech žalobcu 0,58%. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania nakoľko úspech strán bol vyrovnaný.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.