Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Er-547-2006.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/547/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. , so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČO: 00 681 709, podnikajúci na území Slovenskej republiky ako UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zast. LEGALSKILLS.SK, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, IČO: 36720500, proti povinnému: Y. V., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XXXX/X, XXX XX F. F., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 7966,54 Eur s prísl. a trovami exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z dôvodu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd ukladá oprávnenému, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, so sídlom Zámocká 30, 81101 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 75,12 Eur.
odôvodnenie:
1) Dňa 17. 02. 2006 bolo na základe návrhu na vykonanie exekúcie od pôvodného oprávneného HVB Bank Slovakia, a. s., IČO: 31 372 503, následne v pozícii účastníka konania na strane oprávneného ako právny nástupca UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a. s. , so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle 140 92, Česká republika, IČO: 00 681 709 (ďalej len „oprávnený“), ktorý bol v uvedený deň doručený na sídlo exekútorského úradu súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom Zámocká 30, 81101 Bratislava (ďalej len „exekútor“) začaté exekučné konanie vo veci vymoženia pohľadávky vo výške 7966,54 Eur s prísl. a trovami exekúcie voči povinnému: Y. V., W.. XX. XX. XXXX, F. M.Á. XXXX/XX, XXX XX F. F., štátny občan SR (ďalej len „povinný“). K návrhu na vykonanie exekúcie bol súčasne pripojený aj Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 60Zm/38/2005-8, zo dňa 16.11.2005, právoplatným a vykonateľným dňa 06.01.2006, ktorým sa pôvodnému oprávnenému priznal nárok zo zmenky (ďalej len „exekučný titul“).
2) Dňa 06. 04. 2006 súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. 3) V priebehu exekučného konania došlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 23.12.2015 k vyhláseniu zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „Zákon“).
4) Zákonom došlo aj k doplneniu príslušných častí Exekučného poriadku, okrem iných ustanovení aj ust. § 39 ods. 4, ktorý znie: „V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu 4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný
opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.“ (Poznámka pod čiarou k odkazu 4da znie: § 17 zákona č. 191/2015 Sb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z. (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“)
5) Ďalej Zákonom došlo k doplneniu nových ustanovení Exekučného poriadku, okrem iných aj § 243f ods. 1, ktorý znie: „V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona“,
6) ako aj § 243f ods. 5, ktorý znie: „Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.“
7) Zákonom došlo súčasne k doplneniu ust. § 17 Zmenkového a šekového zákona, ktorý znie nasledovne : „§ 17 ods. 1 kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (...)
8) „§ 17 ods. 2 V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.“
9) Súd na základe novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj Zmenkového a šekového zákona konštatuje, že od uvedenej účinnosti Zákona bol oprávnený povinný v lehote 30 dní od tejto účinnosti doplniť v prebiehajúcom exekučnom konaní svoj návrh na vykonanie exekúcie tak, aby v ňom boli uvedené skutočnosti ohľadne vlastných vzťahov s povinným, ktorý bol vystaviteľom zmenky, príp. vzťahov medzi povinným a predošlým majiteľom zmenky.
10) Podľa 121 ods. 2 Civilného sporového poriadku do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
11) Podľa 121 ods. 5 Civilného sporového poriadku lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času..
12) Na základe citovaných zákonných ustanovení súd prijal záver, že lehota na doplnenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie začala plynúť deň po uverejnení Zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, t. j. dňa 24.12.2015 a uplynula dňa 22.01.2016.
13) Dôvodová správa k Zákonu ku citovaným ustanoveniam § 39 ods. 4 a § 243f ods. 1 Exekučného poriadku uvádza, že tieto „upravujú náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie v osobitných prípadoch. Účelom doplnenia ustanovenia je umožniť súdu zistiť, či je potrebné uplatniť osobitnú ochranu povinnému, ktorý je spotrebiteľom. Aj právny nástupca remitenta je povinný preukazovať skutočnosti týkajúce sa pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). (...) Navrhuje, aby nová právna úprava bola zohľadnená aj v prebiehajúcich exekúciách, resp. exekučných konaniach.
14) Účastníkom týchto konaní sa v odseku 1 navrhuje lehota jeden mesiac na doplnenie náležitostí návrhu na začatie exekúcie v intenciách nového § 39 ods. 4 - na tento účel sa dotknuté exekúcie odložia ex lege. Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie (odsek 5). Ak bude návrh doplnený v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).“ (§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku) (...)
15) Bez povinností navrhovateľa v súdnom konaní predložiť skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu, ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi.
16) Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17) Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
18) Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19) Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20) Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví ak, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
II.
21) Dňa 28. 01. 2016 bolo zo strany exekútora postúpené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo doručené na sídlo exekútora dňa 22.01.2016 (ďalej len „doplnený návrh“). V doplnenom návrhu oprávnený poukázal na uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 6638,78 Eur. Svoje tvrdenie podoprel zmenkovým vyhlásením, ktoré tvorilo prílohu podania. Na základe týchto skutočností oprávnený navrhol, aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
22) Súd na základe citovaných ustanovení Exekučného poriadku s prihliadnutím na dôvodovú správu v spojení s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka uvádza, že zákonodarca prijal uvedenú zákonnú úpravu, ktorá sa vzťahuje aj na prebiehajúce exekučné konania za účelom, aby súd posúdil, či v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, bolo alebo nebolo prihliadnuté na skutočnosti, ktoré uvádza citované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Za týmto účelom preskúmania preto každá osoba v exekučnom konaní v postavení účastníka konania na strane oprávneného, bola podľa citovaných novelizovaných ustanovení Exekučného poriadku povinná doplniť svoj návrh na vykonanie exekúcie o predmetné skutočnosti do konca 30 dňovej lehoty od účinnosti Zákona. Súd ďalej uvádza, že túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na skutočnosť, či sám bol fyzickou alebo právnickou osobou a súčasne túto povinnosť mal splniť bez ohľadu na to, či povinný bol fyzickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, pretože až po doplnení návrhu na vykonanie exekúcie mohol súd pristúpiť ku posudzovaniu, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah s povinným a následne rozhodnúť, či exekúcia bude pokračovať, alebo či ju súd zastaví.
23) Ďalej súd uvádza, že oprávnený doručil svoje podanie na sídlo exekútora dňa 22. 01. 2016, ktorý následne toto podanie postúpil na súd dňa 28.01.2016.
24) Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti, v Uznesení, pod č. k. II. ÚS 774/2016-7, zo dňa 27.10.2016, uviedol, že „Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný
právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“
25) S prihliadnutím na uvedenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky súd prijal záver, že doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený doručiť v lehote do 22.01.2016 priamo na súd, a nie na sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý doplnenie návrhu potom postúpil na súd.
26) Právnym následkom konania oprávneného, kedy doplnený návrh najskôr doručil na sídlo exekútora, ktorý bol následne exekútorom postúpený na súd po lehote ustanovenej Zákonom, je nutnosť konštatovania súdu o tom, že návrh na vykonanie exekúcie nebol doplnený v lehote stanovenej Zákonom, čím došlo ku naplneniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
29) Na základe skutočnosti, že súd zastavil exekučné konanie z dôvodu nesplnenia si povinnosti oprávneného uskutočniť doplnenie pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie v Zákonom určenej lehote, je takéto konanie nutné považovať za zavinené zo strany oprávneného. Preto súd rozhodol v súlade s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku tak, že trovy exekúcie bude platiť oprávnený.
30) Súd v súvislosti so zastavením exekúcie pristúpil ku rozhodovaniu o trovách exekúcie. Nárok na náhradu trov exekúcie si exekútor uplatnil ešte v podaní doručenom súdu dňa 05.11.2014 v celkovej sume 141,43 Eur, ktorý pozostával z odmeny za výkon exekučnej činnosti v sume 73,04 Eur, nároku na náhradu hotových výdavkov - poštovného v sume 44,82 Eur a DPH v sume 23,57 Eur.
31) Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. (v znení účinnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
32) Podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
33) Odmenu za výkon exekučnej činnosti si exekútor uplatnil za celkovo 22 úkonov exekučnej činnosti, ktoré pozostávali z úkonov ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, doručenia príkazu na začatie exekúcie 1x doručenie príkazu na vykonanie exekúcie, 1x doručenia upovedomenia o spôsobe exekúcie, z 13 úkonov zisťovania bankových účtov, zisťovania bydliska povinného, 2x zisťovania platiteľa mzdy povinného, zisťovanie majetku povinného.
34) Súd v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7 M Cdo 7/2011, ktorý uviedol, že súd považuje za správne rozhodnutia súdov o nepriznaní odmeny za úkony exekučnej činnosti spočívajúce v doručení príkazu na začatie exekúcie 17 bankám z dôvodu, že tieto súdny exekútor doručoval bankám bez toho, aby najskôr postupom podľa § 34 ods. 5 Exekučného poriadku zistil, v ktorej konkrétnej banke má povinný účet, prijal záver, že neprizná odmenu za 12 úkonov
exekučnej činnosti, ktorými zisťoval bankové účty povinného a odmenu za zisťovanie účtov prizná vo výške 3,32 Eur, ako za jeden úkon takýto exekučnej činnosti. Nad rámec uvedeného záveru najvyššieho súdu považoval súd za potrebné uviesť, že z jeho početnej rozhodovacej činnosti ohľadne trov exekúcie mu je známe, že exekútori zisťujú vlastníctvo bankových účtov u povinných prostredníctvom informačnej databázy, za použitie ktorej si uplatňujú nárok na náhradu poplatku za jej využitie maximálne v sume 0,70 Eur, príp. 0,90 Eur. Takýto postup predpokladá aj samotné ustanovenie § 34 ods. 13 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017.
35) Zostávajúci nárok exekútora na náhradu odmeny za výkon exekučnej činnosti za uvedené úkony, ktoré mali ako listina podklad v doručenom exekučnom spise exekútora a ktorých vykonanie súd vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a čas vedenia exekúcie považoval za primerané, súd priznal vo výške 33,20 Eur (10 priznaných úkonov x 3,32 Eur).
36) Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
37) Súd pri posudzovaní nároku exekútora na náhradu hotových výdavkov zistil, že si uplatnil nárok na poštovné vo výške 44,82 Eur. V dôsledku krátenia náhrady odmeny došlo aj k zníženiu náhrady hotových výdavkov, ktorú súd priznal súdnemu exekútorovi vo výške 29,40 Eur. Tomuto zodpovedá poštovné za 21 doručeniek po 1,40 Eur. Súdnemu exekútorovi nebola priznaná zostávajúca časť poštovného (s odkazom na bod 34, 35 odôvodnenia tohto uznesenia). Uvedené vyplýva z pripojeného exekučného spisu exekútora.
38) Celková výška priznaných trov exekúcie predstavuje sumu 75,12 Eur, ktoré pozostávajú z priznanej odmeny za výkon exekučnej činnosti 33,20 Eur, náhrady hotových výdavkov 29,40 Eur a DPH v sume 12,52 Eur. Preto súd rozhodol tak, ako je to opísané vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné. (§ 355 ods. 2 CSP; § 9a ods. 1 EP účinného do 31.03.2017)
V Banskej Bystrici, dňa 23. 04. 2020