Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-193-2019.pdf
PDF · 145.07 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/193/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: IQ Machining, s.r.o., so sídlom Československej armády 11051, 036 01 Martin, IČO: 36 393 665, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Miroslav Polonec, MIRO MODEL, s miestom podnikania 038 40 Žabokreky 148, IČO: 43 389 007, zastúpenému zástupcom JUDr. Peter Celec, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 36, 036 01 Martin, IČO: 51 762 986, v konaní o zaplatenie 3.856,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/20/2019-206 zo dňa 12. júla 2019 vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.456,- Eur s príslušenstvom a v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/20/2019-206 zo dňa 12. júla 2019
- v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.456,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
- vo výroku III., podľa ktorého žalovaný má voči žalobcovi právo na 24,48 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.456,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 9.2.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa výroku II. žalobu v časti istiny 2.400,- Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.400,- Eur od 23.3.2018 do zaplatenia zamietol. Podľa výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi právo na 24,48 % náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, vykonané dokazovanie, aplikáciu ustanovení § 261 ods. 1, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 Z.z. a dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.456,- Eur s príslušenstvom, a to s úrokom z omeškania s tým, že žalobu v časti o zaplatenie istiny 2.400,- Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania zamietol. Okresný súd uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané a medzi stranami to ani nebolo sporné, že záväzkový vzťah má obchodno-právny charakter s poukazom na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pokiaľ išlo o samostatné nároky, tak zo spisu Okresného súdu Martin zistil, že totožný nárok bol formou vzájomného nároku uplatnený aj v konaní sp. zn. 18Cb/76/2018, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie vedené pod sp. zn. 18Cb/108/2018, ktoré bolo následne dňa 16.2.2019 právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o prvý nárok, ktorý si žalobca žalobou uplatnil, a to sumu 1.456,- Eur titulom čiastočnej úhrady faktúr, ktoré vystavil žalovaný za mesiac október 2017 a november 2017, keď za mesiac október vyúčtoval žalovaný neoprávnene sumu 687,60 Eur a za mesiac november 768,80 Eur, tak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to predovšetkým vyjadrením samotného žalobcu, že zmluvný vzťah, a to zmluva o dielo medzi ním a žalovaným trvala od októbra 2017, konkrétne od 18.10.2017. Rovnako zhodne vypovedal aj žalovaný, keď uviedol v postavení žalobcu vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 podľa žaloby a v doplnení žaloby, ako aj na pojednávaní, spolu s jeho právnym zástupcom, že záväzkový vzťah medzi ním a spoločnosťou IQ Machining, s.r.o. vznikol až od polovice októbra 2017. Táto skutočnosť, a to rozhodný okamih kedy žalovaný v pozícií zhotoviteľa diela v zmysle ústnej zmluvy o dielo započal s vykonávaním prác bola dokázaná aj dochádzkovou kartou žalovaného, ktorý sa prvýkrát v evidencii dochádzky, teda v dochádzkovej karte objavil až v októbri 2017 s tým, že z tejto dochádzkovej karty za mesiac október vyplynulo, že začal pracovať až 18.10.2017. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že reálne začal pracovať už v polovici septembra 2017 tak, že sa začal zaškoľovať, pričom ho zaškoľoval pán Galko, avšak nebol dovtedy v elektronickej evidencii dochádzky žalobcu, tak podľa vykonaného dokazovania bolo preukázané, že jednania ohľadne uzavretia zmluvy o dielo skutočne začali prebiehať v septembri. Došlo aj k oboznámeniu žalovaného s pracoviskom, s podmienkami výkonu práce, ako aj s prácou na samotnom stroji CNC, na ktorom žalovaný mal dielo vykonávať a súčasne bola práca na uvedenom stroji v mesiaci september aj žalovanému predvedená, a to pánom Galkom. Toto podľa názoru okresného súdu nebolo možné považovať za reálne započatie diela podľa ústnej zmluvy o dielo. Žalovaný tvrdil, že do 16.10.2017 nebol v elektronickom systéme, a preto si dochádzku viedol písomne, pričom túto odovzdával žalobcovi a kópiu má uloženú v telefóne, tak k uvedenému okresný súd uviedol, že ani tento dôkaz žalovaný v priebehu konania nepredložil, teda jednoznačne bolo možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by reálne započal dielo vykonávať už v septembri. Na druhej strane bol to žalobca, ktorý uniesol dôkazné bremeno a samotnou jeho výpoveďou ako aj výpoveďou pána Polonca v konaní vo veci sp. zn. 18Cb/76/2018, ako aj elektronickou dochádzkovou kartou mal okresný súd preukázané, že žalovaný započal s vykonávaním diela až 18.10.2017. Túto skutočnosť preukázala podporne aj zmluva, ktorú mal uzatvorenú žalobca so spoločnosťou GMD Metal, s.r.o., predmetom ktorej bolo zaškolenie Miroslava Polonca na prácu a programovanie v programe Sinumeric 828D Shop Turn, ktorá zmluva bola podpísaná dňa 12.10.2017 s dohodou trvania zmluvy od októbra 2017 do decembra 2017. Podporne uvedené závery okresného súdu boli preukázané aj výpoveďou svedka pána Galku, že žalovaný keď sa oboznamoval so strojom, tak nebol schopný na ňom pracovať vôbec, lebo išlo o novú technológiu a nevedel stroj ani zapnúť. Výsledky vykonaného dokazovania preukázali, že žalovaný začal vykonávať dielo od 18.10.2017, a teda v zmysle dochádzkovej karty z elektronického dochádzkového systému mu za október prislúchala pri dohodnutej odmene 10,- Eur/hod., suma 771,60 Eur a za mesiac november 2017 suma 1.232,40 Eur, pričom ako vyplynulo z elektronického dochádzkového systému, tak v mesiaci október odpracoval 77,16 hod. a v mesiaci november 123,24 hod.. Žalobca mu však podľa žalovaným vyúčtovanej faktúry vyplatil v mesiaci október viac o sumu 687,60 Eur a v mesiaci november 768,40 Eur, čo spolu predstavuje sumu 1.456,40 Eur, ktoré žalobca zaplatil žalovanému na faktúry vystavené v októbri a novembri 2017. Naviac suma 1.456,40 Eur, ktorú žalobca zaplatil bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vrátiť, preto okresný súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 1.456,- Eur (žalobca uplatnil sumu o 40 centov nižšiu) titulom bezdôvodného obohatenia.
3. Okresný súd uviedol, že čo sa týka úrokov z omeškania za bezdôvodné obohatenie, úroky z omeškania začínajú plynúť odo dňa nasledujúceho keď bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda pokiaľ išlo o úhradu faktúry, ktorá bola vystavená v mesiaci október 2017 a bola uhradená v sume 687,60 Eur bez právneho dôvodu a k úhrade došlo dňa 2.11.2017, tak z tejto sumy bol nárok na úroky z omeškania od 3.11.2017. Ďalej súd prvej inštancie vyjadril, že pri faktúre, ktorá bola vystavená v novembri 2017, ktorú žalobca uhradil bez právneho dôvodu naviac o sumu 768,40 Eur, k čomu došlo dňa 19.12.2017, tak odo dňa 20.12.2017 z tejto sumy mal žalobca nárok na úroky z omeškania. Žalobca si úroky z omeškania na obidve sumy uplatnil až od 9.2.2019, a preto mu okresný súd od tohto obdobia úroky z omeškania priznal. Sadzba úrokov z omeškania dohodnutá nebola, preto žalobcovi prislúchali zákonné úroky, a to v zmysle ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z. o deväť percentuálnych bodov vyššie než základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o deväť percentuálnych bodov. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške, a preto mu ich okresný súd tak ako si ich uplatnil zo sumy 1.456,- Eur priznal.
4. Pokiaľ išlo o nárok o zaplatenie sumy 2.400,- Eur, ktorý si žalobca uplatnil z dôvodu, že poskytol žalovanému školenie, tak okresný súd skonštatoval, že žalovaný tento nárok v celom rozsahu poprel, keďže nebola dohoda o tom, že bude povinný po absolvovaní školenia sumu tohto školenia platiť žalobcovi. Podľa vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca reálne sprostredkoval zaučenie na pracovnom stroji pre žalovaného prostredníctvom spoločnosti GMD Metal, s.r.o. a za toto školenie si vyfakturoval sumu 2.400,- Eur. Vykonaným dokazovaním ale nebolo preukázané, že by reálne existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným, že náklady za školenie mal znášať práve žalovaný. Neexistencia tejto dohody bola preukázaná nepriamo aj výpoveďou konateľa žalobcu pána Liptáka, ktorý v pozícii konateľa žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 dňa 3.10.2018 na pojednávaní vypovedal, že informoval pána Polonca o tom, že by neboli radi, keby po tom keď bude zaškolený od nich odišiel. Z tejto výpovede nevyplynulo, že by sa dohodol s pánom Poloncom o tom, že tieto náklady bude potrebné uhradiť, naviac je štandardný postup, že zamestnávateľ pri prijímaní nového zamestnanca musí nejakým spôsobom ho na prácu zaškoliť, resp. ho oboznámiť s prácou, ktorú bude vykonávať. Okresný súd poznamenal, že zaškolenie bolo vykonávané prostredníctvom pána Galku, zamestnanca spoločnosti GMD Metal, s.r.o., ktorý podľa vlastného vyjadrenia nemá kvalifikáciu na takéto zaškolenie. Vykonaným dokazovaním teda žalobca nepreukázal existenciu nároku na zaplatenie sumy 2.400,- Eur, preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá.
5. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Celkový nárok uplatnený žalobcom žalobou bola suma 3.856,- Eur, čo predstavuje 100 %. Priznané žalobcovi bolo 1.456,- Eur, čo predstavuje 37,76 % úspech žalobcu a 62,24 % úspech žalovaného, a preto čistý úspech žalovaného predstavoval 24,48 % (62,24 % - 37,76 %) a v tejto výške okresný súd žalobcu k náhrade trov konania žalovanému zaviazal.
6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku I. a výroku III. napadnutého rozsudku okresného súdu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), f), g) a h) CSP. Žalovaný namietal, že okresný súd na základe vykonaného dokazovanie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný poukázal na osobitné konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018. V danom tomto inom konaní bola riešená odmena žalovaného za mesiac január a február 2018, preto pre iné konanie vedené pod sp. zn. 18Cb/76/2018 nebolo dôležité, kedy začali práce žalovaného pre žalobcu. V konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 obidvaja štatutárni zástupcovia žalobcu potvrdili, že práce sa začali vykonávať už v mesiaci september 2017. Ďalej žalovaný poukázal na výpoveď konateľky pani Liptákovej a konateľa pána Liptáka s tým, že samotní štatutárni zástupcovia nemajú ustálené, kedy žalovaný začal reálne pre žalobcu pracovať. V súvislosti s výpoveďou konateľky žalobcu pani Liptákovej na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 3.10.2018 pod sp. zn. 18Cb/76/2018 žalovaný k odvolaniu predložil ako prílohu rozsudok sp. zn. 18Cb/76/2018 spolu so zápisnicou z pojednávania zo dňa 3.10.2018. Žalovaný uviedol, že vo svojom podaní zo dňa 12.6.2019 ako dôkaz doložil do spisu fotografie ním spísanej dochádzky za obdobie 21.9.2017 - 17.10.2017, pričom išlo o lístočky, ktoré uviedla na pojednávaní konateľka žalobcu.
7. Žalovaný poukázal na to, že dňa 12.6.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu odoslal na okresný súd vyjadrenie spolu aj s fotografiami, ktorých obsahom bola napísaná evidencia dochádzky za mesiac september a október 2017 do 18.10.2017. Tento dôkaz bol riadne predložený v súlade s poučením okresného súdu z pojednávania zo dňa 31.5.2019, kedy okresný súd odročil pojednávanie s tým, že v danej veci je aplikovaná sudcovská koncentrácia konania so stanovením lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany na predloženie do 12.6.2019 s poučením, že na neskôr predložené okresný súd nemusí prihliadať. Žalovaný v odvolacom konaní doložil dôkazy, a to fotografiu z dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného, z ktorej vyplynulo, že tieto dôkazy boli okresnému súdu odoslané dňa 12.6.2019 o 12:08 hod. a okresný súd doručenie potvrdil doručenkou dňa 12.6.2019 o 12:38 hod.. Žalovaný sa preto nestotožnil so záverom okresného súdu, že by tento dôkaz nepredložil. Mal za to, že okresný súd nevykonal navrhnutý dôkaz, a tento nebol vzatý do úvahy pri hodnotení dôkazného stavu. Žalovaný v postupe súdu prvej inštancie namietal, že tento ani nevyhlásil dokazovanie za skončené, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.06.2019, keď okresný súd po pojednávaní toto odročil za účelom vyhlásenia rozsudku bez toho, aby uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
8. Žalovaný uviedol, že v spojení s ručne písanou dochádzkou z jeho strany a vyjadreniami konateľky žalobcu vyplýva, že elektronický systém nebol zavedený pre žalovaného ihneď po začatí vykonávania diela, ale až 18.10.2017. Ak okresný súd v napadnutom rozsudku tvrdí, že v konaní sp. zn. 18Cb/76/2018 bolo v žalobe uvedené, že žalovaný začal vykonávať práce pre žalobcu v októbri 2017, teda že zmluva o dielo vznikla v októbri 2017, tak žalovaný mal za to, že predmetom sporu v konaní sp. zn. 18Cb/76/2018 nebol vznik zmluvného vzťahu a ani čas, odkedy začal žalovaný pre žalobcu vykonávať práce, spornou otázkou v tomto inom konaní bola výška odmeny za obdobie január a február 2018. Podľa žalovaného vykonaným dokazovaním v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 - výsluchom strán bolo preukázané, že žalovaný vykonával dielo pre žalobcu už v septembri. Skutkový stav ustálený okresným súdom podľa žalovaného musí mať väčšiu váhu ako tvrdenia v žalobe alebo vo vyjadreniach. Navyše v konaní sp. zn. 18Cb/76/2018 žalobca ani nepopieral vykonávanie prác v septembri 2017 a sám tvrdil (konateľka pani Liptáková), že žalovaný si za september do polovice októbra viedol dochádzku sám na nejakom lístočku. Žalovaný mal za to, že nie je možné, aby ten istý súd v dvoch konaniach, medzi tými istými stranami sporu a rovnakým skutkovým základom dospel k rozdielnym skutkovým zisteniam ohľadne evidencie dochádzky, či za mesiac september a október viedol žalovaný dochádzku sám a odkedy.
9. Žalovaný uviedol, že pokiaľ sa poukazuje na evidenčný systém žalobcu, tak ide o vnútorný systém potrebný z hľadiska dodržiavania BOZP, ako aj z hľadiska evidencie, kto sa nachádza kde a kedy v priestoroch žalobcu. Žalovaný uviedol, že z diametrálne odlišných tvrdení žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 a pod sp. zn. 17Cb/20/2019 tak vyplýva, že v jednom z týchto konaní netvrdil pravdu ohľadom začatia vykonávania diela a ohľadom dôležitosti evidenčného systému, keď v konaní sp. zn. 17Cb/20/2019 považuje elektronický systém evidencie ako rozhodný dôkaz o tom, kedy a či pracoval žalovaný, na druhej strane v konaní sp. zn. 18Cb/76/2018 nepovažoval tento systém za dôležitý pre potrebu odmeňovania žalovaného. V konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 žalobca sám potvrdil (jeho konateľka), že telefonovala so žalovaným už dňa 17.10.2017, aby si už „blinkal" a taktiež aby si sám viedol evidenciu do 18.10.2017. V konaní nebolo sporné to, že bola vystavená faktúra č. OF2017/011 na sumu 1.540 Eur dňa 20.10.2017 so splatnosťou dňa 3.11.2017 a ktorá bola žalobcom uhradená dňa 2.11.2017. Žalobca uviedol, že „omylom" uhradil faktúru za mesiac október 2017, kedy mal žalovaný odpracovať „len" 77,16 hodín, hoci si touto faktúrou uplatnil 154 odpracovaných hodín. Aj z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že peňažné plnenie, teda platba nie je právna skutočnosť, ale prejav vôle. Ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS ČR sp. zn. 29Cdo 677/2011, R 60/2014, NS ČR sp. zn. 23Cdo 472/2008, rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo 959/2008 zo dňa 25.06.2008. Žalovaný uviedol, že ak žalobca tvrdí, že platbu vykonal omylom a zaplatil za mesiac október viac ako v skutočnosti mal, tak žalobca sa tým dovoláva neplatnosti platby ako právneho úkonu, a to z dôvodu podľa ust. §49a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o ustálenú súdnu prax tak z nej vyplýva, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl (rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 26Cdo 1931/2017, sp. zn. 29 Cdo 1830/2007). Ospravedlniteľným je pritom len taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca osoba postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať na to, aby sa takémuto omylu vyhol. Úspech určitej osoby dovolať sa v konkrétnom prípade neplatnosti právneho úkonu pre omyl predpokladá, že táto osoba predtým využila možnosť overiť si sama skutočnosti rozhodujúce pre urobenie právneho úkonu, resp. že využila možnosť sa omylu tohto druhu vyhnúť. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka preto nie je možné vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti podľa okolnosti konkrétneho prípadu sama si zabezpečiť primeranú mieru objektívnych informácií o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré má táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie plánovaného právneho úkonu.
10. Podľa žalovaného z nesporného skutkového stavu vyplýva, že doručil faktúru, ktorá zodpovedá 154 odpracovaným hodinám, vystavenú dňa 20.10.2017, splatnú dňa 3.11.2017 a uhradenú žalobcom dňa 2.11.2017. Bolo nesporné, že dochádzkový systém, na ktorý sa žalobca odvoláva, viedol elektronicky žalobca a boli to práve vytlačené evidencie z tohto dochádzkového systému, ktorý žalobca poskytoval žalovanému a ktorý slúžil ako podklad k fakturácii. O skutočnosti, že tento systém viedol žalobca a že ich každý mesiac poskytoval žalovanému vypovedala konateľka žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania je nanajvýš zrejmé, že žalobca musel a aj mal prehľad o dochádzke podľa elektronického dochádzkového systému. Žalobca nemohol tzv. ospravedlniteľným omylom uhradiť faktúru za dni, ktoré žalovaný neodpracoval, pretože žalobca sám dochádzkový systém viedol a prevádzkoval. Musel a mohol už len pri tej najmenšej opatrnosti mať prehľad o dochádzke žalovaného, a teda mu muselo byť zrejmé, že si očividne uplatnil, podľa žalobcu, neoprávnene vysokú sumu. Ak by aj žalobca nemal k dispozícii dochádzkový systém, už len z elementárnej logiky myslenia vyplýva, že ak mal údajne žalobca vedomosť o nástupnom dni 18.10.2017, potom nemohla fakturovaná suma za tri dni práce svedčiť 154 odpracovaným hodinám. Žalovaný mal za to, že zo strany žalobcu ide o hrubé zavádzanie, ktoré je v rozpore s jeho tvrdeniami z konania sp. zn. 18Cb/76/2018, ale aj o hrubú ľahostajnosť a zanedbanie akejkoľvek obozretnosti pri vykonávaní platby ako právneho úkonu. Ak by žalovaný začal pracovať až dňa 18.10.2017 a už dňa 20.10.2017 by si uplatnil faktúru za 154 hodín, tak ide o zjavnú a očividnú nezrovnalosť, ktorú by si všimol každý čo i len s minimálnou mierou opatrnosti. To, že zo strany žalobcu došlo k neospravedlniteľnému omylu, uviedol sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 6.6.2019, kde uviedol, že „ja som si z nepozornosti nevšimla, kedy bola vyhotovená a mala som skutočne za to, že predmetná faktúra je vystavená za celý mesiac október, a preto som ju uhradila". Žalovaný uviedol, že konanie má vadu, ak nebol vykonaný navrhnutý dôkaz, a to predloženie evidencie dochádzky za mesiace september a október 2017. Dokonca okresný súd uviedol, že tieto dôkazy ani neboli predložené, a preto nesprávnym vyhodnotením dôkazov bol nesprávne ustálený skutkový stav veci, ak okresný súd sa nezaoberal vyjadreniami konateľky žalobcu, ktoré sa týkali dochádzky za mesiace september a október 2017. V napadnutých výrokových častiach žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 1.456,- Eur spolu s príslušenstvom zamietnutá a žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.08.2019. Uviedol, že bol to žalovaný, ktorý počas celého tohto konania poukazoval na konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, v ktorom vystupovali obidve sporové strany v rozdielnom procesnom postavení. Bol to žalovaný, ktorý predkladal zápisnicu z predmetného pojednávania. Žalovaný vo svojom odvolaní však uvádza, že predmetné konanie nebolo až také podstatné a neriešilo sa v ňom začatie prác žalovaného pre žalobcu. S týmto tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasil, pretože bol to práve žalovaného právny zástupca, ktorý v každom svojom konaní uviedol presný začiatok odkedy začal žalovaný vykonávať pre žalobcu práce. Žalovaný niekoľkokrát vo svojich písomných ako aj ústnych prednesoch uviedol, že začal pre žalobcu vykonávať práce na základe ústnej zmluvy o dielo a zaviazal sa pre žalobcu vykonávať tieto práce od mesiaca október 2017. Uvedené tvrdenie podporuje aj výsluch osoby pána Galka, ktorý v konaní vystupoval ako svedok a ktorý je spoločníkom a konateľom spoločnosti GMD Metal, s. r. o., ktorá vykonávala zaškolenie žalovaného. Bolo nesporné, že žalovaný začal vykonávať práce niekedy v mesiaci október 2017. Žalobca mal za to, že práve žalovaný by si mal stáť za svojimi tvrdeniami, ktoré predniesol nielen v spore vedenom pod sp. zn. 17Cb/20/2019, ale aj v spore pod sp. zn. 18Cb/76/2018, pretože ide o skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť nesporné a nie tieto „ohýbať" takým spôsobom ako sa žalovanému v tom ktorom konaní hodí. V danej veci bola zápisnica z pojednávania ako aj podania žalovaného zabezpečené pripojením spisu sp. zn. 18Cb/76/2018. Čo sa týka tvrdení žalovaného, že žalovaný nebol v elektronickom dochádzkovom systéme, žalobca uviedol, že elektronický dochádzkový systém, čo preukázala aj výpoveď svedka pána F., bezporuchovo a na pravidelnej báze funguje a fungoval oveľa skôr ako nastúpil pán Miroslav Polonec. Bol predložený registračný list fyzickej osoby C. Z., ktorý pôsobí v spoločnosti žalobcu ako brigádnik, a teda týmto listinným dôkazom bolo preukázané, že všetci zamestnanci ako aj živnostníci sú registrovaní v dochádzkovom systéme. Žalobca nevidel dôvod, prečo by bol žalovaný zaregistrovaný neskôr, aká by vôbec z tohto plynula výhoda pre žalobcu, resp. nevýhoda. Žalovaný vo svojich tvrdeniach na pojednávaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 tvrdil, že dochádzkový systém bol pokazený, teda nefunkčný a z tohto dôvodu nemohol byť do neho zaregistrovaný. Z výpovede svedka pána F., ako aj štatutárneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že tento systém bol bezporuchový. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť o žiadnej dochádzke ručne písanej zo strany žalovaného a takúto dochádzku žalobca neobdržal a považuje ju za irelevantnú. V odvolacom konaní nie je možné predkladať nové dôkazy, pričom žalovaný mal možnosť dostatočným spôsobom sa oboznámiť s obsahom spisu aj nazretím do neho a mal možnosť dôkazy predkladať. Žalobca poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 z ktorej vyplýva, že chyba súdu, či už v otázke neozrejmenia predbežného právneho názoru alebo nevynesenia uznesenia o skončení dokazovania, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, a to z toho dôvodu, že procesné strany neboli ukrátené na možnosť predkladať dôkazy v konaní, vykonávať procesnú aktivitu, čiže v tomto smere tvrdenie žalovaného nemá právnu relevanciu. Naviac žalovaný bol právne zastúpený a mohol žiadať súd, aby bolo v konaní uvedené, že nebolo vydané uznesenie o skončení dokazovania.
12. Žalobca uviedol, že čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia, nestotožňuje sa s právnou argumentáciou žalovaného, a to z toho dôvodu, že z nej v zásade vyplýva, že v prípade ak podnikateľ omylom pošle platbu nad rozsah zmluvne dohodnutej odmeny, tak v takomto prípade by žalobca na vrátenie týchto finančných prostriedkov nemal nárok. Táto argumentácia žalovaného je scestná, pretože jednoznačne sa jedna o bezdôvodné obohatenie na strane prijímateľa takéhoto plnenia, ktoré bezdôvodné obohatenie je potrebné vydať, pretože je to bez právneho dôvodu, tzn. bez základu v zmysle ktorého by si mohol prijímateľ takéto predmetné plnenie ponechať. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
13. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 2.9.2019 (č.l. 258 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného doručené žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
14. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
15. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/193/2019-265 zo dňa 19.02.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.04.2020 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
16. Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania v tomto konaní a vyjadrených skutkových záverov súdom prvej inštancie nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalovaného, že by Okresný súd Martin v tomto konaní ako aj v inom konaní vedenom pod sp. zn. 18Cb/76/2018 medzi tými istými sporovými stranami len v opačnom procesnom postavení dospel k rozdielnym skutkovým zisteniam ohľadne evidencie dochádzky. Je potrebné zdôrazniť, že v tom ktorom sporovom konaní sa súd zaoberá predmetom súdneho sporu, tvrdeniami, dôkazmi sporových strán a následne z nich vyvodzuje skutkové zhodnotenia a závery. To čo je predmetom sporu, a to čo vyvstane ako spornosť medzi sporovými stranami tvorí základ pre súdne konanie. V danej veci ako aj v akejkoľvek inej sporovej veci je vždy potrebné vyhodnotiť, či sporová strana svoje tvrdenia preukázala k tomu, aby so svojím nárokom, resp. so svojou obranou mohla byť v sporovom konaní úspešná. Ak aj žalovaný v danej odvolacej veci poukazoval na iné konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, ako aj na výpoveď konateľky žalobcu pani Liptákovej na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018, tak hoci súčasťou danej sporovej veci bol postup okresného súdu, ktorým bol pripojený spisový materiál Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/76/2018, okresný súd bol povinný hodnotiť tie skutkové okolnosti, ktoré v danej sporovej veci vyvstali na základe výsledkov vykonaného dokazovania.
17. Predmetom danej sporovej veci boli tvrdenia žalobcu v tom, že sa domáha vrátenia ním vyplatenej sumy 1.456,- Eur žalovanému na tom základe, že v tomto rozsahu peňažného plnenia žalovaný nevykonal činnosti pre žalobcu v rovine vykonávaného diela, ktoré si účtoval za mesiac október a mesiac november 2017 faktúrami č. OF2017/011, č. OF2017/012. Žalobca vymedzil, že podľa dochádzkovej karty za mesiac október 2017 žalovaný odpracoval 77,16 hodín, teda mal nárok len na 771,60 Eur pri dohodnutej odmene 10,- Eur/hod., avšak na základe faktúry vyúčtovanej žalovaným č. OF2017/011 bola vyplatená suma 1.540,- Eur. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný si za október 2017 uplatnil sumu, ktorá zodpovedá 154 odpracovaným hodinám. Za mesiac november 2017 žalobca uviedol, že podľa dochádzkovej karty žalovaný odpracoval 123,24 hodín, avšak žalovaný doručil žalobcovi faktúru č. OF2017/012 na sumu 1.920,- Eur, ktorú žalobca žalovanému uhradil, ale pokiaľ podľa žalobcu žalovaný odpracoval len 123,24 hodín, mal nárok len na sumu 1.232,40 Eur, preto podľa žalobcu bezdôvodne bola vykonaná úhrada v prospech žalovaného 687,60 Eur za mesiac november 2017 a za mesiac október 2017 suma 768,40 Eur. Spolu uplatnený nárok žalobcu predstavoval sumu 1.456,40 Eur, ktorú urobil predmetom súdneho sporu.
18. Krajský súd má za to, že ak vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vyhodnotený ako zmluvný vzťah ústne uzavretej zmluvy o dielo a ak toto dielo mal vykonávať žalovaný, tak nepochybne dôkazné bremeno bolo na ňom, že v takomto rozsahu ako účtoval jednotlivými faktúrami za mesiac október a november 2017 aj dielo pre žalobcu vykonával. Podľa názoru krajského súdu žalobca v súhrnnosti dôkazov vykonaných pred okresným súdom aj na základe dochádzkovej karty, ktorá vypovedala o počte hodín v mesiaci október a november 2017, v ktorom vykonával žalovaný dielo, preukázal, že v tom rozsahu ako bolo účtovné žalovaným (v rozsahu počtu hodín), nebolo pre žalobcu plnené. Došlo k uneseniu dôkazného bremena žalobcom pri požadovanom nároku na vrátenie plnenia vyplateného žalovanému, ktorý nepreukázal, že v tomto rozsahu účtovaného a tvrdeného rozsahu vykonávaného diela v počte hodín aj toto pre žalobcu vykonal, preto sa s úspechom nemohol brániť dôvodnosťou svojej nepreukázanej obrany.
19. Krajský súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami, ktoré po vykonanom dokazovaní prijal okresný súd v odseku 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku a na tieto skutkové závery odkazuje. Okresný súd správne poukázal na samotné tvrdenia poskytnuté žalovaným v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, v ktorom konaní žalovaný a žalobca vystupovali v opačnom procesnom postavení, keď zo strany žalovaného boli použité tvrdenia o založení zmluvného vzťahu so žalobcom od októbra 2017, konkrétne od 18.10.2017. Pokiaľ žalovaný v ním podanom odvolaní kladie hlavný dôraz na konanie, ktoré prebehlo pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 a na z neho vyplývajúce skutkové závery, zistenia v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/76/2018-87 zo dňa 3. októbra 2018, tak tieto bez ďalšieho nie je možné prevziať na toto konanie, a to s ohľadom rozdielnej spornosti uplatňovaných nárokov v týchto dvoch samostatných konaniach. V danej sporovej právnej veci bol rozpor ohľadne rozsahu vykonávaného diela žalovaným v mesiacoch október a november 2017, ku ktorej spornosti sa zákonite potom viaže aj skutkový stav zistený okresným súdom. V (inom) konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 bola riešená spornosť diela vykonávaného a účtovaného žalovaným za mesiac január a február 2018. Práve pre túto odlišnosť rozsahu spornosti, jeho obdobia potom v konaní pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 nebolo určujúce uviesť moment vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nemožno preto bez ďalšieho z tohto rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/76/2018-87 zo dňa 3. októbra 2018 vychádzať, tak ako sa toho nedôvodne domáhal žalovaný v ním podanom odvolaní. Ak žalovaný v odvolaní apeloval na iné konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, tak potom je žiaduce poukázať aj na samotné tvrdenia žalovaného, podľa ktorých uviedol, že uzavrel ústnu zmluvu o dielo a ňou sa zaviazal od mesiaca október 2017 vykonávať rôzne diela spočívajúce najmä vo vyhotovovaní časti strojov a zariadení z kovu, ako aj dokončovacie práce pri realizácii interiérov a exteriérov. Ďalej v tomto inom konaní žalovaný uviedol, že výšku odmeny preukazuje výkazom odpracovaných hodín, a to dochádzkovou kartou. Vzhľadom aj k tomuto vyjadreniu žalovaného potom nie je možné výpovednú hodnotu dochádzkovej karty pri rozsahu vykonávaného diela žalovaným v prospech žalobcu v danej sporovej veci popierať, resp. túto dochádzkovú kartu je potom podľa názoru aj krajského súdu potrebné vziať do úvahy ako relevantný dôkaz o rozsahu vykonávaného diela žalovaným. Ďalej krajský súd poukazuje na konanie vedené pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, v ktorom žalovaný v procesnom postavení žalobcu (č.l. 54 pripojeného spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/76/2018) uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu vznikol v mesiaci október 2017, kedy na základe ústnej dohody začal vykonávať rôzne diela, ktoré spočívali vo vyhotovovaní časti strojov a zariadení z kovu a dokončovacích prác. Ďalej v tomto konaní žalovaný v procesnom postavení žalobcu prostredníctvom zástupcu uviedol, že podkladom pre určenie ceny diela vykonávaného v príslušnom kalendárnom mesiaci bol vždy výkaz odpracovaných hodín alebo tzv. dochádzková karta.
20. Krajský súd opätovne zvýrazňuje, že predmetom jeho odvolacieho konania sa stal napadnutý rozsudok okresného súdu vydaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 17Cb/20/2019, a preto len toto súdne rozhodnutie a v ňom vyjadrené skutkové a právne závery podliehajú posudzovaniu odvolacím súdom a nie rozhodnutie, ktoré bolo vydané pred Okresným súdom Martin v konaní pod sp. zn. 18Cb/76/2018, ktoré sa nestalo predmetom posudzovania Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím. Určujúce sú pre posúdenie danej odvolacej veci skutkové zistenia, ktoré uskutočnil okresný súd v tejto sporovej veci. Naviac je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že nie je možné akceptovať, aby žalovaný ako odvolateľ účelovým spôsobom interpretoval rozsudok Okresného súdu Martin v inom konaní, a to rozsudok č.k. 18Cb/76/2018-87 zo dňa 3. októbra 2018 pre danú samostatnú sporovú vec. Je možné tak zhrnúť, že zo samotných vyjadrení žalovaného nielen v podanej žalobe vedenej v samostatnom inom konaní pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, ale aj vo vyjadrení k odporu v spojení s obsahom zápisnice o pojednávaní konanom pred iným konaním vedeným pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018, a to dňa 03.10.2018 sám žalovaný vymedzil trvanie zmluvného vzťahu od mesiaca október 2017 prostredníctvom aj svojho právneho zástupcu. Vzhľadom k súhrnnosti týchto vyjadrení, ak žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že dňa 12.06.2019 zaslal okresnému súdu vyjadrenie spolu s fotografiami, obsahom ktorých bola napísaná evidencia dochádzky za mesiac september a október 2017, t.j. do 18.10.2017, nemohol byť tento odvolací dôvod žalovaného relevantný, ak sám v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 uviedol existenciu zmluvného vzťahu od mesiaca október 2017, preto nemôže byť relevantné tvrdenie žalovaným v tomto odvolacom konaní o evidencii dochádzky, resp. vykonávania diela už za mesiac september 2017. Krajský súd poukazuje na dôkaz vykonaný pred okresným súdom v rámci iných dôkazov z č.l. 183 spisu, z ktorého výkazu aktivít za mesiac október rok 2017 u žalovaného vyplýva zaznamenávanie aktivity na vykonávaní diela až od druhej polovice mesiaca október 2017.
21. Okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne uzavrel, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol od októbra 2017, ako aj, že žalovaný v pozícii zhotoviteľa diela v zmysle ústnej zmluvy o dielo začal s vykonávaním prác, resp. dohodnutého diela v zmysle dochádzkovej karty z elektronického dochádzkového systému za mesiac október od 18.10.2017. Krajský súd vo vzťahu k obrane žalovaného a odvolacím dôvodom považuje za potrebné poukázať na to, že v inom konaní vedenom pred Okresným súdom Martin pod sp. zn. 18Cb/76/2018 žalovaný kládol dôraz pri účtovaní dohodnutej ceny diela na dochádzkovú kartu, preto ak okresný súd aj v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 17Cb/20/2019 pri posúdení oprávnenosti žalobcovho nároku a obrany žalovaného vychádzal z dochádzkovej karty, tak tomuto postupu okresného súdu nemožno nič vytknúť. Iný skutkový stav, oproti tomu, ktorý podľa výsledkov dokazovania zistil okresný súd a skonštatoval v napadnutom rozsudku, žalovaný nepreukázal. Krajský súd dodáva vo vzťahu k rozsudku vydanému Okresným súdom Martin v inom konaní, a to k rozsudku č.k. 18Cb/76/2018-87 zo dňa 3. októbra 2018, že tento so svojimi skutkovými a právnymi závermi sa nestal predmetom posudzovania a hodnotenia odvolacím súdom. Aj v spojení s ust. § 193 CSP závery z neho vyplývajúce nepredstavujú viazanosť krajského súdu s týmto rozhodnutím v rámci daného odvolacieho konania. Ustanovenie § 193 CSP taxatívne vymedzuje, ktorými rozhodnutiami je súd viazaný.
22. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR ohľadne aplikácie a výkladu ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, t.j. o plnení v omyle, tak k uvedenému krajský súd nemohol prihliadnuť s právnou relevanciou tohto odvolacieho dôvodu žalovaného, ani s poukazom na novo tvrdené dôvody žalovaného vo väzbe k dôkazu predloženému až v podanom odvolaní, ktorým má byť fotografia z dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného na č.l. 234 spisu o odoslaní dôkazov okresnému súdu dňa 12.06.2019, pretože v konaní pred okresným súdom mal žalovaný vytvorený dostatočný časový priestor na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany voči žalobcovmu nároku, ak nebolo zistené, že by došlo k vadám v konaní pred okresným súdom tak, ako vyjadroval žalovaný v odvolaní s poukazom k ust. § 366 písm. c) CSP.
23. Krajský súd uvádza, že na odvolací dôvod žalovaného s poukazom k ust. § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu ČR nie je možné prihliadnuť. Právnu argumentáciu žalovaného ani ním uvádzané rozhodnutia v podanom odvolaní nemožno na daný prípad použiť. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že súd je viazaný žalobou. Nárok žalobca uplatňuje opísaním skutkových okolností s vyjadrením žalobného petitu. Rozhodujúcou skutočnosťou sú údaje vyjadrené a nutné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť v zmysle podanej žaloby a ktoré údaje ak budú preukázané umožňujú, aby bolo žalobe vyhovené. Súd teda v konaní verifikuje žalobcom tvrdené skutkové tvrdenie a posudzuje či skutkový stav je, či nie je podriaditeľný (subsumovateľný) pod príslušnú právnu normu. V danej veci žalobca opísal rozhodujúce skutočnosti, poskytol tvrdenia a označil dôkazy, pre ktoré žiadal vydať bezdôvodné obohatenie žalovaným, pretože žalovaný prijal peňažné plnenie od žalobcu, ktoré v určitom rozsahu nebolo kryté dielom vykonaným žalovaným, a preto aj podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že ak v tvrdenom rozsahu žalovaný dielo pre žalobcu nevykonal, tak v tomto rozsahu nebolo opodstatnené, aby si peňažné plnenie poskytnuté žalobcom ponechal. Žalobca sa na tomto skutkovom a právnom vymedzení domáhal žalobného nároku proti žalovanému o zaplatenie 1.456,- Eur s príslušenstvom. Nedomáhal sa svojho nároku v zmysle ust. § 49a Občianskeho zákonníka, preto táto obrana uplatnená žalovaným v odvolaní nebola právne opodstatnená.
24. Krajský súd konštatuje, že okresnému súdu nemožno vytknúť žiadne pochybenie pri jeho úvahách o hodnotení vykonaných dôkazov týkajúcich sa okolností ohľadne počiatku zmluvného vzťahu od mesiaca októbra 2017 a takisto nemožno vytknúť skutkové závery prijaté okresným súdom, že žalovaný nepreukázal iný rozsah diela vykonávaného v prospech žalobcu, než aký vyplynul z dôkazov predložených žalobcom a vykonaných pred okresným súdom, keď žalovaný aj na základe dochádzkovej karty vykonával dielo pre žalobcu až od 18.10.2017. Závery prijaté súdom prvej inštancie vychádzajú zo skutkových zistení v zmysle vykonaných dôkazov, ktoré dôkazy hodnotil v súlade s Čl. 15 CSP v spojení s ust. § 191 CSP.
25. Žalovaný namietal, že okresný súd nevyhlásil dokazovanie za skončené, čo vyplýva zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.06.2019, kedy po pojednávaní toto bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku bez toho, aby uznesením bolo vyhlásené dokazovanie za skončené. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 31.05.2019 vyplýva, že okresný súd pojednávanie odročil na 20.06.2019 s tým, že bude pripojený spis Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/76/2018, ako aj, že podľa vyhláseného uznesenia v danej veci je aplikovaná sudcovská koncentrácia so stanovením lehoty na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany na predloženie najneskôr do 12.06.2019 s poučením, že na neskôr predložené súd nemusí prihliadať. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2019 (č.l. 202 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie dal priestor tak strane žalobcu, ako aj žalovanej strane na záverečné návrhy. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 20.06.2019 (č.l. 202 a nasl. spisu) vyplýva, že nebolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že skončenie dokazovania je procesným medzníkom. V rámci zákonnej koncentrácie konania ohraničuje moment, dokedy môžu strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pokiaľ nedošlo k obmedzeniu ich uplatniteľnosti už skôr pri sudcovskej koncentrácii konania. Súd vyhlási uznesením dokazovanie za skončené iba za predpokladu, že po záverečných rečiach nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Hoci okresný súd nevyhlásil dokazovanie za skončené, nedodržanie tohto postupu v zmysle ust. § 182 CSP bez ďalšieho nemá za následok odňatie možnosti konať pred súdom, keďže porušenie práva na spravodlivý proces sa musí prejaviť v konkrétnom následku, čo v prejednávanej veci nebolo splnené. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 31.05.2019 v spojení so zápisnicou o pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 20.06.2019, ktoré bolo odročené na termín 12.07.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku vyplýva, že sporové strany mali priestor, keď zhrnuli svoje návrhy, vyjadrenie k dokazovaniu, k právnej stránke veci. Sporové strany mali možnosť predniesť návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa k dokazovaniu, k hodnoteniu vykonaných dôkazov, k právnej stránke veci, preto ak nedošlo k vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania, tak táto situácia nemala žiaden priamy dosah na vylúčenie žalovaného z realizácie jemu patriaceho procesného práva, ktoré mu Civilný sporový poriadok priznáva. Uvedené žalovaného žiadnym spôsobom nediskvalifikovalo z vykonávania žiadnych procesných práv. V konečnom dôsledku o skončení dokazovania rozhoduje okresný súd uznesením proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Preto ak okresný súd nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené, nejednalo sa o procesnú vadu konania. Uznesenie o skončení dokazovania v konečnom dôsledku upravuje vedenie konania, súd ním nie je viazaný, a preto táto odvolacia námietka žalovaného nebola dôvodná. Primerane krajský súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, v ktorom v prípade ak okresný súd nepostupuje v zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p., toho času zodpovedajúceho ustanovenia § 181 ods. 2 CSP, porušenie takéhoto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje sporovú stranu v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadne nesprávny procesný postup okresného súdu v podanom odvolaní a podobne.
26. Na základe vyššie uvedených zhodnotení a záverov krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. v spojení aj so závislým výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.