Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-266-2019.pdf
PDF · 112.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/266/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu AVANA Residence s.r.o., so sídlom Mariánska 32/A, Stupava, IČO: 36 856 550, zastúpeného advokátskou kanceláriou LEGAL GROUP, s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 27/B, Bratislava, IČO: 47 237 589, proti žalovaným 1. H.. Y. B., V.., nar. XX.XX.XXXX, 2. H.. U. B., V.., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. XX, S., zastúpených advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašan Law Firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, o zaplatenie 2.868,97 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. marca 2019 č.k. 23C/102/2018-129
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.868,97 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 10.12.2017 až do zaplatenia z dôvodu, že uplatnenú finančnú pohľadávku poukázal žalovaným na základe právoplatného súdneho rozhodnutia - platobného rozkazu, ktoré rozhodnutie bolo po splnení peňažnej povinnosti zrušené.
2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalovaní, v upomínacom rozkaznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.zn. 14Up/228/2017 v procesnom postavení žalobcov, uplatnili proti žalobcovi, v upomínacom rozkaznom konaní v procesnom postavení žalovaného, právo na zaplatenie sumy 3.000 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 23.8.2017, ktorý nárok odôvodnili nesplnením povinnosti žalobcu vrátiť im rezervačný poplatok 3.000 €, uhradený za budúcu kúpu nehnuteľnosti. Žalovaní tvrdili, že ich záväzok uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve o prevode nehnuteľnosti zanikol v dôsledku podstatnej zmeny okolností, z ktorých pri vzniku záväzku zmluvné strany vychádzali, resp. k zániku záväzku došlo odstúpením žalovaných od dohody o rezervovaní nehnuteľnosti, čo založilo povinnosť žalobcu na vrátenie rezervačného poplatku titulom vydania bezdôvodného obohatenia.
3. Okresný súd Banská Bystrica vyhovel návrhu žalovaných (v rozkaznom konaní v postavení žalobcov), a uložil žalobcovi (v rozkaznom konaní v postavení žalovaného) povinnosť na zaplatenie sumy 3.000 € s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 23.8.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania platobným rozkazom sp.zn. 14Up/228/2017 zo dňa 7.9.2017. Uznesením zo dňa 20.10.2017 Okresný súd Banská Bystrica odmietol odpor žalobcu proti platobnému rozkazu ako oneskorený. Na základe následnej výzvy zástupcu žalovaných s odkazom na právoplatnosť platobného rozkazu, zástupca žalobcu dňa 24.10.2017 poukázal v prospech žalovaných sumu 3.337 €. Dodatočne Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24.11.2017 odpustil žalobcovi zmeškanie lehoty na podanie odporu a podľa § 11 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní sa podaním odporu zrušil platobný rozkaz, na základe ktorého žalobca plnil žalovaným. Konanie vo veci samej sp.zn. 14Up/228/2017 bolo po podaní
odporu napokon ukončené uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.2.2018 o zastavení konania z dôvodu, že žalobca uhradil peňažné plnenie uplatnené návrhom na vydanie platobného rozkazu, z ktorého dôvodu žalovaní vzali návrh v celom rozsahu späť, lebo záväzok zanikol splnením. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 9.3.2018.
4. Žalovaní sa proti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia bránili tvrdením existencie prekážky veci už rozhodnutej, za ktorú označovali uznesenie o zastavení konania zo dňa 9. 2. 2018 vydané v upomínacom rozkaznom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Up/228/2017 a súčasne argumentovali, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je daný, pretože uhradením dlžnej sumy si žalobca splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z hmotného práva.
5. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o vydaní bezdôvodného obohatenia, § 559 OZ o zániku záväzku plnením uviedol, že ak sa domáha plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho žaloby od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Bezdôvodne obohatenie môže spočívať iba v tom, že plnenie bolo poskytnuté bez právneho dôvodu, ktorý od začiatku neexistoval. Súd k uvedenému konštatoval, že žalovaní dôvodnosť vydania platobného rozkazu preukázali odstúpením od dohody o rezervovaní nehnuteľnosti. V ďalšom súd poukázal na to, že žalobca v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Up/228/2017 nepostupoval v súlade so všeobecne platnou právnou zásadou, že práva patria bdelým, keďže proti uzneseniu o zastavení konania nepodal opravný prostriedok. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) zohľadňujúc zásadu zodpovednosti strán sporu za výsledok konania, keď priznal plne procesne úspešnej strane žalovaných náhradu trov v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, alebo aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalobca predovšetkým vytkol súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, ktoré nedáva odpoveď na skutkové tvrdenia a právnu argumentáciu strán sporu, pretože súd sa nevysporiadal s obranou žalobcu, že nemal hmotnoprávny záväzok na poskytnutie plnenia v rozkazom konaní, a súd nereagoval ani na argumentáciu žalovaných o existencii prekážky veci rozhodnutej. Žalobca tvrdil nesprávnosť právneho posúdenia veci dôvodiac, že žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohla byť zamietnutá s odkazom na odstúpenie žalovaných od dohody o rezervovaní nehnuteľnosti, pretože opodstatnenosť tohto úkonu žalobca namietal už v odpore v rozkazom konaní, z týchto dôvodov nárok žalovaných v rozkazom konaní neuznával, pričom súd prvej inštancie v konaní vôbec neskúmal platnosť dohody zmluvných strán, ani možnosť od nej odstúpiť. Žalobca označil za nejasnú aj argumentáciu súdu o nevyužití jeho práva podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania v rozkaznom konaní, keďže späťvzatie žaloby bolo výlučne v dispozícii žalovaných v procesnom postavení žalobcov, voči tomuto úkonu sa nemal možnosť brániť, keďže k späťvzatiu došlo pred začatím predbežného prejednania veci, resp. pojednávaním a súčasne k zastaveniu konania by došlo aj za situácie, ak by žalovaní po podaní odporu nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Žalovaní pritom mali vedomosť o tom, že žalobca ich nárok neuznáva, čo vyplývalo z odporu proti platobnému rozkazu, ako aj z výzvy žalobcu na vrátenie plnenia, ktoré im bolo poukázané na základe neskôr zrušené platobného rozkazu.
8. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhovali rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že zrušenie právoplatného rozhodnutia, ktoré je deklaratórnej povahy, ako tomu bolo aj v prípade zrušeného platobného rozkazu, nezakladá v zmysle ustálenej súdnej judikatúry bez ďalšieho právo strany na vrátenie poskytnutého plnenia, pretože rozhodujúcim je fakt, či právny dôvod plnenia, na základe ktorého bolo plnenie poskytnuté, spočíval v reálne existujúcom hmotnoprávnom základe. Námietky žalobcu v odvolaní, ktoré sa týkali posudzovania hmotnoprávneho základu nároku žalovaných na plnenie uplatnené v rozkazom konaní, považovali za neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa
§ 366 CSP. Takýto názor zastávali z dôvodu, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie svoje tvrdenia o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zakladal len na tom, že bolo zrušené súdne rozhodnutie na podklade ktorého plnil, čo však nemá pre opodstatnenosť jeho nároku zásadný význam. Súčasne zdôrazňovali, že z hľadiska hmotného práva im vznikol nárok na vrátenie sumy 3.000 €, ktorú si uplatnili v rozkazom konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Up/228/2017, ktorý spis navrhovali pripojiť na účely dokazovania do predmetného sporu. Podľa ich názoru plnenie z dohody o rezervácii sa stalo nemožným, nakoľko došlo k prevodu nehnuteľností, ktorá bola predmetom tejto rezervačnej dohody na tretie osoby. Už aj z toho dôvodu by nebolo možné uložiť žalobcovi povinnosť na vrátenie rezervačného poplatku, keďže jeho plnenie zo zmluvy je neuskutočniteľné. Zopakovali tiež svoju námietku, že vo veci existuje prekážka veci už rozhodnutej „res iudicata“, za ktoré rozhodnutie považovali právoplatné uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 9.2.2018, ktorým bolo zastavené konanie z dôvodu, že došlo k usporiadaniu práv a povinností medzi stranami sporu. Dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že hmotnoprávny nárok žalovaných voči žalobcovi zanikol splnením dlhu, preto pokiaľ žalobca požaduje, aby mu žalovaní plnili niečo, o čom už bolo rozhodnuté, ide o neprijateľný procesný postup. Poukázali aj na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 28Cdo/3033/2009 v zmysle ktorého ten, kto bol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie ukladajúce mu povinnosť platobnú, je týmto výrokom viazaný a nemôže sa v inom konaní úspešne domáhať nároku na vrátenie sumy zaplatenej podľa tohto rozhodnutia s odôvodnením, že takúto povinnosť na plnenie nemal. Súd nemôže vychádzať z iného záveru medzi totožnými účastníkmi, medzi ktorými bolo o tejto veci právoplatne rozhodnuté a nemôže túto otázku v inom konaní posudzovať ani ako otázku predbežnú. Žalovaní tvrdili, že plnenie poskytnuté im žalobcom spočívalo na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe, keď žalobca si plnil záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Uviedli, že dohoda o rezervácii zo dňa 6.6.2017 bola absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti, z opatrnosti tiež od tohto právneho úkonu odstúpili. Žalovaní tvrdili, že v prvostupňovom konaní vzniesli z tohto titulu aj kompenzačnú námietku pre prípad uznania nároku žalobcu, keď nárok na plnenie vo výške 3.000 € im mal vzniknúť z titulu neplatného právneho úkonu resp. z dôvodu nemožnosti plnenia.
9. Žalobca v odvolacej replike zopakoval, že splnenie povinnosti uloženej platobným rozkazom, voči ktorému bol ním podaný odpor najprv odmietnutý, a až následne bol platobný rozkaz zrušený, nepredstavovalo uznanie jeho záväzku, ale vynútené splnenie povinnosti. Hmotnoprávny základ peňažného plnenia v konaní preukázaný nebol, takýto neexistuje a ani neexistoval, čomu zodpovedala aj jeho argumentácia v odpore proti platobnému rozkazu. Súd mal riešiť ako otázku predbežnú, či žalobca plnil na existujúci dlh založený na hmotnoprávnom základe, ako to vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo/3309/2011, sp.zn. 30Cdo/3810/2007, sp.zn. 25Cdo/1514/2009. Súd však takým spôsobom nepostupoval, keď hmotnoprávny základ nároku predbežne neposúdil, nevysporiadal sa s argumentáciou žalobcu, a vydal rozsudok bez riadneho odôvodnenia. Žalobca poprel tvrdenia žalovaných, že dohoda o rezervovaní nehnuteľnosti zo dňa 6.6.2017 by mala byť absolútne neplatná z dôvodu jej neurčitosti, keď lehotu na uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považoval za dostatočne zrozumiteľnú s odkazom na ustanovenia tejto dohody, ktoré bližšie upravovali lehoty a podmienky dokedy bude zaplatená kúpna cena, do akého obdobia je stanovený termín ukončenia stavebných prác a návrh na kolaudáciu nehnuteľnosti, v spojitosti s ktorými termínmi je možné hodnotiť právny úkon ako dostatočne určitý a zrozumiteľný. Pokiaľ ide o nemožnosť plnenia uviedol, že z dôvodu porušenia povinnosti žalovaných uzatvoriť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, žalovanými rezervovanú nehnuteľnosť následne priviedol na tretie osoby, avšak až začiatkom roka 2018, potom, čo žalovaní odmietli svoju povinnosť z dohody o rezervácii splniť. Poukázal pritom na e-mail žalovaných zo dňa 13.6.2007, v ktorom vyjadrili vôľu neplniť si svoje povinnosti vyplývajúce z dohody o rezervácii. V prípade, ak zložiteľ rezervačného poplatku neuzatvoril zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, vznikalo právo žalobcovi na zmluvnú pokutu vo výške rezervačného poplatku podľa bodu 3. dohody o rezervácii. Platobný rozkaz, na základe ktorého poukázal žalovaným peňažné plnenie bol zrušený, teda zrušené rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci, a uznesenie o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej, ktoré by mohlo takú prekážku konania predstavovať. Zopakoval závery rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 31Cdo/3309/2011 o tom, že ak na základe povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré nezodpovedá reálnym hmotnoprávnym pomerom, žalovaný plnil neexistujúci dlh, potom žalobcovi vzniká bezdôvodné obohatenie okamihom, kedy bolo rozhodnutie, na základe ktorého sa plnilo, právoplatne zrušené. Na hmotnoprávnych vzťahoch nič nemení to, či žalobca potom, čo právoplatné rozhodnutie bolo zrušené, vezme žalobu späť, a ani to, či v konaní pokračuje.
10. Žalovaní v odvolacej duplike zotrvali na vyjadreniach, že žalobca po vydaní súdneho rozhodnutia splnil dobrovoľne svoj hmotnoprávny záväzok voči žalovaným, a po zániku záväzku splnením, žalovaní nemali inú procesnú možnosť v upomínacom konaní ako vziať žalobu späť. Zopakovali svoj názor, že podmienkou pre vydanie bezdôvodného obohatenia po zrušení rozhodnutia na základe ktorého bolo plnené, je preukázanie, že neexistoval hmotnoprávny základ nároku, ktoré skutočnosti však žalobca vo svojej žalobe a ani na súde prvej inštancie netvrdil, a svoj nárok zakladal iba na vyjadreniach, že bolo zrušené súdne rozhodnutie, na základe ktorého plnil. Jeho tvrdenia v odvolaní o neexistencii hmotnoprávneho základu peňažného plnenia, preto hodnotili ako novoty v odvolacom konaní pre použitie ktorých však nie sú splnené podmienky vyžadované § 366 CSP. Opätovne vyjadrili názor, že dohoda o rezervovaní nehnuteľnosti je neplatným právnym úkonom pre neurčitosť, z ktorého dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na úhradu rezervačného poplatku.
11. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrário, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie je dôvodné.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná mandukčná povinnosť súdu a pod.). V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu SR publikovaným v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. R 2/2016, za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
15. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis,
než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, založené je na nesprávnej interpretácii aplikovaných právnych noriem a odôvodnenie právnych záverov súdu prvej inštancie nespĺňa požiadavku úplného, určitého a zrozumiteľného súdneho rozhodnutia ako to vyžaduje a predpokladá ustanovenie § 220 CSP. Svojím postupom a rozhodnutím súd prvej inštancie naplnil odvolacie dôvody a odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako rozhodnutie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP, pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal dôkazy, a nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
18. Aj keď súd správne vychádzal z názoru, že dôvodnosť žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia po zrušení súdneho rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, závisí od vyriešenia otázky, či ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, poskytoval plnenie spočívajúce na reálne existujúcom hmotnoprávnom základe, na uvedenú otázku neposkytol žiadnu odpoveď. Súd v bode 21. odôvodnenia len stroho konštatoval, že žalovaní dôvodnosť vydania platobného rozkazu preukázali odstúpením od dohody o rezervovaní nehnuteľnosti, povahu ktorých právnych úkonov a z nich vyplývajúcich práv a povinnosti strán sporu podľa ustanovení hmotného práva však v konaní súd prvej inštancie neskúmal, a ani v odôvodnení sa k nim nijako nevyjadril. Z rozhodnutia tiež nemožno vyvodiť žiadnu súvislosť medzi hmotnoprávnym základom nároku uplatneného v konaní a vyjadrením súdu v bode 22. odôvodnenia, že žalobca nevyužil možnosť uplatniť opravný prostriedok proti uzneseniu o zastavení konania vydanom v upomínacom konaní.
19. Žalobca uplatnil nárok na plnenie podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. V zmysle § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
20. Žalobca sa domáha vrátenia poskytnutého plnenia z dôvodu, že plnil na základe platobného rozkazu, ktorý bol v neskoršom konaní zrušený. Podľa záverov ustálenej súdnej praxe (NS SR sp.zn. 7Cdo 85/13
- R 74/2019, NS SR sp.zn 5MCdo 17/09, NS ČR sp.zn. 31Cdo 3309/11, ÚS SR sp.zn. II.ÚS 18/16), ak sa domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil svoju povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím súdu, ktoré bolo následne zrušené, závisí dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od toho, či právny dôvod plnenia spočíval na reálne existujúcom záväzku vyplývajúcom z hmotného práva. Ak právny dôvod plnenia záväzku existoval, trvá aj naďalej bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok, ktorý toto právo iba deklaroval, bol alebo nebol zrušený. V konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia si tak súd ako predbežnú otázku rieši existenciu povinnosti na plnenie podľa hmotného práva, na strane toho subjektu, ktorý plnil na základe zrušeného vykonateľného rozhodnutia súdu. K vzniku bezdôvodného obohatenia iba na základe samotného zrušenia rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, by došlo iba za predpokladu, že sa jednalo o konštitutívne rozhodnutie, teda právny dôvod plnenia nespočíval v hmotnom práve.
21. V prejednávanom prípade žalobca plnil na základe rozhodnutia súdu, ktoré len deklarovalo taký jeho záväzok, ktorý mal vyplývať z hmotnoprávneho vzťahu strán sporu. Povinnosťou súdu bolo preto ako predbežnú otázku vo vzťahu k nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia posúdiť, či existovala povinnosť žalobcu zaplatiť žalovaným sumu 3.000 € s príslušenstvom, ktorá povinnosť mala podľa vyjadrení strán vyplývať z hmotnoprávneho záväzku týkajúceho sa nadobudnutia nehnuteľnosti, založeného zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy a dohodou o rezervovaní nehnuteľnosti. V tomto kontexte, posudzovanie existencie hmotnoprávneho základu nároku nie je skúmaním toho, či platobný rozkaz, ktorý bol neskôr zrušený, bol vydaný na základe listinných dôkazov (dohoda o odstúpení), ako to urobil súd prvej inštancie, ale či z dôkazov vyplýva existencia hmotnoprávneho záväzku toho, kto tvrdí, že plnil bez právneho dôvodu. Zrušením meritórneho rozhodnutia (platobného rozkazu), vydaného v skrátenom rozkaznom konaní, v ktorom sa dokazovanie nevykonáva, zaniklo súdne rozhodnutie, ktoré by predstavovalo prekážku veci rozhodnutej pre ďalšie (opätovné) posudzovanie (ne)existencie práv a povinností strán sporu z dohôd nimi uzavretých.
22. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 14Up/228/2017 zo dňa 9.2.2018, ktorým bolo zastavené konanie vo vzťahu medzi totožnými stranami sporu iba v opačnom procesnom postavení, a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2018 je rozhodnutím procesnej povahy neriešiacej hmotnoprávny základ nároku. Predmetom uvedeného rozhodnutia nebolo posudzovanie totožných skutkových okolností, ktoré sú základom pre rozhodnutie sporu v prebiehajúcom konaní o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici o zastavení konania iba zohľadnilo procesný úkon - späťzatie žaloby, vykonaný potom, čo oprávnení (žalovaní) považovali svoju pohľadávku za uspokojenú. Uvedené procesné rozhodnutie zo svojej podstaty nemôže odrážať hmotnoprávny základ nároku uplatneného žalobou, pretože predstavuje zákonom určený postup súdu ako reakciu na procesný úkon strany sporu - späťvzatie, ktorý je daný nezávisle od toho, či žaloba je alebo nie je opodstatnená aj z hmotnoprávneho hľadiska. Uznesenie o zastavení konania, ktoré zohľadnilo len procesnú situáciu v konaní, preto nepredstavuje v žiadnom ohľade prekážku veci už rozhodnutej, ktorá je daná len v prípade, ak rozhodnutie medzi totožnými stranami sporu a týkajúce sa totožného predmetu konania, vychádza z totožných skutkových okolností.
23. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný len za predpokladu, že v rozkaznom konaní splnil povinnosť, ktorá nemala hmotnoprávny základ, teda ak mu v skutočnosti svedčilo právo ponechať si žalovanými uhradený rezervačný poplatok. Súd prvej inštancie bol povinný v zmysle zásady „iura novit curia“, vyriešiť si túto spornú okolnosť ako predbežnú otázku. Okruh skutočností, ktoré mali byť predmetom dokazovania v konaní na súde prvej inštancie vyplýval z predpokladov nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a nebol závislý na návrhoch, či vôli strán, ale bol daný hypotézou aplikovanej právnej normy o záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Dôvodom zrušenia platobného rozkazu bol napokon odpor žalobcu, z čoho jednoznačne vyplýval hmotnoprávny spor o existencii práva žalovaných na peňažné plnenie, ktorého vydania sa v konaní žalobca domáha. Z uvedených dôvodov vyjadrenie žalobcu uvedené v odvolaní o tom, že neexistuje hmotnoprávny základ jeho povinnosti, ktorú plnil žalovaným na základe zrušeného súdneho rozhodnutia, nemá povahu novôt v zmysle § 366 CSP ako prostriedkov procesného útoku, či procesnej obrany, ale ide predpoklady vyplývajúce z hypotézy právnej normy na vydanie bezdôvodného obohatenia, na skúmanie ktorých bol súd prvej inštancie povinný aj bez ich návrhu stranou sporu. Zásady sudcovskej (§153 CSP) alebo zákonnej (§154 CSP) koncentrácie konania sa vzťahujú len k tým prostriedkom procesného útoku a procesnej obrany, ktoré dôvodnosť nároku žalobcu preukazujú, resp. spochybňujú, nie však k samotnému vymedzeniu predbežnej otázky, ktorá predstavuje právne posúdenie veci, ktoré vykonáva výlučne konajúci súd.
24. Súd prvej inštancie preto opätovne posúdi nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď je povinný si predbežne ustáliť, či vzhľadom na obsah zmluvných záväzkov strán sporu, vyplývala z hmotného práva žalobcovi povinnosť vrátiť žalovaným rezervačný poplatok. Súd prvej inštancie sa vysporiada s námietkami žalovaných o zániku zmluvného záväzku strán sporu v dôsledku odstúpenia od zmluvy, či nemožnosti plnenia, alebo neplatnosti právneho úkonu pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť, prihliadajúc na obsah právnych úkonov a súdnu judikatúru o náležitostiach právnych úkonov a zásadách ich výkladu. Súd prvej inštancie bude dbať o to, aby v odôvodnení rozhodnutia reagoval na všetky podstatné argumenty strán sporu prednesené v konaní, vrátane námietok uplatnených v odvolaní tak, aby jeho rozhodnutie bolo úplné, presvedčivé a zrozumiteľné, a spôsobilé súdneho prieskumu aj v prípadnom ďalšom odvolacom konaní. V opätovnom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne tiež o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).