Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-262-2019.pdf
PDF · 90.64 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/262/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, XXX XX C., proti žalovanej: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom, so sídlom I. XX, XXX XX G., o zaplatenie 800 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 10C/88/2015-77 zo dňa 26. septembra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa § 273 CSP uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 800 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.).
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na súde dňa 06.03.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 800 eur z dôvodu zásahu do jej práva na ochranu osobnosti žalovanou v podobe obťažovania telefonátmi a SMS - správami s vulgárnym obsahom adresovaným na jej osobu. Konajúci súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v súlade s ust. § 273 CSP, a preto s poukazom na ust. § 275 CSP obsahuje jeho odôvodnenie len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobkyni ako úspešnej strane sporu právo na náhradu trov konania nepriznal, lebo zo spisu nemal preukázané, že by jej nejaké trovy konania vznikli.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, čím jej bolo odňaté právo na spravodlivý proces, rozsudok okresného súdu považovala za nesprávny, navrhla ho zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch podaného odvolania poukázala odvolateľka predovšetkým na znenie ust. § 356 písm. b/ CSP, § 273 CSP ako aj § 277 ods. 1 a 3 CSP. Namietala, že súd porušil procesnú povinnosť, keď ju nepoučil podľa ust. § 277 ods. 3 CSP (o procesnej možnosti podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedela). Ako vyplýva zo spisu, dňa 19.03.2015 jej súd zaslal žalobu spolu s uznesením na vyjadrenie. V tomto období bola “šestonedieľkou“. Je evidentné, že zásielku do vlastných rúk odovzdala poštárka jej mame, ktorá ju dňa 23.03.2015 podpísala, ale priezviskom žalovanej a následne ju založila k ostatným súdnym listinám. Zdôrazňujúc, že na doručenke (č.l. 8 súdneho spisu) nie je jej podpis sa nemala ako dozvedieť o súdom uloženej povinnosti vyjadriť sa k žalobe. Za týmto účelom súdu predložila splnomocnenie zo dňa 24.07.2017 (obsahujúce podpisy žalovanej a jej matky),
z ktorého je evidentné, že podpis (jej matky) na ňom je identický s podpisom na doručenke. O tomto konaní sa dozvedela na polícii, preto dňa 04.08.2018 bola nahliadnuť do spisu a dozvedela sa o žalobe zo dňa 03.03.2015 a jej doplnení zo dňa 27.03.2015. Na informačnom oddelení súdu jej bolo oznámené, že vo veci bude nariadené pojednávanie a príde jej predvolanie. Predložila aj záznam o nazretí do spisu, na ktorom je tiež jej podpis. Ďalej namietala, že v odôvodnení rozsudku pre zmeškanie absentuje dôvod jeho vydania, pretože v bode 2. odôvodnenia súd len konštatoval vydanie rozsudku pre zmeškanie v súlade s ust. § 273 CSP, neuviedol dôvod jeho vydania - nesplnenie povinnosti žalovanou podľa § 273 písm. a / CSP.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila. Odvolací súd nedisponoval v odvolacom konaní ďalšími vyjadreniami strán sporu.
5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
6. V odvolaním napadnutej časti odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pri aplikácii ust. § 273 CSP svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 275 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd (ako je uvedené nižšie) zdôraznil podstatu tohto rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. III. ÚS 78/05, II. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).
7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. účinný od 01.07.2016), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.
8. V zmysle ust. § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a/ rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b/ v uznesení podľa písmena a/ poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c/ doručil uznesenie podľa písmena a/ žalovanému do vlastných rúk.
9. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Civilný sporový poriadok kladie dôraz na procesnú iniciatívu strán sporu - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení konania a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Účelom kontumačného rozsudku je zrýchliť civilné sporové konanie. Zákon pripúšťa vydanie kontumačného rozsudku vo fáze pred pojednávaním vo veci samej, resp. vydanie kontumačného rozsudku bez nariadenia pojednávania. Skutkovým základom kontumačného rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav veci. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si nesplní základné povinnosti sporovej strany. Ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí (§167 ods. 2 CSP) a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie, môže súd už v tejto fáze konania rozhodnúť kontumačným rozsudkom, t.j. pri splnení podmienok § 273 CSP a v nadväznosti na § 167 CSP skončiť konanie už v tejto fáze kontumáciou v neprospech žalovaného. Ide výlučne o procesnú možnosť súdu, ktorý je viazaný len princípom procesnej ekonómie. Proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
10. V zmysle § 356 písm. b/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu spisu v spojení s odvolacou námietkou
- nesplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej mal preukázané, že súd prvej inštancie vo veci uznesením č.k. 10C/88/2005-8 (správne má byť 10C/88/2015, pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 18. marca 2015 s poukazom na ust. § 114 ods. 3 OSP (teraz 167 ods. 2 CSP) uložil odporkyni/ žalovanej povinnosť, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k veci písomne vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Jeho súčasťou bolo aj poučenie, že ak bez vážneho dôvodu nesplní vyššie uvedenú povinnosť, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP (teraz ust. § 273 CSP). Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a c/ sa nepoužijú. Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Podľa doručenky (na č.l. 8 súdneho spisu) bolo predmetné uznesenie doručené žalovanej dňa 23.03.2015, nakoľko sa na doručenke nachádza podpis „W.“ bez ďalšieho, t.j. poznámky, že by zásielku prevzala iná osoba, napr. jej matka. Žalovaná si súdom uloženú povinnosť nesplnila, k žalobe sa nevyjadrila. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie mal splnené všetky podmienky v zmysle vyššie cit. zákonného ust. § 273 CSP na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
12. Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 111 ods. 1 CSP. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ak strana sporu spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke, napr. namieta, že zásielku neprevzala, je povinná súdu o tom predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie (uznesenie NS SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010). Odvolateľka namietala, že podpis na doručenke o prevzatí uznesenia hoci priezviskom „W.“ nepatrí jej, ale jej matke. Takto tvrdenú skutočnosť preukazovala len porovnaním podpisov na iných predložených listinách. Len porovnaním podpisov na doručenke, predloženom splnomocnení a zázname o nazretí do spisu nemohol odvolací súd konštatovať, že žalovaná si splnila dôkaznú povinnosť, t.j. bezpečne vyvrátila pravdivosť údajov uvedených na doručenke. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolateľke nevyvrátila záver okresného súdu o splnení procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP.
13. Pokiaľ odvolateľka namietala, že odôvodnenie súdu prvej inštancie neuvádzalo expressis verbis dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie, obmedzovalo sa len na konštatovanie zákonných podmienok pre jeho vydanie v súlade s ust. § 273 CSP, uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nemalo vplyv na inak vecne správne prijatý záver okresného súdu. Ako vyššie už odvolací súd poukázal, odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvoria jeden celok a v prípade potreby doplnenia inak vecne správneho záveru okresného súdu, na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, tak môže učiniť aj odvolací súd. Z obsahu odvolania podaného kvalifikovanou osobou - advokátom, je zrejmé že zákonné dôvody vydania rozsudku pre zmeškanie s odkazom na ust. § 273 CSP boli dostačujúce a zrozumiteľné. Preto nemožno konštatovať, že namietaná stručnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia by bola na ujmu práv odvolateľa. Súčasne zodpovedá aj osobitnej požiadavke zákona na odôvodnenie tohto osobitného typu (skráteného) rozhodnutia § 275 CSP. V zmysle neho má z odôvodnia rozsudku vyplývať predmet konania (stručná identifikácia procesného nároku) a právny dôvod vydania rozsudku
- teda ustanovenie zákona, podľa ktorého súd rozhodol a takto stanovené podmienky odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa.
14. Nedostatok poučenia v zmysle ust. § 277 ods. 3 (lehoty na podanie návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku) vo vzťahu k charakteru zvoleného nástroja procesnej obrany žalovanou
- odvolania podľa § 356 písm. b/ CSP považoval odvolací súd za bezpredmetné. Inak povedané absencia poučenia v tomto smere je bez akéhokoľvek právneho účinku vzhľadom na rozsah odvolacieho prieskumu v tejto veci.
Pre úplnosť sa žiada dodať, že žalovaná uplatnila aj ďalší prostriedok procesnej obrany - návrh na zrušenie kontumačného rozsudku podľa § 277 ods. 1 CSP, ktorý podala v zákonnom stanovenej lehote,
o tomto návrhu následne rozhodol okresný súd uznesením č.k.10C/88/2015-111 zo dňa 06. júna 2019, proti ktorému žalovaná nepodala odvolanie. Absencia poučenia tak nebola na ujmu procesných práv žalovanej.
15. S poukazom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalobkyňa, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)