Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-310-2019.pdf
PDF · 92.31 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/310/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Poprad, Hraničná 662/17, IČO: 36 500 968, proti žalovanému E.. Š.N. P., S.. X.X.XXXX, bytom V. S. W., V. XXXX/X, o zaplatenie 454,26 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 1Csp/167/2018-111 z 11. septembra 2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 11.9.2019 sp. zn. 1Csp/167/2018-111 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 454,26 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky 2 eur, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania a zároveň vyslovil, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 454,26 eur titulom neuhradenia vodného a stočného žalovaným. Súd prvej inštancie vychádzajúc z obsahu vykonaných dôkazov právne vec posudzoval podľa § 4 ods. 7 až 9 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, § 121 ods. 3, § 420 ods. 1a 3 Obč. zákonníka. Dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie faktúry č. 517177161 je oprávnený. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na odbernom mieste evidovanom na V. Y.. Č.. XXXX/ X, V. S. W., bol zaznamenaný odber pitnej vody a odvod odpadovej vody v celkovej sume 667,26 eur a to za obdobie od 17.11.2016 do 10.11.2017. Uvedené vyplynulo z faktúry č. 517177161 zo dňa 24.11.2017 a zo salda odberateľa - žalovaného za obdobie 1.1.2012 - 27.9.2018 predložených žalobcom. Uviedol, že spôsob účtovania a jednotlivé naúčtované množstvá a ceny ako také sporové strany nenamietali, preto ich považoval za nesporné. Žalovaný z uvedenej sumy formou preddavkových platieb za obdobie 2.12.2016 - 3.11.2017 uhradil sumu 213 eur, a teda zvyšná časť predmetnej faktúry, ktorá ostala žalovaným neuhradená, predstavuje žalovanú sumu 454,26 eur. Žalovaný svoju argumentáciu založil na tvrdení, že celá žalovaná suma vznikla tým, že žalobca ako správca verejného vodovodu na základe Zmluvy o nájme a prevádzkovaní vodovodov a kanalizácii uzatvorenej medzi žalobcom a Podtatranskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. zo dňa 1.1.2005, nevykonával riadnu údržbu verejného vodovodu. Uvedené tvrdenie žalovaného bolo jednoznačne vyvrátené svedeckou výpoveďou M.. E. M., ktorý ako zamestnanec žalobcu majúci na starosti výrobu a distribúciu, jednoznačne potvrdil, že porucha v predmetnom období vznikla v časti za vodomerom, ktorá je súčasťou vodovodnej prípojky a nie verejného vodovodu. Svedok túto skutočnosť počas výpovede aj graficky znázornil na fotografii prípojky,
ktorá síce nie je priamo prípojkou žalovaného, ale porovnaním prípojky žalovaného na fotografii z čl. 29 je zrejmé, že sa jedná technicky o obdobnú prípojku. Poukázal na to, že v zmysle § 4 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2005 (v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 11.11.2004) je vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, teda v danom prípade žalovaný. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 8 písm. c) citovaného zákona č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady, čo znamená, že akákoľvek chyba na vodovodnej prípojke majúca za následok únik vody a tým jej zaznamenaný odber, je na ťarchu odberateľa, v danom prípade žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil, a naviac sa sám na pojednávaní vyjadril, že nevie kde nastala porucha, v dôsledku ktorej vznikol nadmerný odber vody. Poukázal na skutočnosť, že svedok pred svojou výpoveďou ako kľúčovým dôkazom bol riadne poučený o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede, preto nemal dôvod túto výpoveď považovať za akokoľvek pochybnú alebo nedôveryhodnú. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na úhradu sumy 2 eur, keďže uvedená suma bola žalovanému zaúčtovaná podľa cenníka žalobcu za upomienku na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.2.2018.
3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukázaním na § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania vzhľadom na skutočnosť, že mal úspech v celom svojom uplatnenom nároku, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
4. Proti rozsudku podal žalovaný včas odvolanie uplatňujúc odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalovaný v dôvodoch svojho odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal meritom veci, teda tým, prečo dochádza k častým poruchám v šachte, v ktorej je namontovaný vodomer dodávateľa pitnej vody - žalobcu. Poukázal na svoje písomné a ústne stanoviská v konaní pred súdom prvej inštancie a zdôraznil, že pripojenie na verejný vodovod v betónovej šachte vrátane osadenia vodomeru a potrebných súčastí (ventilov, nadstavcov a pod.) namontovali pracovníci dodávateľa - žalobcu a žiadni iní montážnici v predmetnej šachte neboli po dobu 24 rokov. Opätovne poukázal na skutočnosť, na ktorú apeloval na pojednávaní, že z fotografie predloženej súdu je zrejmé, v akom technickom stave je navŕtavací pás, ktorý zabezpečuje pripojenie na miestny rozvod pitnej vody. Na uvedenej fotografii (čl. 29) dvoma prerušovanými čiarami naznačil miesto, na ktorom došlo k poruche. Mal za to, vlastník vodovodu a dodávateľ pitnej vody si svoje povinnosti dôsledne neplní, nakoľko od roku 1995, kedy bola jeho nehnuteľnosť pripojená na rozvod vody, nezabezpečoval údržbu svojich zariadení tak, ako mu to ukladá zákon č. 442/2002 Z.z. a vykonávacie vyhlášky. V ďalšom namietal, že jediným svedkom, ktorý bol v konaní vypočutý, bol zamestnanec žalobcu, ktorý je vedúcim výroby a distribúcie, zodpovedný za starostlivosť a bezchybný stav vodovodu a zásobovanie pitnou vodou. Vyjadril názor, že v prípade ak vodárenská spoločnosť, ktorá zásobuje všetkých svojich odberateľov pitnou vodou a pri tejto činnosti nastanú obdobné situácie z dôvodu porúch na predmetných zariadeniach, tak tieto nemajú byť odstraňované na náklady odberateľa so ziskom pre správcu vodovodu, nakoľko by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP je naplnený pri mylnej aplikácii právnych predpisov súdom na zistený skutkový stav, ktorá situácia nastáva v prípade, ak bol použitý iný právny predpis, než ktorý mal súd správne použiť alebo bol aplikovaný síce správny právny predpis, ale tento bol nesprávne interpretovaný, prípadne bol na zistený skutkový stav nesprávne aplikovaný, keď súd vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
9. Odvolacie dôvody uplatnené žalovaným neboli naplnené. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery, zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
10. Zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zák. č.276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje zriaďovanie, rozvoj a prevádzkovanie verejných vodovodov a verejných kanalizácií, práva a povinností fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií, vrátane ich prípojok a ďalej pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií.
11. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 442/2002 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2005, na účely tohto zákona sa rozumie verejným vodovodom súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou a verejnou kanalizáciou prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzania a spravidla aj čistenie odpadových vôd.
12. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným vodovodom nehnuteľnosti alebo objektu, okrem meradla, ak je osadené. Vodovodná prípojka sa spravidla pripája na verejný vodovod navŕtavacím pásom s uzáverom. Pripojenie na rozvádzaciu vetvu s uzáverom je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou stavbou podľa osobitného predpisu.
13. Podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona, vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie.
14. Podľa § 4 ods. 8 citovaného zákona, vlastník vodovodnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, b) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, c) zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.
15. Podľa § ods. 9 citovaného zákona, vlastník kanalizačnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, b) zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby nedošlo ku zmenšeniu prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená, c) zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady.
16. Z uvedených ustanovení teda vyplýva jednoznačný záver, že vlastníkom vodovodnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu.
17. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že predmetom konania je zaplatenie fakturovanej čiastky za odber vody a stočné, avšak v priebehu konania ako jadro sporu vyvstala otázka, ktorá zo strán sporu zodpovedá za poruchu, v dôsledku ktorej došlo k nadmernému odberu pitnej vody.
18. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že porucha, v dôsledku ktorej došlo k nadmernému úniku resp. odberu pitnej vody, nastala v časti vodovodnej šachty, na mieste za vodomerom, v časti, za ktorej stav zodpovedá žalovaný ako vlastník vodovodnej prípojky podľa § 4 ods. 8 písm. c) zákona č. 442/2002 Z.z.. Uvedený záver nachádza oporu vo vykonanom dokazovaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že žalovaný na podporu svojich tvrdení o tom, že porucha nastala z dôvodu na strane žalobcu, teda v príčinnej súvislosti s nevykonávaním potrebnej údržby verejného vodovodu vrátane navŕtacieho pásu, umiestneného v betónovej šachte, odkiaľ je nehnuteľnosť žalovaného pripojená na rozvod vody, ktorú má vykonávať podľa zákona žalobca, neuviedol a nepredložil súdu relevantný dôkaz tak pred súdom prvej inštancie ako ani v odvolacom konaní, ktorým by vyvrátil správnosť záveru súdu prvej inštancie. Z pohľadu odvolacieho súdu je tak podstatné, že uplatňovaná čiastka je výsledkom tzv. meraného odberu, kedy dodaná voda pritiekla meradlom a unikala až v úseku vodovodnej prípojky, ktorej vlastníkom je žalovaný. Túto skutočnosť odvolateľ nespochybnil a pred súdom prvej inštancie sa obmedzil na konštatovanie: „zaujímavé, že porucha vznikla za vodomerom, aby som to platil ja“. Keďže žalovaný ako vlastník vodovodnej prípojky je povinný zabezpečovať jej údržbu, možno uplatnený nárok pokladať za opodstatnený.
19. V súlade s vyššie uvedenou argumentáciou rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo ako vecne správne potvrdené. Zákonu zodpovedajúce je tiež rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý nárok bol v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznaný procesne úspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá. Procesne úspešnému žalobcovi trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, z ktorých dôvodov mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).