Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/167/2018

Potvrdené rozhodnutím 2Co/310/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Poprad, Hraničná 662/17, IČO: 36 500 968, proti žalovanému E.. Š.N. P., S.. X.X.XXXX, bytom V. S. W., V. XXXX/X, o zaplatenie 454,26 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 1Csp/167/2018-111 z 11. septembra 2019 Okresného súdu Spišská Nová Ves rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: Q. W. Q.U. V., L..V.., E.: XX XXX XXX, A. XXX/XX, XXX XX Q., proti žalovanému: E.. Š. P., S.. X.X.XXXX, N. M. V. XXXX/X, XXX XX V. S. W., v konaní o zaplatenie 454,26 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 454,26 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky 2 eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 454,26 € ako aj nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je odberateľom a producentom v zmysle , a to na základe Zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti uzatvorenou medzi žalovaným a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. (riadne odberné miesto s vodomerom a so zálohovými platbami). Žalobca uzatvoril s Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Zmluvu o nájme a prevádzkovaní vodovodov a kanalizácií, na základe ktorej v zmysle časti II. článku 3 bod 2. odo dňa 1.1.2005 zabezpečuje prevádzkovanie vodovodov a kanalizácií žalobca. V zmysle článku 20 tejto zmluvy a a , sú záväzky z tejto zmluvy záväzné pre žalobcu, ktorý je rovnako oprávnený vyberať vodné od odberateľov pitnej vody a stočné od producentov odpadových vôd. V čase od 17.11.2016 do 10.11.2017 žalobca dodal žalovanému spolu 211 m3 pitnej vody a odviedol rovnaké množstvo odpadových vôd, vrátane 88,341 m3 zrážkových vôd. Za toto plnenie bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi vodné a stočné v celkovej výške 667,26 € na základe faktúry vystavenej pod číslom 517177161. Na základe zúčtovaných zálohových platieb žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil časť dlhu vo výške 213 €, preto zvyšná časť dlhu predstavuje žalovanú sumu 454,26 €. Žalovaný neuhradil zvyšnú časť vystavenej faktúry ani napriek upomienke zo dňa 21.2.2018 č. 618100193. Dlžná suma pozostáva teda zo sumy 454,26 € titulom neuhradeného vodného a stočného a sumy 2 € titulom nákladov na jednu upomienku v zmysle . 2. Ako prostriedky procesného útoku použil žalobca skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to:

- Zmluva medzi žalovaným a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 11.11.2004,

- Zmluva o nájme a prevádzkovaní vodovodov a kanalizácií uzatvorená medzi žalobcom a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. zo dňa 1.1.2005,

- Faktúra č. 517177161 zo dňa 24.11.2017,

- Upomienka č. 618100193 zo dňa 21.2.2018 s poštovým podacím hárkom zo dňa 23.2.2018,

- Saldo odberateľa za obdobie 1.1.2012 - 27.9.2018.

- Cenník doplnkových služieb a výkonov platný od 1.1.2017, z ktorého je zrejmé, že žalobca si za upomienku účtuje sumu 2 € (dodatočne doložený).

3. Súd vydal dňa 21.11.2018 platobný rozkaz v zmysle návrhu žalobcu, ktorý však následne zrušil pre odpor podaný žalovaným. V tomto odpore žalovaný uviedol, že v roku 1995 bola predmetná nehnuteľnosť napojená na verejný vodovod. Správca vodovodu objekt napojil na vodovodnú sieť a osadil vodomerom vo svojej šachte, ktorá je súčasťou miestnych rozvodov, ktoré však boli nedostatočné a on bol nútený namiesto správcu vodovodu posunúť vodovodnú prípojku o cca. 30 metrov, lebo by mu inak stavebný úrad nebol vydal kolaudačné rozhodnutie. Po cca 18 rokoch došlo prvýkrát vo vodovodnej šachte k poruche a to k odpojeniu vodomeru, vytečeniu nadmerného množstva vody do šachty a následne von do kanalizácie. Tento odber bol na základe faktúry dodávateľa následne nútený uhradiť. Po troch rokoch došlo k identickej poruche, avšak voči novej faktúre sa ohradil a jeho námietky boli uznané a faktúra opravená. Dodávateľ vody sa zistením príčiny poruchy ďalej nezaoberal, prívod vody zostal naďalej bez údržby a vodomer bol znova napojený na opotrebované časti, kvôli čomu došlo opätovne k rovnakej poruche a vytečeniu nadmerného množstva pitnej vody. Znova bola táto voda jednoducho vyfakturovaná zo strany žalobcu a to bez riešenia príčiny poruchy. Dodávateľ vody, ktorý je zo zákona povinný vykonávať pravidelnú údržbu na rozvodoch vody tak nekoná ani po vyše 23 rokoch od napojenia objektu, kvôli čomu nie je ochotný platiť za vodu, ktorú neodobral, ale trvá na odstránení príčin opakovaných porúch zo strany dodávateľa vody. 4. Žalovaný k žalobe pripojil reklamáciu faktúry č. 516176464 - odpoveď zo dňa 13.12.2016, v ktorej bola uznaná reklamácia za oprávnenú, fotografiu vodomernej šachty, oznámenie o odstávke zo dňa 5.12.2018 a mail adresovaný žalovanému zo dňa 6.12.2018.

5. Žalobca na pojednávaní dňa 13.3.2019 k odporu žalovaného uviedol, že vodovodná prípojka je súčasťou nehnuteľnosti, a teda je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti sa starať o toto vlastníctvo. Žalovanému bola zaslaná odpoveď na jeho reklamáciu listom zo dňa 4.12.2017, v ktorom žalobca jednoznačne poukázal na skutočnosť, že vodovodná prípojka a uzávery na vodovodnej prípojke sú jej súčasťou, a teda patria vlastníkovi nehnuteľnosti. V nadväznosti na túto skutočnosť žalobca považoval reklamáciu žalovaného za neopodstatnenú a trval na úhrade faktúry. Jedná sa o prípojku napojenú na verejný vodovod a miesto, kde došlo k poruche je už vodovodnou prípojkou žalovaného, a keďže vodovodná prípojka je súčasťou nehnuteľnosti, za škody vzniknuté na prípojke zodpovedá vlastník prípojky. Táto prípojka nespadá pod pojem verejný vodovod. Meradlo je súčasť verejného vodovodu a aj šrúbenie, t. j. ventily, ktoré sa osadzujú na prípojku. K poruche však nedošlo na týchto ventiloch, ale až za meradlom v smere už k samotnej nehnuteľnosti, ktorá je však vo vlastníctve vlastníka nehnuteľnosti. Vlastníctvo žalobcu je meradlo a ventil pred a za meradlom. K poruche však nedošlo na týchto miestach, ale až za nimi. Tiež uviedol, že vlastníkom vodomernej šachty je vlastník nehnuteľnosti, preto ak sa žalovanému nepáči stav jeho vodovodnej prípojky, tak si môže vybudovať novú a požiadať žalobcu v tejto súvislosti o nové napojenie, preto tvrdenie, že staré zhrdzavené pripojenie vplýva na vznik poruchy, je absolútne neprijateľné.

6. Žalovaný v žalobnej replike uviedol, že v predmetnom objekte - nehnuteľnosti sa nachádza požiarny hydrant, ktorý je k dispozícii Hasičskému a záchrannému zboru, preto je nevyhnutné, aby bol objekt nepretržite zásobovaný vodou v súlade s predpismi ochrany pred požiarmi. Tiež súdu predložil fotografiu inej prípojky na území mesta Spišská Nová Ves za účelom porovnania kvality práce. V ďalšom podaní doplnil, že po výmene vodomera v roku 2013 došlo k prvej poruche, čo znamená, že výmena nebola vykonaná odborne. Následne došlo k poruche ešte dvakrát, z čoho vyplýva, že žalobca neudržiava prívod vody tak, ako mu to zákon prikazuje a nevykonáva pravidelné výmeny a obnovy.

7. Na pojednávaní dňa 11.9.2019 súd vypočul svedka - M.. E. M. ako zamestnanca žalobcu - vedúceho výroby a distribúcie, ktorý uviedol, že žalovaný mal v minulosti odpustené vodné, pretože sa stala porucha síce za vodomerom, ale na nadstavci, ktorý sa pripája k ventilu. Tento nadstavec slúžil ako holandská matka na to, aby sa tam mohla dať plomba. Je súčasťou vodomeru a je vo vlastníctve žalobcu, teda vlastníka verejného vodovodu, ktorý žalobca spravuje. Rok alebo dva na to sa stala porucha na uzávere za vodomerom, ktorý nie je súčasťou verejného vodovodu, ale je súčasťou vodovodnej prípojky, ktorej vlastníkom je vlastník pozemku - žalovaný. Žalovaný ako vlastník je zodpovedný za stav tejto prípojky aj tohto uzáveru. Žalobca zatiaľ poruchy na uzáveroch odstraňuje na vlastné náklady, aj

keď túto činnosť by mal až urobiť na základe objednávky. Je to na základe korektných vzťahov, aby nevznikali ďalšie náklady. Teda keďže porucha bola na zariadení žalovaného, odpustenie vodného už v tomto prípade neuznali. Svedok zároveň na pojednávaní na fotografii prípojky na č.l. 72 demonštratívne ukázal, kde presne bola porucha v prípade, keď bola žalovanému uznaná reklamácia (číslo 1) a kde bola porucha, keď už žalovanému reklamácia nebola uznaná (číslo 2), čo bolo v podstate predmetom tohto konania.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 11.11.2004, faktúrou č. 517177161, upomienkou č. 618100193 zo dňa 21.2.2018, ako i s ostatnými listinnými dôkazmi a za nesporné považoval tie skutočnosti, že medzi Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvného vzťahu podľa ustanovení o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorý trvá naďalej, medzi žalobcom a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. došlo k uzatvoreniu Zmluvy o nájme a prevádzkovaní vodovodov a kanalizácií a žalovanému bola vystavená faktúra za odber vody, ktorú neuhradil čiastočne. Spornou skutočnosťou zostalo predovšetkým, či je žalovaný povinný predmetnú faktúru v celosti uhradiť, keďže argumentoval, že žalobca nevykonáva riadnu údržbu vodovodu.

9. Podľa , , o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom do 30.6.2005 (v čase uzatvorenia zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 11.11.2004):

(7) Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľnosti.

(8) Vlastník vodovodnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie vodovodnej prípojky na verejný vodovod spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, b) zabezpečiť, aby vodovodná prípojka bola vybudovaná tak, aby nemohlo dôjsť k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a aby nemohlo dôjsť k zmiešaniu vody z iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, c) zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady.

(9) Vlastník kanalizačnej prípojky je povinný a) odstrániť na vlastné náklady pripojenie kanalizačnej prípojky na verejnú kanalizáciu spôsobom určeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie, b) zabezpečiť, aby kanalizačná prípojka bola vodotesná a vybudovaná tak, aby nedošlo ku zmenšeniu prietočného profilu verejnej kanalizácie, do ktorej je zaústená, c) zabezpečiť opravy a údržbu kanalizačnej prípojky na vlastné náklady.

10. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa , zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

12. Podľa príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

13. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom a zo svedeckej výpovede svedka M.. E. M. mal súd preukázané, že na odbernom mieste evidovanom na mieste V. XXXX/X, XXX XX V. S. W., bol zaznamenaný odber pitnej vody a odvod odpadovej vody v celkovej sume 667,26 € a to za obdobie od 17.11.2016 do 10.11.2017. Toto vyplynulo z faktúry č. 517177161 zo dňa 24.11.2017 a zo salda odberateľa - žalovaného za obdobie 1.1.2012 - 27.9.2018, ktoré boli predložené žalobcom. Spôsob

účtovania a jednotlivé naúčtované množstvá a ceny ako také sporové strany nenapádali, preto tieto súd považoval za nesporné. Z tejto sumy žalovaný preddavkovými platbami za obdobie 2.12.2016

- 3.11.2017 uhradil sumu 213 €, preto zvyšná časť predmetnej faktúry, ktorá zostala neuhradená je vo výške 454,26 €, čo predstavuje žalovanú sumu. Žalovaný argumentoval, že celá táto suma vznikla tým, že žalobca ako správca verejného vodovodu na základe Zmluvy o nájme a prevádzkovaní vodovodov a kanalizácií uzatvorenej medzi žalobcom a Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. zo dňa 1.1.2005, nevykonával riadnu údržbu verejného vodovodu. Toto však bolo jednoznačne vyvrátené svedeckou výpoveďou M.. E. M., ktorý ako zamestnanec žalobcu majúci na starosti výrobu a distribúciu jednoznačne potvrdil, že porucha v predmetnom období vznikla v časti za vodomerom, ktorá je už súčasťou vodovodnej prípojky a nie verejného vodovodu. Sám túto skutočnosť počas výpovede aj graficky znázornil na fotografii prípojky, ktorá síce nie je priamo prípojkou žalovaného, ale porovnaním prípojky žalovaného na fotografii z č.l. 29 je zrejmé, že sa jedná technicky o obdobnú prípojku. V zmysle o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach v znení účinnom do 30.6.2005 (teda v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti zo dňa 11.11.2004) je vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady - v tomto prípade žalovaný. V zmysle citovaného zákona je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť opravy a údržbu vodovodnej prípojky na vlastné náklady, čo znamená, že akákoľvek chyba na vodovodnej prípojke majúca za následok únik vody a tým jej zaznamenaný odber je na ťarchu odberateľa, v tomto prípade žalovaného. Žalovaný tieto skutočnosti žiadnym hodnoverným spôsobom nevyvrátil, dokonca sa na pojednávaní sám vyjadril, že nevie, kde nastala porucha, v dôsledku ktorej vznikol predmetný odber vody. Svedok pred svojou výpoveďou ako kľúčovým dôkazom bol riadne poučený o trestnoprávnych následkoch krivej svedeckej výpovede, preto súd nemal dôvod túto výpoveď považovať za akokoľvek pochybnú alebo nedôveryhodnú. 14. Súd na základe uvedeného posúdil predmetnú faktúru č. 517177161 zo dňa 24.11.2017 za oprávnenú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. 15. Žalovanému bola zaslaná aj jedna upomienka na úhradu dlžnej sumy č. 618100193 zo dňa 21.2.2018, za ktorú v zmysle cenníka žalobcu, s ktorým žalovaný vyjadril súhlas uzatvorením predmetnej zmluvy o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd pre domácnosti, žalovanému vznikla povinnosť uhradiť sumu 2 €. Súd preto žalovaného zaviazal uhradiť žalobcovi aj túto sumu titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle .

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného a priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania a to vzhľadom na skutočnosť, že mal úspech v celom svojom uplatnenom nároku. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením v zmysle .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.