Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/238/2018

Potvrdené rozhodnutím 25CoCsp/5/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Spálová v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: L. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, B. - X. B., o zaplatenie 273,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Csp/238/2018-107 zo dňa 24.4.2020 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 19Csp/238/2018-132 zo dňa 30.12.2020, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie potvrdzuje. II. Žalovanej sa nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, Hodžova 11, Žilina, proti žalovanej: L. C., nar. XX.XX.XXXX, B. XXXX/ XX, B., o 273,66 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Zamieta sa žaloba o zaplatenie 273,66 € so 17,9 %-ným ročným úrokom od 30.112018 a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 30.11.2018 do zaplatenia.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým tunajšiemu súdu 03.12.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril jeho právny predchodca, Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17321123 (zlúčený so žalobcom dňa 01.08.2017; ďalej len „Sberbank“), so žalovanou rámcovú zmluvu o bežnom účte s tým, že žalovaná možnosť povoleného prečerpania nevyužila. Žalovaná bola povinná na svojom účte udržiavať dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie rozdielu medzi všetkými kreditnými a debetnými obratmi na účte žalovanej, ktorý úročil 17,9 %-ným ročným úrokom a zákonným úrokom z omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe doručenej jej do vlastných rúk 23.12.2019 nijako nevyjadrila.

3. Súd na prejednanie veci nariadil v súlade s (ďalej len „“) pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a neospravedlnenej neprítomnosti žalovanej ( ) vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa , a skutočností známych súdu v zmysle v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: výpis z obchodného registra (č. l. 4 a 5), žiadosť (č. l. 6 a 7), rámcová zmluva (č. l. 7 rub až 9), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 10 až 28 rub), sadzobník (č. l. 29 až 46 rub), výpisy z účtu (č. l. 47 až 62), ustálil súd tento skutkový stav:

5. Sberbank bol obchodnou spoločnosťou - bankou zaoberajúcou sa o. i. vedením bežných účtov (všeobecne známa skutočnosť). Žalobca ako banka vykonávajúca rovnakú činnosť sa stal v dôsledku zlúčenia so Sberbank jeho právnym nástupcom (výpis z obchodného registra, č. l. 4 a 5).

6. Na základe žiadosti žalovanej (č. l. 6 a 7) podpísal Sberbank so žalovanou ako klientom dňa XX.XX.XXXX rámcovú zmluvu č. XXXXXXXXXX XXXX o bežnom účte (ďalej len „zmluva o bežnom účte“), ktorá obsahovala aj tieto ustanovenia:

„1 PREDMET ZMLUVY… 1.1 Predmet rámcovej zmluvy: Odo dňa účinnosti tejto Rámcovej zmluvy Vám Sberbank otvorí a bude pre Vás viesť Bežný účet… a bude Vám k nemu za odplatu poskytovať platobné a bankové služby… …“

7. Na účte žalovanej sa vykonávali kreditné a debetné operácie (výpisy z účtu, č. l. 47 až 62), ktorých obsah a zmysel žalobca v žalobe nijako nevysvetlil. Zo žaloby a jej príloh je zrejmé len to, že právny predchodca žalobcu a žalobca účtovali žalovanej mesačne poplatky za vedenie účtu, výpisy, transakcie a upomienky, no ostatné druhy operácií na účte žalobca neozrejmil. Bolo ale na žalobcovi, aby svoj nárok na debetný zostatok, ktorý vyvodzoval z bilancie kreditných a debetných operácií, dostatočne skutkovo vymedzil, aby tak umožnil súdu preveriť a posúdiť takto uplatnený nárok. Skutkovým vymedzením žaloby je súd v sporovom konaní viazaný. Len žalobca je oprávnený určiť skutkový základ žalobou uplatneného nároku, čo vyplýva aj z viacerých ustanovení . V prvom rade je žalobca podľa základných princípov povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. Táto povinnosť sa odzrkadľuje aj v , ktorý za všeobecnú obsahovú náležitosť žaloby považuje okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Zdôrazňuje sa aj v , podľa ktorého má žalobca povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V spotrebiteľských sporoch ( ), v ktorých je žalovaným spotrebiteľ, sa kladie na skutkové vymedzenie žaloby ešte väčší dôraz. Podľa totiž zmena rozhodujúcich skutočností, teda zmena žaloby ( ), nie je v takýchto sporoch vôbec prípustná. Uvedenie pravdivých a v kontexte prejednávanej veci hlavne úplných skutkových tvrdení týkajúcich sa sporu je predpokladom na to, aby ich mohol súd vyhodnotiť z hľadiska spornosti. To, či sa bude určité tvrdenie považovať za sporné alebo nesporné, má významný vplyv na vedenie sporu, pretože od tohto rozlíšenia závisí spôsob a rozsah dokazovania, ktoré treba vykonať. Nepostačuje však predniesť akékoľvek tvrdenie, ale je nevyhnutné, aby tvrdenie umožnilo súdu vyhodnotiť ho z vyššie uvedených hľadísk. Práve preto zákon vyžaduje, aby boli tvrdenia strán pravdivé a úplné. Pokiaľ strana tvrdí, že jej vznikla pohľadávka v dôsledku určitých transakcií na bežnom účte, je jej povinnosťou tieto tvrdenia predniesť v takom rozsahu, aby mala protistrana objektívnu možnosť ich účinne poprieť (bez ohľadu na to, či tak protistrana nakoniec urobí) a aby tak mohli byť súdom vyhodnotené ako sporné alebo nesporné. Pokiaľ by sa totiž malo vychádzať z toho, že prednesením všeobecného tvrdenia si strana splnila povinnosť podľa , takéto tvrdenie by bolo možné poprieť taktiež aj len obyčajným všeobecným tvrdením. Takéto chápanie bremena tvrdenia však odporuje účelu civilného sporového konania spravujúceho sa zásadou kontradiktórnosti, pretože v konečnom dôsledku neguje povinnosť strán uvádzať akékoľvek tvrdenia, a posúva charakter konania na úroveň mimosporového konania, pre ktoré je príznačná zásada materiálnej pravdy. Inak povedané, nie je úlohou súdu, aby si v civilnom sporovom konaní domýšľal skutkové tvrdenia strán alebo ich vyhľadával v pripojených dôkazoch. To všetko platí aj pre vec prejednávanú v tomto konaní. Žalobca v žalobe nijakým spôsobom nevysvetlil, z akých konkrétnych položiek sa skladá zvyšná časť jeho pohľadávky. Z ním predloženého prehľadu transakcií nemožno vôbec vyvodiť, čo jednotlivé položky znamenajú, ako vznikli, teda kto, prečo a na akom základe vykonal určitú transakciu. Zo žaloby vôbec nie je zrejmé, prečo sa napríklad položky „customer lending“ vyskytujú tak na strane kreditných operácií, ako aj na strane debetných operácií a čo má znamenať „call loans“ a skratka „CR“. Ani v prípade položky „úroky“ nemožno zo žaloby nijako zistiť, z akej sumy a za aké obdobie sa tieto počítajú. Okrem toho na skutkové vymedzenie nároku v podobe rôznych „poplatkov“ nepostačuje jednoduchý odkaz na sadzobník, pretože hoci sadzobník určuje výšku poplatku, ešte z neho vôbec nie je zrejmé, aké poplatkové úkony a prečo žalobca alebo jeho právny predchodca vykonal a aké protiplnenie za ne spotrebiteľ dostal. Žalobca teda žalobou uplatňovanú pohľadávku skutkovo riadne nepodložil, pretože vo vzťahu k podstatnej časti súm vstupujúcich do výpočtu žalovanej pohľadávky chýba tvrdenie (a tomu zodpovedajúce dôkazy), ktoré by vysvetľovalo ich skutkové pozadie. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), hoci žaloba takýto odkaz ani neobsahovala, pretože žalobcom pripojené dôkazy v podobe výpisov z účtov tieto transakcie a položky nijako ďalej nevysvetľovali, ale naopak, v kombinácii s cudzojazyčnými skratkami (napr. „úver do call“, „SPU_LEND“) vyznievajú ešte zmätočnejšie. Nedostatočné skutkové vymedzenie uplatňovaného nároku neodôvodňuje postup smerujúci k odmietnutiu podania, ale má za následok

nedokázanie hmotnoprávnej skutočnosti a zamietnutie žaloby (pozri v tomto zmysle uznesenie ÚS SR z 11.06.2019, sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. , alebo aj BAJÁNKOVÁ, J. In: ŠTEVČEK, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 486).

B. Právne posúdenie

8. Žalobca si svoj nárok odvodzuje z rámcovej zmluvy o bežnom úvere, ktorú so žalovanou podpísal jeho právny predchodca. Právny predchodca žalobcu sa v čl. 1 ods. 1.1 rámcovej zmluvy zaviazal otvoriť a viesť pre žalovanú bežný účet a poskytovať jej za odplatu bankové a platobné služby za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o bežnom účte podľa (ďalej len „“). Okrem toho, že na tomto účte vykonával žalobca a jeho právny predchodca určité operácie vrátane účtovania rôznych poplatkov, však už žaloba neposkytovala ucelený obraz, ktorý by umožňoval vyvodiť z jednotlivých operácií konkrétne hmotnoprávne závery. Pokiaľ žalobca v žalobe nevysvetlí, akým spôsobom dospel k žalovanej sume, najmä keď opomenie objasniť, čo jednotlivé transakcie znamenajú a prečo boli vykonané, znemožňuje súdu, aby preveril jeho postup pri výpočte sumy, ktorú požaduje priznať. To, že z matematického hľadiska sú výpočty bezchybné, ešte nič nevypovedá o tom, či bola tá-ktorá operácia vykonaná v súlade so zmluvou alebo zákonom. Súd žalobcovi poskytol možnosť vysvetliť svoj postup na pojednávaní, na ktoré bol riadne predvolaný, no žalobca sa neúčasťou na ňom o túto možnosť pripravil. V dôsledku toho musí v tomto kontradiktórnom konaní znášať následok v podobe straty sporu.

9. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy nezostalo súdu nič iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť (výrok I).

10. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd nárok na náhradu trov konania stranám v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).