Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/23/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného vo veci žalobkyne: K.. J. V., nar. XX. V. XXXX, bytom K. XXX, Š., právne zastúpená: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 32, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 9. mája 2018, č. 44515-2/2018-BA, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -120 z 3. júna 2022 takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie kasačného konania sa zamieta. II. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta. III. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom 1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. -120 z 3. júna 2022, podľa (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 9. mája 2018, č. 44515-2/2018-BA, ktorým zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská streda z 19. februára 2018, č. 700-0510274918-GC04/18 predpisujúce jej podľa , , ôsmy bod o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) poistné za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2010 v sume 4.694,90 Eur. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na skutočnosť, že v konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli. Správny súd pritom vychádzal zo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) v skoršom rozsudku z 23. februára 2022, sp. zn. .

2. V ďalšom konaní bol súd podľa viazaný právnym názorom vysloveným najvyšším správnym súdom, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu. Za nespornú považoval kasačný súd otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO“) na základe jej dodatočnej odhlášky s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 30. júna 2010, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa bola vzhľadom na výšku príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 povinná platiť poistné za mesiace január 2009 až jún 2010, ktoré jej boli predpísané napadnutým rozhodnutím, pričom prijatie týchto záverov kasačný súd podrobnejšie zdôvodnil vo svojom rozhodnutí.

3. Podľa správneho súdu tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe zásadný význam (trvanie povinného sociálneho poistenia žalobkyne v rozhodnom čase, zákonnosť postupu vo veci konajúcich správnych orgánov i obsahu ich rozhodnutí), pričom závery, z ktorých vychádzajú právne stanoviská správneho súdu boli podrobnejšie ozrejmené v obsahu rozhodnutia skoršieho rozhodnutia kasačného súdu sp. zn. .

II.

Kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku správneho súdu 4. Proti uvedenému rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( a ). Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. V dôvodoch kasačnej sťažnosti konkrétne uviedla, že len formálne držanie licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby mala sťažovateľka po zániku oprávnenia, na ktoré bola jej účasť ako SZČO na sociálnom poistení pôvodne naviazaná, pokračujúcu účasť na sociálnom poistení aj po zániku tohto oprávnenia. Žalobkyňu tak nemožno považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako SZČO v rozhodnom období, v zmysle , zánikom oprávnenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia bez pochýb zanikla ku dňu 28. februára 2008.

6. Ďalej namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho súdu pre ľudské práva. Tiež namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jeho práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Európskeho súdu pre ľudské práva.

7. Uviedla, že v súčasnosti existujú vo vzťahu sociálneho poistenia a licencie L1A dva právne názory reprezentované rozhodnutiami veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 30. apríla 2019 a sp. zn. z 24. novembra 2011. Uznesenie veľkého senátu sp. zn. pritom nevykazuje žiadne známky zásadných vád a justičných omylov. Len zmena právneho názoru, ktorá vychádza z rozdielneho (nového) zloženia senátu, nemôže sama o sebe ospravedlňovať vydanie úplne protichodného rozhodnutia v tej istej skutkovej a právnej veci. Prehodnocovanie právnych názorov z dôvodu iných právnych názorov členov veľkého senátu, nerešpektovaním princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ako aj princípu právnej istoty. Odkázala na pritom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

8. V závere žalobkyňa žiadala, aby senát najvyššieho správneho súdu za účelom zachovania princípu právnej istoty, ako aj jeho práva na zákonného sudcu v zmysle v spojení s Európskeho súdu pre ľudské práva prerušil súdne konanie vo veci kasačnej sťažnosti a zmysle v spojení s , Z .z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podal predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podnet na zaujatie stanoviska pléna najvyššieho správneho súdu k zjednoteniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v právoplatných rozhodnutiach veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bude následne pre členov pléna Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky záväzné

III.

Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobkyne 9. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 12. decembra 2022, v ktorom o. i. uviedla, že námietky žalobkyne, ktoré smerujú proti zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia, sú práve irelevantné vo vzťahu k výroku rozhodnutia o predpísaní poistného, keďže žalobkyňa dňa 14. decembra 2017 opravila, resp. podala nový Registračný list - odhlášku zo

sociálneho poistenia so správnym dátumom zániku poistenia, t. j. dňom 30. júna 2010. Taktiež dodala, že v súčasnosti, ako vyplýva z , je treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. . Predmetom konania pred správnym súdom však nebolo rozhodnutie vo veci zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré nebolo sporné, ale rozhodnutie vo veci predpísania poistného. Žalovaná sa stotožnila s právnymi závermi správneho súdu, vyjadrenými v napadnutom rozsudku, a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Konanie pred kasačným súdom 10. Najvyšší správny súd bol formálne zriadený ústavným , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) dňa 1. januára 2021 a na základe o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

11. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

12. Podľa , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

13. Najvyšší správny súd ako súd kasačný ( v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu www.nssud.sk ( v spojení s ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.

14. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu č. k. -120 z 3. júna 2022, ktorým správny súd žalobu zamietol.

15. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( ). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( ).

16. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými

právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

17. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich postupom podľa dospel k záveru, že správny súd potom, ako mu bolo predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej rozsudkom najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 23. februára 2022 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, následne konal a rozhodol v intenciách názoru najvyššieho správneho súdu. Kasačný súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

V.

Právne posúdenie kasačný súdom 18. Podľa veta prvá Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

19. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( ) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

20. Zo zistených skutkových okolností mal kasačný súd za preukázané, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia č. L1A/TT/0495/05 z 2. decembra 2005, ktorá jej zanikla dňa 19. apríla 2018. Žalobkyňa podala dňa 13. augusta 2008 na pobočku žalovanej Dunajská streda Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 28. februára 2008. Dňa 19. decembra 2017 podala žalobkyňa na základe výzvy zo strany Sociálnej poisťovne nový Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 30. júna 2010. Na úvod kasačný súd poznamenáva, že predmetom prieskumu v preskúmavanej veci sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými bolo žalobkyni ako poistencovi za mesiacov január 2009 až jún 2010 predpísané poistné na

nemocenské, starobné, invalidné poistné a poistné do rezervného fondu solidarity. Otázka statusu žalobkyne ako SZČO bola zo strany Sociálnej poisťovne posúdená ako predbežná otázka.

21. V prerokúvanej veci žalovaná, ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia podľa , konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o predpísaní poistného podľa prvá veta , podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Toto rozhodovanie je podľa predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou

22. Kasačný súd už vo svojom predchádzajúcom rozsudku sp. zn. uviedol, že z uvedených skutkových okolností je zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako SZČO nebola sporná. Z toho dôvodu nebolo potrebné o zániku poistného rozhodovať samostatným rozhodnutím. Napriek tomu žalobkyňa v danom konaní o preskúmaní rozhodnutia o predpísaní poistného uviedla argumenty týkajúce sa prevažne otázky zániku poistného. Vzhľadom na skutočnosť, že zánik povinného sociálneho poistenia žalobkyne nebol sporný, žalovaná o ňom nebola oprávnená rozhodnúť. V prípade, ak žalobkyňa nesúhlasila so zánikom sociálneho poistenia dňom 30. júna 2010, mala možnosť namietať túto skutočnosť už predtým ako pobočka žalovanej rozhodla o predpísaní poistného dňa 19. februára 2018 (napr. v rámci výzvy pobočky žalovanej na zaslanie odhlášky s odlišným dátumom, než bolo na odhláške pôvodnej). Až v takomto prípade by bola pobočka žalovanej povinná rozhodnúť o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia podľa Žalobkyňa túto skutočnosť nenamietala, nezrovnalosť dobrovoľne opravila a svoje postavenie začala spochybňovať až v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky žalovanej o predpísaní poistného a následne v správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovanej o tomto odvolaní. Z pohľadu najvyššieho správneho súdu však otázka zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vzhľadom na vyššie uvádzané okolnosti a skutočnosti bola vyriešená a zároveň v tomto konaní ju už nemožno skúmať.

23. Žalobkyňa ďalej pomerne rozsiahlym spôsobom napádala záväznosť rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. vo vzťahu k skôr vydanému rozhodnutiu veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. , a na ne nadväzujúceho uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 30. novembra 2021, sp. zn. , ktorým bola odmietnutá sťažnosť proti rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. . Vo vzťahu k týmto kasačným námietkam kasačný súd uvádza, že pre senáty najvyššieho správneho súdu je podľa záväzný právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu. Predmetom prerokúvanej veci však nebola otázka, či držba licencie L1A zakladala žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a či v dôsledku toho trvalo jeho povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na základe toho sa tak kasačný súd nestotožnil ani s námietkami žalobkyne ktorými namietala, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a aj práva na súdnu a inú ochranu v zmysle a práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že postupom správneho súdu došlo k porušeniu princípu právnej istoty a porušeniu jej práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd opätovne konštatuje, že správny súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil, jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne či nepreskúmateľné. Skutočnosť, že žalobkyňa so závermi rozhodnutí správnych orgánov a so závermi rozsudku správneho súdu nesúhlasí, nie je dôvodom na vyslovenie ich nezákonnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil kasačný súd sťažnostné námietky žalobkyne za nedôvodné, a tým nespôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Na základe toho kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle , a tak ju podľa rozsudkom ( ) zamietol.

25. Kasačný súd posudzujúc návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania a podanie podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu v zmysle § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s § 24d ods. 1 písm. b)

, dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na podanie prípadného podnetu predsedovi najvyššieho správneho súdu, pretože po zmene judikatúry rozhodnutím veľkého senátu sp. zn. nedošlo k rozdielnemu výkladu zákona o sociálnom poistení, či už v rozhodnutiach veľkého senátu alebo v rozhodnutiach jednotlivých senátov najvyššieho správneho súdu. Pôvodné rozhodnutie veľkého senátu z roku 2019 bolo prekonané novým rozhodnutím z roku 2020 a fakticky ním bolo nahradené. Po tejto zmene judikatúry sa senát najvyššieho správneho súdu, prejednávajúci túto konkrétnu vec, v plnom rozsahu riadil týmto novším rozhodnutím veľkého senátu a nedošlo k žiadnemu odklonu od ustálenej judikatúry. Žalobkyňa ani neuviedla, že by niektorý iný senát najvyššieho správneho súdu vydal rozhodnutie v rozpore s touto judikatúrou. Kasačný súd z dôvodov uvedených vyššie nevzhliadol dôvod ani na postup podľa , ani na prerušenie konania podľa v spojení s , a preto návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal nárok na náhradu trov tohto konania. Žalovanej ako úspešnej účastníčke ich nepriznal z dôvodu, keďže to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s ) a žalobkyni z dôvodu, že v tomto konaní nemala úspech, a preto nemá právo na náhradu trov ( v spojení s ).

27. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.