Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobkyne MUDr. J. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, C., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 44515-2/2018-BA zo dňa 9.5.2018, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 44515-2/2018- BA zo dňa 9.5.2018, ktorým žalovaný zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda č. 700-0510274918-GC04/18 zo dňa 19.2.2018 predpisujúce jej podľa §§ 144 ods.1, 152a a 178 ods.1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení poistné za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2010 v sume 4 694,90 eur.

2. Namietala nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - kardiologickej ambulancie ku dňu 28.2.2008 žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo, nakoľko táto bola naďalej držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej Slovenskou lekárskou komorou , ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jej názoru rozhodnutie neobsahuje náležitosti vyžadované ustanovením § 209 zákona o sociálnom poistení nakoľko z neho nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu bolo rozhodnuté, vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis a z odôvodnenia taktiež nevyplýva, ktorý predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o zániku poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Sociálna poisťovňa ju naviac, v rozpore s ustanovením § 3 ods.2 Správneho poriadku, neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalobkyňa má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia jej zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a štatistickému úradu oznámila údaje potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebola si vedomá toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením zakladajúcim status SZČO,

licenciu nikdy nevyužívala a nemala na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončila z dôvodu, že od 1.3.2008 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť Eärendil, s.r.o., ktorej bola zamestnankyňou. V tejto súvislosti poukazovala na právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v rozhodnutí , podľa ktorého preskúmavané rozhodnutie žalobcu (v obdobnej veci) bolo vydané v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci a správne orgány sa nezaoberali tým, či žalobca skutočne vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne , ktorý konštatoval, že žalobcovi zanikla účasť na povinnom sociálnom poistení ku dňu zrušenia zdravotníckeho zariadenia bez ohľadu na dosiahnutie požadovaného zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom rozhodnom období, ktorého právny význam pominul uplatnením § 21 ods.4 zákona vo vzťahu k povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a tiež bez ohľadu na držbu licencie L1A. Výklad zákona žalovaným považuje za formalistický a nespravodlivý a nakoľko reálne samostatnú zárobkovú činnosť nevykonávala, má za to, že ako poistenec nespadá pod režim povinného poistenia podľa v spojení s

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal¸ že podľa v znení účinnom do 31.12.2010 sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považuje nielen povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia , ale aj licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) vydané podľa v znení neskorších predpisov. V čase, kedy bolo žalobkyni dňom 28.2.2008 rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bola žalobkyňa aj držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo: L1A/TT/0495/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe // vykonávanej podľa v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2007 (2 103 028,00- Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1.7.2008 do 30.6.2009 a na základe príjmu dosiahnutého za rok 2008 jej vzniklo povinné poistenie od 1.7.2009 do 30.6.2010. Nakoľko žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie L1A, aj po 28.2.2008, kedy jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej nezaniklo dňom 28.2.2008, ale až 30.6.2010 nakoľko v rozhodujúcom období , t.j. v roku 2009, nedosiahla relevantný príjem. Tvrdenie žalobkyne, že si nebola vedomá toho, že licencia L1A je oprávnením zakladajúcim status samostatne zárobkovo činnej osoby, nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia a je de fakto stotožnením sa s právnym názorom žalovaného. Poukazoval tiež na to, že zákon nevylučuje súbeh poistení a nestanovuje ani lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť o vzniku, prerušení alebo zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, s tým, že právne postavenie žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebolo sporné a Sociálna poisťovňa o ňom preto ani nebola oprávnená rozhodnúť, nakoľko žalobkyňa síce dňa 10.3.2008 podala odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 28.2.2008, ale na základe výzvy pobočky Sociálnej poisťovne dňa 14.12.2017 opravila svoju registráciu a podala registračný list FO- odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia 30.6.2010. Na základe tohto registračného listu, údaje

ktorého korešpondujú s právnou úpravou účinnou do 31.12.2010, žalobkyni povinné poistenie trvalo do 30.6.2010. Žalovaný poukazoval aj na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. , , ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.k.25Sa/2/2017 a , Krajského súdu v Nitre č.k. , Krajského súdu v Žiline č.k. a Krajského súdu v Prešove , , a , ktorými boli žaloby v obdobných veciach zamietnuté.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 14.12.2018 žalobe vyhovel, napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa a ( , ) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

6. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 9.5.2018, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Dunajská Streda zo dňa 19.2.2017 predpisujúce žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie za obdobie mesiacov január 2009 až jún 2010, na základe zistenia, že žalobkyňa poistné a príspevky za tieto mesiace neodviedla, čím porušila ustanovenia , , zákona( o sociálnom poistení), , a prvá veta zákona a ,, a

7. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 28.2.2008 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Spornou zostala zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne vo veci a právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 28.2.2008 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

8. Podľa súdu, súlade s argumentáciou žalovaného správneho orgánu, zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 172 ods.1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie vo veciach sociálneho poistenia, pričom podľa jeho špeciálnej právnej úpravy obsiahnutej v § 185 ods.4 je konanie začínajúce na podnet organizačnej zložky poisťovne začaté odo dňa vykonania prvého úkonu voči účastníkovi konania. Súdnou praxou i právnou teóriou v tejto súvislosti bolo ustálené, že za takýto prvý úkon je v prípade rozhodnutia o predpísaní poistného možné považovať doručenie rozhodnutia, charakter ktorého neposkytuje ani žiadne logické dôvody pre zotrvanie na všeobecnej požiadavke súčinnosti s účastníkmi konania pred vydaním rozhodnutia.

9. Naproti tomu, hoci sa na konanie a rozhodovanie žalovaného nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - , platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy , vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

10. Z obsahu spisového materiálu považoval súd za zrejmé, že v danom prípade tieto zásady a princípy dodržané neboli. Odhliadnuc už od značného časového odstupu medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia ( 9 rokov!), odôvodňujúceho záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia, je z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov rozhodnutie pobočky poisťovne o predpísaní poistného zo dňa 19.2.2018 potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje popis právnej úpravy sociálneho poistenia, konštatovanie zistenia neodvedenia poistného a príspevkov za mesiace január 2009 až jún 2010 s výpočtom týmto konaním porušených ustanovení zákona, ako aj konštatovanie , že účastníčka konania má od 27.12.2005 licenciu L1A na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe, na základe čoho správny orgán bez vysvetlenia súvislostí a ozrejmenia vlastných úvah, najmä vo vzťahu k otázke trvania povinného poistenia žalobkyne, uzavrel, že „ vzhľadom na porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia“. V neposlednom rade neurčitosť a z toho vyplývajúcu nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj, obsiahnutý v jeho výroku, o tom, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci orgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia.

11. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia dôvodu posudzovania žalobkyne v rozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s platnou licenciou L1A, avšak jeho konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods.2 a 4 zákona a je z neho zrejmé, na základe ktorých ustanovení zákona pobočka poisťovne dospela k právnemu názoru uvedenému vo výroku napadnutého rozhodnutia (?) a ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Dunajská Streda zo dňa 19.2.2018, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

12. Pokiaľ žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádzal, že na základe výzvy pobočky Dunajská Streda účastníčka konania dňa 14.12.2017 podala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla ako dátum zániku poistenia 31.6.2010, čo malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať rozhodnutie o tom, že jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 28.2.2008, ale zaniklo dňa 30.6.2010, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného poistenia, a to aj v súvislosti s predchádzajúcou odhláškou žalobkyne zo dňa 31.10.2008 s dňom zániku poistenia 31.10.2008. Možno iba predpokladať, že žalovaný mal na mysli zosúladenie názorov účastníkov na okamih zániku povinného poistenia, ktoré (zosúladenie názorov) však popiera obsah žaloby v predmetnej veci a nepodporuje ho ani obsah predloženého administratívneho spisu, z obsahu ktorého nie je zrejmý dôvod podania registračného listu zo dňa 14.12.2017 a nevyplýva z neho zámer žalobkyne „opraviť“ nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu.

13. Obsah spisového materiálu neodôvodňuje záver o nespornosti zániku poistenia, o opaku čoho svedčí práve existencia dvoch odhlášok z poistenia s rozdielnym dátumom zániku poistenia, preto neodôvodňuje ani postup správneho orgánu vo veci (vydanie rozhodnutia o predpísaní poistného bez predchádzajúceho rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia), nesúladný s jeho obvyklým postupom v obdobných prípadoch sociálneho poistenia lekárov majúcich pôvod v dodatočnom zistení Sociálnej poisťovne o existencii ich licencie L1A v období po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a odhlásení sa zo sociálneho poistenia v tejto súvislosti.

14. Súd mal za to, že samotné podanie dvoch registračných listov - odhlášok z poistenia v danom prípade odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne neodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovaného ani správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné vysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú. Žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného preto súd posúdil nielen ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale aj ako výsledok postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania správnych orgánov (legitímneho očakávania).

15. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

16. Rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.12.2018 v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 23.2.2022 z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd konštatoval, okrem iného, že skutkové zistenia vyplývajúce zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní, v danej veci preukázali, že Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 363,50 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 2935,80 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 978 Eur, poistné na rezervný fond v sume 417,60 Eur spolu v sume 4 694,90 Eur. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 44515-2/2018-BA zo dňa 09.05.2018 tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0510274918-GC04/18 zo dňa 19. februára 2018 potvrdila.

18. Zo skutkových okolností nesporne vyplynulo, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore kardiológia č. L1A/TT/0495/05 zo dňa 2.12.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. decembra 2005. (fotokópia licencie je obsahom spisu). Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že predmetná licencia zanikla dňa 19.4.2018. Ďalej bolo zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 10.3.2008 na pobočku Sociálnej poisťovne Dunajská Streda Registračný list fyzickej osoby

- odhlášku z povinného poistenia s dňom zániku poistenia ku dňu 28.2.2008. Dňa 19.12.2017 podala žalobkyňa na základe výzvy zo strany Sociálnej poisťovne nový Registračný list fyzickej osoby - odhláška s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu 30.06.2010. Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá sa s otázkou postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zaoberala ako s predbežnou otázkou a túto vyhodnotila ako nespornú s tým, že účastníčka konania mala na účely sociálneho poistenia právne postavenie zárobkovo činnej osoby aj po 28. 2.2008, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. (licencia LIA) Vzhľadom na výšku príjmu účastníčky zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 bola povinná platiť poistné za mesiace január 2009 až jún 2010, ktoré jej boli predpísané napadnutým rozhodnutím.

19. Skutkové zistenia súčasne potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu v preskúmavanej veci sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie január 2009 až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 4 694,90 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že hoci sa krajský súd pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zameral na preskúmanie rozhodnutia o predpísaní dlžného poistného, avšak skutkové zistenia nevyhodnocoval vo vzťahu k predmetu súdneho prieskumu. Správny súd nesprávne v danej veci za sporné považoval zákonnosť postupu Sociálnej poisťovne v konaní a právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 28.2.2008 a podaním odhlášky poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie LIA na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. V konaní o predpísaní dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, ktorú Sociálna poisťovňa nepovažovala za spornú, nakoľko zo strany žalobkyne došlo dobrovoľne k oprave dňa zániku povinného poistenia podaním nového Registračného listu Fyzickej osoby - odhlášky. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia tiež nepovažuje za sporný, z ktorého dôvodu nebolo potrebné o jeho zániku rozhodovať samostatným rozhodnutím. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

20. Kasačný súd sa taktiež nestotožnil s názorom krajského súdu o nepredvídate1'nosti prvostupňového rozhodnutia ako i s vytýkanými obsahovými nedostatkami. Vychádzajúc z právnej úpravy zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Zákon o sociálnom poistení lehotu, v ktorej je Sociálna poisťovňa povinná dlžné poistné predpísať výslovne neupravuje, jediným limitujúcim časovým faktorom je premlčanie práva predpísať poistné, ktoré sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti. Kasačný súd vychádzajúc z právnej úpravy ustanovenej v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú skutkové zistenia v danej veci, citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci. V súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje kasačný súd napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za dostatočné odôvodňujúce výrok preskúmavaných rozhodnutí, keďže z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí v dostatočnom rozsahu vyplývajú skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaná, ako aj jej pobočka ustálili právny názor, na základe ktorého rozhodli.

21. Kasačný súd vyhodnotil bez právnej relevancie tvrdenia žalobkyne uvedené vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej, že Sociálna poisťovňa v zmysle ust. v znení účinnom do 1.1.2015 nebola oprávnená žiadať od žalobkyne oznámenie o skutočnostiach zakladajúcich vznik, zmenu alebo zánik povinného poistenia SZČO, keďže podľa tejto právnej normy Sociálna poisťovňa je oprávnená uvedené skutočnosti žiadať len od osôb, na ktoré sa uplatňujú právne predpisy Slovenskej republiky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 88312004 alebo podľa medzinárodnej zmluvy, avšak žalobkyňa takouto osobou nie je. Kasačný súd k jej tvrdeniam uvádza. Podľa právnej úpravy ustanovenej v zákona o sociálnom poistení účinného od 1.1.2015 samostatne zárobkovo činná osoba, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo 16. septembra 2009 ) alebo podľa medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, je povinná oznámiť príslušnej pobočke výšku príjmov a výdavkov samostatne zárobkovo činnej osoby zo zárobkovej činnosti podľa . Samostatne zárobkovo činná osoba podľa prvej vety je povinná oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa a tohto zákona, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom nastali. Údaje podľa prvej vety je samostatne zárobkovo činná osoba povinná oznámiť do ôsmich dní od právoplatného určenia príslušnosti k právnym predpisom Slovenskej republiky a v bežnom roku najneskôr do 31. mája kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v ods. l zákona o sociálnom poistení poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy pokiaľ žalobkyňa spĺňala postavenie poistenca v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch nepostupovala v rozpore so zákonom, keď žalobkyni poslala výzvu na opravu odhlášky, považujúc ju v súlade s právnou úpravou ustanovenou v zákona o sociálnom poistení za povinnú oznámiť príslušnej pobočke aj skutočnosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

22. Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd opätovne prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a, rešpektujúc právny názor kasačného súdu, dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

23. V ďalšom konaní bol súd podľa viazaný právnym názorom kasačného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal stanovisko ku všetkým sporným okolnostiam prípadu.

24. Kasačný súd konštatoval nesprávnosť právneho záveru tunajšieho súdu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a jeho nepredvídateľnosti, ako aj o tom, že v postupe správnych orgánov vo veci došlo k porušeniu procesných predpisov, ktorého následkom mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia. Za nespornú považoval kasačný súd otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe jej dodatočnej odhlášky s vyznačeným dátumom zániku poistenia ku dňu30.6.2010, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa bola vzhľadom na výšku jej príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 a 2008 povinná platiť poistné za mesiace január 2009 až jún 2010, ktoré jej boli predpísané napadnutým rozhodnutím, pričom prijatie týchto záverov kasačný súd podrobnejšie zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 23.2.2022.

25. Podľa zistenia súdu tak boli zodpovedané všetky otázky majúce pre rozhodnutie o správnej žalobe zásadný význam (trvanie povinného sociálneho poistenia žalobkyne v rozhodnom čase, zákonnosť postupu vo veci konajúcich správnych orgánov i obsahu ich rozhodnutí), pričom závery, z ktorých právne stanoviská súdu vychádzajú boli kasačným súdom podrobnejšie ozrejmené v obsahu jeho rozhodnutia zo dňa 23.2.2022.

26. Vychádzajúc zo záverov kasačného súdu, ktoré súd uviedol v odôvodnení tohto rozhodnutia a ktoré preto nepovažuje za dôvodné na tomto mieste opakovať, nezistil súd v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného správneho orgánu či v jeho vydaniu predchádzajúcom postupe správnych orgánov žiadne pochybenie spôsobujúce nezákonnosť rozhodnutia.

27. Súd preto žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému správnemu orgánu žiadne trovy uplatniteľné v zmysle nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.