Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobkyne: T. T., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. K. K. č. XXX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Žilina, ul. Sládkovičova č. 6, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: BOSS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Žilina, Čepiel č. 1/1063, IČO: 36 430 510, zastúpenému splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -113 zo dňa 08. októbra 2019, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. -113 zo dňa 08.10.2019 žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobným návrhom sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd nahradil prejav vôle žalovaného tak, že ako predávajúci uzatvára so žalobkyňou ako kupujúcou kúpnu zmluvu podrobne špecifikovanú v žalobe ako aj nahradenia trov konania, na tom skutkovom základe, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/6-iny k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Žilina pre okres X., obec X., kat. územie X. na LV č. XXXX ako pozemok registra "E" parc. č. KN-E 116, o výmere 117 m2, zastavaná plocha a nádvoria, ktorý podiel nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojich právnych predchodcov (otca), ktorý vklad bol povolený pod V 9676/2012 dňa 10.12.2015, V 8452/2015 dňa 10.12.2015 a darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2852/2016 zo dňa 13.06.2016. Žalovaný kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 3934/2017 zo dňa 09.06.2017 p.v. 3191/2017 nadobudol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/3-iny k nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Žilina pre okres X., obec X., kat. územie X. na LV č. XXXX ako pozemok registra "E" parc. č. KN-E 116, o výmere 117 m2, zastavaná plocha a nádvoria. Pred uvedeným prevodom žalobkyňa nebola vyzvaná na uplatnenie predkupného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k porušeniu predkupného práva vlastníka v zmysle domáha sa nahradenia prejavu vôle voči žalovanému ako nadobúdateľovi, t.j. aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa a uskutočnený prevod na ňu za tých istých podmienok ako v zmluve, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Žilina pod V 3934/2017 dňa 09.06.2017 k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. územie X.. Žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ( , ďalej len „“). Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol, že žalobkyňa sa domáha nahradenia prejavu

vôle z údajného porušenia predkupného práva, avšak k jej predkupnému právu prevodom vlastníctva nehnuteľnosti medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným nedošlo, pretože jeho právny predchodca a on sú blízke osoby. Súd mal v rámci skutkového stavu zistené, že žalobkyňa, žalovaný, C. C. v podiele 2/24-iny, Dr. O. C. v podiele 3/24-iny, B. C. v podiele 3/24-iny, C. J. v podiele 1/24-ina, S. C. v podiele 2/24-iny, N. C. v podiele 1/24-ina sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku KNE parc. č. 116

- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 117 m2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. X., obec X., okres X., pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne je 1/6-ina, veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 1/3-ina a veľkosť spoluvlastníckeho podielu všetkých ostatných spoluvlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava ako neznámych vlastníkov je 1-ica. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.05.2017 v spojení s Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 11.05.2017, ktorej vklad bol povolený dňa 09.06.2017, právny predchodca žalovaného Ing. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., ul. D. č. XX, previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/24 - ín, t.j. 1/3-ina na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. X., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela E-KN č. 116 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 117 m2 v prospech žalovaného, t.j. spoločnosti BOSS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Čepiel 1/1063, 010 01 Žilina, IČO: 36 430 510. Z výpisu z obchodného registra ohľadom žalovaného mal súd za preukázané, že jediným spoločníkom a konateľom žalovaného je Ing. D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX X., t.j. právny predchodca žalovaného, ktorý previedol svoj spoluvlastnícky podiel na blízku osobu, t. j. žalovaného. Následne súd citoval ust. veta prvá, , a . Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení (v zmysle ustálenej súdnej praxe napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 22.09.2010 spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva / / má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výbere či (a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu / /, (b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa ( , ďalej len „“, teraz ), (c) uspokojí sa s tým, že mu zostáva predkupné právo avšak už voči nadobúdateľovi) zvolí pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie predkupného práva však v žiadnom prípade neumožňuje oprávnenému domáhať sa na tom, kto predkupné právo porušil predaja veci, a to ani žalobou podľa (teraz ). Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie je vynútiteľná (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.9.2010). Preto právny názor žalobkyne, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka, nie je správny a prieči sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného. Ďalej súd konštatoval, že spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu. Blízkou osobou je jednak príbuzný v priamom rade (napr. súrodenec, manžel, dieťa) a jednak iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom za predpokladu, že by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu ( a ). Z tohto vymedzenia vyplýva, že blízkou osobou je fyzická osoba, vo vzťahu ku ktorej je spoluvlastník v uvedenom pomere (vzťahu). Blízkou osobou môže byť aj právnická osoba. Ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom, ide v zmysle o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku; predkupné právo podľa ostatným spoluvlastníkom nevzniká (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 29.04.2004). V prejednávanom prípade

ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe ustanovenia v spojení s , tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko tento bol v konaní plne úspešný.

2. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa v spojení s zmenil rozsudok prvej inštancie, a to v zmysle žaloby a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa žalobkyne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Ku konštatovaniu súdu, že ona sa nemôže domáhať predaja veci, a to ani žalobou na náhradu prejavu vôle voči prevádzajúcemu spoluvlastníkovi, teda tomu, kto predkupné právo porušil, uviedla, že pasívne legitimovaným v tomto spore nie je prevádzajúci spoluvlastník, ktorý porušil predkupné právo, ale spoločnosť, ktorá predmetný podiel nadobudla. Poukázala v tejto súvislosti na ust. v spojení s , podľa ktorého sa môže oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované, na základe ktorého pristúpila k podaniu žaloby práve voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Podľa žalobkyne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR citované súdom sp. zn. je postavené na odlišnom skutkovom základe, keď sa vtedajší žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle voči prevádzajúcemu spoluvlastníkovi a nie voči nadobúdateľovi v rozpore s . Závery preto nemožno v prejednávanom prípade aplikovať spôsobom, aký zvolil okresný súd. V tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a to, že od uvedeného rozhodnutia nedošlo k zmene hmotnoprávnych ustanovení, ktoré by úpravu porušenia predkupného práva upravovali. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa namietala konštatovanie súdu, že žalovaný sa považuje na účely za osobu blízku prevádzajúcemu spoluvlastníkovi v zmysle , pretože tento je jej spoločníkom, čím predkupné právo porušené nebolo. Podľa nej zvolená a použitá interpretácia (gramatické spojenie: „...iné osoby...“ treba chápať extenzívne, zahrnúť pod ne aj právnické osoby a v tomto rozširujúcom aplikovať aj na prípady podľa ) je v rozpore s niektorými nuansami a samostatne popiera účel . V prvom rade, pojem „iná osoba“ podľa je postavený na dvoch kvalitatívnych predpokladoch a síce na ujme a na vzťahu obdobný rodinnému. Fyzická a právnická osoba predstavujú subjekty práva stojace na odlišných konceptoch. Voľa, pocit ujmy, pocit tiesne alebo zavinenie sú psychickým vzťahom ku konkrétnej situácii, z čoho vyplýva, že prirodzenou cestou ju prejavujú len fyzické osoby (prirodzeno-právny koncept). Naproti tomu žalovaný ako právnická osoba je len umelou, imaginárnou konštrukciou, ktorej vznik, trvanie, spôsob a rozsah konania, zánik a sprievodné znaky sú možné len do tej miery, do akej ich predpokladá zákon (výhrade právna povaha). To znamená, že jeho subjektivita je odvodená od jej jednotlivých členov, ktorí sú v nej združení, alebo ktorí vložili svoj majetok do uvedeného združenia. Navyše právnická osoba ako „výplod“ práva logicky nemôže pociťovať tieseň alebo každú formu subjektívnej ujmy ako fyzická osoba, pokiaľ to zákon nepredpokladá, a preto i v obchodno-záväzkových vzťahoch vylučuje aplikáciu ustanovení . Z ust. vyplýva, že ujmou podľa tohto ustanovenia sa rozumie akákoľvek ujma subjektívne vnímaná a pociťovaná medzi fyzickými osobami, keďže sú vyššie načrtnuté kvalitatívne rozdiely medzi tým, čo rozumieme pod pojmami ujma fyzickej osoby a ujma právnickej osoby. Okrem toho ujma, ktorá by žalovanej spoločnosti s ručením obmedzeným vznikla, resp. mohla vzniknúť, pocítia jej spoločníci a konatelia len v obmedzenej miere a nie v rovnakom a určite nie stotožňujúcom rozsahu. Opätovne je to len rozdiel medzi fyzickou a právnickou osobou na účely ust. . Túto predstavu posilňuje druhá požiadavka na vzťah obdobný rodinnému, čím sa myslia fyzické osoby, keďže takýto vzťah medzi fyzickou a právnickou osobou je sám o sebe vylúčený. Hoci je fyzická osoba jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, stále prejavuje priamu voľbu právnickej osoby a nie svoju vlastnú. V druhom rade tento právny názor stavia na analogickom použití na prípady podľa , čo však nezodpovedá účelu právnej normy akou je . Účelom zákonného predkupného práva spoluvlastníkov vymedzeného v ust. je ochrana oprávneného spoluvlastníka pre prípad, že by sa mal zmeniť okruh spoluvlastníkov, keďže pre spoluvlastníka môže byť dôležité, aby ostal rovnaký okruh spoluvlastníkov k veci. Môže dôjsť k situáciám, že ak by sa okruh spoluvlastníkov zmenil, prinieslo by to nezhody

medzi spoluvlastníkmi. Predkupné právo slúži oprávnenému spoluvlastníkovi, aby mal možnosť zabrániť prípadnej zmene osoby iného spoluvlastníka, resp. vylúčiť tretiu osobu zo spoluvlastníctva. Ďalší z cieľov zákonného predkupného práva spoluvlastníkov je zmenšovanie počtu spoluvlastníkov. V tomto smere je možné podotknúť, že v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu je následne možná dvojaká dispozícia s daným právom. Prvou takouto dispozíciou je klasické nakladanie so samotným spoluvlastníckym podielom. Druhou možnosťou je nakladanie s obchodným podielom. Inými slovami povedané, osoba, ktorá prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na spoločnosť, tento svoj podiel v budúcnosti môže previesť, pričom ostatným spoluvlastníkom pri prevode obchodného podielu už predkupné právo nevzniká. Konceptom ponímania právnickej osoby za osobu blízku sa teda otvára pomerne jednoduchá cesta obídenia zákonného predkupného práva.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť s tým, že má nárok na náhradu trov konania prvej a druhej inštancie v rozsahu 100 %. S odvolaním žalobkyne nesúhlasil, považoval ho za nedôvodné. Odvolateľka k veci samotnej neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav, ako aj následne prijaté právne závery. Bol názoru, že súd rozhodol zákonne, keď dospel k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené nebolo, pretože on ako nadobúdateľ je s prevodcom osobou blízkou a stotožnil sa so záverom súdu, že blízkou osobou môže byť aj právnická osoba pričom v prejednávanom prípade ide nesporne o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je Ing. Stanislav Babic. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ by aj súd druhej inštancie dospel k záveru, že prevodca Ing. Stanislav Babic ako spoločník žalovaného sa pre účely za blízku osobu nepovažuje, tak aj potom je žaloba žalobkyne nedôvodná. Poukázal na aktuálnu judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 12.05.2009, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nedisponuje právom domáhať sa prevedenia celého spoluvlastníckeho podielu, ktorý nadobudol žalovaný, ale len podielu, ktorý je v pomere jej podielu k podielu ostatných spoluvlastníkov. Vo vyššie citovanom rozsudku Najvyššieho súdu SR sa priamo konštatuje nesprávny názor, že v prípade, ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu.

4. Žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike (reakcii na vyjadrenie žalovaného) sa nestotožnila s názorom žalovaného, že všetky argumenty strán, najmä žalujúcej, boli v rozsudku zhrnuté a riadne vyporiadané. Nenasvedčuje tomu ani jeho odôvodnenie. Podľa nej žaloba by bola dôvodná aj v prípade, že sa ňou žalobca domáha prevodu celého spoluvlastníckeho podielu, avšak len v časti, ktorá zodpovedá vlastnému podielu oprávneného z predkupného práva (žalobcu). Postup vedúci k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu by bol právne aprobovateľný, pretože by viedol okrem ochrany ostatných spoluvlastníckych práv, súčasne aj k porušeniu existujúceho práva žalobcu. Uvedenému koniec koncov zodpovedá judikát, o ktorý sa sám žalovaný opiera, keď uvedený prípad skončil čiastočným zamietnutím, t.j. v rozsahu prekračujúcom načrtnutý rámec. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že obdobné okolnosti nastali, je nevyhnutné vziať na zreteľ vyššie popísané.

5. Žalovaný prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike (reakcii na repliku) s replikou žalobkyne nesúhlasil. Bol názoru, že súd prvej inštancie rozhodol zákonne, keď dospel k záveru, že predkupné právo žalobkyne porušené nebolo, pretože on ako nadobúdateľ je s prevodcom osobou blízkou.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou sporu (, ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil ( ).

7. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu žalobkyne o nahradenie prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho pre porušenie predkupného práva jednak s poukazom na nesprávny a priečiaci sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného názor žalobkyne, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu zodpovedá na strane prevádzajúceho

spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka. Odvolával sa pritom na rozsudok NS SR sp. zn. z 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie je vynútiteľná. Okrem dôvodom zamietnutia žaloby bolo i to, že žalovaný sa považuje na účely za osobu blízku prevádzajúcemu spoluvlastníkovi v zmysle a , pretože tento je jej jednoosobovým spoločníkom, čím predkupné právo porušené nebolo, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. z 29.04.2004.

8. Nakoľko odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( a ), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

9. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ohľadom záveru týkajúceho sa toho, že spoluvlastník nemá ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom, ak ide o prevod spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu pretože blízkou osobou môže byť aj právnická osoba a teda ak spoluvlastník vkladá spoluvlastnícky podiel do spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej je spoločníkom - ide o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným, ide v zmysle o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jemu blízku a predkupné právo podľa ostatným spoluvlastníkom nevzniká. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s procesnými pravidlami. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobkyne, odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

12. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu na blízku osobu sa neuplatňuje predkupné právo ( ). Pojem blízka osoba je definovaný v ust. , kde sa uvádza, že blízkou osobu je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu“. Z prvej vety ustanovenia je pojmovo vylúčené, aby sa vzťahovalo na právnické osoby, pretože takýto druh príbuzenstva je typický iba pre fyzické osoby. Druhá veta ustanovenia je aplikovateľná na právnické osoby, ktorá hovorí vo všeobecnosti o osobách (nielen o fyzických osobách) a obdobnom pomere, t.j. neviaže blízke osoby iba na rodinný pomer. Z ustanovenia druhá veta teda vyplýva, že osobami blízkymi môžu byť aj právnické osoby, ktoré sú tak vzájomne prepojené, že v prípade, ak by ujmu utrpela jedna z týchto osôb, druhá by to pociťovala ako ujmu vlastnú. Z ustanovenia teda nevyplýva, že by osobou blízkou mala byť iba fyzická osoba, keď z vety za bodkočiarkou je zrejmé, že iné osoby (fyzické, ale i právnické) v pomere obdobnom rodinnému sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako ujmu vlastnú. Právnické osoby sú subjektmi vytvorenými fyzickými osobami, ktorým zákon priznáva postavenie právnických osôb. Pre právnickú osobu je charakteristické, že svoju vôľu nevytvára sama o sebe, ale len prostredníctvom fyzických osôb, a to tých, ktoré sú k tomu podľa práva povolané. Len prostredníctvom fyzických osôb právnická osoba tiež prejavuje svoju vôľu navonok (najmä robí právne úkony). Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú jej štatutárnym orgánom, právne úkony môžu za právnickú osobu konať i iní jej zamestnanci alebo členovia, ak to stanovujú vnútorné predpisy alebo je to vzhľadom k ich pracovnému zaradeniu obvyklé. Nepochybné je, že medzi právnickou osobou a fyzickými osobami vznikajú vzťahy, a to

vzťahy nielen právne, a že ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, môžu určité fyzické osoby dôvodne pociťovať ako ujmu vlastnú. Ak právnická osoba vytvára svoju vôľu a prejavuje svoju vôľu navonok len prostredníctvom fyzických osôb, vznikajú vzťahy tiež medzi právnickou osobou a týmito fyzickými osobami; fyzické osoby, ktoré sú povolané vytvárať vôľu právnickej osoby, a ktoré prejavujú jej vôľu navonok, majú zrejme vždy určité záujmové väzby a vzťahy k tejto právnickej osobe. U fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, je treba - najmä s prihliadnutím k tomu, že ich prostredníctvom sa utvára vôľa právnickej osoby - uvažovať s tým, že majú z titulu svojho postavenia (a z neho vyplývajúcej zodpovednosti) k tejto právnickej osobe taký vzťah, že by dôvodne pociťovali ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. Z analogického použitia ust. v spojení s potom vyplýva, že tieto fyzické osoby sú z hľadiska ust. vety prvej osobami blízkymi tejto právnickej osobe. Mimo fyzických osôb, ktoré robia za právnickú osobu právne úkony, majú vzťahy k právnickej osobe a záujem na jej pomeroch aj ďalšie fyzické osoby. Z hľadiska jej vystupovania v právnych vzťahoch nemôže však byť významný akýkoľvek ich vzťah k právnickej osobe. Tak ako vo vzťahu medzi fyzickými osobami nie je z hľadiska ust. podstatná akákoľvek ich vzájomná väzba, ale iba vzťah určitej kvality, založený na pomere rodinnom alebo na pomere obdobnom pomere rodinnému, musí aj vzťah tejto ďalšej fyzickej osoby a právnickej osoby vykazovať určité vlastnosti. Tak je tomu najmä v prípade, kedy fyzická osoba je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne sa jej právne pomery právnickej osoby podstatným spôsobom dotýkajú. Za analogického použitia ust. je potom možné dovodiť, že za osobu blízku právnickej osobe je treba považovať tiež fyzickú osobu, ktorá je spoločníkom, členom alebo zamestnancom právnickej osoby, alebo ktorá má k právnickej osobe iný obdobný vzťah a súčasne, ak by dôvodne pociťovala ujmu, ktorú utrpela právnická osoba, ako ujmu vlastnú. O takýto vzťah ide najmä v prípade vzťahu fyzickej osoby k spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je táto fyzická osoba jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom (pozri a ).

13. V súvislosti s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú aplikáciu kritéria blízkosti aj na právnické osoby pomocou analógie ( ) pripúšťa aj doterajšia súdna prax.

14. S poukazovaním okresného súdu v rozhodnutí na nesprávny a priečiaci sa podstate a účelu ako práva vlastníckeho tak i práva predkupného názor žalobkyne, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle prevádzajúceho spoluvlastníka a to odvolávajúc sa na rozsudok NS SR sp. zn. z 22.09.2010, sa odvolací súd nestotožnil. Aj podľa odvolacieho súdu neho mala žalobkyňa pri tvrdení o porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle voči nadobúdateľovi a to je v danej veci voči žalovanému, aby jej nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a teda ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí domáhať sa na súde žalobou voči nemu, aby bol nahradený jeho prejav vôle. Pasívne legitimovaným v tomto spore je teda nadobúdateľ nie prevádzajúci spoluvlastník. Uvedený právny názor vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010. Okresným súdom citovaný rozsudok NS SR sa aj podľa odvolacieho súdu týka iných skutkových okolností.

15. Názor uvedený v bode 14. odôvodnenia tohto rozhodnutia však nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia ohľadom posúdenia otázky o osobe blízkej prevádzajúcemu spoluvlastníkovi v zmysle ust. . Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu žalovaného v spore ( v spojení s ), ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ).

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).