Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/48/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, D., zastúpeného: AK Petrovič s.r.o., Kollárova 566/32, Trnava proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXX/XX, E. A., zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Kubáni, PhD., Teplická 2251/121, Piešťany, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 8. decembra 2022 č. k. -60, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností v k. ú. F., a to novovzniknutú parcelu č. 1287/3, o výmere 271 m2, zastavaná plocha a nádvorie, vytvorenú geometrickým plánom G. F. H. – G.M.J. č. 91/2021 zo dňa 27.10.2021 (I.). O náhrade trov konania rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnej výške (II.). Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil uzavretou zmluvou o budúcej kúpnej zmluve medzi stranami sporu dňa 8.12.2020, vypracovanú žalobcom, ktorý do zmluvy zakomponoval aj článok II., v zmysle ktorého sa zmluvné strany zaviazali v lehote do 30 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho, adresovanej budúcemu kupujúcemu, uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k pozemku podľa prílohy č. 1 tejto zmluvy. Prílohou bola kópia časti katastrálnej mapy F., s uvedením výmery plochy 250 m2. Podľa bodu 2 článku II. boli zmluvné strany povinné uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu potom ako na jej uzavretie vyzve budúci predávajúci (žalovaný) budúceho kupujúceho (žalobca), pričom budúci predávajúci zašle výzvu budúcemu kupujúcemu najneskôr v lehote do 30 dní. Medzi stranami bola tiež nesporná skutočnosť, že žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva, na základe aukcie zo dňa 10.12.2020, pozemok v k. ú. F., parc. č. 1287/2, o výmere 922 m2, zapísaný na LV č. XXXX (z pozemku bol neskôr vytvorený geometrickým plánom pozemok, označený v žalobe ako predmet nahradenia prejavu vôle). Žalobca (budúci kupujúci) výzvou zo dňa 24.11.2021 vyzval žalovaného na uzatvorenie kúpnej zmluvy do 30 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal 26.11.2021. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Žalovaný tiež vyzval žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy, s uvedením ceny pozemku vo výške 31 eur/m2, ale zmluva uzatvorená nebola.

2. Súd prvej inštancie posúdil stranami uzavretú zmluvu o budúcej zmluve ako obojstranne kontraktačne zaväzujúcu, s dôrazom na formuláciu kontraktačnej povinnosti, s uvedením parciálne sukcesívnych (na seba nadväzujúcich) povinností. Z dôvodu, že žalovaný ako budúci predávajúci sa zaviazal predmetnou

zmluvou predložiť žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, nie je prípustné, podľa záveru súdu prvej inštancie, aby žalobca ako budúci kupujúci sa domáhal voči budúcemu predávajúcemu (žalobcovi) povinnosti akceptovať ním predloženú ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy. V zmysle zmluvy o budúcej zmluve povinnosť budúceho kupujúceho (žalobcu) prijať ofertu (ponuku) nadväzovala na povinnosť budúceho predávajúceho (žalovaného) uskutočniť túto ofertu (ponuku). Podporne súd poukázal na judikatúru (R 44/1998), v zmysle ktorej nie je v rozpore s § 50a O. z., aby zámer uzatvoriť budúcu zmluvu v zmluve o budúcej zmluve bol vyjadrený tak, že jedna zo zmluvných strán sa zaväzuje predložiť druhej v stanovenej dobe návrh zmluvy s dohodnutým obsahom a druhá strana sa zaväzuje v stanovenej dobe prijať; v takom prípade zmluvnej strane, ktorá na seba prevzala záväzok predložiť návrhu kúpnej zmluvy, nemožno rozsudkom uložiť, aby návrh predložený druhou zmluvnou stranou prijala.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ďalej dôvodil, že zmluvné dojednanie v článku II. je sformulované jasne a zrozumiteľne. Obidve zmluvné strany potvrdili, že atmosféra pri podpisovaní tejto zmluvy bola pokojná. Zmluvné strany tiež vedeli, že žalovaný nebol v čase podpisu vlastníkom predmetu kúpy. O dva dni po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve sa žalovaný stal vlastníkom pozemku. Žalobca na základe geometrického plánu dal zamerať časť pozemku, nadobudnutého žalovaným v aukcii, ktorý sa líšil od pozemku v zmluve o budúcej zmluve, keďže mal výmeru 271 m2 (odčlenením z pozemku parc. č. 1287/2, o výmere 922 m2, k. ú. F., geometrickým plánom) a po určení ceny podľa výpočtového kľúča v zmysle článku IV. zmluvy o budúcej zmluve, predložil návrh kúpnej zmluvy žalovanému. Súd prvej inštancie konštatoval, že uvedený postup však nebol predmetom dohody v zmluve o budúcej zmluve, pretože zmluvné strany sa dohodli na procese uzavretia kúpnej zmluvy inak (porov odsek 2 tohto rozsudku odvolacieho súdu). Žalovaný preto podľa záveru súdu prvej inštancie nebol povinný žalobcom navrhovanú zmluvu uzatvoriť. Obe strany sporu súčasne potvrdili, že žalovaný ako budúci predávajúci inicioval uzatvorenie kúpnej zmluvy, avšak kvôli odlišnej cene, ktorú navrhoval, sa kúpa neuskutočnila.

4. Súd prvej inštancie odstúpenie žalovaného od zmluvy o budúcej zmluve nepovažoval za dôvodné, keďže v zmluve nebolo dohodnuté a zo zákona nevyplývali podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy (žalovaným tvrdené uvedenie do omylu nebolo preukázané). Z dôvodu, že žalobca nebol povinný prijať žalobcovu výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy (podľa bodu 2 článok II. zmluvy o budúcej zmluve), žalobca nemal právo sformulovať (uskutočniť aktívny vôľový akt) budúcu kúpnu zmluvu a žiadať od žalovaného akceptovanie jeho ponuky, teda nemal aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore. Zmluvu o budúcej zmluve súd prvej inštancie považoval za platnú, s dojednaním jej podstatných náležitostí (predmet kúpy – pozemok v F., znázornený a vyznačený na katastrálnej mape v prílohe, ktorá bola súčasťou zmluvy a kúpna cena, ktorej spôsob určenia bol v článku IV. zrozumiteľne vyjadrený). Hoci žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve nebol vlastníkom označeného pozemku v zmluve, obidve zmluvné strany o tom vedomosť mali, pričom zmluvu o budúcej zmluve možno uzavrieť aj s podmienkou nadobudnutia vlastníctva k veci v budúcnosti. Súd prvej inštancie odôvodnil aj zamietnutie dôkazného návrhu na vyžiadanie nahrávok hovorov od matky žalovaného i výsluch svedkov, keďže nemohli ovplyvniť posúdenie jasne a zrozumiteľne sformulovaného znenia článku II. zmluvy o budúcej zmluve.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na kúpnu zmluvu pripojenú k žalobe, v ktorej sú zmluvné strany označené v opačnom poradí, čo je mätúce (t. j. že žalobca ako predávajúci bol oprávnený vyhotoviť výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy pre žalovaného, nesprávne označeného za kupujúceho). Žalobca ako budúci kupujúci nebol oprávnený iniciovať uzatvorenie kúpnej zmluvy, keďže si kontraktačný proces zakotvil do zmluvy o budúcej zmluve inak. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ( č. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého bol nárok na náhradu trov konania priznaný úspešnému žalovanému v plnej výške. Podľa mal súd rozhodnúť o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc jeho zmenu vyhovením žalobe v zmysle žalobného petitu (s odlišným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnosti 1/1 uvedenom v odvolaní). Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhované dokazovanie a nevyporiadal sa s tým, prečo navrhované dôkazy nevykonal, ako ani s výkladovými pravidlami obsahu právneho úkonu podľa § 35 ods. 2 O. z., napriek vyjadreniu žalobcu zo dňa 21.11.2022

a judikatórne podloženej argumentácii (súd neskúmal vôľu ako úmysel konajúcich osôb – strán sporu). Žalobca, ktorý predkladal zmluvu o budúcej zmluve mal jednoznačný zámer (úmysel) chrániť seba a mať zmluvne zabezpečené, že po tom, ako prebehne dohodnutým spôsobom aukcia, žalovaný bude povinný dohodnutú časť pozemku žalobcovi predať. Inak by uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve nemalo pre žalobcu žiaden význam. Žalovaný vo výpovedi uviedol o akú časť pozemku mal žalobca záujem, kadiaľ mal odčlenený pozemok viesť (podľa hranice ako pokračujú pozemky medzi stranami sporu). Žalovaný potvrdil, že uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve bola len formalita, že sa dohodnú na budúcom predaji. Zmyslom kontraktu bolo teda dojednanie, že v budúcnosti dôjde k predaju. Žalobca poukázal na výkladové pravidlá, keď jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými, logickými, či systematickými. Okrem toho má súd posúdiť aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvorenia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Aj podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. doslovný výklad textu zmluvy môže ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Bolo potrebné hľadieť na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov konania po podpise zmluvy. Súd preto nemal podľa názoru žalobcu hodnotiť dojednanie textu zmluvy len podľa jeho doslovného významu, ale aj podľa vôle zmluvných strán, ktorá bola vykonaným dokazovaním preukázaná (zabezpečiť žalobcovi právo na odkúpenie časti pozemku).

7. Žalobca v odvolaní ďalej argumentoval, že postupoval v časovej tiesni, podľa vzoru zmluvy z internetu. Povinnosť doručiť písomnú výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy sa v zmluve pripisuje žalovanému ako budúcemu predávajúcemu, toto dojednanie však nereflektuje na reálne dojednanie strán, ich vôľu a zámer. Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve je preto potrebné vykladať tak, že právo vyzývať na uzatvorenie budúcej zmluvy prislúchalo žalobcovi a nie žalovanému, napriek tomu, že to tak nie je v zmluve gramaticky vyjadrené.

8. V odvolaní žalobca tiež namietal, že ak súd prvej inštancie nemal za dostatočne preukázanú vôľu zmluvných strán z doposiaľ vykonaného dokazovania, najmä výsluchom strán sporu, navrhol aj iné dôkazy (výsluch svedkov otca žalobcu, svedka F. F., matky žalovaného, prípadne geodeta F. H.). Žalobca navrhol aj vykonanie dopytu na Slovenské elektrárne, a.s. ohľadne priebehu aukcie výberového konania. Súd prvej inštancie sa však s návrhmi na vykonanie dôkazov nevyporiadal dostatočne (vyžiadanie hovorov od matky žalovaného, i návrhy na výsluch svedkov zamietol lebo nemohli ovplyvniť posúdenie jednoznačne sformulovaného znenia článku II. zmluvy o budúcej zmluve). Odôvodnenie rozhodnutia žalobca preto označil za nepreskúmateľné.

9. Žalobca po uplynutí odvolacej lehoty doručil súdu prvej inštancie podanie označené ako doplnenie odvolania zo dňa 10.2.2023, v ktorom uviedol, že predkladá kúpnu zmluvu, v ktorej sú zmluvné strany označené v správnom poradí (žalobca ako kupujúci a žalovaný ako predávajúci). Pri vyhotovení kúpnej zmluvy došlo k zjavnej chybe v písaní z dôvodu podobnosti priezvisk zmluvných strán. Súčasne uviedol, že matka žalovaného po vysúťažení pozemku telefonovala žalobcovi, že má pripravenú ponuku na odpredaj, čím strana žalovaného fakticky uznala dojednania podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. O pár dní sa stretli strany sporu, otec žalobcu a matka žalovaného, ktorá ponúkala na predaj parcelu, avšak menšiu, od 50-100 m2 (má pripravený geometrický plán, kúpna cena predstavovala 30 eur/m2, požadujúc odplatu za vyčistenie a prácu geodeta). Žalobca sa vyjadril, že vec postúpi na súd, pretože sa nedokáže stotožniť s nefér konaním žalovaného, ktorému žalobca dopomohol k vysúťaženiu pozemku za cenu 16,48 eur/m2.

10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Zotrval na svojej argumentácii, ktorou poukazoval na článok I. úvodných ustanovení zmluvy o budúcej zmluve (budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností), ktoré skutočnosti neboli pravdivé a v rozpore s údajmi v katastri nehnuteľností. Pozemok označený v zmluve o budúcej zmluve ako parcela registra „C“ číslo 1287/2 bol vo vlastníctve obchodnej spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s.. Žalobca na žalovaného naliehal, aby predmetnú zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy podpísal a uisťoval ho, že všetko je v poriadku. Takýmto konaním žalovaného uviedol do omylu.

11. Vo vyjadrení žalovaný poukázal na nedostatky prílohy č. 1 zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je nekonkrétna, nebola žalovaným odsúhlasená, neobsahovala údaje o účastníkoch, ktorých mala zaväzovať, podpisy, dátum, označenie, že ide o prílohu k zmluve o budúcej zmluve (nie ako je na

nej nesprávne uvedené, že ide o prílohu k budúcej kúpnej zmluve). V prílohe bola pritom uvedená odlišná výmera pozemku, v porovnaní s výmerou pozemku v žalobe o nahradenie prejavu vôle. Príloha žalovanému nebola doručená, nesúhlasí s ňou a nikdy ju nepodpísal.

12. Žalovaný vo vyjadrení namietal nepresnosť a nekonkrétnosť predmetu budúcej kúpnej zmluvy, uvedený v článku III. zmluvy o budúcej zmluvy (odkazujúci, že obsah a nevyplnené ustanovenia predmetu zmluvy budú doplnené zmluvnými stranami podľa skutočného stavu v čase podpisu kúpnej zmluvy). Chýbajú podstatné náležitosti budúcej kúpnej zmluvy (výmera nehnuteľností, jej tvar, parcelné číslo, druh). Nekonkrétne bola stanovená i výška kúpnej ceny („počet metrov štvorcových x výsledná cena za 1 m2, v akomkoľvek prípade nie vyššia, ak cena dosiahne 30 eur/m2, budúci kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy“). Na zameranie a rozdelenie nehnuteľnosti, uvedené v geometrickom pláne, žalovaný nedal súhlas. Doplnenie odvolania spolu s kúpnou zmluvou s odlišným obsahom (v porovnaní s návrhom kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená žalobcom žalovanému pred podaním žaloby, ako i konajúcemu súdu) je neprípustné a právne irelevantné. Súd nemôže meniť text zmluvy o budúcej zmluve, ako ani text kúpnej zmluvy. Podľa článku II. bod 1 zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné strany dohodli na uzavretí zmluvy v lehote do 30 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho, doručenej budúcemu kupujúcemu, pričom zmena predmetnej zmluvy (článok VI. bod 1) bola možná len písomnou dohodou zmluvných strán. Dispozičné právo s návrhom na uzavretie kúpnej zmluvy však prislúchalo budúcemu predávajúcemu. Zmluva o budúcej zmluve je podľa názoru žalovaného neplatná a žaloba nedôvodná.

13. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojej odvolacej argumentácii. Na žalovaného nenaliehal, aby uzatvorili zmluvu o budúcej zmluve. Mal záujem zakotviť písomne to, čo bolo ústne dojednané. Žalovaný potvrdil pokojnú komunikáciu medzi stranami konania, ako aj skutočnosť, že návrh zmluvy bol mu doručený vopred e-mailom na pripomienkovanie. Z prílohy mailu je zrejmé, že žalovanému bol doručený návrh budúcej kúpnej zmluvy aj s prílohou č. 1. Žalovaný od počiatku vedel ako má byť pozemok delený a minimálne od 8.12.2020 bol oboznámený s prílohou č. 1 (predtým o nej hovorili strany ústne), voči ktorej nemal námietky. Z predloženej elektronickej správy medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému e-mail 8.12.2020 o 8.50 hod., so sprievodným textom o odoslaní návrhu budúcej kúpnej zmluvy a v prípade súhlasu žalovaný mal poslať svoje údaje. Žalovaný reagoval e-mailom rovnakého dňa o 14.12 hod., s uvedením údajov na doplnenie do návrhu zmluvy, bez akýchkoľvek pripomienok.

14. Žalobca v replike zdôraznil, že žalovaný podpisom zmluvy súhlasil so zmluvou o budúcej zmluve, ako i s prílohou, na ktorú zmluva odkazuje. Z prílohy č. 1 k zmluve o budúcej zmluve je zrejmé, že sa jedná o mapu územia F., obsahujúcej jednotlivé parcely, dohodnuté rozdelenie parcely, nové výmery. Odlišná výmera v prílohe bola spôsobená zameraním geodetom, keďže nebolo možné presnejšie zameranie pomocou kataster portálu. Pozemok má rovnaký tvar a mal byť rozdelený plotom stranami sporu. Uvedené potvrdil žalobca vo svojom výsluchu. Geometrický plán bol vyhotovený zákonne, autorizačne, ako i úradne overený.

15. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach v odvolacom konaní. Predmetný návrh je odlišný v podstatných údajoch uvedených v kúpnej zmluve, tiež v žalobe. Žalobcom uvádzaná príloha č. 1 v zmluve o budúcej zmluve obsahuje iné údaje než v geometrickom pláne, ako aj v žalobe. Žalovaný v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nebol vlastníkom predmetu budúceho prevodu. Žalobca návrh zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy s neurčitou prílohou zaslal na e-mail I., ktorého žalovaný nie je vlastníkom. Tvrdenie žalobcu o zaslaní návrhu zmluvy o budúcej zmluve s prílohou žalovanému je preto nepravdivé.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolacej duplike zotrval na podanom odvolaní a poukázal na svoje doterajšie prednesy a vyjadrenia. Elektronická adresa patrí, podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní 8.12.2022, jeho matke, je to firemný e-mail. V odpovede na e-mail žalobcu je podpis „B.“. Za žalovaného so znením zmluvy konkludentne súhlasila jeho matka, ktorá žalovaného zastupuje a nemala žiadne pripomienky, čo do obsahu jednotlivých dojednaní (zaslala iba údaje na doplnenie). V článku II zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, o čom príloha pojednáva, že zobrazuje obsah – výmeru pozemku k budúcemu predaju. V závere zmluvy o budúcej zmluve je uvedená príloha 1. mapa znázorneného pozemku, ktorý popis sa nachádza pod podpisom žalovaného. Nie je podmienkou platnosti a záväznosti, aby príloha zmluvy bola podpísaná zmluvnými stranami.

17. Odvolací súd podľa ( v znení neskorších predpisov) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby.

18. Súd prvej inštancie mal za preukázané platné uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve medzi stranami konania dňa 8.12.2020, predmetom ktorej bol obojstranný kontraktačný záväzok zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu, dojednaním jej podstatných náležitostí, a to predmetu kúpy – časť pozemku v k. ú. F., znázornený na katastrálnej mape v prílohe, ktorá bola súčasťou zmluvy a ktorá na ňu odkazuje v súvislosti s identifikáciou nehnuteľnosti, ako aj dojednaním kúpnej ceny uvedenej v článku IV. zmluvy o budúcej zmluve (určenej podľa výpočtového kľúča). Z dôvodu, že do dohodnutej doby nedošlo k uzavretiu budúcej zmluvy, žalobca vypracoval kúpnu zmluvu zo dňa 6.12.2021, v ktorej nesprávne označil zmluvné strany, uviedol odlišný predmet kúpy, ktorý bol vytvorený na základe geometrického plánu č. 91/2021 zo dňa 27.10.2021, ktorý si dal žalobca neskôr vyhotoviť (predmet kúpy mal odlišnú výmeru pozemku v porovnaní so zmluvou o budúcej zmluve). Túto kúpnu zmluvu žalobca predložil žalovanému s výzvou na jej uzavretie, čo žalovaný odmietol.

19. Ustanovenie upravuje podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve (pactum de contrahendo), ktorými sú podstatné náležitosti budúcej zmluvy a doba, v ktorej sa zmluvné strany zaväzujú budúcu zmluvu uzavrieť. Zákon tiež vyžaduje pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve obligatórnu písomnú formu. Pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností je významný iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v písomnej forme. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať obsahové a formálne náležitosti, ktoré má mať uzavieraná kúpna zmluva. Zákon tak požaduje, aby sa predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí budúcej zmluvy dojednal priamo v zmluve. Označenie pozemkov v zmluve o budúcej zmluve iba údajom o katastrálnom území a minimálnej výmere pozemkov nie je však určitým vymedzením predmetu budúcej zmluvy a tento nedostatok nemožno nahradiť výkladom prejavu vôle.

20. Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzavretej stranami konania dňa 8.12.2020 vyplýva, že budúci predávajúci (žalovaný) je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti: časť pozemku parc. č. 1287/2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F., znázorneného na prílohe č. 1 (článok I.). Zmluvné strany sa v článku III. dohodli, že uzatvoria kúpnu zmluvu v znení, ktoré je prílohou č. 1 zmluvy (nevyplnené ustanovenia kúpnej zmluvy budú zmluvnými stranami doplnené podľa skutočného stavu v čase podpisu kúpnej zmluvy). Podľa článku II. bod 2 zmluvné strany sú povinné uzavrieť kúpnu zmluvu potom ako na jej uzavretie vyzve budúci predávajúci (žalovaný) budúceho kupujúceho (žalobca), pričom budúci predávajúci zašle výzvu podľa odseku 1 tohto článku zmluvy budúcemu kupujúcemu najneskôr v lehote do 30 dní. Podľa článku 2 ods. 1 zmluvné strany sa zaviazali v lehote 30 dní od doručenia písomnej výzvy budúceho predávajúceho (žalovaného) adresovanej budúcemu kupujúcemu (žalobcovi) uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti (pozemok s dohodnutým obsahom podľa prílohy č. 1 zmluvy), predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V závere zmluvy je označená príloha: 1. mapa znázorneného pozemku.

21. Príloha č. 1, označená ako „príloha č. 1 k budúcej kúpnej zmluve“ obsahuje grafické zobrazenie mapy v katastrálnom území F., s údajom o ploche 250 m2.

22. Z kúpnej zmluvy, ktorá je prílohou žaloby, vyplýva, že žalobca označený ako predávajúci a žalovaný označený ako kupujúci, prevádza vlastnícke právo k novovzniknutej parcele podľa geometrického plánu č. 91/2021, parc. č. 1287/3, o výmere 271 m2, zastavaná plocha a nádvorie, za kúpnu cenu 4.467,68 eur.

23. S poukazom na vyššie uvedené v prejednávanej veci si strany konania ako zmluvné strany zvolili ako identifikáciu predmetu budúcej kúpnej zmluvy (v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 8.12.2020) označenie nehnuteľnosti slovným vyjadrením ako časť pozemku parc. č. 1287/2, s odkazom na prílohu č. 1 (článok I. a článok II. ods. 1 zmluvy), obsahujúcej vymedzenie rozsahu výmery pozemku 250 m2. Žalobca sa však predmetnou žalobou nedomáha nahradenia prejavu žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode časti pozemku parc. č. 1287/2 o výmere 250 m2, ale prevodu iného pozemku,

vytvoreného geometrickým plánom, ktorý si zabezpečil sám žalobca po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve (27.10.2021), a to pozemku parc. č. 1287/3, o výmere 271 m2. Ak predmet prevodu ako jedna z podstatných náležitostí budúcej kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby a jej žalobného petitu o nahradenie prejavu vôle, bol odlišný od predmetu prevodu dohodnutého v zmluve o budúcej zmluve, žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zmluvného konsenzu strán konania, na žalobou požadovanom predmete prevodu budúcej kúpnej zmluvy. Totožnosť predmetu dohodnutého v stranami konania uzavretej zmluve o budúcej zmluve a v žalobe žalobcom navrhovanej kúpnej zmluve, nebola preukázaná. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval v odôvodnení napadnutého rozsudku, že geometrickým plánom došlo k vytvoreniu odlišného predmetu kúpy, ktorý nebol predmetom dohody zmluvných strán v zmluve o budúcej zmluve uzavretej stranami konania. Žalobe tak nebolo možné vyhovieť.

24. Ak žalobca v odvolaní tvrdil, že bolo jednoznačne preukázané aká časť pozemku mala byť odpredaná podľa zmluvy o budúcej zmluve, tak bolo na žalobcovi, aby sa domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného k prevodu tej časti pozemku, ku ktorej sa zmluvne zaviazal. Označenie pozemku vymedzením jeho plochy v zmluve o budúcej zmluve, predstavujúcej časť pozemku parc. č. 1287/2, je určujúcim identifikačným znakom vymedzenia predmetu budúcej zmluvy, ako pozemku, ktorý do katastra nehnuteľností nebol doposiaľ zapísaný. Tvar a polohové určenie pozemku, vrátane hranice, vedenej ako pokračovanie hranice susediacich pozemkov (nadväzne na plot oddeľujúci tieto susedné pozemky), boli limitované dohodnutou veľkosťou plochy pozemku o výmere 250 m2. Žalobcovi preto neprislúchalo domáhať sa prevodu pozemku o výmere 271 m2.

25. Pre posúdenie totožnosti predmetu prevodu je významným iba ten prejav vôle, ktorý bol vyjadrený v obligatórnej písomnej forme zmluvy o budúcej zmluve a dohoda o konkrétnej ploche pozemku v písomnej forme (ako predmetu prevodu) nemôže byť nahrádzaná výkladom prejavu vôle. Obdobne nemohla obstáť argumentácia žalobcu o vyhotovení zmluvy o budúcej zmluve len formálne (na základe vzoru stiahnutého z internetu) a len mapového podkladu, ktoré mal v tom čase k dispozícii. Ak sa žalobca, ktorý pripravoval návrh zmluvy o budúcej zmluve, rozhodol pre prejav vôle vyššie uvedeným spôsobom vymedzenia predmetu prevodu, vrátane výmery pozemku, a žalovaný jeho návrh akceptoval a zmluvu o takomto budúcom predmete prevodu podpísal, predmetom záväzku budúcej kontraktačnej povinnosti strán konania ako zmluvných strán, sa stal predmet prevodu vyjadrený v tejto písomnej forme zmluvy o budúcej zmluve.

26. Žalovaný pritom spochybňoval aj samotnú prílohu k zmluve o budúcej zmluve, ktorá neobsahovala označenie prílohy k zmluve o budúcej zmluve zo dňa 8.12.2020, s ktorou ani netvorila nedielnu súčasť. Podľa článku III. zmluvy o budúcej zmluve, prílohou č. 1 tejto zmluvy mala byť pritom samotná budúca kúpna zmluva. Takýto konkrétny obsah tejto zmluvy (aj s nevyplnenými ustanoveniami budúcej kúpnej zmluvy), na ktorom sa zmluvné strany v zmluve o budúcej zmluve dňa 8.12.2020 dohodli, ako prílohy, nebol preukázaný. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na označenie zmluvných strán v navrhovanej kúpnej zmluve pripojenej k žalobe, ktoré nezodpovedalo zmluvnému konsenzu v zmluve o budúcej zmluve, uzavretej stranami konania.

27. Dohoda zmluvných strán o prevode pozemku budúcou kúpnou zmluvou o výmere 271 m2, v zmysle žalobného návrhu, nevyplývala ani z výpovede žalovaného, ktorý tvrdil aj záujem žalobcu na podstatne nižšej výmere („40-50 m2 a potom sa malo niečo prikúpiť“).

28. Je potrebné uviesť, že pri posudzovaní skutočnej vôle strán v čase uzatvárania zmluvy je podmienkou pre hodnotenie vôle účastníkov to, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 O. z. nemôže nahrádzať alebo meniť už urobené prejavy vôle; použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje len k tom, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci v zmluve, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania. Keď je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že účastníkom zmluvy je jasné, čo je predmetom zmluvy a aké sú ich práva a povinnosti, ak to nie je poznateľné z textu listiny.

29. Argumentácia žalobcu v odvolaní smerujúca k nedostatkom ozrejmenia skutočnej vôle obidvoch zmluvných strán, a to v súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o nemožnosti iniciovať uzavretie

budúcej kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, keďže zmluvné strany si kontraktačný proces zakotvili v zmluve o budúcej zmluve inak, nebola spôsobilá ovplyvniť vyššie uvedené závery, týkajúce sa zmluvného konsenzu a totožnosti dohodnutého predmetu prevodu (ako jednej z podstatných náležitostí budúcej zmluvy). Nebol preto daný dôvod zaoberať sa ďalej odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k formulácii kontraktačnej povinnosti v zmluve o budúcej zmluve. Obdobne nevykonanie dôkazných návrhov žalobcu (výsluchy svedkov, vykonanie dopytu na Slovenské elektrárne, a.s. v súvislosti s priebehom aukcie výberového konania, vyžiadanie si nahrávok hovorov od matky žalovaného), neboli spôsobilé ovplyvniť vyššie uvedené závery týkajúce sa odlišného vymedzenia predmetu prevodu v zmluve o budúcej zmluve a v navrhovanej kúpnej zmluve. Nejednalo sa preto o tzv. opomenuté dôkazy, spôsobilé ovplyvniť záver súdneho rozhodnutia.

30. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správny záver o zamietnutí žaloby.

31. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ), čo nebol daný prípad.

32. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. , uznesenie NS SR sp. zn. ).

33. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. , RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

34. Iné právne významné odvolacie námietky žalobcom v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd (prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje ak rozhodnutie dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

35. Podľa bol odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, ktoré možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Preto na ďalšie odvolacie dôvody, či prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany uvádzané žalobcom po podaní odvolania a po uplynutí odvolacej lehoty, nebolo možné prihliadať, (doplnenie odvolania žalobcu zo dňa 10.2.2023, doručeného súdu prvej inštancie po uplynutí odvolacej lehoty).

36. Odvolací súd podľa napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešného žalovaného, ktorému podľa ustanovenia vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

37. Z dôvodu, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, podľa v spojení s , vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

38. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.