Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_23Co-55-2019.pdf
PDF · 118.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/55/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: GYŐR - SZOL Zrt., Orgona u. 10, 9024 Győr, Maďarsko, právne zastúpený: Mgr. Michal Zeman, advokát, Advokátska kancelária Zárecký Zeman, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. J. H. XX/X, XXX XX N. E., o zaplatenie 86,86 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede č. k. 6C/33/2018-30 zo dňa 25. októbra 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie rozhodol rozsudkom: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 86,86 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalobca žalobou zo dňa 26.07.2018 sa domáhal na tunajšom súde proti žalovanému označenému ako držiteľ motorového vozidla z EČV DS 550 CJ k 11.06.2018 zaplatenia sumy 86,86 eur z dôvodu, že vozidlo žalovaného dňa 11.06.2018 (najmä v čase 14:34 hod.) parkovalo na parkovisko v Győri bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkované, resp. bez tohto aby potvrdenie o zaplatení parkovného bolo riadne umiestnené na vozidle. Žalobca v žalobe žiadal súd, aby požiadal o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel za účelom identifikácie žalovaného a poukázal na nález Ústavného súdu českej republiky z 26.03.2009 sp. zn. ÚS 1424/07, ako aj napríklad na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 12Co/13/2018.
2. Súd I. inštancie rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP (pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur). Súd poukázal, že zistil tento skutkový stav: Žalobca je právnickou osobou, ktorá ako poskytovateľ služieb vyberá parkové za použitie parkovacích miest v meste Győr, Maďarsko, vrátane parkoviska na ulici Bajcsi-Zs. u. Takéto oprávnenie žalobcu vyplýva z § 3 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia mesta Győr č. 17/2013 v spojení s § 9/D ods. 1,2 Maďarského cestného zákona č. 1998/1. Žalovaný je osobou, ktorá k 11.06.2018 bola držiteľom motorového vozidla Citroen s EČV DS 550 CJ. Uvedeného dňa predmetné vozidlo, najmä v čase 14:34 hod. parkovalo na vyššie uvedenom parkovisku bez toho, aby za vozidlo bolo zaplatené parkovné. Žalobcovi takto vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie cestovného. Čo sa týka výpočtu žalovanej sumy, predmetné parkovisko sa nachádza v zóne, ktorá je spoplatnená parkovým vo výške 400,- Ft za hodinu. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie 1x 400,- Ft (dodatočný hodinový poplatok) + 40 x 400,- Ft (pokutový poplatok) + 8.000,- Ft + 12,- eur (náklady poskytovateľovi služieb) =24.400,- Ft + 12,- eur. Pri použití výmenného kurzu 325,92 Ft/eur (výmenný kurz zverejnený Európskou centrálou bankou ku dňu podania žaloby) uvedená suma predstavuje 86,86 eur.
3. K pôvodnému označeniu žalovaného, iba ako držiteľa predmetného motorového vozidla, žalobca v žalobe poukázal na to, že z objektívnych dôvodov nie je schopný bližšie identifikovať žalovaného, nakoľko evidencia vozidle podľa § 117 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v ktorej je účastník evidovaný ako držiteľ predmetného vozidla, nie je verejne prístupná. Súd je však orgánom, ktorému musia byť údaje z evidencie vozidiel poskytnuté s poukazom na § 113 ods. 1 citovaného zákona a navyše podľa § 190 CSP. Je teda zrejmé, že žalovaný je identifikovateľný, avšak len za predpokladu poskytnutia pomoci súdom. V tejto súvislosti súd poukázal na Nález Ústavného súdu Českej republiky a rovnako aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.02.2018 sp. zn. 12Co/13/2018, ktorý riešil presne tú istú situáciu. Zo záverov rozhodnutí vyplýva nielen to, že súd má povinnosť v takýchto prípadoch zistiť osobu žalovaného, ale aj to, že označenie žalovaného v tejto žalobe predstavuje postačujúce označenie, t.j. že po zistený údajov o žalovanom zo strany súdu, súd nevyzýva na odstránenie nedostatkov, ale pokračuje bez ďalšieho v konaní. Týmto spôsobom postupoval súd, ktorý vyžiadal správu od Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Dunajskej Strede, Okresného dopravného inšpektorátu, Múzejná 230/6, Dunajská Streda. Z poskytnutých údajov je nepochybné, že držiteľom predmetného motorového vozidla od 31.1.2012 je žalovaný B. E., nar. XX.XX.XXXX. Z doloženej fotodokumentácie je nepochybné, že uvedeného dňa motorové vozidlo parkovalo na parkovisku v meste Győr, v Maďarsku, na ulici Bajcsi-Zs. út bez toho, aby bolo zaplatené parkovné, resp. aby potvrdenie o zaplatení parkovaného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania.
4. Po citácii § 9/D ods. 3 , § 15/C ods. 1 a 2 a § 9/D ods. 6, § 15/D ods. 3 cestného zákona platného na území Maďarskej republiky. Odôvodnil súd I. inštancie, že výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko doložením fotodokumentácie bolo preukázané, že vozidlo, ktorého držiteľom je žalovaný, uvedeného dňa parkovalo na ulici Győr, Bajcsi-Zs. út bez tohto, aby bolo zaplatené parkovné, resp. bez toho, aby potvrdenie o zaplatení parkovaného bolo riadne umiestnené na vozidle počas parkovania v čase 14:34 hod. Na základe tohto uvedeného skutkového a právneho stavu veci súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Odvolanie žalovaného: Žalovaný považuje rozsudok vo všetkých jeho častiach (výroky I. a II.), napadnutých týmto odvolaním, za vecne nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný pre zmätočnosť i nedostatok dôvodov. Žalovaný odôvodňuje toto odvolanie dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP. Pred vydaním napádaného rozsudku nedoručil žalovanému žalobu a neumožnil žalovanému vyjadriť sa k žalobe, neumožnil žalovanému vzniesť akékoľvek prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Naopak - súd doručil žalobu žalovanému až spolu s písomným vyhotovením rozsudku dňa 16.11.2018. Narušil zásadu rovnosti strán v konaní, ktorej súčasťou je i kontradiktórnosť konania a ktorá je zárukou toho, že žiadna z procesných strán sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia oproti inej strane sporu. Súd svojim nesprávnym procesným postupom žalovanému uprel takmer všetky jeho procesné práva v konaní pred súdom I. inštancie (snáď okrem práva podať odvolanie proti rozsudku podľa § 365 CSP) a neumožnil mu ich vykonať. Ide najmä o nasledovné práva - právo byť informovaný o súdnom konaní vedenom voči osobe žalovaného, právo na doručenie žaloby a jej príloh do vlastných rúk, právo vyjadriť sa k veci samej pred rozhodnutím vo veci samej, právo navrhovať dôkazy, právo vyjadriť sa k návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania, právo uplatniť vlastné prostriedky procesnej obrany, právo na poučenie o procesných právach a povinnostiach žalovaného ako strany sporu atď. Z ustanovení CSP je zrejmé, že súd má možnosť rozhodnutia v „drobnom spore“ bez prejednania sporu na pojednávaní podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP. Táto skutočnosť však nezbavuje súd povinnosti doručiť žalovanému pred rozhodnutím vo veci samej žalobu, poučiť ho o jeho procesných právach a dať mu dostatočný priestor na to, aby svoje procesné práva riadne realizoval. Súd porušil ústavný princíp rovnosti strán sporu, nakoľko so žalobcom zjavne konal aj po podaní žaloby (vyzýval ho napr. na zaplatenie súdneho poplatku). Oproti tomu žalovanému neumožnil vo veci sa ani len vyjadriť. Poukázal na základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, z 5. apríla 2007 III. ÚS 171/2006). Nedoručenie
žaloby žalovanému vytvára stav nerovnosti strán sporu pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej veci žaloba nebola žalovanému doručená pred vyhlásením rozsudku a tento sa nemal možnosť k nej vyjadriť, nie je možné konanie na súde I. inštancie považovať za spravodlivé. Dáva do pozornosti aj rozhodnutie ESĽP z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane. V danom prípade súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom (nedoručením žaloby žalovanému pred rozhodnutím vo veci samej) znemožnil žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že skutočne došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného. Námietka preklúzie - Žalovaný týmto zároveň vznáša námietku preklúzie proti pohľadávke uplatnenej zo strany žalobcu žalobou. Pohľadávka žalobcu zanikla preklúziou dňa 10.08.2018, uplynutím 60-dňovej prekluzívnej lehoty. Podľa § 15/D maďarského zákona č. 1998/I.: „(1) Ak poplatok za parkovanie a náhradný (sankčný) poplatok nebol uhradený, vlastník, resp. poskytovateľ služieb podľa §16 A ZMMS odošle výzvu na zaplatenie poplatku a náhradného (sankčného) poplatku za použitie parkovacej plochy bez zaplateného parkovného držiteľovi vozidla, a to poštovou zásielkou alebo iným dokázateľným spôsobom v rámci 60 dňovej prekluzívnej lehoty odo dňa nezaplateného parkovania.“ K preklúzii pohľadávky žalobcu došlo z dôvodu, že žalobca si zákonom predpísaným spôsobom (odoslaním písomnej výzvy na zaplatenie poplatku a sankčného poplatku) neuplatnil žalovanú pohľadávku v 60-dňovej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z § 15/D ods. 1 maďarského zákona č. 1998/ I. u žalovaného. Žalobca zároveň nijakým spôsobom v spore pred súdom I. inštancie nepreukázal, že by žalovanú pohľadávku u žalovaného, postupom podľa § 15/D ods. 1 maďarského zákona č. 1998/I., v čase pred podaním žaloby uplatnil. Súd I. inštancie opomenul skúmať, či pohľadávka uplatňovaná zo strany žalobcu v spore ku dňu vyhlásenia rozsudku (t. j. ku dňa 25.10.2018) naozaj existuje, resp. či už skôr (v dôsledku preklúzie) podľa príslušných ustanovení maďarských právnych predpisov (zmienených žalovaným vyššie) nezanikla, čoho dôsledkom by bola nedôvodnosť žaloby v celom jej rozsahu. Zo strany súdu I. inštancie preto prišlo aj k predčasnému a nesprávnemu právnemu posúdeniu merita veci. Žalovaný na základe všetkých vyššie uvedených skutočností týmto navrhuje odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní tohto odvolania vydal nasledovné uznesenie: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/33/2018-30 zo dňa 25.10.2018, zrušuje a vec vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie. II. Odvolací súd ukladá súdu I. inštancie, aby o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v novom rozhodnutí o veci.
6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu: V právnej veci žalobcu proti žalovanému vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda (ďalej len „súd“) pod sp. zn. 6C 33/2018 týmto predkladáme nasledovné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného proti rozsudku. I. K nesprávnemu procesnému postupu Pokiaľ ide o nesprávny procesný postup súdu, na ktorý poukazuje žalobca v čl. III. odvolania, nevieme sa k nemu riadne vyjadriť, nakoľko nám nie sú známe skutočnosti, ako bola žaloba doručovaná žalovanému. Žalobca podal žalobu proti žalovaného, ktorého riadne označil ako osobu, ktorá bola držiteľom motorového vozidla s EČV DS550CJ k 11. 6. 2018. (riadne označenie žalovaného, ako to napr. vyplýva aj uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 2. 2018, sp. zn. 12Co 13/2018, uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. 7. 2018, sp. zn. 9Co 411/2017). Vo vzťahu k žalobcovi teda boli riadne splnené podmienky na vydanie rozsudku proti žalovanému. II. K aplikácii § 15/D maďarského Cestného zákona Podľa § 15/D ods. 1 maďarského Cestného zákona: Ak parkovné a pokutové poplatky nie sú zaplatené, potom miestne zastupiteľstvo alebo poskytovateľ služieb uvedený v § 9/D ods. 6 a § 16/A zákona o maďarských miestnych zastupiteľstvách môže odoslať oznámenie o parkovnom a pokutových poplatkov poštou alebo iným overiteľným prostriedkom držiteľovi vozidla do prekluzívnych 60 dní po dátume užívania parkovacieho miesta bez zaplatenia. Žalobca splnil svoje oprávnene odoslať výzvu žalovanému v lehote 60 dní v zmysle § 15/D ods. 1 Cestného zákona. Za takúto výzvu je potrebné považovať aj žalobu. Žalobca podal (odoslal) žalobu v lehote 60 dní. Žaloba sa následne prostredníctvom súdu dostala, resp. dostane do sféry žalovaného, a teda žalobca podaním žaloby odoslal hmotnoprávnu výzvu žalovanému v lehote 60 dní. Žalobca nemá možnosť
získať údaje o držiteľoch vozidiel z evidencie vozidiel na území Slovenskej republiky. Navyše, § 15/D ods. 1 maďarského Cestného zákona sa použije len vo vzťahu k držiteľovi vozidla, a nie aj vo vzťahu k osobe, s ktorou bola uzatvorená zmluva podľa § 9/D ods. 3 maďarského Cestného zákona. Žalovaný má nárok voči obom takýmto osobám; držiteľ vozila zodpovedá za zaplatenie popri osobe, s ktorou bola uzatvorená zmluva podľa § 9/D ods. 3 maďarského Cestného zákona. III. K právnej kvalifikácii Pokiaľ ide o príslušné ustanovenia maďarského cestného zákona č. 1998/I. (ďalej len „Cestný zákon“), znenie maďarského Cestného zákona je k dispozícii na nasledovnej adrese (obdoba ASPI): T.. Napriek tomu, že ide o otázku právnu, za účelom hospodárnosti konania predložil preklad ustanovení Cestného zákona: § 9/D ods. 1, 2, 3 ods. 6; § 15/C ods. 1, 2, 3. Ako vyplýva z fotodokumentácie, predmetné vozidlo nemalo za oknom žiadne potvrdenie o zaplatení parkovného. Po vykonaní úkonov zo strany kontroly, bolo na predné sklo umiestnené oznámenie o parkovacích a pokutových poplatkoch tak, ako to vyžaduje § 15/C ods. 2 Cestného zákona. § 15/D ods. 3 Cestného zákona umožňuje poskytovateľovi služieb vymáhať všetky nároky na súde, pričom § 9/D ods. 6 Cestného zákona reguluje, aké platby patria miestnemu zastupiteľstvu a aké platby patria poskytovateľovi služieb (t.j. ak platby nie sú uhradené dobrovoľne vo vlastnom mene ich môže vymáhať poskytovateľ služieb s tým, že následne dôjde k ich vysporiadaniu v zmysle zásad podľa § 9/D ods. 6 Cestného zákona. Z predmetného § 15/D ods. 3 Cestného zákona teda zároveň vyplýva, že nároky žalobcu sú občianskoprávneho charakteru vymáhateľné na súde. Žalobca má totiž právo na žalované platby jednak voči osobe, ktorá sa protiprávneho konania dopustila, ako aj voči osobe, ktorá bola držiteľom predmetného vozidla (ak je odlišná) v spojení s § 9/D ods. 3 Cestného zákona (posledná veta). IV. Navrhuje, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok: Súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25.10.2018, sp. zn. 6C 33/2018 potvrdzuje.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
8. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
9. Z ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednané nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
11. V zmysle ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť odôvodnený, dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto na dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom
požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia, nie je len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí a má byť v prvom rade prameňom poznania, úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, to znamená musí byť preskúmateľné.
12. Odvolací súd poukazujúc na vyššie zákonné zdôvodnenie obsahu odôvodnenia rozhodnutia konštatuje, že rozhodnutie súdu I. inštancie tieto atribúty nespĺňa. Nie je preskúmateľné, nie je teda prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri jeho vydaní. V odôvodnení rozhodnutia súdu I. inštancie v bode 5 poukazuje súd I. inštancie, že oprávnenie žalobcu vyberať parkovné vyplýva z ust. § 3 ods. 1 v spojení s ust. § 1 ods. 2 písm. c) Nariadenia mesta Győr č. 17/2013 v spojení s § 9/ D ods. 1, 2 maďarského cestného zákona 1998/1. V ďalších častiach odôvodnenia sa znovu súdom citujú ust. cestného zákona platného na území Maďarskej republiky, a to v bodoch 9, 10, 11, 12, 13, 14. Prečo však súd I. inštancie aplikuje maďarský zákon v danom prípade nie je z rozhodnutia súdu zrejmé. Z tohto jednoznačne vyplýva, že chýba právny predpis, na základe ktorého súd I. inštancie aplikuje zákon iného štátu, nie je zrejmé z akého Dohovoru, prípadne Smernice, či iného právneho predpisu vychádza súd I. inštancie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje len na maďarský cestný zákon a bez ďalšieho ho aplikuje. Prijaté právne závery musí náležite súd I. inštancie vysvetliť vo svojom rozhodnutí, čo však z rozhodnutia súdu I. inštancie zrejmé nie je. Zo skutkových okolností zo žaloby malo vyplynúť, že držiteľ motorového vozidla, evidenčné číslo DS 550CJ mal parkovať dňa 11.6.2018 na parkovisku v Győri bez toho, aby za toto vozidlo bolo zaplatené parkovné. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 86,86 eur z tohto dôvodu. Súd I. inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia teda neuvádzal právne predpisy, na základe ktorých aplikoval maďarský cestný zákon. Jeho rozhodnutie nie je náležite právne zdôvodnené a nezodpovedá všetkým požiadavkám kladených na odôvodnenie rozhodnutia. Z rozhodnutia súdu I. inštancie tiež nevyplýva, aké prostriedky procesného útoku použil žalobca, ani ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Rozhodnutie je tak nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
13. V zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000 eur.
14. Uvedený inštitút predstavuje akúsi náhradu za vypustené drobné spory v predchádzajúcom procesnom poriadku. Ak sú splnené podmienky podľa ods. 2 písm. a) nie je potrebné ani nariadiť pojednávanie, ani vykonávať dôkazy, pretože súd rozhoduje na základe nesporných tvrdení strán a pôjde len o právne posúdenie sporu. Dokazovanie je potrebné vykonať len pri sporných tvrdeniach strán, ak zo žaloby nie je zrejmé, či istina žalovaného nároku neprevyšuje 2.000 eur v pochybnostiach by mal súd pojednávanie nariadiť. Vychádzajúc z uvedeného treba pri konštatovaní nespornosti tvrdených strán poukázať na to, že súdna prax sa delí na dve skupiny, kým jedny zastávajú názor, že nespornosť skutkových tvrdení možno konštatovať len v prípade, ak súd už disponuje vyjadrením žalovaného, ktorý skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, druhý sú toho názoru, že pre aplikáciu ods. 2 písm. a) postačuje a v konaní dosiaľ nedošlo k výslovnému popretiu, teda pod toto ustanovenie sa dajú subsumovať situácie, keď súd doručí riadne žalobu žalovanému a ten sa k žalobe vôbec nevyjadrí, alebo doručil žalobu žalovanému len fikciou (napr. podľa § 106 ods. 3 CSP alebo § 116 ods. 2 CSP) a rovnako nedisponuje jeho vyjadrením k žalobe.
15. V spise je z postupu súdu I. inštancie zrejmé, že súd I. inštancie po doručení žaloby 26.7.2018 s neoznačeným žalovaným len s uvedením, že je držiteľ motorového vozidla s evidenčným číslom DS 550CJ, urobil dotaz na Dopravný inšpektorát v Dunajskej Strede so žiadosťou o zistenie držiteľa predmetného motorového vozidla, dňa 3.8.2018. Odpoveď z Okresného riaditeľstva PZ v Dunajskej Strede, Okresného dopravného inšpektorátu Dunajská Streda došla súdu 21.8.2018 a potom súd I. inštancie vec zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, bez volania účastníkov, bez doručenia akýchkoľvek písomností vrátene žaloby a vo veci rozhodol na tomto termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia, dňa 25.10.2018. Až úpravou z 9.11.2018 doručuje žalovanému rozsudok a zároveň aj opis žaloby, prílohy a procesné poučenie. Už týmto procesným postupom súdu I. inštancie je zrejmé, že nemohol rozhodnúť rozsudkom v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, pretože mu nebolo zrejmé
nesporné tvrdenie strán, keďže nedoručil žalovanému žalobu, tento nemal sa k nej vôbec možnosť vyjadriť, preto nie je splnená podmienka v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, že pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Súd I. inštancie vôbec nevedel posúdiť, či skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, pretože žalovaný nemal doručenú žalobu a súd tak nedisponoval jeho vyjadrením k žalobe.
16. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na ust. § 167 ods. 2 CSP, keď s doručením žaloby súd vyzýva, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
17. Odvolací súd poukazuje, že sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala v starostlivosť so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovala nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov, vyplýva to z ust. § 153 v spojení s ust. § 149 CSP.
18. Z procesného postupu súdu I. inštancie je zrejmé, že žalovaný nemohol uplatniť prostriedky procesnej obrany, toto právo mu bolo odopreté tým, že mu nebola doručená žaloba a znovu sa v úvahe odvolací súd dostáva k podmienkam postupu podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keď súdu neboli zrejmé skutkové tvrdenia strán, ktoré v prípade takéhoto postupu by nemali byť sporné. Súd nedoručil žalobu, nemal zistené, či sú skutkové tvrdenia sporné alebo nie sú, rovnako nemohol disponovať vyjadrením k žalobe, lebo žalobu nedoručoval pred rozhodnutím, je zrejmé, že ju doručoval súčasne s rozsudkom, čiže ani takto nemohol postupovať v prípade, že by sa k žalobe vôbec nevyjadril žalovaný, nakoľko ju doručenú nemal. Odvolací súd tak konštatuje, že je splnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zároveň takýmto spôsobom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, čo je odvolací dôvod daný v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP.
19. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu I. inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemôže napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
20. Odvolací súd konštatuje, že z uvedených dôvodov súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemôže naprávať v odvolacom konaní, a preto v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu I. inštancie zrušil. Zároveň v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Úlohou súdu I. inštancie v ďalšom konaní bude umožniť žalovanému, aby použil prostriedky procesnej obrany v zmysle ust. § 149 sú prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany v spore majú rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu. Cieľom vyvažovať prirodzené nerovnovážne postavenie strán sporu. Žalovaný mal doručený návrh nie pred pojednávaním, ale súčasne s doručením rozsudku, čiže treba konštatovať, že mu bolo porušené právo na spravodlivý proces, ale žaloba už doručená bola s doručením rozsudku a k tejto žalobe má možnosť sa vyjadriť prostriedkami procesnej obrany. Po doručení protistrane bude môcť súd pokračovať ďalej v konaní. Odvolací súd tiež poukazuje nielen na správne skutkové zistenia, ktoré musí súd vykonať a vychádzať z nich, ale dôležité je tiež právne posúdenie veci, tak ako bolo už uvedené a je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia súdu. Ako bolo už vytknuté súdu I. inštancie jeho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné tým, že nebolo zdôvodnené prečo aplikuje maďarský
cestný zákon, neodkázal na žiaden iný právny predpis, z ktorého by to vyplývalo, preto nad akúkoľvek pochybnosť pri právnom zdôvodnení a pri aplikácii právnych predpisov musí súd I. inštancie na toto prihliadať.
22. Toto uznesenie bolo odvolací senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).