Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22Co-7-2024.pdf
PDF · 110.82 KB
Case nature
Subarea
22Co/7/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcov: 1)A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., 2): D. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., obaja zastúpení JUDr. Annou Drugdovou, advokátkou, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, proti žalovanému: Mesto Snina, IČO: 32 35 60, Strojárska 2060/95, 069 01 Snina, o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 12C/87/2023-56 zo dňa 11.12.2023 jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Priznáva žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
III. Dáva podnet súdu prvej inštancie na postup podľa § 337 ods. 1, 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol takto: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa ako predávajúci uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností k pozemku parc. reg. „E.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, vytvoreného GP č. XXXXXXXX-XXXXXX, vyhotoviteľom ktorého je F. G. D., H. XXXX/XX, XXX XX B., overeného dňa 10.05.2019 pod I./XXXX, odčlenením z pozemku parc. reg. „J.“ č. XXXX - ostatná plocha o výmere 13157 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Snina, katastrálny odbor, pre okres B., obec B., katastrálne územie B. do výlučného vlastníctva žiadateľky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B. ako kupujúcej v podiele 1/1 za cenu 830,- eur a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/45/2020. II. Súd priznáva žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.“
2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1 a 2 písm. c) a d), § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2, § 333, a 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odôvodnil okrem iného tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade dostatočným spôsobom osvedčili danosť svojho nároku a nevyhnutnú potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, pretože Mestské zastupiteľstvo v Snine dňa 21.09.2023 schválilo uznesenie o odpredaji novovzniknutej parcely reg. „E.“ č. XXXX/XX p. A. K. a samotné uzatvorenie zmluvy o prevode nehnuteľností bude medzi žalovaným ako predávajúcim a p. A. K. ako kupujúcou v ďalšom postupe uzavreté tak, že zmluvu o prevode nehnuteľností za mesto uzavrie štatutár mesta, teda primátor. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov, že novovzniknutá parcela reg. „E.“ č. XXXX/XX, ktorá je vytvorená z pôvodnej parcely reg. „J.“ č. XXXX, v jednej časti hraničí s parcelami žalobcov a to parcelou XXXX/
X a XXXX/X, kde žalovaný prostredníctvom odborného vyjadrenia F. L. inak určil lomový bod č. XXXX- XXX ako znalec F. K. v znaleckom posudku č. X/XXXX, a preto uzavretím kúpnej zmluvy by mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov, ktorí už od roku 2020 vedú s p. A. K. súdny spor o priebeh hranice medzi ich pozemkami na Okresnom súd Humenné pod sp.zn. 21C/C/45/2020, v ktorom sa rieši aj otázka lomového bodu č. XXXX-XXX, ktorý určuje smerovanie hranice medzi pozemkami žalobcov a p. K., ale je aj dôležitým lomovým bodom pre určenie hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcom (ohľadom parcely XXXX, s ktorou ich parcely susedia).
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že návrhu bolo vyhovené.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Položil si otázku, či môže neodkladné opatrenie smerovať voči inému subjektu než konanie vo veci samej. Či ide v takom prípade o „tretí subjekt“, alebo Civilný sporový poriadok emancipoval konanie o neodkladnom opatrení do takej miery, že každý, koho navrhovateľ neodkladného opatrenia označí ako nositeľa povinnosti vyplývajúcej z neodkladného opatrenia, sa stáva stranou konania o nariadenie neodkladného opatrenia, aj keď v konaní vo veci samej už stranou nie je? Žalovaný svoj názor analogicky opiera o uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19Co/348/2017, podľa ktorého bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý takýto návrh na neodkladné opatrenie zamietol, pretože navrhovateľ môže dosiahnuť ten istý cieľ aj bez toho, aby do konania „ťahal“ tretí subjekt. Je toho názoru, že v predmetnom konaní žalobcovia v 1. a 2. rade mohli podať návrh na neodkladné opatrenie, ktorým sa prikáže A. K., C. XXXX/X, XXX XX B., nar. XX.XX.XXXX, aby sa zdržala ako kupujúci uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností k pozemku parc. reg. „E.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, vytvoreného GP č. XXXXXXXX- XXXXXX, vyhotoviteľom ktorého je F. G. D., H. XXXX/XX, XXX XX B., overeného dňa 10.05.2019 pod I./ XXXX, odčlenením z pozemku parc. reg. „J.“ č. XXXX - ostatná plocha o výmere 13.157 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Snina, katastrálny odbor, pre okres B., obec B. a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/45/2020. Podľa jeho názoru kúpna zmluva je dvojstranný právny akt a ak neodkladným opatrením súd zaväzuje jedného účastníka záväzkového vzťahu ako predávajúceho, rovnako tak môže súd zaviazať účastníka záväzkového vzťahu ako kupujúceho, navyše za predpokladu, ak kupujúci je stranou sporu vo veci samej, ktorý vedú žalobcovia v 1. a 2. rade s kupujúcim A. K. na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/45/2020, teda spor, do ktorého právoplatného skončenia má trvať predmetné neodkladné opatrenie. Žalovaný preto namietal, že napádaným uznesením - nariadením neodkladného opatrenia, ktorého adresátom je M. B., sa zasiahlo neprimeraným spôsobom do jeho práv nad nevyhnutnú mieru, nakoľko sa stal účastníkom konania, s čím sú spojené aj trovy konania. Žalovaný mal odvolacie námietky aj voči II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania v prospech žalobcov proti žalovanému v rozsahu 100 %, čo je v rozpore s princípom spravodlivosti a primeranosti. Pri rozhodovaní súdu o trovách konania je nutné vziať do úvahy okolnosti, že žalovaný nezadal svojou činnosťou dôvod na podanie návrhu na neodkladné opatrenie, pričom postupoval len na základe podanej žiadosti zo strany A. K.. Samotný návrh na neodkladné opatrenie mal zo strany žalobcov smerovať na subjekt, s ktorým už vedú konanie vo veci samej a zároveň aj v prípade nevyhovenia odvolaniu žalovaného zo strany príslušného súdu voči výroku uznesenia v bode I., žiadal nepriznať trovy konania podľa § 257 CSP, nakoľko je nutné vziať do úvahy okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde v celom kontexte danej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil, žalobcom v 1. a 2. rade nepriznal trovy konania a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na to, že žalovaný nespochybnil tvrdenia uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúce sa toho, že žalovaný bol zo strany žalobcov upozornený na prebiehajúci súdny spor a že bol upozornený aj na to, že v danom prípade je sporná hranica medzi pozemkom žalobcov a pozemkom, ktorý má byť predmetom prevodu na A. K.. Teda žalovaný v odvolaní namieta svoje postavenie ako žalovaného v prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ale vo vecnej a skutkovej stránke nevzniesol žiadne námietky, ktoré by skutkový stav veci opísaný a zistený súdom prvej inštancie spochybnil. Zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizoval, akým spôsobom bolo neprimeraným spôsobom zasiahnuté do jeho
práv nariadením neodkladného opatrenia. Jeho námietky v tomto smere poukazujú len na vzniknutú povinnosť uhradiť trovy konania žalobcov. Žalobcovia uviedli, že považujú odvolanie žalovaného za nedôvodné. Žalovaný mal vedomosť o tom, že medzi nimi a pani A. K. prebieha súdne konanie o priebeh hranice medzi ich pozemkami a bol písomne aj ústne zo strany žalobcov informovaný o tom, že je sporný aj priebeh hranice medzi pozemkom žalobcov a pozemkom žalovaného, ktorý mal troviť predmet prevodu, pričom žalovaný mal vopred za preukázané, že súdny znalec, ktorý bol pribratý do konania, určil iným spôsobom lomový bod XXXX-XXX, ktorý má vplyv aj na priebeh hranice práve pozemku, ktorý mal byť prevedený do vlastníctva A. K.. Poukázali na to, že žalovaný ako jedna zo zmluvných strán zmluvy o prevode nehnuteľností bol pripravený túto zmluvu s A. K. uzavrieť, čo vyplynulo z uznesení mestského zastupiteľstva žalovaného, preto jedine súdnym rozhodnutím mohli žalobcovia dosiahnuť, aby k samotnému uzatvoreniu tejto zmluvy o prevode nehnuteľností zo strany žalovaného nedošlo skôr, ako nebude vyriešená otázka priebehu hranice a najmä lomového bodu XXXX-XXX, ktorý bol určený súdnym znalcom F. K. inak ako F. L., osobou, ktorá podala pre žalovaného odborné vyjadrenie. Ak by žalobcovia žiadali vydať neodkladné opatrenie len proti A. K. a to dokonca v konaní, kde žalovaný ani nevystupuje ako strana sporu, takého neodkladné opatrenie by bolo záväzné len pre A. K. a nie pre žalovaného, preto boli žalobcovia nútení podať na súd návrh, ktorý smeroval práve proti žalovanému a to aj z dôvodu, že z doterajšieho konania A. K. je zrejmé, že námietky žalobcov vôbec neakceptuje. Vzhľadom na vyššie uvedené mali žalobcovia za to, že neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť, smerovalo voči správnemu subjektu a jedine rozhodnutím súdu sa mohlo predísť vzniku sporu o priebeh hranice a teda aj sporu o správnosť rozsahu predaja pozemku A. K. zo strany žalovaného, pričom tento typ súdneho rozhodnutia je záväzný len medzi stranami sporu a preto ako strana sporu musel byť označený žalovaný. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
7. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolateľom boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo a na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP.
8. Vychádzajúc z princípu viazanosti odvolacími dôvodmi, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal len podľa obsahového vymedzenia žalovaným podaného odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď mal za osvedčené naplnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia a na tom základe potom aj vec správne právne posúdil. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, avšak musia byť osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno znáša výlučne ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Bolo preto na žalobcoch v 1. a 2. rade, aby osvedčili, či boli naplnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia navrhovaného mimo konania vo veci samej, ktorými sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.
10. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Zároveň odvolací súd poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
11. Odvolací súd len pripomína, že v súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.
12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa ako predávajúci uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností k pozemku parc. reg. „E.“ č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, vytvoreného GP č. XXXXXXXX-XXXXXX, vyhotoviteľom ktorého je F. G. D., H. XXXX/XX, XXX XX B., overeného dňa 10.05.2019 pod I./XXXX, odčlenením z pozemku parc. reg. „J.“ č. XXXX - ostatná plocha o výmere 13157 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Snina, katastrálny odbor, pre okres B., obec B., katastrálne územie B. do výlučného vlastníctva žiadateľky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B. ako kupujúcej v podiele 1/1 za cenu 830,- eur a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/45/2020.
13. Z hľadiska odvolacích námietok žalovaného nebolo v odvolacom konaní sporné, že žalovaný je výlučným vlastníkom parcely reg. „E.“ č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 166 m2, ktorá vznikla odčlenením z pozemku parc. reg. „J.“ č. XXXX - ostatná plocha o výmere 13157 m2, zapísanom na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Snina, katastrálny odbor, pre okres Snina, obec B., katastrálne územie B. na základe GP č. XXXXXXXX-XXXXXX, vyhotoviteľom ktorého je F. G. D.. Žalovaný schválil na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Snine konanom dňa 21.09.2023 uznesenie, ktorým schválil prevod tejto novovzniknutej parcely reg. „E.“ č. XXXX/XX do vlastníctva A. K.. Zároveň nebolo sporné, že medzi žalobcami v 1. a 2. rade a A. K. prebieha spor na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/45/2020, o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami v ich vlastníctve, keď existuje nesúlad v určení lomových bodov, konkrétne lomového bodu XXXX-XXX, ktorý inak určil znalec F. J. L. a inak znalec F. N. B., H.. Žalobcovia tvrdia, že kamenný múrik vo vlastníctve A. K. zasahuje do ich pozemku, čo potvrdzuje záver znalca F. N. B., podľa ktorého kamenný múrik, ktorý sa tam nachádza, netvorí právnu hranicu medzi parcelami žalobcov a A. K..
14. Žalovaný v odvolaní namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia pre nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči nemu ako tretej osobe pred začatím konania vo veci samej. Podľa názoru žalovaného žalobcovia mohli dosiahnuť účel navrhovaného neodkladného opatrenia návrhom voči A. K. ako strane sporu, aby sa zdržala ako kupujúca uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností k pozemku parc. reg. „E.“ č. XXXX/XX.
15. K možnosti nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe civilno-procesná doktrína (komentár k § 325 CSP) uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie (analogicky aj zabezpečovacie opatrenie) voči tretej osobe je v zásade možné tak, ako to bolo za predchádzajúcej právnej úpravy (§ 76 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie
povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Odvolací súd sa s týmito závermi plne stotožňuje. Voči tretej osobe možno nariadiť neodkladné opatrenie v podobe povinnosti zdržať sa určitého konania v prípade, ak to je od nej možné spravodlivo požadovať. Táto podmienka platila za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Je síce pravdou, že uvedená právna úprava sa doslovne nepreniesla do Civilného sporového poriadku, avšak v zmysle viacerých rozhodnutí, či už prvostupňových alebo odvolacích súdov je zrejmé, že tieto nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pripúšťajú. Rovnako tak túto skutočnosť pripúšťa aj odborná literatúra (viď C.H. BECK - Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).
16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného v zhode so súdom prvej inštancie žalobkyňa osvedčila, že žalovaný síce ako tretia strana, ale ako jedna zo zmluvných strán zmluvy o prevode novovzniknutej parcely reg. „E.“ č. XXXX/XX, bol pripravený túto zmluvu s A. K. uzavrieť, čo vyplynulo z uznesenia mestského zastupiteľstva žalovaného, preto navrhovaným neodkladným opatrením môžu žalobcovia dosiahnuť, aby k samotnému uzatvoreniu tejto zmluvy o prevode nehnuteľností zo strany žalovaného nedošlo skôr, ako bude vyriešená otázka priebehu hranice a najmä lomového bodu XXXX-XXX, ktorý bol určený súdnym znalcom F. K. inak ako F. L., osobou, ktorá podala pre žalovaného odborné vyjadrenie. Zo strany žalovaného je preto potrebná súčinnosť vo forme zdržania sa prevodu vo vzťahu k predmetu súdneho konania medzi žalobcami a A. K. o určenie priebehu hraníc medzi ich parcelami, tak aby nedošlo k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcov, a najmä aby nedošlo k zápisu práv vlastníckeho práva k parcele reg. „E.“ č. XXXX/XX, ktorá hraničí s parcelami žalobcov v prospech A. K. v rozsahu, ktorý je sporný.
17. V tomto konaní žalobcovia dostatočne osvedčili dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorého dôjde k zastabilizovaniu vlastníckych práv žalovaného k parcele reg. „E.“ č. XXXX/ XX do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/45/2020.
18. Neodkladným opatrením možno zasiahnuť do vlastníckeho práva strany konania, v prejednávanej veci tretej strany, avšak je to možné len v nevyhnutnej miere a v takom rozsahu, aby toto obmedzenie nebolo v rozpore s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, ako aj článku 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú značné ústavné limity, ktoré súd musí rešpektovať. Účinky neodkladného opatrenia nesmú neprimerane zasahovať do právnych vzťahov strán konania. Platí zásada primeranosti zásahu, kde uvedené neodkladné opatrenie nemá nad primeranú mieru obťažovať stranu, proti ktorej smeruje.
19. Nariadením neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný stav, žalovaný nebude obmedzený neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, keďže neodkladné opatrenie je stanovené iba na určitý nevyhnutný čas do skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 21C/45/2020. Žalovaný bude môcť naďalej predmetnú nehnuteľnosť užívať, je však v určitom rozsahu obmedzený vo svojich vlastníckych oprávneniach spojených s prevodom parcely reg. „E.“ č. XXXX/XX. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací charakter.
20. Rozhodovanie a rozhodnutie o predbežnom opatrení (neodkladnom opatrení) v občianskom súdnom konaní je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Porušenie tohto základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo osebe nariadenie predbežného opatrenia. Nariadenie predbežného opatrenia nie je na ujmu práva účastníka na súdnu ochranu konečným rozhodnutím o veci samej“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. II. ÚS 37/2000 zo 7. júna 2000).
21. Každá strana sporu si musí byť vedomá, že jej pomery môže dočasne upraviť inštitút neodkladného opatrenia a jeho obsah nemusí byť dokonca v celom rozsahu adekvátny výsledku právoplatného skončeného konania.
22. „Odmietnutie spravodlivosti alebo základného práva v spojitosti s predbežnými opatreniami predpokladá také porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné procesnými prostriedkami
obsiahnutými v Občianskom súdnom poriadku. Takýmto porušením však nemôže byť samo o sebe nariadenie predbežného opatrenia“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR č. 57/2000 zo dňa 7.6.2000, č. judikátu 57).
23. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 340 ods. 1 CSP, ktoré odzrkadľuje princíp zodpovednosti za škodu a inú ujmu spôsobenú nariadením neodkladného opatrenia, ktorá svedčí navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd sa spolieha na skutočnosti tvrdené navrhovateľom neodkladného opatrenia, ktorý tak musí prijať následky svojej procesnej zodpovednosti za neoprávnene podaný návrh.
24. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobcovia osvedčili splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie nimi požadovaného neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasledujúce CSP. Z uvedených dôvodov postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia potvrdil.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania strán sporu, je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania strán platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ust. § 255 a nasl. CSP. Keďže povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v tom-ktorom konkrétnom prípade javiť ako neprimeraná tvrdosť, ust. § 257 CSP umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných zvláštneho zreteľa strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, prihliadne sa tiež k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom strán sporu, keďže je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale musí sa uvážiť aj to, ako by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávnenej strany, k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu nároku a podobne.
28. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem.
29. Žalovaný videl dôvody hodne osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov v konaní úspešným žalobcom v tom, že svojou činnosťou nezadal príčinu na podanie návrhu na neodkladné opatrenie v tejto veci, keď len mal postupovať podľa žiadosti A. K..
30. Odvolací súd preskúmal a zvážil okolnosti prejednávanej veci a dospel k záveru o nedôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania strán v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcov, že žalovaný sa mohol vyhnúť tomu, aby sa voči nemu žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ak by prihliadal na ich námietky, ktoré mu boli predkladané a nebolo by prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva o schválení predaja pozemku A. K. dňa 21.09.2023. Príkladom toho je email žalobkyne zo dňa 18.09.2023 adresovaný poslancovi Mestského zastupiteľstva predložený spoločne s návrhom na č.l. 17 spisu. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalobcom voči žalovanému v rozsahu 100 % v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný a naopak plne úspešnými boli žalobcovia, ktorým v zásade vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a tejto zásade úspechu zodpovedá aj výrok o ich náhrade.
32. Podľa § 337 ods. 1 - 3 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
33. Rozhodnutie odvolacieho súdu vo výroku o daní podnetu súdu prvej inštancie na postup podľa § 337 ods. 1, 2 CSP má svoju oporu v tomto ustanovení a je v súlade s princípom efektívnosti, hospodárnosti a právnej istoty.
34. Pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné žalobcom uložiť povinnosť podať žalobu, mal postupovať podľa citovaného ustanovenia a v záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 337 ods. 1 CSP povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie.
35. Teda pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým súd žalobcovi neuloží žalobnú povinnosť, súčasne osobitným výrokom poučí protistranu o tom, že môže podať proti navrhovateľovi samostatnú žalobu vo veci samej a prípadným následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP, o čom musí byť protistrana (potenciálny žalobca) rovnako poučená v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia. V rámci výroku tohto uznesenia uvedie súd aj strany a predmet konania vo veci samej, aby sa mohla poučená osoba efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany (pozri komentár Civilný sporový poriadok § 337, Praha : C.H. Beck 2016). Preto úlohou súdu prvej inštancie bude vykonať postup podľa citovaného ustanovenia § 337 CSP.
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).