Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/24/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, pod sp. zn. EX 1865/2010, o vymoženie 20,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.01.2020, č.k. -16

rozhodol:

Odmieta odvolanie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,64 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu odvolania proti II. výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

3. Oprávnený namietal nesprávnosť poučenia o neprípustnosti podania odvolania voči výroku II. uznesenia o trovách exekúcie. Uviedol, že nadobudnutím účinnosti bola opätovne do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prípustnosť podania odvolania aj proti rozhodnutiu o trovách konania, teda aj exekučného konania, keďže aj v exekučnom konaní platí subsidiárna pôsobnosť , pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.09.2019 č.k. -44. Dôvodom zastavenia exekúcie v danom prípade bola skutočnosť, že na majetok dlžníka (povinného) bol dňa 11.12.2019 vyhlásený konkurz, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Oprávnený považoval za dôležité uviesť, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.09.2010, pričom ust. Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až , ktorým sa menil a dopĺňal o konkurze a reštrukturalizácii, a ktorý upravil rozhodovanie súdov o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Uvedená novela nadobudla účinnosť dňom 01.01.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ustáliť, ktorú právnu úpravu použiť. Aj keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa 17.09.2010, teda pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré však má materiálnu povahu. Charakter tohto práva

pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných postupov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní spočíva v tom, že nová právna úprava nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.09.2016 a uviedol, že nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého má súd rozhodovať, na základe analógie procesného práva, má, podľa názoru oprávneného súd postupovať podľa Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia exekúcie) v spojení s a rozhodnúť o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie. Súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za výkony, ktoré už vykonal. Na tom nič nemení ani zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa EP a pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Oprávnený ďalej uviedol, že súd skúma, či nie sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného podľa , EP, pričom bol názoru, že tieto podmienky splnené neboli, nakoľko oprávnený nenesie žiadnu vinu na tom, že povinný sa počas trvania exekúcie dostal do konkurzu a teda oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Rovnako nie sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného podľa Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného. Na záver oprávnený konštatoval, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom toto riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. Vyhlásením konkurzu sa síce úpadca oddlžuje od svojich dlhov, teda len od tých dlhov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu (splatný dlh), dlh povinného z titulu náhrady trov exekúcie v čase vyhlásenia konkurzu neexistoval, tento jeho záväzok nie je vyhlásením konkurzu dotknutý, teda nič nebráni zaviazať povinného na úhradu trov exekúcie.

4. Súdny exekútor ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa , účinný od 01.07.2016 (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. .

6. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania ( ).

7. Podľa a veta prvá , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú veci použiť (v znení účinnom do 31.03.2017), vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu

rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.

10. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

12. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že , ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie , taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.

13. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. odvolanie oprávneného odmietol.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).