Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoE-24-2020.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Subarea
6CoE/24/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti povinnému: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. T., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, Exekútorský úrad so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, pod sp. zn. EX 1865/2010, o vymoženie 20,- EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.01.2020, č.k. 4Er/680/2010-16
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 63,64 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia (II. výrok).
2. Proti tomuto uzneseniu, podľa obsahu odvolania proti II. výroku o trovách exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
3. Oprávnený namietal nesprávnosť poučenia o neprípustnosti podania odvolania voči výroku II. uznesenia o trovách exekúcie. Uviedol, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku bola opätovne do právneho poriadku Slovenskej republiky zavedená prípustnosť podania odvolania aj proti rozhodnutiu o trovách konania, teda aj exekučného konania, keďže aj v exekučnom konaní platí subsidiárna pôsobnosť CSP, pričom poukázal na uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 26.09.2019 č.k. 29CoE/50/2019-44. Dôvodom zastavenia exekúcie v danom prípade bola skutočnosť, že na majetok dlžníka (povinného) bol dňa 11.12.2019 vyhlásený konkurz, ktorý je vedený na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 32OdK/551/2019. Oprávnený považoval za dôležité uviesť, že exekučné konanie sa začalo dňa 17.09.2010, pričom ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený, bolo do Exekučného poriadku zavedené až zákonom č. 348/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a ktorý upravil rozhodovanie súdov o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na majetok povinného. Uvedená novela zákona č. 7/2005 Z.z. nadobudla účinnosť dňom 01.01.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke, je potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ustáliť, ktorú právnu úpravu použiť. Aj keď zákonodarca nedal odpoveď na túto otázku formou intertemporálneho ustanovenia, vzhľadom na to, že exekučné konanie začalo dňa 17.09.2010, teda pred 01.01.2012, je potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011, nakoľko pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie síce procesného práva, ktoré však má materiálnu povahu. Charakter tohto práva
pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných postupov. Túto zásadu možno aplikovať pri procesných pravidlách, len pokiaľ jej použitie nenaráža na princíp zákazu retroaktivity, ktorý platí aj v procesnom práve. Podstata tohto princípu, ktorý je jedným zo základných princípov právneho štátu v materiálnom ponímaní spočíva v tom, že nová právna úprava nesmie zhoršiť právne postavenie subjektu práva, v tomto prípade účastníka konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016 a uviedol, že nakoľko otázku náhrady trov exekúcie po vyhlásení konkurzu nerieši ani zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ani Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.12.2011, podľa ktorého má súd rozhodovať, na základe analógie procesného práva, má, podľa názoru oprávneného súd postupovať podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v čase začatia exekúcie) v spojení s § 262 ods. 1 CSP a rozhodnúť o tom, kto a v akej výške nahradí trovy exekúcie. Súdny exekútor má vždy nárok na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za výkony, ktoré už vykonal. Na tom nič nemení ani zastavenie exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného. Pri náhrade trov exekúcie v zásade platí, že ich znáša povinný a exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už súdny exekútor nemá možnosť si pohľadávku v exekučnom konaní uspokojiť podľa § 200 ods. 3 EP a pohľadávka exekútora tak nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si exekútor musí prihlásiť do konkurzu. Oprávnený ďalej uviedol, že súd skúma, či nie sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného podľa § 203 ods. 1, 2 EP, pričom bol názoru, že tieto podmienky splnené neboli, nakoľko oprávnený nenesie žiadnu vinu na tom, že povinný sa počas trvania exekúcie dostal do konkurzu a teda oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil. Rovnako nie sú splnené podmienky na zaviazanie oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda z dôvodu nemajetnosti povinného. Na záver oprávnený konštatoval, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom toto riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. Vyhlásením konkurzu sa síce úpadca oddlžuje od svojich dlhov, teda len od tých dlhov, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu (splatný dlh), dlh povinného z titulu náhrady trov exekúcie v čase vyhlásenia konkurzu neexistoval, tento jeho záväzok nie je vyhlásením konkurzu dotknutý, teda nič nebráni zaviazať povinného na úhradu trov exekúcie.
4. Súdny exekútor ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho konania (§ 367 ods. 3 CSP).
7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Trovy exekúcie sú osobitným inštitútom upraveným v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). S účinnosťou od 1. novembra 2013 pristúpil zákonodarca k radikálnej zmene úpravy prípustnosti opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o trovách exekúcie, v zmysle ktorej Exekučný poriadok v znení, ktoré je potrebné na posudzovanú veci použiť (v znení účinnom do 31.03.2017), vylučuje prípustnosť akéhokoľvek opravného prostriedku proti tomuto druhu
rozhodnutí exekučného súdu. Exekučný poriadok výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie.
10. Podľa § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
12. Zároveň odvolací súd pre úplnosť uvádza, že Civilný sporový poriadok, ustanovenia ktorého je potrebné primerane použiť v konaní podľa Exekučného poriadku, v citovanom ust. § 355 upravuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30. júna 2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Ustanovenie § 357 CSP, taxatívne vymedzuje, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o náhrade trov exekúcie.
13. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
14. Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného odmietol.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).