Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Co-187-2018.pdf
PDF · 96.39 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/187/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcov: 1/ T.. V. L., G.. X.X.XXXX, C. XX, K., 2/ O.. N. L., G.. XX.X.XXXX, C. XX, K., 3/ B. I., G.. XX.X.XXXX, C.Á. XX, K., 4/ M. I., G.. XX.XX.XXXX, I. X, E., zastúpených advokátom JUDr. Jaroslavom Belkom, Družstevná 194, Abrahám, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, za účasti intervenienta na strane žalovaného KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 6.646,68 eura s prísl., na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10C/416/2015-208, zo dňa 1.3.2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.
II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznáva proti žalobcom 1/ až 4/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 4/ sumu 827,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 7.10.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Výrokom III. priznal žalovanému v zamietajúcej časti voči žalobcom 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,09 % a výrokom IV. žalobcom 1/ až 4/ voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2015, ktorej zmena bola pripustená na pojednávaní dňa 1.2.2018, sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 6.646,68 eura spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy 7.10.2014 do zaplatenia; žalobu odôvodnili skutočnosťou, že dňa 2.2.2014 došlo k prasknutiu vodovodného potrubia na R. ulici a následnému zatečeniu vody do dvoch nebytových priestorov v ich vlastníctve, čím došlo k poškodeniu priestorov v deviatich miestnostiach, zničeniu podlahových krytín a plávajúcich podláh, navlhnutiu stien miestností, poškodeniu maľovky a samotnej omietky v miestnostiach do výšky cca 30 cm. Dňa 28.4.2014 bola vykonaná pracovníkom poisťovne doohliadka poškodených priestorov. Žalovaný im prostredníctvom poisťovne Kooperatíva, a.s. uhradil vzniknutú škodu a ušlý zisk za dva mesiace, nakoľko zatopené priestory sú využívané na podnikateľské účely; celkové náklady boli vyčíslené vo výške 9.395 eur, pričom žalovaný z tejto sumy uhradil sumu 4.956,89 eura.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie ozrejmil, že ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu - škodnej udalosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28.4.2010). Ušlý zisk je stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 195/2015, zo dňa 29.3.2017).
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vo vzťahu k položke predstavujúcej stratu za nájom za ďalšie 3 mesiace vo výške 2.400 eura poukázal na skutočnosť, že znaleckým posudkom č. 80/2017 bola stanovená doba trvania rekonštrukčných prác zohľadňujúcich technologické prestávky a predpokladanú dobu schnutia cementového poteru na 81 dní; teda predpokladaná výška ušlého zisku, stanovená v zmysle uzavretých zmlúv o nájme nebytových priestorov a dokladov za nájomné za predchádzajúce obdobie predstavuje sumu 2.160 eura. Nakoľko žalovaný prostredníctvom intervenienta uhradil žalobcom pri likvidácii čiastku 1.600 eur, priznal žalobcom nárok na úhradu sumy vo výške 560 eur (rozdiel medzi znalcom stanovenou sumou 2.160 eur a reálne vyplatenou sumou 1.600 eur). Ďalšia uplatnená položka, predstavuje reálnu úhradu faktúr za opravu poškodených maľoviek a parkiet č. 2014241 a 2014122 v celkovej sume 4.195,54 eura. Súd prvej inštancie sa stotožnil s postupom intervenienta, ktorý vzhľadom na vek používanej nehnuteľnosti (nadobudnutá do vlastníctva v roku 1998, pričom k poistnej udalosti došlo v roku 2014), odpočítal z poskytnutej náhrady škody amortizáciu vo výške 838,65 eura; uplatnenie amortizácie bolo v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení. V časti úhrady nákladov spojených s odstraňovaním následkov vo výške 1.200 eur, ktoré si žalobcovia uplatňovali pôvodne na základe Čestného prehlásenia zo dňa 20.7.2015 a neskôr na základe zmeny žalobného petitu zo dňa 1.2.2018, ktorou vyčíslili náklady na likvidáciu škôd vo výške 3.408,57 eura, priznal žalobcom iba sumu 267,80 eura, ktorá predstavuje preukázané náklady na sťahovanie z garáží do kancelárií, resp. priznal iba náklady uplatnené žalobcami a nie spoločnosťou NOSTRA, a.s. Súd prvej inštancie zároveň prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným na pojednávaní dňa 1.2.2018 a to v časti rozdielu vo výške 2.208,57 eura nákladov na likvidáciu škôd uplatnených na základe zmeny žalobného petitu od 7.10.2017 oproti pôvodne uplatnenej sume vo výške 1.200 eur; k škodovej udalosti došlo dňa 2.2.2014 a žalobcovia si uplatnili sumu vo výške 2.208,57 eura až dňa 1.2.2018, teda po uplynutí premlčacej doby.
4. Na uvedenom základe podľa § 106 ods. 1, § 415, § 420a ods. 1, ods. 2, § 441, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 75,09 % podľa čistého pomeru úspechu žalovaného v zamietajúcej časti (vo výške 5.818,88 eura) oproti úspechu žalobcov v sume 827,80 eura.
5. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podali žalobcovia odvolanie a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietali nesprávne skutkové zistenia. Konštatovali, že v znaleckom posudku bola stanovená strata za nájom len za 81 dní, avšak znalec a ani súd prvej inštancie nevzali do úvahy písomné potvrdenie odbornej firmy, ktorá mala položiť podlahy, že tieto práce nie je možné vykonať pre pretrvávajúce zavlhnutie a teda nárok za nájom zatopených priestorov, v ktorých sa nedalo podnikať bol oprávnený; znalec tiež nezohľadnil dobu realizácie na odstránenie škôd, ale určil len dobu schnutia zatopených priestorov. Potvrdenie nákladov spojených s odstraňovaním následkov zatopenia priestorov predložili vo forme čestného prehlásenia s uvedením najnižšej možnej sumy 1.200 eur. Pretože čestné prehlásenie súd prvej inštancie vyhlásil za nedostatočné a žiadal podrobne rozpísať jednotlivý náklady, predložili podrobne rozpracované náklady spojené s odstraňovaním následkov vytopenia ako náklady spojené s vysťahovaním a nasťahovaním zariadenia, náklady spojené s prenájmom priestorov, kde boli zariadenia umiestnené a samozrejme dokladovali príkladmi cien bežných v mieste škodovej udalosti alebo s cenami, ktoré si účtuje firma Nostra, s.r.o.. Po podrobnom rozpísaní nákladov sa suma uvedená v čestnom prehlásení zvýšila. Ak by toto súd prvej inštancie nevyžadoval, boli by spokojní samozrejme s tou nižšou sumou uvádzanou v čestnom prehlásení, avšak náklady na vykurovanie a spotrebovanú elektrickú energiu na sušenie boli súdom prvej inštancie ignorované a tieto požadovali uhradiť už v žalobnom návrhu. Náklady spojené s odstránením škôd jednoznačne preukázali. Taktiež požadovali uhradiť úrok z omeškania vo výške 8,5 % zo žalovanej sumy, no rozsudkom bol tento úrok bez
vysvetlenia zmenený na 5,05 %. Taktiež nesúhlasili s amortizáciou, veď zatopená nehnuteľnosť mala byť uvedená do pôvodného stavu bez toho, aby boli neustále poškodzovaní a museli na škodcu doplácať z vlastných prostriedkov.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že odhadovaná doba trvania rekonštrukčných prác bola stanovená znalcom Ing. Jurajom Nagyom, PhD., v znaleckom posudku č. 80/2017, na 81 dní. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní dňa 9.11.2017 nemal námietky proti zisteniam znalca ani ďalšie návrhy na dokazovanie; túto dobu nenamietal žalovaný ani intervenient, preto jej zohľadnenie súdom prvej inštancie pri stanovení výšky ušlého zisku je vecne správne. Stotožnil sa aj s uplatnením amortizácie v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v platnom znení, ktorá zohľadňuje opotrebenie stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.; pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia podľa § 443 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ dôjde k vzniku škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Ak je to v konkrétnom prípade účelné, môže dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, inak sa škoda nahrádza v peniazoch. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody v peniazoch, nepožadovali od žalovaného navrátenie do pôvodného stavu, t.j. do stavu v roku 2014 (so zodpovedajúcou mierou opotrebenia omietok, laminátových parkiet), čo nie je ani účelné. Uhradením nákladov bez uplatnenia amortizácie by došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcov na jeho úkor. Mal za to, že výška skutočnej škody uplatňovaná žalobcami nebola preukázaná v plnej výške, v konaní boli žalobcami okrem iných uplatnené nároky spoločnosti NOSTRA, s.r.o., ktorá nebola účastníkom konania, ako aj náklady právneho zástupcu, ktoré sú súčasťou trov právneho zastúpenia. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nesprávnej výšky úroku z omeškania uviedol, že tento úrok súdom prvej inštancie stanovený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Nakoľko mal čistý pomer úspechu v zamietajúcej časti voči žalobcom vo výške 75,09 %, preto nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že majú právo na úplnú náhradu trov konania z dôvodu úspechu v konaní.
7. Žalobcovia 1/ až 4/ v odvolacej replike uviedli, že žalovaný nechce pochopiť, že vypracovaný znalecký posudok rieši dobu vysušovania zatopených priestorov a nie celkovú dobu rekonštrukcie. Náklady spojené s rekonštrukciou, ktoré predložili, boli jasne zdokladované. Doba, ktorú si nárokujú je súčtom doby vysušovania a doby rekonštrukcie zatopených priestorov, pričom náklady na vykurovanie a vysušovanie boli zdokladované vyúčtovaním elektriny a plynu.
8. Žalovaný v odvolacej duplike zopakoval, že v znaleckom posudku bola stanovená odhadovaná doba trvania rekonštrukčných prác a nie iba doba vysušovania vytopených priestorov.
9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov 1/ až 4/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.4.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).
10. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcov 1/ až 4/ v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k čiastočnému zamietnutiu žaloby; súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného a intervenienta vystupujúceho na jeho strane z hľadiska skutočností uvádzaných na ich obranu; v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil, logicky a presvedčivo odôvodnil ako vec právne posúdil.
11. V posudzovanej veci sa žalobcovia 1/ až 4/ žalobou doručenou súdu 4.8.2015 domáhali náhrady škody a ušlého zisku vo výške 4.438,11 eura predstavujúcej rozdiel medzi škodou a ušlým ziskom vo výške 9.395 eur (ušlý zisk na nájomnom vo výške 4.000 eur, náklady na opravu podlahy v sume 2.145 eur, oprava omietky v sume 2.050 eur, náklady na vysťahovanie v sume 1.200 eur) a plnením žalovaného (zodpovedného za škodu) a intervenienta (poisťovne) spolu vo výške 4.956,89 eura (poškodenie
maľoviek a parkiet v sume 4.195,54 eura - amortizácia 838,65 eura, ušlý zisk za 2 mesiace vo výške 1.600 eur, spoluúčasť žalovaného v sume 1.000 eur).
12. Odvolací súd považuje vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcov 1/ až 4/ za dôležité upriamiť pozornosť na skutočnosť, že pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Uvedené hmotnoprávne východiská potom vymedzujú dôkazné bremeno žalobcov, ktorých povinnosťou, ak chceli byť v spore úspešní, bolo preukázať navrhnutými a vykonanými dôkazmi nároky v celej ich uplatnenej výške.
13. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, že súd prvej inštancie nesprávne určil dobu 81 dní, za ktorú im patrí ušlý zisk (za nájomné) namiesto 5 mesiacov (z toho 2 mesiace boli nahradené poistným plnením intervenienta), z vykonaného dokazovania vyplýva, že tento skutkový záver, na ktorého posúdenie boli potrebné odborné znalosti, založil súd prvej inštancie na zisteniach znalca Ing. Juraja Nagyho, PhD. vyjadrených v znaleckom posudku č. 80/2017 zo dňa 30.5.2017; zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že v dobe 81 dní potrebných na rekonštrukčné práce nezohľadnil iba predpokladanú dobu schnutia cementového poteru, ako to nesprávne tvrdia v odvolaní, ale aj trvanie rekonštrukčných prác vrátane technologických prestávok. Z obsahu znaleckého posudku zároveň vyplýva, že znalec sa podrobne vyjadril aj k odborným stanoviskám firmy MIBAG sanácie spol. s r.o., keď konštatoval, že z týchto podkladov nevie jednoznačne určiť časový okamih, kedy od zatopenia priestorov je možné ich považovať za vysušené, nakoľko bez merania vlhkosti CM prístrojom (v zmysle STN 74 4505 a technologických predpisov výrobcov) nie je možné s istotou potvrdiť, či sú dané priestory vysušené a teda užívania schopné. So závermi znalca sa naviac žalobcovia v konaní na súde prvej inštancie stotožnili a nemali vo vzťahu k tejto skutkovej otázke žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.
14. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou, že súd prvej inštancie im nepriznal preukázané náklady pôvodne vyčíslené v žalobe príkladmo v sume 1.200 eur; ako už vyššie odvolací súd uviedol, žalobcovia v spore o náhradu skutočne vynaložených nákladov na odstránenie škody po zatopení priestorov v ich vlastníctve, boli povinní bez pochybností preukázať, že uplatnené náklady boli vynaložené v bezprostrednej príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou. Pokiaľ súd prvej inštancie z tejto pôvodne uplatnenej sumy 1.200 eur, ktorá bola uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 1.2.2018, zvýšená na sumu 3.408,57 eura, žalobcom priznal iba sumu 267,80 eura za náklady preukázateľné vynaložené na sťahovanie z garáží do kancelárií, pričom nárok v sume 2.208,57 eura (prevyšujúci pôvodne uplatnenú sumu 1.200 eur) ako premlčaný nepriznal, postupoval správne, pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy predložené v spore žalobcami vôbec nepreukazujú skutočne nimi vynaložené finančné prostriedky na odstránenie poškodenia zatopených priestorov.
15. Súd prvej inštancie sa pochybenia nedopustil ani pri nepriznaní amortizácie pri náhrade poisťovne za poškodenie maľoviek a parkiet vo výške 838,65 eura, pretože postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 200/2011, zo dňa 26.4.2012); pri škodách na veci opotrebovanej alebo použitej sa totiž vychádza z názoru, že pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je od tejto čiastky potrebné odrátať čiastku zodpovedajúcu zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Pokiaľ sa vykonanou opravou vec oproti pôvodnému stavu zhodnotila, od nákladov na uvedeniu veci do pôvodného stavu sa odráta čiastka, predsta-vujúca toto zhodnotenie.
16. Nedôvodnou bola napokon aj námietka žalobcov v odvolaní o nesprávne priznanej výške úroku z omeškania, pretože podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a nakoľko sa žalovaný do omeškania dostal dňa 7.10.2014
a základná úroková sadzba ECB bola k tomuto dňu vo výške 0,05 %, potom výška úroku z omeškania bola súdom prvej inštancie správne určená na 5,05 % ročne. A pretože súd prvej inštancie žalobe iba čiastočne vyhovel v sume 827,80 eura a predmetom konania bola suma 6.646,68 eura, t.j. žalobcovia v spore nemali plný úspech, postupoval v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa pomeru úspechu sporových strán.
17. Keďže žalobcovia 1/ až 4/ v podanom odvolaní ďalej neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali nesprávnosť rozhodnutia v napadnutej zamietajúcej časti, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcov preto odvolací súd vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému a intervenientovi, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech priznal proti žalobcom 1/ až 4/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).