Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr. Michala Novotného a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: D&I Consulting Limited, 10 Dustan, Londýn N2 0UX, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zastúpený: VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanej: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. P. č. XX, o zaplatenie 18.179,97 eur, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.05.2018 č.k. -488 a dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31.07.2018 č.k. -498, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.05.2018 č.k. -488 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.07.2018 č.k. -498 sa m e n í tak, že žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 18.179,97 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca VÚB a.s. sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.08.1999 domáhal voči pôvodne žalovanému v 1. rade - Ing. X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. P. č. XX a žalovanej v 2. rade

- U. Q., aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) titulom neuhradenej istiny z poskytnutého úveru, ako aj príslušenstva pozostávajúceho z riadnych úrokov vo výške 3.620,86 eur (109.081,96 Sk) za obdobie od 1.6.1998 do 31.5.1999, úrokov z omeškania za obdobie od 2.11.1998 (týkajúce sa mesiacov november 1998, december 1998, február 1999, apríl 1999) a od 1.6.1999 až do zaplatenia celej dlžnej sumy, ako aj trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že manžel žalovanej X. Q., uzatvoril so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. úverovú zmluvu č. 1/95, zabezpečenú ručením žalovanej, záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. P. P. a na LV č. XXXX v k.ú. I. a k hnuteľným veciam - brašnárskym strojom, na základe ktorej poskytla banka dňa 08.05.1995 dlžníkovi tzv. konsolidačný úver vo výške 1.342.000 Sk, pričom Dodatkom č. 1 zo dňa 30.06.1995 bol tento navýšený o 62.896,17 Sk. Úver poskytla banka dlžníkovi ako konsolidačný úver, ktorého podstatou bolo splatenie iných nesplácaných úverov dlžníka, pričom časť vo výške 1.122.526 Sk bola použitá na splatenie istiny z nesplácaného úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. 1/93 zo dňa 09.07.1993 a časť vo výške 282.370,17 Sk použitá na splatenie úrokov z nesplácaného úveru poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. 1/93 zo dňa 09.07.1993. Celková suma poskytnutá bankou vo výške 1.404.896,17 Sk tak predstavuje istinu úveru poskytnutého na základe Zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nárok uplatňovaný žalobcom nemôžu predstavovať úroky z rokov 1993-1995. Zároveň žalobca uvádza, že premlčanie úrokov nemožno počítať od podpisu zmluvy, ale odo dňa ich splatností, pričom dlžník neplatil riadne a včas úroky od 01.06.1998 a teda v čase podania žaloby nemohli byť premlčané. Dlžník sa v zmysle Zmluvy a jej dodatkov zaviazal

uhradil žalobcovi poskytnutý úver štvrťročnými splátkami v termínoch stanovených Prílohou č. l Zmluvy v znení Dodatku č. 1 spolu s riadnymi úrokmi, poplatkami a ďalšími platbami spojenými s úverom. Riadny úrok ku dňu podpisu Zmluvy predstavoval úrok vo výške 18 % (Base rate 16 % + odchýlka od Base rate vo výške + 2 %), pričom dlžník sa podľa bodu I. časť 2 Zmluvy zaviazal akceptovať zmeny úrokových sadzbách, ktoré v priebehu trvania Zmluvy vyplynú z novej ceny za úverové zdroje. Od 01.06.1998 dlžník neuhrádzal základné úroky, úroky z omeškania a teda splátky uhrádzal len čiastočne vo výške istiny, pričom splátky so splatnosťou k 30.09.1998 a 31.12.1999 uhradil až 13.01.1999. Splátku so splatnosťou k 31.03.1999 uhradil dňa 02.04.1999, aj to opäť len vo výške istiny. Splátky splatné k 30.06.1999, 31.09.1999 a 31.12.1999 neboli uhradené ani čiastočne. Vzhľadom ku skutočnosti, že dlžník v dôsledku neplatenia riadnych úrokov, ktoré neuhrádzal riadne a včas, došlo k strate výhody splátok v zmysle bodu III časti 2 písm. d) zmluvy a banka pristúpila k zosplatneniu úveru dňa 28.06.1999. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 17.10.2003, ktorý žalobca odôvodnil ukončením úročenia k 22.03.2003, súd pripustil uznesením zo dňa 16.04.2007 zmenu žalobného petitu tak, že žalobca žiadal, aby žalovaní v l. a 2. rade zaplatili žalobcovi sumu 628.992,70 Sk. Takto vyčíslená suma zahŕňala istinu po lehote splatnosti vo výške 304.896,17 Sk, základné úroky vo výške 302.970,46 Sk, úroky z omeškania vo výške 18.146,07 Sk a ostatné poplatky vo výške 2.980 Sk. Dňa 04.05.2006 bola v dobrovoľnej dražbe vydražená nehnuteľnosť - prevádzková budova zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. I., ktorá bola založená Záložnou zmluvou č. 2/95. Predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za cenu 100.000 Sk, po odpočítaní nákladov dražby a odmeny pre dražobníka bola záložnému veriteľovi poukázaná v prospech pohľadávky čiastka 81.302,80 Sk (2.698,76 eur). Predmetná suma bola započítaná na poplatky (2.980 Sk/98,92 eur), úroky z omeškania (18.146,07 Sk / 602,34 eur) a čiastočne na riadne úroky (60.176,73 Sk / 1.997,50 eur). V dôsledku uvedenej skutočnosti zobral svojím podaním zo dňa 17.08.2015 žalobca svoj žalobný návrh späť v časti príslušenstva vo výške 2.698,76 eur (81.302,80 Sk). Takto vyčíslená pohľadávka vo výške 547.689,90 Sk bola žalobcom prihlásená do konkurzného konania vedeného na Krajskom súde Bratislave prihláškou zo dňa 31.08.2007, pohľadávka bola v celej prihlásenej výške na prieskumnom pojednávaní správcom konkurznej podstaty uznaná. Ohľadom bližšej špecifikácie príslušenstva pohľadávky žalobca uviedol, že si naďalej uplatňuje sumu špecifikovanú v čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 17.08.2015. Sumy poplatkov a úrokov z omeškania, voči ktorým bola započítaná časť výťažku z dobrovoľnej dražby v súčasnosti nevie žalobca už bližšie špecifikovať vzhľadom na časový odstup od ich vzniku a vzhľadom na skutočnosť, že uvedené podklady nemá k dispozícii už ani pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, ktorý si ich uplatnil v žalobe. Sadzbu riadnych úrokov pôvodný veriteľ viackrát menil vzhľadom na dojednanie zmluvy a vývoj úrokových sadzieb, avšak podklady k uvedeným zmenám nemá k dispozícii už ani pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, preto žalobca pri špecifikácii úrokov vychádzal zo sadzby 18 %, ktorá bola zmluvne dojednaná a v súvislosti s tým je žalobca schopný bližšie špecifikovať úroky vo výške 9.865,98 eur. Dlžné zmluvné úroky vyčíslil žalobca nasledovne: 18% ročne zo sumy 23.398,27 eur (704.896,17 Sk) od 01.06.1998 do 30.06.1998 vo výške 346,17 eur, 18% ročne zo sumy 20.078,87 eur (604.896,17 Sk) od 01.07.1998 do 30.09.1998 vo výške 910,98 eur, 18% ročne zo sumy 16.759,48 eur (504.896,17 Sk) od 01.10.1998 do 31.12.1998 vo výške 760,38 eur, 18% ročne zo sumy 13.440,09 eur (404.896,17 Sk) od 01.01.1999 do 31.03.1999 vo výške 596,52 eur, 18% ročne zo sumy 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) od 01.04.1999 do 27.06.1999 vo výške 444,20 eur, 18% ročne zo sumy 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) od 28.06.1999 do 22.03.2003 vo výške 6.807,73 eur, t.j. spolu 9.865,98 eur. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 18.179,97 eur (547.689,90 Sk), a to istinu po lehote splatnosti vo výške 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) a základné úroky vo výške 8.059,28 eur (242.793,72 Sk).

2. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že pokiaľ si chcel žalobca uplatniť žalobu vrátane omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 219.474 Sk, resp. 281.474 Sk, bol povinný podať žalobu v lehote štyroch rokov odo dňa, kedy boli omeškané úroky a poplatky podpísané. Nakoľko žalobca podal žalobu dňa 17.08.1999, podľa názoru žalovanej to bolo po uplynutí uvedenej štvorročnej lehoty na premlčanie omeškaných úrokov a poplatkov. Udalosť, od ktorej sa lehota začína je podľa žalovanej deň 08.05.1995. V danej veci ide o omeškané úroky a poplatky z rokov 1993,1994,1995. Dlžník pritom istinu zaplatil vo výške 1.200.000 Sk. Žalovaná poukázala na svoje podanie doručené súdu dňa 13.03.2018, ktorým odoprela plnenie ručiteľom podľa , keď účinné odopretie plnenia ručiteľom má za následok zánik jej ručiteľského záväzku. Žalovaná tvrdila, že nakoľko zanikol jej ručiteľský záväzok, stratila v predmetnom konaní pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná žiadnu úverovú zmluvu nepodpísala, žiadne prostriedky neprebrala, bola iba ručiteľkou v prípade nesplnenia uvedenej zmluvy.

3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. -325 zo dňa 18.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 25.08.2015, konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu žalobcu voči žalovanému v 1. rade.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -372 zo dňa 18.11.2015 tak, že výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 18.179,97 eur, výrokom II. konanie v časti príslušenstva v sume 2.698,76 eur zastavil a výrokom III. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1.103 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 3.433,35 eur, ktorý bol v odvolaním napadnutej časti výrokov I. a III. zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. -424 zo dňa 31.10.2017 a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -372 zo dňa 18.11.2015 vo výroku II., ktorým súd konanie v časti príslušenstva v sume 2.698,76 eur zastavil, nadobudol právoplatnosť dňom 23.1.2016.

6. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom napadnutým rozsudkom zo dňa 16.05.2018 č.k. -488 výrokom I. rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.801,40 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

7. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.07.2018 č.k. -498 rozhodol tak, že rozsudok zo dňa 16.05.2018 doplnil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.508,41 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 76,12 %.

8. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 18.179,97 eur, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie z Úverovej zmluvy č. 1/95 zo dňa 08.05.1995 zistil, že medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a podnikateľom Ing. X. Q. (pôvodne žalovaný v 1. rade), bol pôvodne žalovanému v 1. rade poskytnutý dlhodobý konsolidačný úver do 31.12.1999, vo výške 1.342.000 Sk (44.546,24 eur) pri úrokovej sadzbe 18 % ročne (pozostávajúci z base rate ku dňu povolenia úveru predstavuje 16 % a odchýlky + 2,0 %). Podmienky čerpania úveru boli dohodnuté tak, že čerpanie úveru bude realizované bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov priamo na splátky úverov, z ktorých je poskytovaný konsolidačný úver zložený a to krátkodobý úver na účte č. 2321-103345-212 v sume 1.122,526 Sk (37.261,04 eur) a omeškané úroky a poplatky na účte v sume 219.474 Sk (7.285,20 eur), teda spolu v sume 1.342.000 Sk (44.546,24 eur). V zmluve bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že úver je splatný do 31.12.1999, pričom podnikateľ sa zaviazal úver splácať v splátkach, ktoré boli uvedené v prílohe č. 1 ako aj v dodatku č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 08.05.1995 nasledovne: ku dňu 31.10.1995 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.06.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 30.09.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.12.1996 uhradí sumu 50.000 Sk, ku dňu 31.03.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.06.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.09.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 30.12.1997 uhradí sumu 75.000 Sk, ku dňu 31.03.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1998 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.03.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.06.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 30.09.1999 uhradí sumu 100.000 Sk, ku dňu 31.12.1999 uhradí sumu 104,896,17 Sk. V zmysle bodu 1 časť II Dodatku č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 uzavretého dňa 30.06.1995 sa banka (pôvodný žalobca) po dohode s podnikateľom (pôvodne žalovaným v 1. rade) zaviazala poskytnúť úver v sume 1.404.896,17 Sk (46.634,01 eur), t.j. zvýšenie pôvodnej sumy úveru 1.342.000 Sk (44.546,24 eur) o sumu 62.896,17 Sk (2.087,77 eur). Podľa Dodatku č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95 uzavretého medzi účastníkmi dňa 23.02.1996 týkajúcej sa úverovej zmluvy zo dňa 08.05.1995 bod 1 časť I. na podklade žiadosti podnikateľa zo dňa 19.04.1995 sa banka zaviazala poskytnúť strednodobý konsolidačný úver do 31.12.1999. Z ručiteľskej listiny č. 1/95 k záložnej zmluve č. 1/95 uzavretej dňa 08.05.1995 súd zistil, že žalovaná vyhlásila, že ručí za poskytnutý úver vrátane úrokových nákladov a poplatkov za úver poskytnutý pre podnikateľa Ing. X. Q. (pôvodného žalovaného v 1. rade).

Zo záložnej zmluvy č. 2/95 uzatvorenej dňa 08.05.1995 medzi VÚB, a.s., a pôvodným žalovaným v 1. rade vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je zriadenie záložného práva na zaručenie úverov poskytnutých v sume 1.342.000 Sk. Záložné právo bolo zriadené na majetok záložcu (pôvodného žalovaného v 1. rade) vedeného na LV č. XXXX - kat.úz. I., parc. č. 5667/2, montované objekty, s.č. 6277, pod B 2/1 MIBAFRUKT Trnava (14100649) v podiele 1/1; bez pozemku - p. č. 5667/2. Z oznámenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - pôvodného žalovaného v 1. rade zo dňa 05.11.2015 súd zistil, že žalobca si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania vo výške 547.689,90 Sk s nárokom na oddelené uspokojenie, z toho istina je vo výške 304.896,17 Sk a príslušenstvo vo výške 242.793,73 Sk. Uvedená pohľadávka v konkurznom konaní nebola uspokojená ani sčasti, nakoľko ešte neprišlo k speňažovaniu majetku spadajúceho do konkurznej podstaty. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodný žalobca - VÚB, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 1/95 zo dňa 08.05.1995 poskytol pôvodnému žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi konsolidačný úver vo výške 44.546,24 eur (1.342.000 Sk) za účelom splatenia krátkodobého úveru vo výške 37.261,04 eur (1.122.526 Sk) a omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 7.285,20 eur (219.474 Sk). Banka finančné prostriedky poskytla bezhotovostným prevodom na príslušné úverové účty. Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 uzatvoreného dňa 30.06.1995 bol pôvodnému žalovanému v 1. rade konsolidačný úver navýšený o sumu 62.896,17 Sk, z ktorého dôvodu bola na príslušný účet z titulu omeškaných úrokov a poplatkov na účte prevedená suma 282.370,17 Sk. Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve č. 1/95 uzatvoreného dňa 23.02.1996 bola uskutočnená úprava úverovej zmluvy tak, že sa banka zaviazala poskytnúť úver na strednodobý konsolidačný do 31.12.1999 (v zmluve bol úver poskytnutý ako dlhodobý) a uvedeným dodatkom bolo zmenené číslo účtu podnikateľa. Iná zmena týmto dodatkom uskutočnená nebola. V zmysle uzatvorenej zmluvy a dodatku č. 1 sa dlžník zaviazal úver splácať v štvrťročných splátkach v zmysle prílohy č. 1 k uzavretej zmluve. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, z poskytnutého úveru dlžník zaplatil dňa 13.01.1999 po lehote splatnosti sumu 200.000 Sk, keď išlo o splátku splatnú 30.09.1998 v sume 100.000 Sk a splátku splatnú dňa 31.12.1998 v sume 100.000 Sk. Ďalej dlžník dňa 12.04.1999 uhradil po lehote splatnosti sumu 100.000 Sk, keď išlo o úhradu splátky so splatnosťou k 31.03.1999. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamov z rokovaní medzi bankou a dlžníkom. Z poskytnutého úveru bola dlžníkom uhradená spolu suma 1.100.000 Sk. Ku dňu 28.06.1999 pristúpila banka k zosplatneniu úveru. Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 2.698,76 eur (81.302,80 Sk) z dôvodu, že pohľadávka žalobcu v uvedenej výške mala byť uspokojená na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 16.04.2007, v ktorej bola vydražená nehnuteľnosť založená Záložnou zmluvou č. 2/95 za cenu 3.319,39 eur (100.000 Sk) po odpočítaní nákladov dražby a odmeny dražobníka, zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.179,97 eur, pozostávajúcej z istiny v sume 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) a základných úrokov v sume 8.059,28 eur (242.793,72 Sk). Odopretie plnenia ručiteľa veriteľovi v zmysle je adresovaným právnym úkonom, ktorý má za následok zánik ručenia. Na formu tohto úkonu nepredpisuje zákon žiadnu formu. Ručiteľ môže preto odoprieť plnenie ústnou alebo písomnou formou. Predpokladom odopretia plnenia ručiteľom je a) zavinené konanie veriteľa pri uplatňovaní a vymáhaní pohľadávky a b) že v dôsledku takéhoto konania nemôže byť pohľadávka veriteľa uspokojená dlžníkom. Obe tieto podmienky musia byť splnené súčasne. K tomu je potrebné, aby medzi týmto konaním veriteľa a neuspokojením pohľadávky dlžníkom bola príčinná súvislosť. Samotná skutočnosť, že pohľadávka nemôže byť uspokojená dlžníkom, ešte nestačí, pretože je potrebné určiť, že pohľadávka nemôže byť uspokojená v dôsledku zavineného konania veriteľa. Zavinenie veriteľa treba vyvodiť z okolností, ktoré mali za následok nemožnosť vymáhania pohľadávky od dlžníka. Zavinenie veriteľa, ktoré môže mať formu úmyslu alebo nedbanlivosti, je predmetom dokazovania. Dôkazné bremeno spočíva na ručiteľovi. Žalovaná odoprela plnenie žalobcovi ako veriteľovi písomným podaním doručeným súdu dňa 13.03.2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 15.03.2018. Odopretie plnenia odôvodňovala tým, že žalobca mal zaviniť, že jeho pohľadávku mu nesplnil priamo dlžník dĺžkou prebiehajúceho súdneho konania, konkrétne tým, že žalobca neurgoval súd, aby konal a nepodával sťažnosti na prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou žalovanej nestotožnil, nakoľko pôvodný žalobca (VÚB, a.s.) podal žalobu dňa 17.08.1999, to znamená, že po uplynutí necelých troch mesiacov od vzniku omeškania dlžníka s plnením splátok úveru. Okrem toho prebiehajúce súdne konanie bolo prerušené na základe uznesenia zo dňa 03.03.2009 v čase od právoplatnosti tohto rozhodnutia (dňa 24.03.2009) do dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania voči žalovanému v 1. rade (dňa 23.07.2015), a to z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka - pôvodného žalovaného v 1. rade, keď žalobca si preukázateľne uplatňoval voči dlžníkovi ako úpadcovi žalovanú pohľadávku v konkurznom konaní podaním prihlášky. Je teda zrejmé, že žalobca aktívne pristupuje k vymoženiu

uplatnenej pohľadávky. Súdne konanie naďalej pokračuje kvôli uplatňovanej procesnej obrane žalovanej (vyjadrenia, návrhy na vykonanie dokazovania, predkladanie dôkazov) voči nárokom žalobcu, čo však rozhodne nemožno považovať za dôvod, pre ktorý by bolo možné úspešne odoprieť plnenie žalovanej ako ručiteľky voči žalobcovi ako veriteľovi. Na základe uvedeného vyhodnotil súd odopretie plnenia žalovanej žalobcovi ako neúčinné. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanou namietanému nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, ako aj k vznesenej námietke premlčania uviedol, že týmito otázkami sa zaoberal už odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 31.10.2017, pričom ich vyhodnotil ako nedôvodné, a preto odkázal na závery odvolacieho súdu v týchto otázkach. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaná na seba prevzala ručiteľský záväzok a zaviazala sa uspokojiť pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 1/95 v prípade ich neuhradenia dlžníkom - pôvodným žalovaným v 1. rade. Súd dospel k záveru, že ručiteľka platne na seba prevzala ručiteľský záväzok, pričom ustanovenie vyžaduje písomné vyhlásenie budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní dlh. Vyhlásenie žalovanej ako ručiteľky spĺňa všetky náležitosti, ktoré citované ustanovenie vyžaduje, je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký záväzok sa zabezpečuje a obsahuje aj vyhlásenie, že sa zaväzuje splniť dlh, ak ho nesplní dlžník, toto má zároveň písomnú formu a je podpísané žalovanou. Žalovaná súčasne nerozporovala, že bola veriteľom písomne vyzvaná na splnenie dlhu. Je teda v konaní pasívne vecne legitimovaná. Medzi stranami nebolo sporné, že všetky splátky splatné do 31.03.1999 boli zo strany dlžníka uhradené, okrem posledných troch splátok, t.j. splátka ku dňu 30.06.1999, k 30.09.1999 a k 31.12.1999 v celkovej výške 304.896,17 Sk (10.120,70 eur). V priebehu konania žalovaná nepredložila súdu žiaden dôkaz o úhrade posledných troch splátok úveru. Na základe toho mal súd nárok žalobcu na uvedenú sumu 10.120,70 eur titulom nesplatenej istiny za poskytnutý úver za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti (prevádzkovej budovy zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. I., založenej Záložnou zmluvou č. 2/95) vo vlastníctve dlžníka (pôvodného žalovaného v 1. rade), medzi stranami nebolo sporné, že na základe vykonanej dražby bola nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka vydražená za sumu 3.319,39 eur (100.000 Sk), no žalobca nepreukázal, že mu z tejto sumy bola vyplatená suma len vo výške 2.698,76 eur (81.302,80 Sk), na základe čoho súd dospel k záveru, že žalobca svoj žalobný nárok v prevyšujúcej výške 620,63 eur (18.697,20 Sk) nepreukázal. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobca si nenárokoval napokon žiadne úroky z omeškania ani poplatky, ale iba zmluvné úroky vo výške dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. 18 % ročne (16 % + 2 %). Dlžné zmluvné úroky vyčíslil žalobca nasledovne: 18 % ročne zo sumy 23.398,27 eur od 01.06.1998 do 30.06.1998 vo výške 346,17 eur, 18 % ročne zo sumy 20.078,87 eur od 01.07.1998 do 30.09.1998 vo výške 910,98 eur, 18 % ročne zo sumy 16.759,48 eur od 01.10.1998 do 31.12.1998 vo výške 760,38 eur, 18 % ročne zo sumy 13.440,09 eur od 01.01.1999 do 31.03.1999 vo výške 596,52 eur, 18 % ročne zo sumy 10.120,70 eur od 01.04.1999 do 27.06.1999 vo výške 444,20 eur (správne malo byť 406,02 eur), 18 % ročne zo sumy 10.120,70 eur od 28.06.1999 do 22.03.2003 vo výške 6.807,73 eur, Žalobca tak vyčíslil zmluvné úroky spolu v sume 9.865,98 eur, pričom žalobou žiadal priznať úroky vo výške 8.059,28 eur, keď sumu 2.698,76 eur získanú vydražením nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade započítal na príslušenstvo. Správna výška dlžných zmluvných úrokov činí čiastku 9.827,80 eur (346,17 + 910,98 + 760,38 + 596,52 + 406,02 + 6.807,73), z ktorej je podľa názoru súdu potrebné odpočítať sumu 3.319,39 eur, ktorú žalobca získal titulom vyplatenia ceny vydraženej nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 6.508,41 eur (9.827,80 - 3.319,39). Nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva žalobcovi nárok okrem poskytnutej sumy úveru aj na dohodnuté úroky, pričom žalovaná nepreukázala ich úhradu (či už z jej strany alebo zo strany úverového dlžníka) žalobcovi riadne a včas, preto súd aj v tejto časti sumy 6.508,41 eur považoval nárok žalobcu za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je dôvodná v časti istiny vo výške 10.120,70 eur a v časti zmluvných úrokov vo výške 6.508,41 eur (t.j. okrem nepreukázanej sumy 620,63 eur a sumy 2.698,76 eur vyplatenej žalobcovi v rámci dobrovoľnej dražby, ktoré žalobca započítal na príslušenstvo pohľadávky), a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.801,40 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súčasne zohľadňoval možnú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle , pričom táto nebola žiadnou zo strán tvrdená a ani preukázaná. Keďže súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, postupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle zásady úspechu vo veci ( ) a

zásady zavinenia ( ). V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2008, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. ) Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania (vrátane trov odvolacieho konania) podľa ustanovenia . V danom prípade späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 2.698, eur procesne zavinila žalovaná čiastočné zastavenie konania (keď dôvodom čiastočného späťvzatia vyplatenie časti žalovaného nároku na základe dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade) a v tejto časti možno pričítať úspech v konaní žalobcovi, ktorý sa v tejto časti domohol svojho nároku. V prejednávanej veci bol nárok žalobcu dôvodný v časti neuhradenej istiny úveru v sume 6.801,40 eur a nepreukázaný vo zvyšnej časti žalobného nároku v sume 8.678,91 eur. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 52,26 % (2.698,76 eur + 6.801,40 eur / 18.179,07 eur) a žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 47,74 % (8.678,91 eur / 18.179,07 eur). Pomer úspechu žalobcu tak predstavoval 4,52 % (52,26 - 47,74). Vzhľadom na to, že miera úspechu žalobcu bola v konaní zanedbateľná, preto súd nepriznal žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania).

10. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol podľa z dôvodu, že doplneným rozsudkom nerozhodol o celom predmete konania, pretože opomenul rozhodnúť o žalobcom uplatnenom nároku na uplatnené zmluvné úroky napriek tomu, že v odsekoch 36. a 37. odôvodnenia dopĺňaného rozsudku zdôvodnil, že žalobca má okrem neuhradenej istiny vo výške 10.120,70 eur nárok aj na zmluvné úroky vo výške 6.508,41 eur v odseku 38. odôvodnenia rozsudku opomenul túto sumu pripočítať k dlžnej istine, a preto priznal nesprávne žalobcovi len nárok na zaplatenie sumy 6.801,40 eur. Súd prvej inštancie preto dopĺňacím rozsudkom zo dňa 31.07.2018 rozhodol tak, že rozsudok zo dňa 16.05.2018 doplnil, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 6.508,41 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

11. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol aj o trovách konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 76,12 %, pretože v dopĺňanom rozsudku vychádzajúc z nesprávne určenej výšky preukázaného nároku žalobcu nesprávne určil pomer úspechu žalobcu a žalovanej. Kedže v prejednávanej veci bol nárok žalobcu dôvodný v časti neuhradenej istiny úveru v sume 6.801,40 eur a v časti zmluvných úrokov v sume 6.508,41 eur, a nepreukázaný v časti žalobného nároku v sume 2.170,50 eur, potom žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 88,06 % (2.698,76 eur + 6.801,40 eur + 6.508,41 eur / 18.179,07 eur) a žalovaná bola v konaní úspešná v rozsahu 11,94 % (2.170,50 eur / 18.179,07 eur). Pomer úspechu žalobcu tak predstavoval 76,12 % (88,06 - 11,94), a preto súd priznal žalobcovi v zmysle nárok na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania v rozsahu 76,12 %.

12. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku aj proti dopĺňaciemu rozsudku a žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok aj dopĺňací rozsudok zrušil. Odvolateľka namietala, že súd sa vôbec nezaoberal jej písomným podaním zo dňa 13.03.2018. Odvolateľka má za to, že pokiaľ si chcel žalobca uplatniť žalobu vrátane omeškaných úrokov a poplatkov dňa 17.08.1999, bol povinný podať žalobu v lehote 4 rokov odo dňa, keď boli omeškané úroky a poplatky podpísané, inak podľa § 397 Obch. zák. sú omeškané úroky a poplatky premlčané (v časti omeškaných úrokov a poplatkov bolo konanie zastavené, takže je to bezpredmetné). Žalobca teda podal žalobu vrátane omeškaných úrokov a poplatkov po uplynutí 4-ročnej lehoty na premlčanie všetkých úrokov a poplatkov. Žalobu mal podať najneskôr do 09.05.1999. V tejto súvislosti poukázala na § 391 Obchod. zák., keď v danom prípade u omeškaných úrokov a poplatkov, ktoré boli podpísané v roku 1995 je premlčacia doba 4 roky, takže uplatňovaný návrh je nedôvodný. Ak je preukázané, že v uvedených rokoch zaplatili 1.100.000,- Sk, potom po zohľadnení premlčaných úrokov a poplatkov vo výške 219.474,- Sk resp. 282.474,- Sk zaplatili celý svoj úver 1.342.526,- Sk resp. 1.404.896,17 Sk a nie je čo vymáhať. Je potrebné zohľadniť aj výšku 100.000,- Sk, ktorá bola získaná dražbou. Z dôvodu, že už dávno uplynula 10-ročná lehota proti uvedenej výške istiny priznanej rozsudkom 6.801,40 eur vzniesla námietku premlčania. Pokiaľ ide o podanie zo dňa 13.03.2018 a to odopretie plnenia podľa § 549 Obč. zák. odvolateľka uviedla, že podľa tohto ust. využila svoje zákonné právo na odopretie plnenia ručiteľom, ktorého predpokladom je zavinené konanie

veriteľa alebo viacerých veriteľov. Súd to vyhodnotil tak, že sa s argumentáciou nestotožnil čo odôvodnil tým, že žalobca podal žalobu včas t.j. po uplynutí necelých troch mesiacov od vzniku omeškania dlžníka. Súd nerešpektoval právne otázky relevantné, ktoré namietala a nerešpektoval dôkazy ohľadne otázok vyhlásenia konkurzu na majetok jej manžela. Sudca svojim rozhodnutím odignoroval jej podanie odopretia plnenia ručiteľom, keď v danej veci sú podľa odvolateľky dôvody jasné, keď odopretie plnenia ručiteľom je spojené s právnymi dôsledkami, ktoré sa v praktickej rovine prejavujú zamietnutím žaloby proti ručiteľovi a súd túto zásadu porušil, čím spochybnil rozhodnutie NS SR. Žalovaná podala námietku pasívnej legitimácie vo vzťahu k odopretiu plnenia ručiteľom. Pokiaľ ide o doplňujúci rozsudok, ktorý je založený na tvrdení, že žaloba je dôvodná, žalovaná má za to, že vo svojom odvolaní preukázala, že toto tvrdenie súdu je nezákonné. Žalobca si uplatňuje zmluvné úroky, ktoré sú spojené s istinou úveru a od jej existencie závisí samotný zmluvný úrok. Ako dôkazne preukázala, že uvedená istina, na ktorú si žalobca nárokuje je premlčaná a žalobný návrh vo vzťahu k tejto istine bol podaný po lehote, tak priznanie zmluvných úrokov je nezákonné. Ak nie je istina, nemôžu byť priznané ani zmluvné úroky vo výške 6.508,41 eur.

13. Žalovaná v doplnení odvolania zo dňa 18.03.2019 doručené súdu 20.03.2019 uviedla, že žalobca neberie v úvahu skutočnosť, ktorá je obsiahnutá v zázname z rokovania medzi pobočkou VÚB Trnava a podnikateľom Ing. X. Q. zo dňa 19.05.1998 dôkaz záznam z rokovania. Z tohto záznamu vyplýva, že ako pobočka VÚB Trnava žalovaných neinformovala o rozhodnutí predstavenstva VÚB zo dňa 29.04.1996 a opatrenie v úrokovej politike zo dňa 15.05.1996. Na základe uvedeného bola u jej manžela ako klienta uplatnená dočasne nulová úroková sadzba. Od 01.05.1996 do 30.11.1996 a od 01.12.1996 bola stavená na sadzbu 10 % a ďalej pre rok 1997 a 1998. Na základe uvedeného jej manželovi za obdobie od 1996 a obdobie 1997 a 1998 vznikli preplatky, nakoľko za celé uvedené obdobie platili 21 % úrok z istiny. Teda za rok 1996 od 01.05.1996 do 30.11.1996 vznikol preplatok na úrokoch vo výške 220.000,- Sk. Mesiac december 1996 bola úroková sadzba stanovená na 10 %, ktorá bola stanovená na 9.166,- Sk, teda vznikol preplatok na úrokoch za rok 1996 210.840,- Sk. Ak je dôkazne preukázané a nikto nespochybňuje, že zaplatili 1.200.000,- Sk istiny a teraz dôkazne preukazujú, že im v roku 1996 vznikol preplatok na úrokoch 210.840,- Sk, potom celý úver zaplatili vo výške 1.410.840,- Sk a preto žiada, aby súd rozsudok zrušil a konanie voči jej osobe zastavil.

14. Žalobca podal odvolanie proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok zo dňa 16.05.2018 tak vo výroku II. a III., že zaviaže žalovanú o zaplatenie aj zvyšnej sumy istiny vo výške 3.319,30 eur a zmluvných úrokov vo výške 8.059,28 eur a priznal mu náhradu trov konania. Žalobca má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne právne posúdenie veci. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, keď výrok rozsudku je v rozpore s odôvodnením. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje v zmysle judikatúry NS SR inú vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V priamom rozpore s výrokovou časťou rozsudku sú odôvodnenia ods. 33, 36, 37, 38., keď v ods. 33 uviedol, že na základe toho mal súd nárok žalobu na uvedenú sumu 10.120,70 eur titulom nesplatenej istiny za poskytnutý úver za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Ďalej v ods. 36 uviedol, že žalobca si vyčíslil zmluvné úroky v sume 9.865,98 eur, pričom žiadal priznať úroky v sume 8.059,26 eur, keď sumu 2.698,76 eur získanú vydražením nehnuteľností vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade započítal na príslušenstvo. Podľa súdu správna výška dlžných úrokov je 9.827,80 eur, od ktorej je potrebné odpočítať 3.319,39 eur. V ods. 37 zas uviedol, že nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva žalobcovi nárok okrem poskytnutej sumy úveru aj na dohodnuté úroky, pričom žalovaná nepreukázala ich úhradu žalobcovi riadne a včas, preto súd aj v tejto časti sumu 6.508,41 eur považoval nárok žalobcu za dôvodný a v ods. 38 uviedol vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba je dôvodná v časti istiny 10.120,70 eur a v časti zmluvných úrokov vo výške 6.508,41 eur, a preto uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.801,40 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca uviedol, že istinu pohľadávky žalobu tvoria posledné 3 neuhradené splátky úveru poskytnutého pôvodnému žalovanému v 1. rade spolu vo výške 304.896,17 Sk = 10.120,70 eur. Zaplatenie uvedenej sumy žalobcovi nebolo zo strany žalovanej preukázané. Pôvodný veriteľ si uplatnil návrhom na začatie konania 17.08.1999 pohľadávku vo výške 304.896,17 eur s prísl.. Na základe návrhu pôvodného žalobcu zo dňa 17.10.2003, ktorý tento odôvodnil ukončením úročenia k 22.03.2003. Súd pripustil uznesením zo dňa 16.04.2007 zmenu žalobného petitu tak, že žiadal, aby odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili žalobcovi sumu 628.992,70 Sk, ktorá zahŕňala istinu po lehote splatnosti vo výške 304.896,17 Sk t.j. 10.120,70 eur, základné úroky vo výške 302.970,40 Sk t.j. 10.056,77 eur, úroky z omeškania vo výške

18.146,07 Sk t.j. 602,24 eur a ostatné poplatky vo výške 2.980,- Sk t.j. 98,92 eur. Dňa 04.05.2006 bola v dobrovoľnej dražbe vydražená nehnuteľnosť založená záložnou zmluvou za sumu 100.000,- Sk po odpočítaní nákladov dražby a odmeny pre dražobníka bola záložnému veriteľovi poukázaná suma 81.302,80 Sk (2.698,76 eur). Predmetná suma bola započítaná na poplatky (2.980,- Sk/98,92 eur), úroky z omeškania (18.146,07 Sk/602,34 eur) a čiastočne na riadne úroky (60.176,73 Sk/1.997,50 eur). V dôsledku uvedenej skutočnosti zobral svojim podaním zo dňa 17.08.2015 žalobca svoj návrh späť v časti príslušenstva vo výške 2.698,76 eur. Takto vyčíslená pohľadávka vo výške 547.689,90 Sk bola žalobcom prihlásená do konkurzného konania vedenom na Krajskom súde v Bratislave prihláškou zo dňa 31.08.2007. Pohľadávka bola v celej prihlásenej výške na prieskumnom pojednávaní správcom KP uznaná. Na výzvu ohľadne bližšej špecifikácie príslušenstva pohľadávky žalobca uviedol, že si naďalej uplatňuje sumu špecifikovanú v čiastočnom späťvzatí zo dňa 17.08.2015. Podľa § 37 odôvodnenia rozsudku súd sumu 3.319,39 eur odrátal nielen od sumy istiny, ale aj od úrokov, čo namietal. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok zo dňa 16.05.2018 tak vo výroku II. a III., že zaviaže žalovanú o zaplatenie aj zvyšnej sumy istiny vo výške 3.319,30 eur a zmluvných úrokov vo výške 8.059,28 eur a priznal mu náhradu trov konania.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v odvolaní opätovne uvádza právnu argumentáciu, ktorá je v rozpore s akýmkoľvek výkladom právnych predpisov platných na území SR, s ktorou sa už súdy vysporiadali. Námietky ohľadne premlčania považuje za nedôvodné a prameniace s absolútneho nepochopenia inštitútu premlčania. Manžel žalovanej X. Q. ako dlžník uzatvoril s bankou úverovú zmluvu zabezpečenú ručením žalovanej záložnými zmluvami k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam, na základe ktorej poskytla banka dlžníkovi konsolidačný úver vo výške 1.342.000,- Sk dňa 08.05.1995, pričom dodatkom č. 1 zo dňa 30.06.1995 bol tento navýšený od 62.896,17 Sk. Úver poskytla banka dlžníkovi ako konsolidačný úver, ktorého podstatou bolo splatenie iných nesplácaných úverov dlžníka, pričom časť vo výške 1.122.526,- Sk bola použitá na splatenie istiny z nesplácaného úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy 1/93 zo dňa 09.07.1993 a časť vo výške 282.370,17 Sk na splatenie úrokov z nesplácaného úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy 1/93 zo dňa 09.07.1993. Celková suma poskytnutá bankou vo výške 1.404.896,17 Sk tak predstavuje istinu úveru poskytnutého na základe zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že nárok uplatňovaný žalobcom nemôže predstavovať úroky z rokov 1993-1995. Zároveň žalobca uvádza, že premlčanie úrokov nemožno počítať od podpisu zmluvy, ale odo dňa ich splatnosti, pričom dlžník neplatil riadne a včas úroky od 01.06.1998 a teda v čase podania žaloby nemohli byť premlčané. V zmysle § 402 Obch. zák. platí, že premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva už v začatom konaní. Preto neobstojí viackrát uplatňovaná námietka žalovanej, že vzhľadom na dĺžku trvania konania sa pohľadávka už premlčala. K odopretiu práva žalovanej v zmysle § 549 Obč. zák. uvádza, že na predmetný záväzkovo-právny vzťah, ktorého je pohľadávka uplatňovaná v tomto konaní sa neuplatňujú ust. Obč. zák. ale Obch. zák., a preto nie je potrebné sa k nemu bližšie vyjadrovať. Na druhej strane tiež žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, akým spôsobom mal žalobca zaviniť, že dlžník nesplatil svoj záväzok. V súvislosti s výkonom záložného práva žalobca uvádza, že výkonom záložného práva zaniká samotné záložné právo viaznuce na nehnuteľnosti, nie však samotná pohľadávka, ktorú zabezpečuje a táto je ďalej vymáhateľná. V súvislosti s tvrdeniami žalovanej ohľadne konkurzného konania voči dlžníkovi sa odvoláva na predchádzajúce vyjadrenia žalobcu a dôkazy v súdnom spise. Zo strany žalovanej ide len o opätovnú snahu o nehospodárne predlžovanie konania a súd sa opätovne musí zaoberať absurdnými námietkami a argumentáciami žalovanej. Vzhľadom k tomu, že žalobca musel z dôvodu zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku podať odvolanie, pričom k úplnému odstráneniu vád nedošlo ani doplňujúcim rozsudkom, žiadal, aby odvolací súd vo veci rozhodol.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiam, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný záujem ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu je dôvodné a odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom, nakoľko neboli splnené podmienky na ich potvrdenie ani na ich zrušenie.

17. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa ustanovenia (ďalej len „“) dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Podľa ustanovenia ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Podľa ustanovenia ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. Podľa ObchZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti. Podľa ObchZ, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku. Podľa ObchZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa ObchZ, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní. Podľa ObchZ, právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. Podľa účinnom, navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania.

18. V prípade podaných odvolaní, dôvodmi odvolania, ktoré odvolatelia uviedli v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolatelia uviedli, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

19. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 16.4.2007 č.k. -173 pripustil zmenu návrhu tak, že bude rozhodovať o nasledovnom petite: odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.878,73 eur (628.992,70 Sk), pričom plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -372 zo dňa 18.11.2015 vo výroku II., ktorým súd konanie v časti príslušenstva v sume 2.698,76 eur zastavil, nadobudol právoplatnosť dňom 23.1.2016. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.179,97 eur a trov konania, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v ods. 7 odôvodnenia rozsudku zo dňa 16.5.2018. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodný žalobca - VÚB, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 1/95 zo dňa 08.05.1995 poskytol pôvodnému žalovanému v 1. rade ako podnikateľovi konsolidačný úver vo výške 44.546,24 eur za účelom splatenia krátkodobého úveru vo výške 37.261,04 eur a omeškaných úrokov a poplatkov vo výške 7.285,20 eur. Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve č. 1/95 uzatvoreného dňa 30.06.1995 bol pôvodnému žalovanému v 1. rade konsolidačný úver navýšený o sumu 62.896,17 Sk, z ktorého dôvodu bola na príslušný účet z titulu omeškaných úrokov a poplatkov na účte prevedená suma 282.370,17 Sk. V zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a dodatku č. 1 sa dlžník zaviazal úver splácať v štvrťročných splátkach v zmysle prílohy č. 1 k uzavretej zmluve. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaná nerozporovala, z poskytnutého úveru dlžník zaplatil dňa 13.01.1999 po lehote splatnosti sumu 200.000 Sk, keď išlo o splátku splatnú 30.09.1998 v sume 100.000 Sk a splátku splatnú dňa 31.12.1998 v sume 100.000 Sk. Ďalej dlžník dňa

12.04.1999 uhradil po lehote splatnosti sumu 100.000 Sk, keď išlo o úhradu splátky so splatnosťou k 31.03.1999. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamov z rokovaní medzi bankou a dlžníkom. Z poskytnutého úveru bola dlžníkom uhradená spolu suma 1.100.000 Sk. Ku dňu 28.06.1999 pristúpila banka k zosplatneniu úveru. Nakoľko žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť a to v sume 2.698,76 eur (81.302,80 Sk) z dôvodu, že pohľadávka žalobcu v uvedenej výške mala byť uspokojená na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 16.04.2007, v ktorej bola vydražená nehnuteľnosť založená Záložnou zmluvou č. 2/95 za cenu 3.319,39 eur (100.000 Sk) po odpočítaní nákladov dražby a odmeny dražobníka, zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie sumy 18.179,97 eur, pozostávajúcej z istiny v sume 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) a základných úrokov v sume 8.059,28 eur (242.793,72 Sk). Súd vyhodnotil odopretie plnenia žalovanej žalobcovi ako neúčinné. Súd dospel k záveru, že ručiteľka platne na seba prevzala ručiteľský záväzok, ktorým sa zaviazala uspokojiť pohľadávky žalobcu vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 1/95 v prípade ich neuhradenia dlžníkom

- pôvodným žalovaným v 1. rade., keď ručiteľské vyhlásenie žalovanej spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. a žalovaná nerozporovala, že bola veriteľom písomne vyzvaná na splnenie dlhu, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaná. V konaní nebolo sporné, že všetky splátky splatné do 31.03.1999 boli zo strany dlžníka uhradené, okrem posledných troch splátok, t.j. splátka ku dňu 30.06.1999, k 30.09.1999 a k 31.12.1999 v celkovej výške 304.896,17 Sk (10.120,70 eur). V priebehu konania žalovaná nepredložila súdu žiaden dôkaz o úhrade posledných troch splátok úveru. Na základe toho mal súd nárok žalobcu o zaplatenie sumy 10.120,70 eur titulom nesplatenej istiny za poskytnutý úver za dôvodný, preto v tejto časti žalobe vyhovel. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba je dôvodná v časti istiny vo výške 10.120,70 eur a v časti zmluvných úrokov vo výške 6.508,41 eur (t.j. okrem nepreukázanej sumy 620,63 eur a sumy 2.698,76 eur vyplatenej žalobcovi v rámci dobrovoľnej dražby, ktoré žalobca započítal na príslušenstvo pohľadávky), a preto súd rozsudkom zo dňa 16.5.2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.801,40 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, žalobca si napokon uplatnil iba zmluvné úroky vo výške dohodnutej v úverovej zmluve, t.j. 18 % ročne (16 % + 2 %). Dlžné zmluvné úroky vyčíslil žalobca spolu v sume 9.865,98 eur, pričom žalobou žiadal priznať úroky vo výške 8.059,28 eur. Správna výška dlžných zmluvných úrokov podľa názoru súdu predstavuje 9.827,80 eur (346,17 + 910,98 + 760,38 + 596,52 + 406,02 + 6.807,73), z ktorej je podľa názoru súdu potrebné odpočítať sumu 3.319,39 eur, ktorú žalobca získal titulom vyplatenia ceny vydraženej nehnuteľnosti, čo predstavuje sumu 6.508,41 eur (9.827,80

- 3.319,39). Nakoľko z úverovej zmluvy vyplýva žalobcovi nárok okrem poskytnutej sumy úveru aj na dohodnuté úroky, pričom žalovaná nepreukázala ich úhradu (či už z jej strany alebo zo strany úverového dlžníka) žalobcovi riadne a včas, preto súd aj v tejto časti sumy 6.508,41 eur považoval nárok žalobcu za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v dopĺňacom rozsudku zo dňa 31.07.2018. Odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s jeho výrokom, keď súd mal za nesporný nárok žalobcu na istinu v sume 10.120,70 eur a napriek tomu napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi voči žalovanej nárok v sume 6.801,40 eur, keď odpočítal od istiny 10.120,70 eur sumu 3.319,39 eur, ktorú mal žalobca získať titulom vyplatenia celej vydraženej nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -372 bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie 2.698,76 eur, keď k späťvzatiu v tejto časti došlo z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola uspokojená vo výške 2.698,76 eur, po odrátaní nákladov dražby a odmeny dražobníka z ceny vydraženej nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodne žalovaného v 1. rade za cenu 100.000,-Sk v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 16.4.2007, čo nebolo v konaní sporné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby po odpočítaní nákladov dražby a odmeny dražobnej spoločnosti vo výške 81.302,80 Sk, ktoré predložil do konania pôvodný žalovaný v 1. rade Ing. Jozef Mikulčík na pojednávaní dňa 1.6.2015 (č.l. 322), keď žalovaná v konaní ani nesporovala, že by cena dosiahnutá vydražením po odpočítaní nákladov bola iná ako suma 2.698,76 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10.120,70 eur titulom nesplatenej istiny za poskytnutý úver je voči žalovanej ako ručiteľke dôvodný, ako aj súd prvej inštancie konštatoval v ods. 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý nárok žalovaná pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní podanom v odvolacej lehote, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila. Čo sa týka žalobcom uplatnených zmluvných úrokov, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si predmetnou žalobou po pripustení zmeny žalobného návrhu uplatnil úroky vo výške 8.059,28 eur, avšak pri rozhodovaní vychádzal z vyčíslených úrokov vo výške 9.827,80 eur, od ktorej sumy súd znovu odpočítal sumu 3.319,39 eur, čo namietal žalobca v odvolaní, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako dôvodnú, nakoľko žalovaná v konaní nesporovala, že žalobcovi bola vyplatená suma 2.698,76 eur

(81.302,80 Sk) z predaja nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe po odrátaní nákladov, dražby a odmeny pre dražobníka, ktorá suma bola žalobcom započítaná na poplatky (2.980,- Sk/98,92 eur), úroky z omeškania (18.146,07 Sk/602,34 eur) a čiastočne na riadne úroky (60.176,73 Sk/1.997,50 eur), v ktorej časti zobral žalobca späť žalobu a konanie už bolo v tejto časti právoplatne zastavené, a preto nebol žiaden dôvod, aby súd znovu odpočítal aj od žalobcom uplatnených zmluvných úrokov sumu 3.319,39 eur, z dôvodov uvedených vyššie. Nakoľko si žalobca uplatnil zmluvné úroky vyčíslené v sume 8.059,28 eur a súd bol viazaný týmto žalobným návrhom v zmysle pripustenej zmeny návrhu, odvolací súd posúdil ako dôvodnú námietku odvolateľa, že jeho nárok na zmluvné úroky je dôvodný vo výške 8.059,28 eur, ktorý nárok žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní podanom v odvolacej lehote, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila.

20. Žalovaná namietala, že nárok žalobcu je premlčaný s odôvodnením, že žalobca bol povinný podať žalobu vrátane omeškaných úrokov a poplatkov v lehote štyroch rokov odo dňa, kedy boli omeškané úroky a poplatky podpísané t.j. do 8.5.1999, keď začiatok lehoty sa podľa názoru žalovanej mal počítať od 8.5.1995, čo je deň uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy a žaloba bola podaná až 17.8.1999, teda podľa názoru žalovanej až po uplynutí premlčacej doby, ktorú odvolaciu námietku posúdil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie už v rozsudku č.k. -372 s poukazom na ust. § 392 ods. 1, 2, § 397, § 310 ObchZ. dospel k záveru, že k premlčaniu pohľadávky žalobcu, ktorú si uplatnil predmetnou žalobou nedošlo, nakoľko nárok bol uplatnený v štvorročnej premlčacej dobe. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu späť v časti uplatnených úrokov z omeškania a poplatkov v priebehu konania a konanie bolo právoplatne v tejto časti zastavené ako je uvedené v ods. 5. tohto odôvodnenia, námietka premlčania týkajúca sa úrokov z omeškania a poplatkov je neopodstatnená, pretože predmetom sporu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už bola len istina a úroky z úveru. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 17.08.1999 domáhal voči pôvodne žalovanému v 1. rade - Ing. X. Q. a žalovanej v 2. rade - U. Q., aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi z titulu poskytnutého úveru sumu 304.896,17 Sk, úroky od 1.6.1998 do 31.5.1999 v sume 109.081,86 Sk, úroky z omeškania od 2.11.1998 ( týkajúce sa mesiacov november 1998, december 1998, február 1999, apríl 1999) a od 1.6.1999 až do zaplatenia celej dlžnej sumy, bankové poplatky počnúc dňom 1.6.1999 až do zaplatenia celej dlžnej sumy. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 4.9.2001 označeným ako návrh na zmenu petitu žaloby k č.k. doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.9.2001 (č.l. 66) navrhol zmenu petitu tak, že žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 304.896,17,-Sk, úroky vypočítané ku dňu 10.9.2001 vo výške 251.122,53 Sk, nezaplatené bankové poplatky za vedenie účtu vo výške 1.630,-Sk, ako aj úroky vo výške 14,2% ročne z istiny 304.896,17 Sk od 11.9.2001 až do zaplatenia celej dlžnej čiastky. Z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 4.9.2001 teda vyplýva, že ide o zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. účinnom v čase dôjdenia podania súdu, ktorým právny predchodca žalobcu na základe rovnakého skutkového základu požadoval rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu čo sa týka aj kapitalizovaných zmluvných úrokov naviac oproti pôvodnému žalobnému návrhu za obdobie od 1.6.1999 do 10.9.2001. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 16.10.2003 označeným ako zmena žalobného petitu doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.10.2003 ( č.l. 99) navrhol zmenu petitu tak, že žiadal uložiť žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 628.992,70 eur ( 20.878,73 eur), ktorú špecifikoval ako istinu 304.896,17 Sk, základné úroky a úroky z omeškania spolu v sume 321.116,53 eur, poplatky za vedenie účtu 2.980 Sk, ktorých bližšia špecifikácia je obsahom podania a to za obdobie od 1.6.1998 do 31.12.1998, za roky 1999, 2000, 2001, 2002 a od 1.1.2003 do 22.4.2003. Z podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.10.2003 teda vyplýva, že ide o zmenu návrhu na začatie konania v zmysle ust. účinnom v čase dôjdenia podania súdu, ktorým právny predchodca žalobcu na základe rovnakého skutkového základu požadoval rovnaké plnenie vo väčšom rozsahu čo sa týka aj kapitalizovaných zmluvných úrokov naviac oproti pôvodnému žalobnému a aj naviac oproti zmene návrhu z 4.9.2001 a to za obdobie od 11.9.2001 do 22.4.2003. Čo sa týka žalobcom uplatnenej istiny - zostatok nesplateného úveru, premlčacia doba začala plynúť až dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, keď k zosplatneniu úveru došlo 28.6.1999, čo nebolo v konaní sporné a teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti, ktorý bol 29.6.1999, bolo možné právo uplatniť na súde, a preto týmto dňom začala plynúť aj premlčacia doba na uplatnenie práv z úverových zmlúv. Keďže žaloba bola podaná 17.8.1999, bola uplatnená pred uplynutím premlčacej doby, na základe čoho odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vznesenú námietku premlčania čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie istiny v sume 10.120,70 eur (304.896,17 Sk) považoval za nedôvodnú.

Rovnako ako v prípade návrhu na začatia konania, tak aj v prípade uplatnenia zmeny návrhu v už začatom konaní sa s týmto procesným úkonom spájajú významné procesné i hmotnoprávne účinky. Napríklad v zmysle ustanovenia § 402 ObchZ je takýmto hmotnoprávnym účinkom zastavenie plynutia premlčacej doby (spočívanie premlčania). Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom, kedy súdu došlo podanie - písomná zmena návrhu. Beh premlčacích a prekluzívnych lehôt sa preto ohľadne takto uplatnených práv zastavuje týmto dňom a nie napr. dňom, keď bolo rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu. Takéto účinky nastávajú aj v prípade, ak o viacerých zmenách návrhov, ktorými postupne navrhovateľ rozširuje pôvodný návrh rozhodne súd až neskôr jedným rozhodnutím, ako tomu bolo aj v danom prípade, pretože nečinnosť súdu v tomto smere nemôže byť z hľadiska účinkov takéhoto podania na ťarchu účastníka. Vo vzťahu k úrokom za poskytnutý úver, kapitalizované zmluvné úroky splatné za obdobie od 1.6.1998 do 31.5.1999 boli právnym predchodcom žalobcu uplatnené žalobným návrhom doručeným súdu dňa 17.8.1999, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 397 ObchZ. Rovnako naviac uplatnené kapitalizované zmluvné úroky oproti žalobnému návrhu splatné za obdobie od 1.6.1999 do 10.9.2001 boli právnym predchodcom žalobcu uplatnené podaním zo dňa 4.9.2001, ktoré bolo zmenou návrhu na začatie konania v zmysle ust. , doručeným súdu 20.9.2001, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby v zmysle ust. ObchZ. Taktiež naviac uplatnené kapitalizované zmluvné úroky oproti žalobnému návrhu splatné za obdobie od 11.9.2001 do 22.4.2003 boli právnym predchodcom žalobcu uplatnené podaním zo dňa 16.10.2003 doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.10.2003, teda pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka žalovanej, že uplatnené zmluvné úroky sú premlčané, je nedôvodná. Čo sa týka námietky žalovanej, že sporná pohľadávka je premlčaná s poukazom na ust. ObchZ, odvolací súd sa už s touto námietkou vysporiadal v rozhodnutí zo dňa 31.10.2017 č.k. - 424, že ust. nie je aplikovateľné na daný spor, pretože sa vzťahuje na prípady, ak sa nerozhodlo vo veci samej, avšak v danej veci sa rozhodlo vo veci samej rozsudkom, ktorý však nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie. Zároveň odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že uplynutím desiatich rokov, ktorými je premlčacia doba limitovaná, počas súdneho konania, stráca dlžník možnosť vzniesť námietku premlčania počas tohto konania, a to aj napriek tomu, že premlčacia doba už uplynula.

21. Žalovaná namietala, že sudca odignoroval jej podanie, odopretia plnenia ručiteľom v zmysle ust. , keď podľa nej sú jasné dôvody na uplatnenia odopretia plnenia ručiteľom a to oneskorené podanie žaloby vo vzťahu k omeškaným úrokom a poplatkom a rok vedené konanie bez záujmu, ktorú námietku odvolací súd posúdil ako nedôvodnú, nakoľko odvolateľka len zopakovala svoju argumentáciu, ktorou sa bránila na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odsekoch 29. a 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď jasne a výstižne odôvodnil, prečo podľa neho neboli splnené zákonné podmienky na odopretie plnenia ručiteľom, s ktorým záverom sa v plnom rozsahu stotožnil aj odvolací súd a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto otázke, ktorý záver odvolateľka žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila.

22. Žalovaná v doplnení odvolania zo dňa 18.03.2019 doručené súdu dňa 20.03.2019 namietala, že jej manželovi - pôvodne žalovanému v 1. rade vznikli preplatky na úrokov za roky 1996, 1997 a 1998 a teda podľa jej názoru došlo k zaplateniu celého úveru, čím odôvodňovala zrušenie rozsudku a zastavenie konania. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Nakoľko žalovaná v doplnení odvolania doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.3.2019, teda po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 16.5.2018, ktorý jej bol doručený 2.8.2018 a aj po uplynutí zákonnej 15 dňovej odvolacej lehoty na podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku, ktorý jej bol doručený 13.8.2018, doplnila ďalšie odvolacie dôvody, odvolací súd na tieto doplnené odvolacie dôvody v zmysle cit. ust. nemohol prihliadať.

23. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v

odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

24. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazovala žalovaná sú v celom rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a ani dopĺňacieho rozsudku. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalobca sú opodstatnené, a preto odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným rozsudkom podľa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

25. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

26. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Odvolací súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s , podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a v spojení s , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Žalobca sa podanou žalobou v zmysle jej pripustenej zmeny domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 20.878,73 eur (628.992,70 Sk) a po čiastočnom späťvzatí žaloby zostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie 18.179,97 eur. V prípade, ak bolo konanie aj sčasti zastavené z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, súd najskôr posúdi v zmysle ust. , ktorá strana procesne zastavila konanie a s prihliadnutím k tomuto záveru potom vyhodnotí v zmysle ust. celkovú otázku, v akom rozsahu bola tá ktorá strana úspešná. Vzhľadom k tomu, že čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 2.698,76 eur procesne zavinila žalovaná, keď dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo vyplatenie časti žalovaného nároku žalobcu v sume 2.698,76 eur po podaní žaloby na základe dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve pôvodného žalovaného v 1. rade, bolo nutné dovodiť, že v tejto časti treba pričítať úspech žalobcovi. Vždy platí, že kto procesne zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu. V zmysle ust. má žalobca vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu a žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne. Žalobe bolo vyhovené vo zvyšnej časti uplatneného nároku žalobcu v sume 18.179,97 eur, teda žalobca treba pričítať úspech aj v tejto časti V danom prípade súd teda dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, v dôsledku čoho odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100 % všetkých trov konania proti neúspešnej žalovanej (výrok II). Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne žalobcovi náhradu trov konania nepriznať ( ). Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrební zdôrazniť, že žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom nenamietala a teda nespochybnila záver súdu prvej inštancie, že nezistil žiadne dôvody hodné osobitné zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (262 ods. 2 ).

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v a Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.