Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-140-2023.pdf
PDF · 90.93 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/140/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: X. B., V.D. V. R. Q. X. B. X., W. Q. V. Š. XXXX/X, O., H.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanej: DIRECT PROPERTY, s. r. o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 52 537 137, práv. zast. BEATOW PARTNERS s. r. o., Panenská 23, Bratislava, IČO: 36 868 841, o zaplatenie 1.480,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, sp.zn. B1-25Cb/31/2021 zo dňa 9.6.2023 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, sp.zn. B1-25Cb/31/2021 zo dňa 9.6.2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.480,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.480,-EUR od 15.9.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR, a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia žalovanej sumy, pričom svoj nárok odvodil od skutočnosti, že žalovaná si ako objednávateľ objednala od žalobcu ako dodávateľa dodávku a montáž vnútorného futbalového ihriska Custom FUTBOX 3arena 18x9 m s miestom dodania telocvičňa na Jesenského 6, Bratislava v sume 17.900,-EUR bez DPH, t.j. 21.480,- EUR s DPH, pričom ako záloha mala byť zložená suma 10.000,-EUR. Na základe predmetnej objednávky žalobca vystavil a emailom zaslal žalovanej zálohovú faktúru, ktorú žalovaná uhradila. Žalobca v zmysle dohody dodal a zmontoval ihrisko. Žalobca uviedol, že žalovaná mala na základe faktúry č. 20200015VYF po montáži hneď v daný deň, t.j. 14.9.2020, uhradiť zvyšok dlžnej sumy, čo sa však nestalo. Z uvedeného dôvodu žalobca prišiel na miesto zhotovenia diela 16.9.2020 a chcel ihrisko rozmontovať, na základe čoho žalovaná doplatila sumu 10.000,-EUR. Keďže žalovaná žalobcovi neuhradila celú dlžnú sumu, t.j. neuhradila ešte 1.480,-EUR. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor. Žalovaná namietla žalobcom tvrdené skutočnosti a uviedla, že zhotovenie a dodanie diela bolo dohodnuté najneskôr do 6.9.2020, pričom žalobca na výzvy žalovanej dodal a zhotovil dielo až dňa 14.9.2020. Prevzatie a odovzdanie diela prebehlo dňa 16.9.2020, kedy žalovaná vytkla žalobcovi vady diela a žiadala odstrániť vady diela a súčasne vytkla žalobcovi neodovzdanie návodu na obsluhu, technickej dokumentácie a záručného listu. Medzi stranami bolo dohodnuté odstránenie vytýkaných nedostatkov do 18.9.2020 (okrem odovzdania technickej dokumentácie). Žalovaná uviedla, že žalobca odstránil len časť vytýkaných vád a dielo doposiaľ nie je plne funkčné. O odstránenie reklamovaných vád
žiadala listami žalovaná opakovane, na čo žalobca nereagoval, a preto má žalovaná za to, že nemohlo dôjsť k riadnemu prevzatiu diela, ktoré nie je funkčné, na základe čoho nevznikla žalovanej povinnosť doplatiť zvyšok ceny diela. 3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že sporným medzi stranami sporu je otázka nároku žalobcu na doplatenie zvyšku ceny diela z dôvodu vytknutia vád diela zo strany žalovanej. Žalovaná odmietala žalobcovi zaplatiť zvyšnú sumu 1.480,- EUR s poukazom na § 439 Obchodného zákonníka, pretože dielo má údajne vady. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Co/3/2009 zo dňa 23.9.2010 a konštatoval, že žalovaná nepreukázala naplnenie podmienok pre uplatnenie nároku podľa § 439 Obchodného zákonníka, a preto súd obranu žalovanej neakceptoval. Žalovaná nepreukázala ani uplatnenie nároku na zľavu z ceny diela u žalobcu. Súd nemal preukázanú existenciu vád, ani ich včasné uplatnenie, ani zodpovednosť žalobcu za vady a napokon ani neodstránenie vád žalobcom. Podľa preberacieho protokolu zo dňa 16.9.2020 (odhliadnuc od toho, že žalobca je podpísaný v zastúpení pánom P., čo žalobca namietal, pretože sa odovzdania diela zúčastnil osobne), vytkla žalovaná žalobcovi vady a technické nedostatky, ktoré mali byť odstránené do 18.9.2020. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná si zvolila spôsob odstránenia vád ich bezplatnou opravou. 4. Súd poukázal na žiadosť na odstránenie závad z 25.9.2020, kde žalovaná žalobcovi uviedla, že displej na treťom ihrisku je nefunkčný, sú nesprávne a vadne ukotvené panely prvého ihriska a napokon, že systém je naprogramovaný nesprávne. Žalovaná potvrdila odstránenie vád uvedených v preberacom protokole, a to v dohodnutý deň 18.9.2020. Na ďalšie údajné vady mal byť žalobca upozornený 21.9.2020 e-mailom a aj telefonicky s tým, že žalobca mal elektronicky potvrdiť termín odstránenia vád. Súdu ale neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dielo vykazovalo vady aj po 18.9.2020, že za tieto vady zodpovedá žalobca a že tento ich neodstránil. Ide len o nepodložené tvrdenia žalovanej, pričom je to práve žalovaná, ktorá má v tomto smere dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzuje priaznivé dôsledky pre seba. List žalovanej z 25.9.2020 je v tomto smere nepostačujúci. Súdu bola predložená elektronická komunikácia medzi stranami sporu, v rámci ktorej žalovaná žalobcovi e- mailom z 21.9.2020 oznámila, že na strednom ihrisku sa nedá nataviť mód Xx a prvé ihrisko sa posúva do strany. Nefunkčnosť displeja na treťom ihrisku nebola uvedená. Žalobca e-mailom z 21.9.2020 reagoval tak, že stredové ihrisko bolo testované a fungovalo, pričom navrhol riešenia a uviedol, že toto vyrieši. Potvrdil aj ukotvenie panela. V rámci súdneho sporu žalobca uviedol, že všetky vady boli odstránené, čo preukazoval aj komunikáciou s pánom Q. W. z 28.9.2020, ktorý potvrdil, že prvé ihrisko fungovalo a na zvyšných dvoch nebol hlásený nejaký problém. Zároveň žalobca predložil náhľad internetovej stránky žalovanej, na ktorej je uvedené, že sú prevádzkované tri plne elektronické ihriská pre moderný futbal s fotografiami hráčov na všetkých troch ihriskách. Za danej situácie bolo preto potrebné trvať na tom, že žalovaná má dôkazné bremeno a musí preukázať existenciu vád, čo podľa názoru súdu žalovaná neurobila a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Keďže nebolo preukázané inak, platí § 548 Obchodného zákonníka, a teda nárok na cenu diela vznikol žalobcovi vykonaním diela. Vykonanie diela žalobcom a jeho prevzatie žalovanou je dostatočne preukázané tým, že dielo je v užívaní - preberací protokol, náhľady z internetovej stránky žalovanej, komunikácia s pánom W.. Uvedené vylučuje tvrdenia žalovanej v liste z 25.9.2020 o tom, že dielo je nefunkčné a nie je spôsobilé plnohodnotného užívania. 5. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a uviedla, že žalobca síce dané dielo dodal a vykonal montáž, avšak nedošlo k jeho riadnemu ukončeniu, nakoľko má vady. Dané jednoznačne preukazuje preberací protokol zo dňa 16.9.2020, ktorý žalobca podpísal, a z ktorého vyplývajú vady diela, ktoré žalovaná zistila pri prevzatí diela (ďalej ako „Vady I“). Následne počas skúšobnej prevádzky, však žalovaná zistila ďalšie vady diela, na ktoré upozornila emailom aj telefonicky dňa 21.9.2020 a zároveň aj v následných výzvach zaslaných žalobcovi (ďalej ako „Vady II“). Žalobca prisľúbil odstránenie Vád I a zároveň aj odstránenie Vád II, čo potvrdzuje preberací protokol a emailová komunikácia z 21.9.2020. Žalobca nijakým spôsobom vytýkané Vady I a Vady II v prebiehajúcich rokovaniach a komunikáciách, a rovnako ani v konaní pred súdom nerozporoval. Zároveň žalovaná dodáva, že aj samotným spomínaným prísľubom odstránenia, či už Vád I, alebo Vád II, žalobca vady nerozporoval, ale naopak ich existenciu priznal. Žalobca odstránil len časť Vád I a na žiadosti o odstránenie zvyšnej časti Vád I a Vád II nereagoval a počas konania nijakým spôsobom nepreukázal, ako sa vysporiadal s týmito žiadosťami. Samotné tvrdenia, že dielo je plne funkčné, pretože žalovaná uverejnila fotodokumentáciu diela na internete a futbalový tréner tiež využívajúci dielo potvrdil, že využíva všetky tri ihriská, neznamená, že dielo je bez akýchkoľvek vád. K nesprávnemu právnemu posúdeniu uviedla, že dielo nie je riadne vykonané, žalovaná si splnila svoju povinnosť bezodkladne oznámiť vady diela a žalobca dané nenamietal a počas konania nijakým spôsobom výslovne nepoprel. Žalobca tak neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno. Taktiež sa žalovaná nestotožňuje so zhodnotením súdu, že nepreukázala naplnenie podmienok pre uplatnenie nároku podľa § 439 OBZ. Rovnako sa
nestotožňuje s konštatovaním, že súd nemá preukázanú existenciu vád, ani ich včasné uplatnenie, ani zodpovednosť žalobcu za vady a napokon ani neodstránenie vád žalobcom. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba zamieta. 6. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Je toho názoru, že dôkazné bremeno v súvislosti s existenciou vád leží na strane žalovanej, nakoľko sa na danú situáciu vzťahuje tzv. negatívna dôkazná teória. O to viac je nutné prihliadnuť na túto teóriu, nakoľko žalovaná vyvodzuje z existencie údajných vád pre seba priaznivé účinky. Žiadnym spôsobom však žalobcovi a ani súdu nepreukázala o aké vady sa jedná a či reálne existujú. Tvrdenie, že tieto vady vytkla telefonicky, prostredníctvom emailu, či listom, ktorý sa nedostal do sféry vplyvu žalobcu, nie sú podľa nás postačujúce. Vady, ktoré boli žalobcovi vytknute 18.9.2020 boli zo strany žalobcu odstránené, prípadne boli navrhnuté riešenia, ako to vyplýva aj z emailovej komunikácie, z komunikácie s p. W., ako aj z fotografii uverejnených na sociálnych sieťach žalovanej. Má za to, že žalovaná nemá právo na zľavu z ceny diela a ani na zadržiavanie časti ceny do času odstránenia vád. Vady diela, ktoré vo svojom odvolaní označuje ako Vady II, sú neexistujúce a žalovaná nepredložila jediný dôkaz, ktorý by potvrdzoval ich existenciu. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.2.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej a vyjadrením žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie proti rozsudku nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovanej dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. V prejednávanom spore nebolo sporné uzatvorenie ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako objednávateľom, na dodávku a montáž futbalového ihriska v sume 21 480,-EUR, z čoho bolo spolu 20 000,-EUR uhradených. Žalovaná odmietla žalobcovi zaplatiť zvyšnú sumu s poukazom na § 439 Obchodného zákonníka, pretože dielo má vady. 11. V predmetnej veci súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním dospel k správnym skutkovým zisteniam, že žalovaná svoje tvrdenia o vadách nepodložila žiadnymi relevantnými dôkazmi a takýmto dôkazom nie je ani tvrdenie žalovanej, že na ďalšie vady (na strednom ihrisku sa nedá nataviť mód Xx, prvé ihrisko sa posúva do strany) upozornila emailom aj telefonicky dňa 21.9.2020. Ako správne poukázal súd prvej inštancie, žalobca na vyššie uvedené emailom zo dňa 21.9.2020 reagoval tak, že tak, že stredové ihrisko bolo testované a fungovalo, navrhol riešenia a potvrdil ukotvenie panela. Všetky vady boli odstránené, čo preukázal komunikáciou s p. W. zo dňa 28.9.2020. Vady, ktoré boli žalobcovi vytknuté dňa 18.9.2020 v preberacom protokole boli odstránené, čo potvrdila aj žalovaná. Súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že žalovaná dielo fakticky ďalej užívala, keďže uvedené vyplývalo z komunikácie s p. W. a žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o nefunkčnosti diela. 12. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná pri reklamovaní vád nepreukázala existenciu vád diela, žalovaná si neuplatnila žiadne nároky z vád diela, vo vytknutí vád diela mailom zo dňa 21.9.2020 si nezvolila voľbu nároku a ani žalobcu neupozornila na svoj úmysel, že ak vady neodstráni, od zmluvy odstúpi. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, a teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela vykonaním diela a rovnako tak neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaná nemusela za zrealizované dielo uhradiť dohodnutú fakturovanú cenu.
13. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998; pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). 14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovanou. 15. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).