Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Cob-220-2019.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/220/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: APOLIS, a. s., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 46 414 614, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: Mgr. Marcel Drgon, advokát s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 173 565, o zaplatenie sumy 95.000,00 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 39Cb/53/2018-193 zo dňa 15.08.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 39Cb/53/2018-193 zo dňa 15.08.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 12.07.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 95.000,00 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 26.04.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus podľa § 269 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorej predmetom bolo vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi žalovaným a žalobcom pri vykonávaní obchodov. Jednostranným úkonom dňa 01.05.2013 žalovaný zrušil žalobcovi bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, pričom mu túto skutočnosť oznámil listom zo dňa 30.04.2013. V príčinnej súvislosti s týmto konaním u žalobcu došlo k zmareniu pôžičky od spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o. a tým aj k zmareniu Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. Následne bola voči žalobcovi zo strany P & P Invest, s.r.o. uplatnená v rozhodcovskom konaní zmluvná pokuta za neplnenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v dôsledku zmarenia obchodu. Žalobca vysporiadal vzájomné vzťahy so spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. dňa 03.02.2015 jednostranným započítaním svojej peňažnej pohľadávky voči pohľadávke spoločnosti P & P Invest, s.r.o., čo malo za následok vznik majetkovej ujmy u žalobcu vo výške 95.000,00 eur tým, že sa znížila hodnota majetku o hodnotu započítanej pohľadávky.
2. Žalovaný v rámci svojho prvého procesného úkonu vo vyjadrení k žalobe dňa zo 05.08.2019 vzniesol námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu, nakoľko podľa rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu sa má spor, v ktorom si žalobca uplatňuje predmetný nárok, prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní. Žalovaný zdôraznil, že žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nárok z porušenia Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus, ktorú so žalovaným uzatvoril dňa 26.04.2013. Žalovaný uviedol, že skutočnosť, že strany sporu uzatvorili dňa 26.04.2013 Zmluvu, ktorej obsah vyplýva zo žalobcom predloženého listinného dôkazu, nie je sporná. Poukázal na čl. IV bod 10 Zmluvy, v zmysle ktorého si strany sporu na návrh žalovaného ako podnikatelia dohodli rozhodcovskú doložku, podľa ktorej platí, že akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy, resp. akékoľvek
prípadné spory súvisiace so zmluvou alebo obchodom z nej vyplývajúcim, ktorých budú účastníkmi, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.
3. Súd prvej inštancie poukázal na § 5 ods. 1 CSP, § 6 ods. 1 a 2 CSP, § 7 ods. 1 a 2 CSP ako aj na čl. V bod 10. veta prvá Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013, z ktorého mal za preukázanú existenciu rozhodcovskej doložky dojednanej medzi stranami sporu, z ktorej vyplynulo, že akékoľvek prípadné spory vyplývajúce z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace so zmluvou alebo obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Súd prvej inštancie zdôraznil, že spor, predmetom ktorého je uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody vzniknutej v priamej príčinnej súvislosti so zrušením bežného účtu ako predmetu zmluvy je nepochybne sporom, ktorý so Zmluvou o ČSOB podnikateľskom konte Plus súvisí. Podľa súdu prvej inštancie existencia rozhodcovskej doložky, ktorá zakladá právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť predmetný spor je teda daná a nemožno konštatovať, že by obe strany sporu vyhlásili, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, nakoľko žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu vec prejednať a rozhodnúť práve s poukazom na existenciu rozhodcovskej doložky dojednanej medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie vyvodil, že prebiehajúci spor s poukazom na § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) môže byť tiež predmetom rozhodcovského konania, pričom z predložených listín vyplynulo, že konania na rozhodcovskom súde boli zastavené z dôvodu nezaplatenia poplatku, a teda nie z dôvodu, že by sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný uplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu včas a v konaní neboli tvrdené a preukázané dôvody podľa § 7 CSP, kedy by súd na uplatnenú námietku neprihliadol a spor prejednal, dospel tak k záveru, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, a preto postupoval podľa § 6 ods. 1 CSP a konanie zastavil.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že v danom prípade s poukazom na dôvod zastavenia konania dospel súd prvej inštancie k záveru, že zavinenie na zastavení konania nie je možné pripísať žiadnej zo strán sporu, a preto súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. d), g) a h) CSP. Uviedol, že dňa 03.02.2017 žalobou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie inicioval rozhodcovské konanie pod sp.zn. I/2017 a domáhal sa, aby rozhodcovský súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 135.000,00 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Toto konanie bolo zastavené uznesením č.k. I/2017-10 zo dňa 13.07.2017. Žalobou podanou dňa 12.07.2018 na Okresnom súde Bratislava I sa domáhal od súdu vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 95.000,00 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Toto konanie bolo uznesením č.k. 39Cb/53/2018-193 zo dňa 15.08.2019 zastavené. Dňa 13.07.2018 žalobca podal žalobu na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorou inicioval rozhodcovské konanie pod sp.zn. I/2018 a ktorou sa domáhal, aby rozhodcovský súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 95.000,00 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Toto konanie bolo zastavené uznesením č.k. I/2018-18 zo dňa 21.09.2018. Žalobca ozrejmil, že všetky uvedené konania majú rovnaký predmet konania, rovnakých účastníkov a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Zároveň poukázal na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorý mal právomoc podľa rozhodcovskej doložky daný spor prejednať a rozhodnúť, bol dňa 01.01.2019 zrušený. Procesnú námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu uplatnil žalovaný pred súdom dňa 05.08.2019, teda takmer sedem mesiacov po zrušení rozhodcovského súdu, ktorý už v tom čase danú právomoc zo zákona nemal. Táto právna skutočnosť má podľa žalobcu za následok z procesnoprávneho hľadiska zmenu právomoci súdu, ktorý má vo veci právomoc konať. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 51 ods. 4 ZRK, ktoré upravuje právomoc všeobecného súdu v prípadoch, keď dôjde k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu zriaďovateľom. Ako ďalej žalobca konštatoval, konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 39Cb/53/2018 v čase, keď Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie rozhodol uznesením stále prebiehalo, žaloba z titulu náhrady škody teda bola uplatnená aj na všeobecnom súde v predstihu. Navyše, v rozhodcovskom konaní bolo rozhodnuté uznesením, preto žalobca nemal nárok napadnúť rozhodnutie na všeobecnom súde podľa § 40 ZRK, nakoľko žalobou možno napadnúť len rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské uznesenie. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že procesná námietka žalovaného je v rozpore s osobitnou právnou úpravou, je preto
irelevantná a bola podaná účelovo, nakoľko advokát zastupoval banku, ktorá bola a stále je členom zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý tento súd zrušil. Žalobca dodal, že zrušenie rozhodcovského súdu je verejne dostupnou informáciou.
6. Ako ďalej žalobca uviedol, Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie konal v rozpore s platne uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou, v rozpore so ZRK a vydal ničotné rozhodnutie, keď pre toto rozhodcovské konanie nebol ustanovený rozhodcovský súd. Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, strany zmluvy si dohodli postup ustanovenia rozhodcu nasledovne: „... zmluvné strany súhlasia s tým, aby bol rozhodca menovaný Predsedom rozhodcovského súdu“. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská zmluva presne určila postup menovania rozhodcu inštitútom vybranej osoby. Zároveň poukázal na § 6 ods. 3 ZRK ako aj § 8 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. c) ZRK a zdôraznil, že poverenie vybranej osoby, ktorú si zmluvné strany dohodou stanovili má osobnú povahu a toto poverenie nie je možné delegovať na tretiu osobu, pričom vybranou osobou, ktorá ako jediná je oprávnená ustanoviť rozhodcu, je v tomto rozhodcovskom konaní fyzická osoba, a to predseda rozhodcovského súdu. Je preto neprípustné aby menovanie do funkcie rozhodcu uskutočnila iná než vybraná osoba, napríklad na podklade vnútorných predpisov rozhodcovského súdu (štatút SRS SBA, ČI. 6 ods. 6 udelené poverenie výkonom vybranej osoby tajomníkovi súdu, alebo iný pracovník súdu, prípade technické prostriedky súdu). Vnútorné predpisy rozhodcovského súdu nemôžu byť v rozpore s platne uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou a už vôbec nemôžu byť v rozpore s osobitným zákonom, konkrétne s § 6 ods. 3 a § 7 ods. 1 ZRK. Žalobca opätovne konštatoval, že nielen rozhodovanie musí byť v súlade so ZRK, ale aj rozhodovanie o menovaní a ustanovení rozhodcu do funkcie, a teda aj samotné kreovanie rozhodcovského súdu pre toto rozhodcovské konanie musí byt v súlade so zákonom. Ani z rozhodnutia o námietke na postup ustanovenia rozhodcu do funkcie zo dňa 20.09.2018 žalobcovi nebolo jasné, ako sa vo veci námietky rozhodlo, nakoľko výrok tohto rozhodnutia bol nejasný a nezrozumiteľný. Žalobca záverom konštatoval, že keďže pre rozhodcovské konanie sp.zn. I/2018 nebol ustálený a ustanovený Stály rozhodcovský súd, nebol rozhodcovský súd spôsobilý na riadne vedenie a priebeh rozhodcovského konania zákonným spôsobom, rozhodca, ktorý konal bol menovaný v rozpore s rozhodcovskou zmluvou a na podklade ničotného rozhodnutia. Rozhodcovské uznesenie sp.zn. I/2018-18 zo dňa 21.09.2018 vydané nezákonne ustanoveným rozhodcom, na podklade nulitného aktu, ktorým rozhodol o zastavení konania, je preto absolútne neplatné. Dodal, že v materiálnom právnom štáte nie je prípustné, aby si poškodený nemal ako a kde uplatniť proti škodcovi svoj nárok z titulu náhrady škody, preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Bratislave preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.07.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 95.000,00 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 39Cb/53/2018-193 zo dňa 15.08.2019 zastavil konanie s poukazom na skutočnosť, že žalovaný dňa 05.08.2019 v súlade s § 5 ods. 1 CSP vzniesol námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu, nakoľko v zmysle čl. IV bod 10 Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 26.04.2013: „Majiteľ Účtu a Banka sa v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov dohodli, že akékoľvek spory z právnych vzťahov vyplývajúcich z tejto Zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace s touto Zmluvou alebo týmto obchodom, ktorých účastníkmi budú zmluvné strany, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“)“. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný uplatnil námietku právomoci rozhodcovského súdu včas, v konaní zároveň neboli tvrdené ani preukázané dôvody podľa § 7 CSP, kedy by súd na uplatnenú námietku neprihliadol a spor prejednal, a preto dospel k záveru, že na základe existencie rozhodcovskej doložky dojednanej medzi stranami sporu má byť predmetný spor prejednaný a rozhodnutý Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.
9. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z Obchodného vestníka 1/2019 č. O000002 zo dňa 02.01.2019 vyplýva, že zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Slovenská banková asociácia zverejnil v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZRK oznámenie o zrušení ním zriadeného Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, a to dňom 01.01.2019. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania námietky nedostatku právomoci konajúceho súdu dňa 05.08.2019 zo strany žalovaného, stály rozhodcovský súd s právomocou predmetnú vec prejednať a rozhodnúť na základe dojednanej rozhodcovskej doložky bol zrušený.
10. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 51 ods. 4 ZRK, účinné od 01.01.2019, v zmysle ktorého ak zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zruší stály rozhodcovský súd, rozhodcovské konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom sa prerušujú dňom, ktorým zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b) v Obchodnom vestníku zverejnil zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, a zastavujú sa uplynutím troch mesiacov od tohto zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu. V dôsledku rozhodnutia zriaďovateľa o zrušení stáleho rozhodcovského súdu odo dňa zverejnenia jeho zrušenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom; zrušenie stáleho rozhodcovského súdu nemá vplyv na rozhodcovské rozsudky vydané týmto stálym rozhodcovským súdom pred jeho zrušením. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania podľa prvej vety zostávajú zachované, ak do troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podá účastník konania žalobu na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde alebo ak účastníci konania spoločným vyhlásením do zápisnice pred iným rozhodcovským súdom vyjadria súhlas, že rozhodcovské konanie neskončené pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom bude ďalej prebiehať pred týmto iným rozhodcovským súdom podľa jeho pravidiel a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doba trvania rozhodcovského konania podľa prvej vety, ktorého účastníci využili postup podľa tretej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby.
11. Z uvedeného vyplýva, že účastníkovi rozhodcovského konania podaním žaloby na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde do troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu účinky podaného návrhu zostávajú zachované. V danom prípade však v čase prebiehajúceho rozhodcovského konania vedeného pod sp.zn. I/2018 zároveň prebiehalo konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 39Cb/53/2018 na základe žaloby žalobcu podanej na súd prvej inštancie dňa 12.07.2018. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu až dňa 05.08.2019, teda viac ako 8 mesiacov po zrušení Stáleho rozhodcovského súdu oprávneného vo veci konať na základe dojednanej rozhodcovskej doložky, čím by vzhľadom na trojmesačnú lehotu na podanie žaloby na všeobecný súd v rámci zachovania účinkov návrhu prišiel žalobca pri zastavení konania na základe takejto námietky o možnosť domáhať sa svojich práv v prebiehajúcom konaní na všeobecnom súde. Podľa názoru odvolacieho súdu preto možno výkladom právnej normy priznať rovnaké účinky už prebiehajúcemu konaniu vedenému na súde prvej inštancie pod sp.zn. 39Cb/53/2018, a to aj napriek žalobe podanej na všeobecný súd skôr, ako došlo k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko súčasná právna úprava osobitne takúto situáciu neupravuje.
12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
13. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
14. So zreteľom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 380 ods. 2 CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, a to s ohľadom na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorého právomoc vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní bola medzi stranami sporu dojednaná v čl. IV bod 10 Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus, bol zrušený dňa 01.01.2019. V novom rozhodnutí o veci zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).