Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Brídzikovou v spore žalobcu: APOLIS, a.s., so sídlom Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 46 414 614, proti žalovanému: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Mgr. Marcel Drgon, advokát, s.r.o., so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, IČO: 51 173 565, o zaplatenie 95.000,- EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súd dňa 12.07.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 95.000,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že v dôsledku zrušenia bežného účtu č. 4015034340/7500 žalovaným nemohol žalobca splniť svoje zmluvné záväzky voči tretím osobám a vznikla mu tým škoda. Žalobca uviedol, že podstatná je tá skutočnosť, že ak by nedošlo k zrušeniu bežného účtu žalobcu žalovaným, obchod by reálne prebehol a nedošlo by k vzniku škody. Žalobca uviedol, že dňa 26.04.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus, predmetom ktorej bolo vedenie bežného účtu a úprava vzájomných vzťahov medzi žalovaným a žalobcom pri vykonávaní obchodov. V zmysle čl. I bod 1 veta prvá zmluvy sa žalovaný zaviazal viesť pre žalobcu ako majiteľa bežný účet č. 4015034340/7500 v mene EUR. Poukázal na to, že sa strany výslovne dohodli, že číslo účtu č. 4015034340/7500, ku ktorému bola vypovedaná Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus podľa príslušného ustanovenia platných VOP ČSOB, ostáva naďalej zachované v tomto zmluvnom vzťahu. Žalobca mal za to, že žalovaný aj napriek platne uzatvorenej zmluve, porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď žalobcovi bezdôvodne, jednostranným úkonom dňa 01.05.2013 zrušil bežný účet č. 4015034340/7500. Túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 30.04.2013. Žalobca poukázal na to, že štyri dni pred zrušením bežného účtu, vo výpovednej lehote, dňa 26.04.2013 uzatvoril so žalovaným novú Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus. Žalobca mal za to, že vo výpovednej lehote splnil všetky podmienky dané žalovaným na riadne vedenie a zachovanie účtu č. 4015034340/7500, teda vyrovnal debet na účte a uzatvoril k tomuto účtu novú Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus. Žalobca ďalej poukázal na to, že nemal v rozhodnom období vedený bežný účet v žiadnom inom peňažnom ústave. Po podaní sťažnosti žalobcom, žalovaný preveril dané skutočnosti a dospel k záveru, že došlo k pochybeniu, k porušeniu zmluvných povinností a ku dňu 31.05.2013 žalobcovi znovuotvoril účet č. 4015034340/7500. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 24.04.2013 uzatvoril ako dlžník so spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. ako veriteľom Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 500.000,- EUR na bežný účet žalobcu č. 4015034340/7500, v termíne najneskôr do 05.05.2013.

Účelom pôžičky bolo výlučne financovať kúpu nehnuteľnosti. Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013 sa žalobca ako budúci kupujúci zaviazal od budúceho predávajúceho spoločnosti P & P Invest, s.r.o. nadobudnúť vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti. V zmysle čl. III bodu 3.2 budúcej kúpnej zmluvy sa dohodlo poskytnutie zálohy vo výške 500.000,- EUR v prospech budúceho predávajúceho, v lehote najneskôr do 25.05.2013. Pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti vyplatenia zálohy bola podľa čl. III bod 3.4 budúcej kúpnej zmluvy dohodnutá medzi stranami zmluvná pokuta vo výške 95.000,- EUR. Žalobca mal za to, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným, tým, že bez akéhokoľvek dôvodu žalobcovi zrušil bežný účet č. 4015034340/7500 k 01.05.2013, s poukazom na skutočnosť, že do 05.05.2013 malo byť na tento účet žalobcu plnené z titulu Zmluvy o pôžičke, došlo k zmareniu Zmluvy o pôžičke a k zmareniu čerpania pôžičky. Žalobca bol nútený zrušenie účtu oznámiť spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o.. Dôvera medzi žalobcom a spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. bola zrušením účtu č. 4015034340/7500 spochybnená do tej miery, že došlo k odstúpeniu a nesplneniu Zmluvy o pôžičke, porušenie zmluvy bolo tak zásadné, že došlo k nemožnosti plnenia. Obchodný partner ALPHA Finance, s.r.o. okrem zásadnej okolnosti, mať medzi sebou dôveru, zdôvodnil svoje konanie aj tým, že sám dlžník určil neexistujúce miesto plnenia, čím sa plnenie zmluvy stalo nemožným. Práve skutočnosť zrušenia bežného účtu žalobcovi bankou, považoval obchodný partner za podstatné porušenie zmluvy. Žalobca uviedol, že mal snahu riešiť vzniknutú situáciu u obchodného partnera, ktorého požiadal o náhradné plnenie na číslo účtu 4016218360/7500, čo však obchodný partner neakceptoval. V takejto situácii bolo už bezpredmetné, že bežný účet č. 4015034340/7500 bol žalovaným opätovne otvorený k 31.05.2013. Žalobca ďalej uviedol, že plnenie zmluvných povinností vyplývajúcich žalobcovi zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a to zaplatenie zálohy podľa čl. III bod 3.2 do 25.05.2013 bolo vzhľadom na uvedené ohrozené. Zmarenie pôžičky, ako aj ohrozenie plnenia zmluvných povinností zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nastali z dôvodu zrušenia bežného účtu žalovaným žalobcovi, porušením zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkového vzťahu zo Zmluvy o ČSOB Podnikateľskom konte Plus z 26.04.2013. Budúci predávajúci P & P Invest, s.r.o. dňa 20.05.2013 písomne vyzval žalobcu na úhradu zálohy kúpnej ceny vo výške 500.000,- EUR. Dňa 05.07.2013 budúci predávajúci písomne odstúpil od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, písomnosť bola žalobcovi doručená dňa 12.07.2013. Žalobca mal za to, že následkom porušenia zmluvných povinností žalovaným, vyplývajúcich zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus z 26.04.2013, keď jednostranne a bez dôvodu zrušil žalobcovi účet č. 4015034340/7500, bolo zmarenie pôžičky a zmarenie Zmluvy o pôžičke a zmarenie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013. Voči žalobcovi bola spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. uplatnená zmluvná pokuta listom zo dňa 15.06.2013, doručeným žalobcovi dňa 17.06.2013. Dňa 30.06.2013 budúci predávajúci vyzval žalobcu písomne na úhradu zmluvnej pokuty. Nakoľko žalobca zmluvnú pokutu neuhradil, spoločnosť P & P Invest, s.r.o. podala na Stálom rozhodcovskom súde pri FKPB dňa 04.03.2014 žalobu na žalobcu o zaplatenie pohľadávky vo výške 95.000,- EUR s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že pod ťarchou všetkých okolností a skutočnosti rozhodcovského konania, najmä z dôvodu, že v rozhodnom čase existovala reálna hrozba výkonu rozhodcovského rozhodnutia na majetok žalobcu, žalobca sa rozhodol, že situáciu vyrieši vysporiadaním vzájomných záväzkov so spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. a dňa 03.02.2015 jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok podľa a nasl. započítal svoju peňažnú pohľadávku voči pohľadávke spoločnosti P & P Invest, s.r.o.. Skutočnosť započítania vzájomných pohľadávok mala za následok zánik vymáhaného nároku uplatňovaného žalobou na Stálom rozhodcovskom súde pri FKPB a vznik majetkovej ujmy u žalobcu tým, že sa znížila hodnota majetku žalobcu o hodnotu započítanej pohľadávky. Žalobca uviedol, že mal snahu predísť vzniku škody, sťažnosťou zo dňa 17.05.2013 sa u žalovaného domáhal nápravy a dňa 07.10.2013 písomne upozornil žalovaného na možný vznik škody. Žalobca si splnil aj oznamovaciu povinnosť voči svojim obchodným partnerom, v rámci všeobecnej prevenčnej povinnosti predchádzať škodám a informoval partnerov o vzniknutých prekážkach a hrozbe porušenia zmluvných povinností v príčinnej súvislosti so zrušením bežného účtu. Žalobca si tiež uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy žalovanému na plnenie dňa 07.04.2015, žalovaný tak bol od 08.04.2015 v omeškaní s plnením svojho záväzku. Žalobca mal za to, že porušenie právnej povinnosti žalovaným bolo preukázané tým, že žalovaný sa zmluvne zaviazal pre žalobcu viesť bežný účet č. 4015034340/7500 a aj napriek tejto zmluvnej povinnosti účet žalobcovi dňa 01.05.2013 zrušil. Žalobcovi tak vznikla majetková ujma, keď zápočtom zo dňa 03.02.2015 započítal svoju peňažnú pohľadávku (z titulu odplaty za postúpenie pohľadávky) voči pohľadávke P & P Invest, s.r.o. (z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) a uvedená okolnosť mala za následok reálne zmenšenie majetku žalobcu o sumu 95.000,- EUR. K príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a ujmou na strane žalobcu, žalobca poukázal na to, že následkom, ktorý nastal v dôsledku konania žalovaného - zrušenia bežného účtu č. 4015034340/7500, bolo zmarenie obchodu

znemožnením plnenia/zmarenia pôžičky na zrušený účet žalobcu, čo následne znemožnilo žalobcovi plniť zmluvné povinnosti voči tretej osobe, v dôsledku čoho došlo k uplatneniu zmluvnej pokuty voči žalobcovi a vzniku škody. Žalobca mal za to, že pre zmarenie obchodu bola vecne a skutkovo podstatná skutočnosť zrušenia bežného účtu žalovaným, zrušenie bežného účtu tak bezprostredne predchádzalo a vyvolalo následok zmarenia obchodu. Táto jedna a konkrétna skutočnosť ako príčina (zrušenie bežného účtu) vyvolala ďalšie javy ako následky, ktoré viedli k vzniku škody. Ak by nedošlo k zrušeniu bežného účtu žalobcu žalovaným, obchod by reálne prebehol a zmluvná pokuta voči žalobcovi by nebola uplatnená a nedošlo by k vzniku škody. Práve v dôsledku zrušenia bežného účtu č. 4015034340/7500 žalovaným, nemohol žalobca splniť svoje zmluvné záväzky voči tretím osobám a vznikla mu tým škoda. Ak by nedošlo k zrušeniu bežného účtu žalovaným, obchod by reálne prebehol a nedošlo by k vzniku škody. Žalobca uviedol, že žalovaný porušil nielen zmluvný záväzok viesť pre žalobcu bežný účet, ale aj zákonné ustanovenia a o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 05.08.2019. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednať a rozhodnúť s poukazom na skutočnosť, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013 si dojednali rozhodcovskú doložku (čl. IV bod 10 zmluvy), podľa ktorej akékoľvek prípadné spory z právnych vzťahov vyplývajúcich zo zmluvy, resp. akékoľvek prípadné spory súvisiace so zmluvou alebo obchodom z nej vyplývajúcim, ktorých budú účastníkmi, budú predložené na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu v Bratislave (ďalej tiež len ako „rozhodcovský súd“). Vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom žalobou žalovaný uviedol, že tento v celom rozsahu popiera. Žalovaný uviedol, že v danom prípade by premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody začala plynúť dňa 17.06.2013 a s poukazom na by uplynula dňa 17.06.2017. Nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 12.07.2018, namietol žalovaný premlčanie žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný ďalej v rámci procesnej obrany v konaní považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal vznik škody a že medzi namietaným porušení povinností žalovaného a škodou, ktorú si žalobca uplatnil, absentuje príčinná súvislosť. Žalovaný uviedol, že žalobca mal u žalovaného na základe zmluvy zo dňa 03.01.2012 vedený podnikateľský účet č. 4015034340/7500. Z dôvodov, že žalobcov zostatok na účte bol dlhodobo v debete a účet nebol využívaný, bola zo strany žalovaného dňa 11.02.2013 táto zmluva oprávnene vypovedaná s tým, že výpovedná doba začala plynúť dňa 01.03.2013 a uplynula by 30.04.2013. Dňa 26.04.2013 žalobca požiadal o uzatvorenie novej zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus a obnovenie čísla bežného účtu. Tejto žiadosti žalovaný vyhovel a uzatvoril so žalobcom zmluvu dňa 26.04.2013. Žalovaný poukázal na to, že súčasne mal u žalovaného v čase rozhodujúcom pre poskytnutie pôžičky, t. j. od 01.05.2013 do 05.05.2013, zo strany žalovaného naďalej vedený aj iný podnikateľský účet s číslom 4016218360/7500, ktorý bol aj po 30.04.2013 zo strany žalovaného vedený a na ktorý žalobca mohol prijímať platby a platby z neho aj realizovať. Žalovaný mal za to, že keď žalobca si podnikateľský účet č. 4015034340/7500 dohodol dňa 24.04.2013 ako platobné miesto, nemohol v tento deň vedieť, že tento účet bude po 30.04.2013 naďalej existovať a súčasne mal vedomosť, že zmluva o jeho vedení bola vypovedaná. Žalobca by si tak dohodol poskytnutie pôžičky na účet, o ktorom vedel, že o šesť dní prestane existovať. Žalovaný uviedol, že účet č. 4015034340/7500 bol k 30.04.2013 žalovaným zrušený omylom, informácia, že má byť k 01.05.2013 obnovený podľa zmluvy nebola včas zavedená do informačného systému žalovaného a tento postupoval automaticky v súlade s vypovedacím procesom predchádzajúcej zmluvy zo dňa 03.01.2012 na základe výpovede zo dňa 11.02.2013. Zrušenie účtu bolo v rámci tohto procesu nesprávne vykonané ku dňu 30.04.2013 a náprava bola zjednaná až po sťažnosti žalobcu z 17.05.2013, a to ku dňu 31.05.2013. Zostatok na účte č. 4015034340/7500 bol ku dňu 30.04.2013 vo výške 7,88 EUR a o mylnom zrušení bol žalobca informovaný listom, ktorý žalobca obdržal dňa 06.05.2013. Spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. tak v lehote, ktorú si so žalobcom dojednala, na dohodnutý účet č. 4015034340/7500 pôžičku neposkytla ani v čase, kedy účet nepochybne existoval a takýto pokus sa neuskutočnil ani v období, v ktorom žalobca nemohol mať o mylnom zrušení účtu k 30.04.2013 vedomosť, teda od 01.05.2013 do 05.05.2013. Žalovaný mal za to, že list žalobcu zo dňa 02.05.2013, ktorým spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. vyzýval na náhradné plnenie pôžičky na účet 4016218360/7500 je antedatovaným falzom, pretože o zrušení účtu č. 4015034340/7500 v tom čase ešte žalobca nemohol mať vedomosť, teda v období od 26.04.2013 do 06.05.2013 mohol dôvodne predpokladať, že účet č. 4015034340/7500 bude po 01.05.2013 obnovený a nemohol mať žiaden dôvod písať list so žiadosťou o náhradné plnenie pôžičky na iný účet. Žalovaný tak mal za to, že nesplnenie zmluvy o pôžičke spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. tak bolo okolnosťou, ktorá pretrhla príčinnú súvislosť medzi mylným zrušením účtu č. 4015034340/7500 k 30.04.2013

žalovaným a akoukoľvek žalobcom uplatnenou škodou. Žalovaný ďalej uviedol, že platí, že číslo účtu v banke nie je takým špecifickým platobným miestom, ktoré by akémukoľvek poskytovateľovi pôžičky bránilo túto poskytnúť dlžníkovi na iný účet. Ak by teda aj poskytovateľ pôžičky bol vyzvaný na plnenie na iný účet žalobcu, odmietnutie takéhoto plnenia je podľa žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a rovnako by išlo o takú skutkovú okolnosť, ktorá je sama o sebe spôsobilá pretrhnúť príčinnú súvislosť medzi zrušením účtu a žalobcom v konaní uplatňovanou domnelou škodou. Žalobca tiež odvodzoval tvrdenú škodu z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu tretiemu subjektu, ktorú by inak nebol povinný platiť, nebyť zrušenia účtu č. 4015034340/7500 v období od 01.05.2013 do 05.05.2013. Táto skutková okolnosť bola podľa žalovaného tiež skutkovou okolnosťou, ktorá je tiež sama o sebe spôsobilá pretrhnúť príčinnú súvislosť medzi zrušením účtu a vznikom takejto škody; žalobca mal byť, pokiaľ by sa správal ako starostlivý hospodár, schopný uhradiť svoje záväzky z obchodného styku bez ohľadu na prípadné zrušenie jedného zo svojich, v tom čase viacerých, účtov. Žalovaný mal za to, že škodu si tak žalobca spôsobil sám neplnením svojich záväzkov a nie z dôvodu, že mu žalovaný v období od 01.05.2013 do 05.05.2013 omylom neviedol jeden z jeho bežných účtov. Žalovaný poukázal na to, že z dokladu o zápočte predloženého žalobcom nie je zrejmé, akú pohľadávku voči svojmu veriteľovi započítal, v akej hodnote a z akého právneho titulu a tak nepreukázal, že mu škoda vôbec vznikla.

4. Uznesením č.k. - 193 zo dňa 15.08.2019 súd konanie zastavil s poukazom na v znení neskorších predpisov („CSP“), proti ktorému žalobca podal odvolanie.

5. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. - 252 zo dňa 28.04.2020 uznesenie tunajšieho súdu č.k. - 193 zo dňa 15.08.2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že súd prvej inštancie vec opätovne prejedná, a to s ohľadom na skutočnosť, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, ktorého právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola medzi stranami sporu dojednaná v čl. IV bod 10 Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus, bol zrušený dňa 01.01.2019.

6. Podaniami doručenými súdu dňa 02.07.2020 a dňa 26.07.2021 žalobca zotrval na podanej žalobe. Vo vzťahu k žalovaným uplatnenej námietke nedostatku právomoci súdu spor prejednať a rozhodnúť s poukazom na dojednanú rozhodcovskú doložku žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. - 252 zo dňa 28.04.2020 a uviedol, že zastavením predmetného konania na základe námietky žalovaného by žalobca prišiel o možnosť domáhať sa svojich práv pred súdom natrvalo, došlo by k odňatiu práva obrátiť sa na všeobecný súd a k odmietnutiu spravodlivosti. K žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobca poukázal na to, že žalobca dňa 03.02.2017 uplatnil žalobou na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie svoje právo prvýkrát pred súdom a inicioval rozhodcovské konanie, toto konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 13.07.2017 a vo veci samej rozhodnuté nebolo. Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 12.07.2018 sa žalobca domáhal svojho práva druhýkrát. Žalobca tiež dňa 13.07.2018 podal žalobu na rozhodcovský súd a uplatnil si dané právo tretíkrát. Toto rozhodcovské konanie prebiehalo súbežne s konaním pred všeobecným súdom, ktoré bolo žalobcom iniciované skôr. Rozhodcovské konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 21.09.2018, vo veci samej rozhodnuté nebolo. Žalobca mal za to, že premlčacia doba prestala plynúť od 03.02.2017 do 13.07.2017, kedy žalobca uplatnil svoje právo na súde prvýkrát. Následne premlčacia doba začala plynúť od 13.07.2017 do 12.07.2018, kedy žalobca uplatnil svoje právo na súde druhýkrát. Ak teda premlčacia doba začala plynúť dňa 17.06.2013 a uplynula dňa 17.06.2017, žalobca si prvýkrát uplatnil svoje právo dňa 03.02.2017. Od tohto momentu premlčacia doba neplynula a začala opätovne plynúť dňa 13.07.2017. Uplatnením práva na súde druhýkrát premlčacia doba prestala plynúť dňa 12.07.2018 a neplynie doposiaľ. Žalobca poukázal na ustanovenie v spojení s s tým, že nie je medzi stranami sporné, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa 17.06.2013. Žalobca ďalej poukázal na , ktorý predlžuje premlčaciu lehotu o jeden rok navyše pre prípady, kedy konanie síce bolo zastavené bez vydania rozhodnutia vo veci samej, ale toto rozhodnutie padne po uplynutí premlčacej doby. Žalobca tak považoval námietku premlčania žalobou uplatneného nároku za nedôvodnú. Žalobca ďalej uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vypovedal zmluvu zo dňa 03.01.2012 oprávnene, nie je sporná ani výpovedná doba, ktorá začala plynúť dňa 01.03.2013 a uplynula by 30.04.2013, avšak táto nikdy účinne neuplynula, nakoľko žalobca splnil všetky požadované podmienky na to, aby žalovaný pre žalobcu ďalej riadne viedol účet č. 4015034340/7500 a aby tento účet naďalej existoval. Žalobca zdôraznil, že obchodné zmluvy, napríklad aj zmluvu o pôžičke uzatvorenú so spoločnosťou ALPHA

Finance, s.r.o., mal viazané na plnenia na účet č. 4015034340/7500, a nie na účet č. 4016218360/7500. Uvedenie čísla účtu v zmluve je zákonnou povinnosťou určiť miesto plnenia. Poukázal na to, že účet č. 4016218360/7500 nebol klasickým podnikateľským účtom ale sporiacim produktom, teda účelovo sporiacim účtom a nie bežným účtom. Sporiaci účet má výrazne obmedzenú možnosť disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a všeobecné podmienky k tomuto účtu boli úplne odlišné od bežného podnikateľského účtu. Žalobca poukázal na to, že mal snahu riešiť vzniknutú situáciu u obchodného partnera ALPHA Finance, s.r.o., ktorého požiadal o náhradné plnenie na účet č. 4016218360/7500, čo obchodný partner neakceptoval a odmietol, žalobca navrhol aj otvorenie nového účtu v inej banke, na čo obchodný partner vôbec nereagoval. Obchodné vzťahy a vzájomná dôvera boli natoľko narušené, že žalobcovi sa nepodarilo zjednať nápravu tohto stavu. Žalobca považoval v takejto situácii za bezpredmetné, že bežný účet č. 4015034340/7500 bol žalovaným opätovne otvorený dňa 31.05.2013. Už pri rokovaniach priamo na pobočke žalovaného koncom marca 2013 bol žalobca informovaný o tom, že po splnení podmienok a podpise novej zmluvy o podnikateľskom účte sa automaticky v systéme žalovaného zruší výpovedná lehota a účet č. 4015034340/7500 bude zachovaný a naďalej bude riadne vedený. Zmluva o pôžičke nadobudla účinnosť dňa 24.04.2013 a poskytnutie plnenia bolo dojednané na účet žalobcu č. 4015034340/7500 v termíne najneskôr do 05.05.2013. Žalobca považoval z úplne irelevantné, kedy si ako miesto plnenia zo zmluvy o pôžičke dohodol účet č. 4015034340/7500, ktorý bol vo výpovednej lehote, nakoľko už v tom čase vedel o podmienkach zachovania tohto bežného účtu a mal šesť dní na to, aby so žalovaným urovnal podmienky novej zmluvy a zachoval bežný účet, čo aj urobil. Žalobca uviedol, že fakticky už dňa 02.05.2013 vedel, že účet je zrušený a následne sa táto skutočnosť potvrdila ešte aj dňa 06.05.2013. Žalobca uviedol, že už dňa 02.05.2013 mu banka odmietla zrealizovať vklad na účet č. 4015034340/7500, pričom dôvodom odmietnutia bola tá skutočnosť, že daný účet bol zrušený. Nemožnosť plnenia zmluvy o pôžičke na účet č. 4015034340/7500 si žalobca nespôsobil sám, nemal totiž možnosť ovplyvňovať rozhodnutia tretích osôb (veriteľa ani žalovaného). Neplnenie zmluvy o pôžičke tak nemôže byť tou skutkovou okolnosťou, ktorá by pretrhla príčinnú súvislosť medzi zrušením účtu a uplatňovanou škodou. Neplnenie zmluvy o pôžičke je len jednou zo skutkových okolností (reťazenie skutkových okolností), ktoré v príčinnej súvislosti spôsobili vznik škody u žalobcu. Poukázal na to, že po zrušení účtu č. 4015034340/7500 veriteľ ALPHA Finance, s.r.o. u žalobcu vnímal významne zvýšené kreditné riziko poskytnutia pôžičky. Za takýchto okolností by odmietnutie náhradného plnenia na iný účet, nenapĺňalo zákonné podmienky rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko za zrušenie účtu, teda konanie žalovaného, veriteľ nemôže. Škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje úbytok majetku žalobcu o hodnotu započítania pohľadávky s uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 95.000,- EUR. K uplatneniu zmluvnej pokuty došlo bezprostredne v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvy žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že v postupnom slede jednotlivých udalostí tak, ako ich opisuje žalobca v žalobe, je každá udalosť - príčina, niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho), Každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu, udalosti. Tento sled udalostí (reťazenie javov) je vyvolaný v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením zmluvy žalovaným, vyvolaný zrušením účtu č. 4015034340/7500. Žalobca poukázal na to, že ak by k porušeniu zmluvy zo strany žalovaného, a teda k zrušeniu účtu č. 4015034340/7500 nedošlo, nedošlo by ani k reťazeniu udalostí, ktoré viedli k vzniku škody a Zmluva o pôžičke by sa riadne plnila. Žalobca mal za to, že k vzniku škody nedošlo z dôvodu omeškania veriteľa z titulu Zmluvy o pôžičke, ani z dôvodu nezodpovedného konania za neplnenie zmluvných povinností medzi žalobcom a P & P Invest, ale k vzniku škody došlo práve z dôvodu porušenia Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013 žalovaným a zrušením účtu č. 4015034340/7500.

7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril v duplike, v ktorej uviedol, že žalobca mohol podať žalobu na všeobecný súd až po zániku príslušného dohodnutého rozhodcovského súdu, t. j. 01.01.2019, ak tak urobil už pred týmto časom, nemôže mať jeho podanie v prípade, ak sa voči nemu žalovaný bráni námietkou nedostatku právomoci, pred týmto dátumom hmotnoprávne účinky riadne podanej žaloby, resp. rozhodcovskej žaloby. Žalovaný mal za to, že žalobca mal v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov („ZRK“) podať žalobu na súd v čase od 02.01.2019 do 02.03.2019 a každý iný výklad neadekvátne porušuje práva žalovaného, hoci práva žalobcu podať žalobu na súd v súlade s ZRK neboli nikdy nijako dotknuté a nikto mu ich neuprel. Žalovaný uviedol, že žalobca o právomoci rozhodcovského súdu a nedostatku právomoci všeobecného súdu dobre vedel a hoci rozhodcovský súd rozhodcovské žaloby v danej veci prejednával až do okamihu, kým konania neboli zastavené pre procesné pochybenia žalobcu, a teda sám žaloba svojou nečinnosťou v rozhodcovských konaniach spôsobil, že mu nemôžu byť zachované ich účinky

žalobou na všeobecný súd v tomto konaní. K otázke premlčania žalobou uplatneného nároku žalovaný odkázal na s tým, že je pravdou, že podľa sa v takýchto prípadoch premlčacia lehota predlžuje tak, že ak už uplynula (17.06.2017), neskončí sa skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo rozhodcovské konanie. Podľa žalovaného však treba zohľadniť to, že žalobca rozhodcovské žaloby podával zjavne špekulatívne, teda v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a obe konania boli zastavené pre nezaplatenie poplatku. Preto je podľa žalovaného otázkou, či je doslovná aplikácia namieste, a či je namieste v prípadoch oboch rozhodcovských žalôb a či im obom umožňuje priznať hmotnoprávne dôsledky prerušenia plynutia premlčacej lehoty a jej predĺženia o aspoň jeden rok. Žalobca žalobu na súd nepodal ani ako žalobu podľa ZRK, ktorou mu mohli byť zachované účinky predchádzajúcich rozhodcovských konaní, čo do prerušenia premlčacej doby podľa a nepodal ju ani ako novú žalobu po 01.01.2019, kedy po zániku príslušného rozhodcovského súdu vznikla právomoc všeobecného súdu spor prejednať. Poukázal na to, že strany sporu zhodne uvádzajú, že premlčanie začalo plynúť dňa 17.06.2013, a teda aj pri zohľadnení , domnelý nárok žalobcu by sa premlčal buď17.06.2017 alebo rok po skončení prvého rozhodcovského konania - 13.08.2018, nepochybne však najneskôr dňa 21.09.2019, teda jeden rok po zastavení druhého rozhodcovského konania. Je podľa žalovaného neprípustné, aby v danej veci pre špekulatívne správanie žalobcu v zjavnom rozpore s rovnováhou procesných práv oboch strán sporu, ak by súd žalobe podanej na všeobecný súd pred zánikom príslušného dojednaného rozhodcovského súdu priznal také hmotnoprávne účinky, čo sa týka pretrhnutia premlčania, ako by mala rozhodcovská žaloba podaná pred jej uplynutím na príslušný rozhodcovský súd. Žalovaný uviedol, že túto vadu žaloby si v tomto konaní privodil sám žalobca a nemožno ju pripísať na ťarchu žalovaného. Žalovaný mal za to, že taký extenzívny výklad, ktorý bez opory v zákone prizná rovnaké účinky žalobe podanej na všeobecný súd, ako má rozhodcovská žaloba podaná na príslušný dohodnutý rozhodcovský súd, je nezákonný a neprípustný. K veci samej žalovaný uviedol, že sa žalobca o zrušení účtu č. 4015034340/7500 dozvedel až z oznámenia žalovaného, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 06.05.2013. Doklady predložené žalobcom k replike nie sú potvrdeniami banky ani výpismi z účtu, ktoré by boli žalobcovi k dispozícii v dňoch 02. alebo 06.05.2013, ale ide o interné záznamy žalovaného z informačného systému, ktorými v prvom rozhodcovskom konaní banka dokazovala, ako funguje systém zberného účtu v prípade, ak niekto poukazuje peniaze na neexistujúci účet a preukazovala tak, že žalobcovi na tento účet nikto nič v inkriminovanom období nepoukázal. Tieto dva záznamy boli jediné u žalovaného, kedy sa v inkriminovanom období na nejaké zrušené účty pokúšal niečo poukázať. Ani v jednom z týchto dokladov nejde o neexistujúci účet č. 4015034340/7500. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že by jeho veriteľ, spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o., počas dohodnutej doby poskytnutia pôžičky, poslal žalobcovi akékoľvek peňažné prostriedky, nieto ešte pôžičku vo výške dohodnutej v zmluve o pôžičke. Poukázal na to, že v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve platí, že žalobca mal mať na uhradenie časti kúpnej ceny, mimo pôžičky od spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o., vlastné zdroje vo výške 200.000,- EUR.

8. Žalovaný sa k veci vyjadril ďalej podaním doručeným súdu dňa 02.11.2021, v rámci ktorého sa odvolal na svoje písomné vyjadrenia a uviedol, že vo veci nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný mal za to, že žaloba je domnelým nárokom žalobcu, kedy na úkor žalovaného sa snaží zneužiť medzi stranami nespornú skutočnosť, že v období od 01.05.2013 do 31.05.2013 žalovaný neviedol na základe svojho pochybenia žalobcovi bežný účet, hoci sa k tomu zmluvou zo dňa 26.04.2013 zaviazal. Žalovaný poukázal na dôkazy predložené žalobcom ako dôkazy č. 2 a č. 3 predložené s podaním žalobcu zo dňa 13.07.2020 a ktoré boli pôvodne predložené bankou v rozhodcovskom konaní v tejto veci a to z dvoch dôvodov. Prvým bol dôvod ilustračný, a to preukázanie skutočnosti, ako sa správa platba, ktorá je do banky poukázaná na účet, ktorý v banke nie je v čase poukázania vedený. Dôkaz č. 2 predstavoval záznam o vrátení platby, ktorá bola dňa 02.05.2013 poukázaná z účtu 4014782558/7500 na účet č. 4014793724/7500 (tento účet bol medzičasom uzavretý - account closed). Dôkaz č. 3 predstavuje záznam o vrátení platby, ktorá bola poukázaná dňa 06.05.2013 z účtu č. 743947182/0200 na účet 4012463457/7500 (tento účet bol v tom čase uzavretý - account closed). Účet žalobcu mal číslo 4015034340/7500, je teda zrejmé, že obe uvedené listiny sa ho nijako netýkajú a pokiaľ žalobca tvrdí, že preukazujú pokusy o vklad alebo prevod na inkriminovaný účet, nehovorí pravdu. Žalovaný sa vyjadril aj k rukou písanému textu na oboch dôkazoch „POKUS O VKLAD NA ÚČET Č. 4015034340/7500“. Išlo len o označenie spornej otázky v rozhodcovskom konaní zamestnancom banky konajúcim v jej mene, ku ktorej boli tieto dôkazy predkladané ako dôkazy opaku žalobcom tvrdenej skutočnosti a nie ako dôkazy túto skutočnosť preukazujúce. Druhým dôvodom, prečo banka obe tieto listiny v rozhodcovskom konaní predkladala, bola skutočnosť, že išlo o jediné transakcie tohto druhu podľa jej evidencie v období od

01.05.2013 do 31.05.2013, teda v období, kedy žalobcovi inkriminovaný účet v rozpore so zmluvou neviedla. Z toho vyplýva, že poskytovateľ pôžičky v čase, ktorý si so žalobcom dohodol, dohodnutú pôžičku na účet nepoukázal. Skutočnosť, že žalobca od poskytovateľa pôžičky túto nezískal, tak nemá žiadnu príčinnú súvislosť s tým, že v inkriminovanom období banka žalobcovi v rozpore so zmluvou neviedla inkriminovaný účet. Avšak ani v prípade, ak by sa žalobca pred 05.05.2013 dozvedel o zrušení účtu a vyzval by veriteľa na plnenie na iný účet, žalovaný by nebol zodpovedný za to, že veriteľ žalobcovi pôžičku neposkytol, nakoľko kauzálnu reťaz by aj v tomto prípade pretrhlo konanie (opomenutie) zo strany veriteľa. Je vylúčené, aby sa žalobca pokúšal dosiahnuť u poskytovateľa pôžičky jej poskytnutie na iný - náhradný účet a súčasne je vylúčené, aby poskytovateľ pôžičky v čase od 01.05.2013 do 05.05.2013, kedy mal pôžičku poskytnúť, vedel o tom, že inkriminovaný účet žalobcu neexistuje. O tejto skutočnosti sa poskytovateľ pôžičky mohol dozvedieť len tak, že by pôžičku poukázal a táto by sa mu vrátila späť s poznámkou, že účet žalobcu neexistuje. Táto skutočnosť sa nestala, resp. nebola preukázaná. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nie je spoločnosťou, ktorá by riadne hospodárila a plnila si svoje minimálne hospodárske evidenčné povinnosti vo vzťahu k štátu. Žalobca nemá v registri účtovných závierok, ktorý je verejnou evidenciou, uložené závierky po roku 2012 a aj závierky za roky 2011 a 2012 sú prinajmenšom rozporuplné. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nepreukázal, že mal k v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve k dispozícii vlastné zdroje vo výške 200.000,- EUR. Žalovaný mal za to, že žalobcom predložený dôkaz č. 7 k žalobe je antedatované falzum, ktoré žalobca účelovo vytvoril potom, ako vhodnosť dokumentu pre jeho argumentáciu vyplynula v priebehu rozhodcovského konania.

9. Podaním doručeným súdu dňa 07.01.2022, doplneným v origináli dňa 13.01.2022, označeným ako „Sprievodný list - oznámenie o postúpení pohľadávky“, žalobca oznámil súdu, že ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky, postúpil pohľadávku o zaplatenie 95.000,- EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody na postupníka IUS HUMANI, občianske združenie. Prílohou podania bolo Oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcom žalovanému - spoločnosti Československá obchodná banka, a.s.

10. Žalobca sa k veci vyjadril aj podaním doručeným súdu dňa 13.01.2022. Zotrval na tom, že primárnou príčinou vzniku škody u žalobcu bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, čo viedlo k zrušeniu bežného účtu žalobcovi, čo vyvolalo u žalobcu vznik ďalších na seba nadväzujúcich javov, skutkových okolností. Bezprostredne po zrušení účtu nastali u žalobcu dve právne významné skutočnosti

- zmarila sa pôžička a voči žalobcovi sa uplatnila zmluvná pokuta, pričom tento skutkový dej nadväzuje a priamo súvisí s primárnou príčinou vzniku škody. V dôsledku zrušenia účtu, prestalo existovať zmluvne dohodnuté miesto pôžičky. Akceptácia nových podmienok, konkrétne miesta plnenia na iný, než dohodnutý bežný účet, závisela výlučne od vôle veriteľa pôžičky, nie od vôle žalobcu alebo žalovaného. Zmluvná pokuta vyplývajúca zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na kúpu nehnuteľností, bola následkom omeškania. Toto omeškanie si žalobca nespôsobil sám, svojím konaním. Omeškanie nastalo z dôvodu zmarenia pôžičky, teda súvisí so zmarením bežného účtu. Vznik škody žalobca preukazoval zápočtom pohľadávok v zmysle . Právnym dôvodom vzniku pohľadávky obchodného partnera žalobcu bola zmluvná pokuta vyplývajúca zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a uplatnenie zmluvnej pokuty obchodným partnerom voči žalobcovi nastalo v príčinnej súvislosti so zmarením pôžičky. Žalobca sa síce dostal do omeškania s plnením zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, avšak toto si žalobca nespôsobil sám svojím konaním, ale priamo súvisí so zmarením pôžičky v dôsledku zrušenia bežného účtu žalovaným. Pôžička totiž plnila jediný účel, a to finančné krytie obchodu - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve na kúpu nehnuteľností. Podstatou škody je zmluvná pokuta, vznik škody nastal jej započítaním. Započítaním pohľadávok žalobca predchádzal vzniku väčšej ujmy na svojom majetku. K zníženiu majetku u žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Akákoľvek forma plnenia, zápočet alebo peňažné plnenie bezprostredne nadväzuje na uplatnenie zmluvnej pokuty, ktorá vznikla z titulu omeškania, avšak v dôsledku zmarenia pôžičky. Zmarenie pôžičky bolo spôsobené porušením zmluvnej povinnosti žalovaným, a to zrušením bežného účtu, na ktorý sa mala plniť pôžička. Žalobca poukázal na to, že v danom čase mal voči obchodnému partnerovi splatnú pohľadávku v sume 96.172,40 EUR z titulu nároku na odmenu za postúpenie pohľadávky. Zníženie hodnoty majetku žalobcu spočíva v tom, že žalobca tieto peňažné prostriedky neprijal na svoj účet, nakoľko musel obchodnému partnerovi poskytnúť protiplnenie. Žalobca zdôraznil, že medzi žalobcom a veriteľom pôžičky bola riadne uzatvorená zmluva o pôžičke a v rozhodnom čase na bežnom účte žalobcu nemusel byť zaznamenaný pokus o poukázanie peňažných prostriedkov, veriteľ pôžičky totiž v tom čase nebol v omeškaní s plnením si svojho záväzku poskytnúť žalobcovi pôžičku. Skutočnosť, či v období od 02.05.2013 do 06.05.2013 došlo k pohybu na danom účte žalobcu, žalobca považoval za irelevantné, nakoľko podstatnou je

skutočnosť, že došlo k porušeniu zmluvných povinností žalovaného a k zrušeniu účtu žalobcovi, čo malo za následok vznik škody u žalobcu. To, či sa žalobca v dňoch 02. a 06.05.2013 pokúšal vkladať na tento účet hotovosť, aby zistil, či banka od 01.05.2013 obnovila bežný účet v zmysle zmluvy, nebolo podľa žalobcu podstatné. Žalobca ďalej poukázal na to, že skutočnosť, či žalobca má alebo nemá vykázané účtovné závierky vôbec nesúvisí s prejednávanou vecou. Žalobca mal za to, že existencia kauzality bola preukázaná, bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením zmluvných povinností žalovaným a vznikom škody, vzťah primárnej príčiny a následku je priamy, bezprostredný a neprerušený. Primárna príčina vyvolala reťazenie javov u žalobcu a práve táto príčina spôsobila žalobcovi škodu.

11. Súd vo veci určil pojednávanie na 12.10.2021 a 21.01.2022, na ktorých spor prejednal v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.

12. Žalobca na pojednávaniach zotrval na podanej žalobe a písomných vyjadreniach, žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a nad rámec už uvádzaných tvrdení poukázal na to, že žalobca môže so žalobou disponovať a zákon mu nezakazuje žalobu podať aj na všeobecnom súde. Žalobca uviedol, že v rozhodnom čase mal veriteľ pripravené na účte finančné prostriedky na poskytnutie pôžičky žalobcovi. Žalobca tiež uviedol, že vykonal pokusy o vklad na zrušený účet ešte pred 06.05.2013. Žalobca tiež uviedol, že plnenie na iný než v zmluve dohodnutý účet záviselo výlučne od vôle tretích strán, toto žalobca nevedel ovplyvniť. Žalobca považoval tvrdenia žalovaného za účelové a nepreukázané. Uviedol, že zmarená pôžička súvisí priamo so zrušením účtu a táto zmarená pôžička spôsobila ďalší následok, a to uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi. Dejová línia nebola pretrhnutá konaním iného subjektu, ktorému by sa dala pričítať škoda. Konanie žalovaného treba hodnotiť vo vzťahu k vzniku následku celkovo a v súhrne konkrétnych okolností celej kauzálnej reťaze. Žalobca tvrdil, že už z listiny - výpoveď zo zmluvy o bežnom účte z 11.02.2013 sa dozvedel podmienky, ktoré musí splniť na to, aby nedošlo k zrušeniu účtu. Poukázal na to, že list žalovaného, ktorým žalobcovi oznámil zrušeniu účtu od 01.05.2013, bol datovaný už dňa 30.04.2013. Žalobca uviedol, že suma 200.000,- EUR, ktorú mal mať k dispozícii v zmysle Zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy ešte nebola splatná, avšak suma 500.000,- EUR už bola po splatnosti. Žalobca uviedol, že je nesporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti viesť pre žalobcu bežný účet. Mal za to, že v dôsledku porušenia tejto povinnosti bola zmarená pôžička, ktoré mala kryť kúpu nehnuteľnosti a z dôvodu zmarenia pôžičky nastali okolnosti, kedy musel žalobca platiť zmluvnú pokutu. Mal za to, že skutkový dej nebol pretrhnutý žiadnou okolnosťou, ktorá by narúšala priamu príčinnú súvislosť s primárnou príčinou, ktorá spôsobila následok a neboli naplnené predpoklady, aby zodpovednosť za škodu bola vyvodená voči akémukoľvek inému subjektu.

13. Žalovaný na pojednávaniach zotrval na svojej procesnej obrane a písomných vyjadrenia a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to, že dôkazy predložené žalobcom, založené na č.l. 276 a č.l. 277 súdneho spisu, v rozhodcovskom konaní predkladal sám žalovaný a jedná sa o doklady preukazujúce pokusy o vklad v dňoch 02.05.2013 a 06.05.2013 na neexistujúce, resp. zrušené účty vedené u žalovaného, ktoré sú odlišné od zrušeného účtu žalobcu č. 4015034340/7500. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že mal vedomosť o zrušení účtu ešte pred doručením oznámenia žalovaného o zrušení účtu. Uviedol, že žalobca nepreukázal, že veriteľ poukázal peňažné prostriedky na zrušený účet žalobcu. Poukázal na to, že žalobca mal v danom čase u žalovaného vedený aj druhý, iný účet. Mal za to, že číslo účtu nie je na plnenie zo zmluvy podstatné, podstatné je, aby sa plnilo osobe, ktorá je dlžníkom. Žalovaný uviedol, že z výpovede zo zmluvy zo dňa 11.02.2013 nevyplývajú žiadne konkrétne podmienky na obnovenie účtu. Zároveň žalovaný namietol, že uvedené skutkové tvrdenie bolo zo strany žalobcu prednesené neskoro. Žalovaný s poukazom na postúpenie pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, namietol tiež absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Príčinná súvislosť bola podľa názoru žalovaného pretrhnutá tým, že veriteľ neposkytol žalobcovi pôžičku. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že by mu veriteľ pôžičku na dohodnutý účet poukázal alebo sa o to pokúsil. Mal za to, že naopak žalovaný preukázal, že v danom období takýto pokus o vklad zo strany veriteľa žalobcu nebol realizovaný. Následkom porušenia zmluvnej povinnosti banky bolo to, že žalobcovi mesiac nebol vedený účet, avšak nedošlo k poskytnutiu pôžičky veriteľom. Žalovaný tiež namietal, že kauzálna reťaz bola prerušená aj tým, že sám žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť zálohu. Žalovaný tiež namietol existenciu škody na strane žalobcu. Žalovaný zotrval na námietke premlčania vo vzťahu k skutočnosti, že v čase začatia konania na tunajšom súde, teda pred 01.01.2019, súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť, a preto žaloba podaná pred týmto dátumom nemôže mať také následky z hľadiska premlčacej lehoty, ako žaloba podaná na súd právomocný.

14. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to najmä: Zmluvou o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013, listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 30.04.2013 „Oznámenie o zrušení účtu č. 401 503 4340/7500“, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 17.05.2013 „Sťažnosť a výzva na odstránenie nedostatkov“, listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 14.06.2013, Zmluvou o pôžičke zo dňa 24.04.2013, Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013, listom žalobcu adresovaným spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o. zo dňa 02.05.2013 „Žiadosť o náhradné plnenie“, listom spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o. adresovaným žalobcovi zo dňa 21.05.2013 „Odstúpenie od Zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2013“, listom spoločnosti P&P Invest, s.r.o. adresovaným žalobcovi zo dňa 20.05.2013 „Výzva k úhrade zálohy za kúpnu cenu vo výške 500.000 EUR“, listom spoločnosti P&P Invest, s.r.o. adresovaným žalobcovi zo dňa 05.07.2013 „Odstúpenie od Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013“, listom spoločnosti P&P Invest, s.r.o. adresovaným žalobcovi zo dňa 15.06.2013 „Udelenie zmluvnej pokuty“, listom spoločnosti P&P Invest, s.r.o. adresovaným žalobcovi zo dňa 30.06.2013 „Výzva na úhradu zmluvnej pokuty“, Žalobou spoločnosti P&P Invest, s.r.o. zo dňa 17.02.2014 voči spoločnosti APOLIS, a.s. v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 95.000 EUR s príslušenstvom doručenou rozhodcovskému súdu dňa 04.03.2014, listinou - Oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu zo dňa 13.03.2014, listinou - Výzva na podanie žalobnej odpovede zo dňa 21.05.2014, fotokópiu doručenky zo dňa 03.06.2014 adresáta APOLIS, a.s., listinou zo dňa 17.06.2014 - Vyjadrenie k žalobe a Návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania, Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok veriteľa spoločnosti APOLIS, a.s. zo dňa 03.02.2015 doručeným spoločnosti P&P Invest s.r.o. dňa 05.02.2015, listinou zo dňa 05.02.2015 - Návrh na vydanie rozhodcovského rozsudku a zastavenie konania - Oznámenie o zániku vymáhaného práva, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 07.10.2013 „Sťažnosť na konanie banky a upozornenie na možný vznik škody“, listom žalobcu adresovaným žalovaného zo dňa 31.03.2015 doručeným dňa 01.04.2015 „Upozornenie na vznik škody“, listom žalobcu zo dňa 07.04.2015 adresovaným žalovanému doručeným dňa 07.04.2015 „Výzva na úhradu škody“, listom žalobcu adresovaným žalovanému zo dňa 08.10.2015 doručeným dňa 08.10.2015 „Preukázanie vzniku škody a opakovaná výzva na jej úhradu“, žalobou spoločnosti APOLIS, a.s. proti spoločnosti Československá obchodná banka a.s. o zaplatenie náhrady škody vo výške 135.000,- EUR doručenou rozhodcovskému súdu dňa 03.02.2017, rozhodcovským uznesením sp. zn. I/2017 - 10 zo dňa 13.07.2017, žalobou spoločnosti APOLIS, a.s. proti spoločnosti Československá obchodná banka, a.s. o zaplatenie náhrady škody vo výške 95.000,- EUR doručenou rozhodcovskému súdu dňa 13.07.2018, rozhodcovským uznesením sp. zn. I/2018-18 zo dňa 21.09.2018, listom žalovaného adresovaným žalobcovi zo dňa 11.02.2013 „Výpoveď zmluvy o bežnom účte č. 401 503 4340/7500“, záznamom o vrátení platby zo dňa 02.05.2013 zaslanej na neexistujúci účet č. 4014793724 v sume 15,00 EUR, záznamom o vrátení platby zo dňa 06.05.2013 zaslanej na neexistujúci účet č. 4012463457 v sume 84,72 EUR, listom žalobcu zo dňa 05.01.2022 adresovaným žalovanému - „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu.

15. Na pojednávaní dňa 21.01.2022, po poučení podľa strany sporu vyhlásili, že nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

16. Dňa 01.02.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako právne stanovisko a dňa 16.02.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu označené ako stanovisko žalobcu pred vyhlásením rozsudku.

17. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na pojednávaní konanom dňa 21.01.2022 súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania. Zákonná koncentrácia konania ( ) znamená, že procesné úkony strán sporu, ktoré koncentrácii podliehajú, teda jednak prostriedky procesného útoku žalobcu, ako aj prostriedky procesnej obrany žalovaného, ex lege nespôsobujú procesnoprávne účinky a súd na ne neprihliada, ak sú uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Zároveň platí, že strana sporu by bola oprávnená oznámiť súdu takú právnu skutočnosť, ktorá nastala v čase od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku. Je nepochybné, že podanie žalobcu doručené súdu dňa 01.02.2022, ako aj podanie žalobcu doručené súdu dňa 16.02.2022, boli súdu doručené potom, ako súd na pojednávaní dňa 21.01.2022 vyhlásil uznesenie o skončení

dokazovania a zároveň z obsahu podaní žalobcu doručených súdu dňa 01.02.2022 a dňa 16.02.2022 vyplýva, že obsahom podania nie sú také právne skutočnosti, ktoré by nastali v konkrétnom čase od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania po vyhlásenie rozsudku vo veci samej. Zároveň sa na daný spor neaplikujú ustanovenia až 300 . Vzhľadom na uvedené súd na dané procesné úkony žalobcu doručené súdu dňa 01.02.2022 a dňa 16.02.2022 s poukazom na ustanovenie neprihliadal. Súd tiež poukazuje na to, že samotný žalobca v uvedených podaniach konštatuje, že sa jedná o „právne stanovisko“ - podanie doručené súdu dňa 01.02.2022, resp. že podanie „...nie je v zmysle až prostriedkom procesného útoku, ani prostriedkom procesnej obrany“. Súd zároveň konštatuje, že strany sporu boli prítomné na pojednávaní konanom dňa 21.01.2022, na ktorom súd strany sporu poučil podľa a zároveň na pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania.

19. Súd spor právne posúdil nasledovne:

20. Podľa v znení neskorších predpisov („“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

21. Podľa a okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

22. Podľa poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

23. Podľa škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

25. Podľa Ods. 1 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

26. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

27. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

28. Podľa pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

29. Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

30. Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, ak veriteľ začne na základe platnej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovské konanie spôsobom ustanoveným v rozhodcovskej zmluve alebo v pravidlách, ktorými sa rozhodcovské konanie spravuje.

31. Podľa , ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.

32. Podľa , ak v čase skončenia súdneho alebo rozhodcovského konania uvedeného v odseku 1 premlčacia doba už uplynula alebo ak do jej skončenia zostáva menej ako rok, predlžuje sa premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie.

33. Podľa v znení neskorších predpisov („“) ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

34. Podľa plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

35. Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

36. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

37. Podľa ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

38. Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

39. Podľa § 51 ods. 4 ZRK, ak zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu zruší stály rozhodcovský súd, rozhodcovské konania vedené pred týmto stálym rozhodcovským súdom sa prerušujú dňom, ktorým zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b) v Obchodnom vestníku zverejnil zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, a zastavujú sa uplynutím troch mesiacov od tohto zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu. V dôsledku rozhodnutia zriaďovateľa o zrušení stáleho rozhodcovského súdu odo dňa zverejnenia jeho zrušenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) nemožno začať rozhodcovské konanie a nemožno pokračovať v začatom a neskončenom rozhodcovskom konaní pred týmto stálym rozhodcovským súdom; zrušenie stáleho rozhodcovského súdu nemá vplyv na rozhodcovské rozsudky vydané týmto stálym rozhodcovským súdom pred jeho zrušením. Účinky už podaného návrhu na začatie rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov rozhodcovského konania podľa prvej vety zostávajú zachované, ak do troch mesiacov odo dňa zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podá účastník konania žalobu na začatie konania o predmetnom spore na všeobecnom súde alebo ak účastníci konania spoločným vyhlásením do zápisnice pred iným rozhodcovským súdom vyjadria súhlas, že rozhodcovské konanie neskončené pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom bude ďalej prebiehať pred týmto iným rozhodcovským súdom podľa jeho pravidiel a za podmienok ustanovených týmto zákonom. Doba trvania rozhodcovského konania podľa prvej vety, ktorého účastníci využili postup podľa tretej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby.20) Ak v rozhodcovskom konaní pred zrušeným stálym rozhodcovským súdom nebol vydaný rozhodcovský rozsudok najneskôr ku dňu zrušenia stáleho rozhodcovského súdu, zriaďovateľ zrušeného stáleho rozhodcovského súdu je povinný vrátiť účastníkovi konania zaplatený poplatok do 30 dní, ak o vrátenie poplatku účastník konania požiada v lehote troch mesiacov od zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b) v Obchodnom vestníku; ak účastník konania v žiadosti uvedie číslo bankového účtu, zriaďovateľ je povinný uhradiť vracaný poplatok na tento účet. O skutočnostiach podľa prvej až piatej vety a aj o skutočnostiach podľa odseku 5 je zriaďovateľ povinný do 15 dní od zrušenia stáleho rozhodcovského súdu preukázateľne písomne informovať účastníkov

rozhodcovských konaní neskončených pred stálym rozhodcovským súdom do zverejnenia jeho zrušenia podľa § 12 ods. 2 písm. b).

40. Podľa § 51 ods. 6 ZRK rozhodcovská zmluva (§ 4 ods. 1), na základe ktorej bola založená právomoc stáleho rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi jej účastníkmi a na základe ktorej sa nezačalo žiadne rozhodcovské konanie pred zrušením tohto stáleho rozhodcovského súdu, stráca platnosť dňom zverejnenia zrušenia stáleho rozhodcovského súdu podľa § 12 ods. 2 písm. b).

41. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd zistil nasledovné skutkové a právne závery.

42. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.01.2012 Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu ako majiteľa účtu viesť bežný účet č. 4015034340/7500 v mene EUR. Nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 11.02.2013 oznámil žalobcovi výpoveď zmluvy o bežnom účte č. 4015034340/7500, a to v dvojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalobcovi výpoveď zo zmluvy zaslaná bankou. Nebolo sporné, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.03.2013 a uplynula by dňa 30.04.2013. V konaní nebolo ďalej sporné, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode a títo uzatvorili dňa 26.04.2013 Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus, na základe ktorej sa žalovaný ako banka zaviazal pre žalobcu ako majiteľa účtu viesť účet č. 4015034340/7500 v mene EUR (čl. I bod 1 zmluvy) a v zmysle čl. I bod 2 zmluvy sa žalobca a žalovaný výslovne dohodli, že číslo účtu 4015034340/7500, ku ktorému bola vypovedaná Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus podľa príslušného ustanovenia aktuálne platných VOP ČSOB ostáva naďalej zachované aj v tomto zmluvnom vzťahu. Medzi stranami nebolo sporné, že k 30.04.2013 žalovaný zrušil žalobcovi účet č. 4015034340/7500, pričom toto zrušenie účtu bolo vykonané nesprávne a náprava bola vykonaná až po sťažnosti žalobcu zo dňa 17.05.2013, a to k 31.05.2013, kedy bol účet žalobcu č. 4015034340/7500 obnovený.

43. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca v právnom postavení dlžníka a spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. v právnom postavení veriteľa uzatvorili dňa 24.04.2013 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky, finančných prostriedkov vo výške 500.000,- EUR zo strany veriteľa dlžníkovi (čl. 1 zmluvy). V zmysle čl. 2 zmluvy si zmluvné strany dojednali, že veriteľ poskytne dlžníkovi pôžičku vo výške 500.000,- EUR najneskôr do 05.05.2013, na bežný účet dlžníka vedený v peňažnom ústave Československá obchodná banka, a.s., číslo účtu 4015034340/7500. V zmysle čl. 3 zmluvy si zmluvné strany dojednali účel pôžičky s tým, že dlžník sa zaviazal požičané peňažné prostriedky použiť výlučne na kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve. Listom zo dňa 21.05.2013 spoločnosť ALPHA Finance s.r.o. oznámila žalobcovi, že z dôvodov, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2013 došlo k podstatnému spochybneniu vzájomnej dôvery tým, že došlo k porušeniu zmluvy o pôžičke omeškaním dlžníka, resp. nemožnosťou plnenia na bežný účet dlžníka č. 401503430/7500 a toto miesto plnenia sa stalo nemožným, nie je možné vyhovieť žiadosti žalobcu o náhradné plnenie. Veriteľ dôvody nemožnosti plnenia z titulu zrušenia bežného účtu bankou považoval za neštandardné a podstatné porušenie zmluvných povinností a oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2013. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že žalobca v právnom postavení budúceho kupujúceho a spoločnosť P & P Invest, s.r.o. v právnom postavení budúceho predávajúceho uzatvorili dňa 25.04.2013 Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej budúci predávajúci prehlásil, že má záujem previesť vlastnícke právo k v zmluve špecifikovanej nehnuteľnosti a budúci kupujúci vyhlásil, že má záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu kúpy od budúceho predávajúceho. V zmysle čl. I bod 1.1 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany zaviazali za podmienok dojednaných v zmluve uzatvoriť Zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností - Kúpnu zmluvu v znení podľa čl. IV zmluvy, na základe ktorej dôjde k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy z budúceho predávajúceho na budúceho kupujúceho. V zmysle čl. III zmluvy o budúcej kúpnej zmluve si zmluvné strany dojednali podmienky uzatvorenia Zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností. Zmluvné strany sa dohodli, že budúci kupujúci poskytne budúcemu predávajúcemu na základe zmluvy zálohu na kúpnu cenu, t. j. časť kúpnej ceny vo výške 500.000,- EUR (čl. III bod 3.2 zmluvy). Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak budúci kupujúci poruší svoju povinnosť v zmysle bodu 3.2 Zmluvy, je budúci kupujúci povinný zaplatiť budúcemu predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 95.000,- EUR, a to do 3 dní odo dňa doručenia „Udelenie zmluvnej pokuty“ zo strany budúceho predávajúceho (čl. III bod 3.4 zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve). V zmysle č. III bod 3.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že budúci predávajúci je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, ak budúci kupujúci poruší svoje povinnosti zaplatiť riadne a včas zálohu podľa podmienok uvedených v bode 3.2 zmluvy. Listom zo dňa 20.05.2013 spoločnosť P & P Invest s.r.o. vyzvala žalobcu na úhradu zálohy na kúpnu cenu vo výške 500.000,- EUR, a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia výzvy; výzva bola žalobcovi doručená dňa 30.05.2013. Listom zo dňa 15.06.2013 spoločnosť P & P Invest, s.r.o. oznámila žalobcovi udelenie zmluvnej pokuty vo výške 95.000,- EUR v zmysle čl. III bod 3.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko žalobca si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť zálohu na kúpnu cenu vo výške 500.000,- EUR. Listom zo dňa 30.06.2013 spoločnosť P & P Invest, s.r.o. opätovne vyzvala žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl. III bod 3.4 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Listom zo dňa 05.07.2013 spoločnosť P & P Invest, s.r.o. oznámila žalobcovi, že odstupuje od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013, a to v zmysle čl. III bod 3.5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, nakoľko žalobca nezaplatil zálohu na kúpnu cenu v zmysle čl. III bod 3.2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

44. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému nároku na náhradu škody vo výške 95.000,- EUR s príslušenstvom, ktorú odôvodňoval na tom skutkovom základe, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.04.2013, a to viesť pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500 v období od 01.05.2013 do 31.05.2013. Toto porušenie malo za následok dopad na zmluvné vzťahy žalobcu s tretími osobami, nakoľko dané číslo účtu bolo zmluvne dohodnuté ako miesto plnenia zo zmluvy o pôžičke. Žalobca v rámci procesného útoku v konaní tvrdil, že nastalo bezprostredne priame reťazenie udalostí v príčinnej súvislosti so zrušením účtu, ktoré viedlo k zmareniu obchodu a vzniku škody na strane žalobcu predstavujúcej úbytok obchodného majetku o hodnotu započítanej pohľadávky s uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 95.000,- EUR.

45. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v konaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žalovaný tiež sporoval, že nárok uplatnený žalobou je premlčaný. Žalovaný ďalej namietal, že neboli naplnené predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu, nakoľko mala v danom prípade absentovať príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného viesť pre žalobcu bežný účet a vznikom škody na strane žalobcu, namietal tiež existenciu škody uplatnenej žalobcom.

46. Súd sa primárne zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2018, sp. zn. , vecne legitimovaný je ten, o právach alebo povinnostiach ktorého v spore ide. Je to stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom sporu. V dvojstranných právnych vzťahoch, v ktorých sporové strany stoja svojimi návrhmi proti sebe, ide o vecnú aktívnu legitimáciu na strane žalobcu alebo vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaného. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Dňa 07.01.2022 (doplnené v origináli dňa 13.01.2022) žalobca doručil súdu podanie označené ako „Sprievodný list - oznámenie o postúpení pohľadávky“, v zmysle ktorého súdu na vedomie zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky podliehajúcej predmetnému súdnemu konaniu a oznámil, že žalobca ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil túto pohľadávku dňa 05.01.2022 na postupníka IUS HUMANI, občianske združenie, IČO: 51 985 144, so sídlom Cintorínska 2368/22, 811 08 Bratislava. Prílohou podania bol list žalobcu zo dňa 05.01.2022 adresovaný žalovanému označený ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, z ktorého vyplynulo, že žalobca je veriteľom pohľadávky voči žalovanému z titulu náhrady škody z dôvodu porušenia zmluvných povinností, ktorá je vymáhateľná veriteľom v procesnom postavení žalobcu v predmetnom súdnom konaní; celková suma vymáhanej pohľadávky je 95.000,- EUR s príslušenstvom; právnym dôvodom vzniku pohľadávky je náhrada vzniknutej škody z dôvodu porušenia zmluvných povinností ako protiprávneho konania. Z listu žalobcu ďalej vyplynulo, že žalobca žalovanému oznámil, s poukazom na , že uvedená pohľadávka bola dňa 05.01.2022 Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpená na postupníka IUS HUMANI, občianske združenie, IČO: 51 985 144, so sídlom Cintorínska 2368/22, 811 08 Bratislava. Súd poukazuje na ustanovenie veta prvá , v zmysle ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Zo žalobcom predloženého listu - „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ adresovaného žalovanému mal súd preukázané, že dňa 05.01.2022 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo žalobcu na iný subjekt. V čase vyhlásenia rozsudku, a teda rozhodovania súdu vo veci, tak už žalobca nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným na uplatňovanie žalovanej pohľadávky voči žalovanému, nakoľko táto

pohľadávka bola zmluvne postúpená na tretí subjekt. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia je subjektom disponujúcim procesnou aktivitou pri zmene strán sporu výlučne žalobca, pričom žalobca je oprávnený navrhnúť zmenu sporových strán. Súd tak rozhoduje o zmene subjektov na strane žalobcu alebo žalovaného výlučne na návrh oprávnenej osoby, v danom prípade žalobcu. Súd konštatuje, že na pojednávaní informoval žalobcu, že o otázkach zmeny subjektov na strane žalobcu a žalovaného súd rozhoduje vždy len na návrh. Súd dospel k záveru, že do súdneho spisu nebol doručený návrh žalobcu na zmenu subjektov na strane žalobcu, a to ani v podaní žalobcu doručenom súdu dňa 07.01.2022, takýto návrh nerealizoval žalobca ani na pojednávaní konanom dňa 21.01.2022 a návrh na zmenu žalobcu nie je obsiahnutý ani v podaniach žalobcu doručených súdu po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Vzhľadom na uvedené, súd bez návrhu subjektu, ktorý ako jediný disponuje procesnou aktivitou v prípade zmeny subjektov strán sporu, nerozhodoval o zmene subjektu na strane žalobcu. S poukazom na uvedené, nakoľko mal súd preukázané, že žalobca dňa 05.01.2022 postúpil pohľadávku voči žalovanému na zaplatenie náhrady škody vo výške 95.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu, na tretí subjekt - občianske združenie IUS HUMANI, reflektujúc absentujúci návrh žalobcu na zmenu subjektov na strane žalobcu a s poukazom na 217 ods. 1 , súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom v konaní na uplatňovanie žalovanej pohľadávky.

47. Súd sa nad rámec uvedeného záveru zaoberal aj dôvodnosťou žalobou uplatneného nároku vo vzťahu k relevantným námietkam strán sporu uvádzaných v rámci procesného útoku a procesnej obrany v konaní.

48. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013 ako podnikateľské subjekty, pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd tak pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému z titulu porušenia zmluvnej povinnosti z uvedenej zmluvy vychádzal z právnej úpravy a nasl. a spravoval sa ustanoveniami . V otázkach neupravených sa súd spravoval predpismi občianskeho práva ( ).

49. Žalovaný v konaní namietal, že nárok žalobcu je premlčaný. V zmysle pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené dve podmienky, a to vedomosť o škode a vedomosť o osobe povinnej na jej náhradu. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca sa dozvedel o škode z listu spoločnosti P & P Invest, s.r.o. zo dňa 15.06.2013, ktorým spoločnosť P & P Invest, s.r.o. žalobcovi oznámila udelenie zmluvnej pokuty vo výške 95.000,- EUR v zmysle čl. III bod 3.4 Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a vyzvala žalobcu na jej úhradu; list spoločnosti P & P Invest bol žalobcovi doručený dňa 17.06.2013 (č.l. 48). Žalobca ako poškodený zároveň mal v daný deň vedomosť o ním tvrdenom škodcovi, teda žalovanom. Žalobca sa teda skutočne dozvedel o škode a o tom, kto bol podľa jeho názoru povinný ju nahradiť dňa 17.06.2013. Súd konštatuje, že na daný prípad sa vzťahuje všeobecná štvorročná premlčacia doba v zmysle , nakoľko sa jedná o právo na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením zmluvnej povinnosti. Premlčacia doba by tak uplynula dňa 17.06.2017. Súd mal ďalej v konaní preukázané, že dňa 03.02.2017 žalobca podal žalobu voči žalovanému o náhradu škody v sume 135.000,- EUR s príslušenstvom, ktorá pozostávala z nároku na náhradu skutočnej škody v sume 95.000,- EUR a nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- EUR, na Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Predmetné konanie vedené na rozhodcovskom súde pod sp. zn. I/2017 rozhodcovský súd zastavil uznesením zo dňa 13.07.2017 pre nezaplatenie poplatku za podanie návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Žalobca tak začal na základe rozhodcovskej zmluvy obsiahnutej v čl. V bod 10. veta prvá Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013 rozhodcovské konanie dňa 03.02.2017, teda ešte pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby. V danom rozhodcovskom konaní sa nerozhodlo vo veci samej, avšak v čase skončenia rozhodcovského konania premlčacia doba už uplynula. V zmysle sa vtedy predlžuje premlčacia doba tak, že sa neskončí skôr než jeden rok odo dňa, keď sa skončilo súdne alebo rozhodcovské konanie. V predmetnom konaní žalobca podal žalobu na súd dňa 12.07.2018. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 05.08.2019 vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu vec prejednať z dôvodu, že podľa medzi stranami dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa mal spor prejednať v rozhodcovskom konaní. Z Obchodného vestníka 1/2019 č. O000002 zo dňa 02.01.2019 vyplýva, že

zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu Slovenská banková asociácia zverejnil v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZRK oznámenie o zrušení ním zriadeného Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, a to dňom 01.01.2019. Žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že v čase začatia konania na tunajšom súde dňa 12.07.2018, teda pred 01.01.2019, súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť, a preto žaloba podaná pred týmto dátumom nemôže mať také následky z hľadiska premlčacej lehoty a aplikácie , ako žaloba podaná na súd právomocný, v danom prípade súd rozhodcovský, ktorý v čase podania žaloby na tunajší súd existoval a nebol zrušený. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. - 252 zo dňa 28.04.2020, ktorým zrušil uznesenie tunajšieho súdu o zastavení konania, vyslovil záver, že žalovaný v predmetnom konaní vzniesol námietku nedostatku právomoci konajúceho súdu až viac ako 8 mesiacov po zrušení Stáleho rozhodcovského súdu oprávneného vo veci konať na základe rozhodcovskej doložky, čím by vzhľadom na trojmesačnú lehotu na podanie žaloby na všeobecný súd v rámci zachovania účinkov návrhu, prišiel žalobca pri zastavení konania na základe takejto námietky o možnosť domáhať sa svojich práv v prebiehajúcom konaní na všeobecnom súde. Podľa názoru odvolacieho súdu preto možno výkladom právnej normy ( ZRK v znení účinnom od 01.01.2019) priznať rovnané účinky už prebiehajúcemu konaniu vedenému na súde prvej inštancie pod sp. zn. , a to aj napriek žalobe podanej na všeobecný súd skôr, ako došlo k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu, nakoľko súčasná právna úprava osobitne takúto situáciu neupravuje. V zmysle uvedeného záveru odvolacieho súdu, reflektujúc na ustanovenie , v zmysle ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, možno účinky predpokladané ZRK priznať aj predmetnému konaniu, a to napriek tomu, že žaloba bola na súd podaná dňa 12.07.2018, teda skôr ako došlo k zrušeniu stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň súd konštatuje, že žalobca vždy môže podať žalobu na všeobecný súd a prejaviť tým vôľu riešiť spor v súdnom konaní. Súd nemá ex offo možnosť skúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy, táto povinnosť mu vzniká až vznesením námietky žalovaným, pričom v čase vznesenia námietky žalovaným, už bol príslušný rozhodcovský súd zrušený, nebol teda daný dôvod na zastavenie konania a účinky žaloby podanej na tunajší súd dňa 12.07.2018 zostali zachované. V zmysle uvedeného súd dospel k záveru, že v čase skončenia rozhodcovského konania uznesením zo dňa 13.07.2017 už premlčacia doba uplynula (uplynula dňa 17.06.2017), pričom žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 12.07.2018, teda v lehote, o ktorú bola v zmysle premlčacia doba predĺžená. Na základe uvedeného súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobou uplatneného nároku ako nedôvodnú.

50. Zodpovednosť za škodu v zmysle je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie zo záväzku (alebo inej právne povinnosti ustanovenej ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, pričom predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne.

51. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, súd zároveň dospel k záveru, že nebol preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému aj z dôvodu, že neboli kumulatívne naplnené všetky predpoklady podmieňujúce vznik nároku na náhradu škody, keď v konaní nebolo žalobcom preukázané, že by v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného - nesporným porušením povinnosti žalovaného viesť pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500 v období od 01.05.2013 do 31.05.2013, žalobcovi vznikla škoda tak, ako si túto uplatnil žalobou. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 26.04.2013, a to viesť pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500 v období od 01.05.2013 do 31.05.2013. Prvý z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, teda porušenie povinnosti žalovaného zo záväzku voči žalobcovi, tak bol nesporne naplnený.

52. Súd ďalej poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je aj existencia príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, pričom ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Súd sa tak v zmysle uvedeného zaoberal otázkou

existencie príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného viesť pre žalobcu účet č. 4015034340/7500 a žalobcom tvrdenou škodou vo výške 95.000,- EUR predstavujúcou zmluvnú pokutu uplatnenú voči žalobcovi budúcim predávajúcim v dôsledku nesplnenia si povinnosti vyplývajúcej mu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy. O príčinnú súvislosť ide vtedy, ak je medzi porušením povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. Zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo, bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Žalobcom tvrdená škoda vo výške 95.000,- EUR predstavuje zmluvnú pokutu uplatnenú spoločnosťou P & P Invest, s.r.o. ako budúcim predávajúcim voči žalobcovi ako budúcemu kupujúcemu z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu zaplatiť zálohu na kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 500.000,- EUR. Z listu žalobcu zo dňa 03.02.2015 vyplynulo, že žalobca si započítal svoju pohľadávku voči spoločnosti P & P Invest, s.r.o. vo výške 96.172,40 EUR z titulu nesplnenia zmluvnej povinnosti nezaplatenia odplaty za postúpenie pohľadávky vyplývajúcej dlžníkovi zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2014, splatnej dňa 30.04.2014 voči pohľadávke spoločnosti P & P Invest, s.r.o. voči žalobcovi na zaplatenie sumy 95.000,- EUR z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Oznámenie žalobcu o jednostrannom zápočte vzájomných pohľadávok bolo doručené spoločnosti P & P Invest, s.r.o. dňa 05.02.2015.

53. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, pričom v konaní nebol preukázaný opak, že za účelom financovania kúpy v zmluve špecifikovaných nehnuteľností uzavreli žalobca ako dlžník a spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. ako veriteľ dňa 24.04.2013 Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalobcovi vo výške 500.000,- EUR, a to najneskôr do 05.05.2013, na bežný účet dlžníka vedený u žalovaného, číslo účtu 4015034340/7500. V období od 01.05.2013 do 31.05.2013 žalovaný porušil svoju povinnosť zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013 a zrušil a neviedol pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500. Žalobca listom zo dňa 02.05.2013 oznámil spoločnosti ALPHA Finance, s.r.o., že z dôvodu zrušenia bežného účtu č. 4015034340/7500 nebude možné plniť Zmluvu o pôžičke podľa článku 2 zmluvy a požiadal veriteľa o náhradné plnenie podľa článku 2 zmluvy o pôžičke a o poskytnutie pôžičky na číslo účtu dlžníka 4016218360/7500. Žiadosť žalobcu bola veriteľovi doručená dňa 03.05.2013. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že procesná obrana žalovaného uvádzajúca, že uvedená žiadosť žalobcu zo dňa 02.05.2013 je „antedatované falzum“ zostala v rovine tvrdení žalovaného a nebola preukázaná žiadnym dôkazom, resp. na preukázanie tohto tvrdenia nebolo zo strany žalovaného navrhnuté nijaké dokazovanie. Listom zo dňa 21.05.2013 spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. oznámila žalobcovi, že žiadosti o náhradné plnenie nie je možné vyhovieť, z dôvodu podstatného spochybnenia vzájomnej dôvery a nemožnosti plnenia z titulu zrušenia bežného účtu bankou, čo veriteľ považoval za podstatné porušenie zmluvných povinností a oznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy o pôžičke. Súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, alebo až po dojednanom čase. V danom prípade plnenie veriteľa zo zmluvy o pôžičke na iný bankový účet žalobcu nemožno považovať za nemožné plnenie, nakoľko ho bolo možné uskutočniť, a to v zásade za tých istých podmienok ako boli zmluvne dojednané, len na iný účet dlžníka, ktorý žalobca ako dlžník veriteľovi oznámil listom zo dňa 02.05.2013, doručeným veriteľovi dňa 03.05.2013. V danom prípade tak nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia zo zmluvy o pôžičke, hoci došlo zo strany žalovaného v období od 01.05.2013 do 31.05.2013 k zrušeniu bežného účtu žalobcu č. 4015034340/7500, ktorý bol v zmysle čl. 2 zmluvy o pôžičke dojednaný ako miesto plnenia pôžičky. Keďže žalobca listom zo dňa 02.05.2013 požiadal veriteľa o plnenie zo zmluvy o pôžičke na iný účet, s poukazom na ustanovenie , nemožno dospieť k záveru, že plnenie zo zmluvy o pôžičke sa stalo nemožným. Naopak veriteľ mohol plniť zo zmluvy o pôžičke na iný účet žalobcu, avšak neplnil. Súd zároveň zdôrazňuje, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom) a k jej uzavretiu zákon vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky ani nevznikne. Samotné písomné uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. dňa 24.04.2013 teda ešte nepreukazuje vznik právneho vzťahu z pôžičky medzi zmluvnými stranami. Nakoľko spoločnosť ALPHA Finance, s.r.o. ako veriteľ žalobcovi

skutočne neodovzdala predmet pôžičky (peňažné prostriedky vo výške 500.000,- EUR), a to ani na účet č. 4015034340/7500 (do 30.04.2013) ani na účet č. 4016218360/7500 (do 05.05.2013, ani neskôr), nebolo preukázané, že medzi žalobcom a spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. vôbec vznikol právny vzťah z pôžičky. V takom prípade veriteľom realizované odstúpenie od zmluvy o pôžičke zo dňa 24.04.2013 z dôvodu „podstatného spochybnenia vzájomnej dôvery“ a nemožnosti plnenia možno posúdiť ako irelevantné. Súd sa tak nestotožnil s argumentáciu žalobcu, že dôvodom zmarenia plnenia zo zmluvy o pôžičke bolo porušenie zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013, a to pre žalobcu viesť bežný účet aj v období od 01.05.2013 do 31.05.2013, kedy bol tento zo strany žalovaného bezdôvodne zrušený, ale dôvodom bolo neposkytnutie pôžičky veriteľom - spoločnosťou ALPHA Finance, s.r.o. žalobcovi, a to na účet žalobcu (č. 4015034340/7500 alebo č. 401503430/7500). Peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody a ktorého výška zodpovedá zmluvnej pokute, tak nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo a bezprostredne porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus. Zároveň neplnením pôžičky zo strany veriteľa došlo priamo a bezprostredne k zmareniu pôžičky. Vo vzťahu k skúmaniu okolnosti, ktorá príčina vyvolala žalobcom tvrdenú škodu a vo vzťahu ku ktorej príčine je daná vecná (nie časová) súvislosť príčiny a následku súd konštatuje, že majetok žalobcu sa zmenšil až tým, že žalobca započítal svoju splatnú pohľadávku voči spoločnosti P & P Invest, s.r.o. voči pohľadávke spoločnosti P & P Invest voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu zložiť zálohu na kúpnu cenu vyplývajúcu zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Zo sledu jednotlivých skutkových okolností v danej veci vyplýva, že zmarenie pôžičky (jej neposkytnutím zo strany veriteľa) je významným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu ale zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu započítanej pohľadávky k pohľadávke z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty nebolo spôsobené priamo a bezprostredne zmarením pôžičky a už vôbec nie porušením povinnosti žalovaného viesť pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500, ale porušením povinnosti žalobcu zo zmluvného vzťahu, ktorého bol zmluvnou stranou - Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 25.04.2013, a to povinnosti zaplatiť druhej zmluvnej strane - budúcemu predávajúcemu zálohu na kúpnu cenu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zo Zmluvy o ČSOB podnikateľskom konte Plus zo dňa 26.04.2013, teda povinnosti viesť pre žalobcu bežný účet č. 4015034340/7500 aj v období od 01.05.2013 do 31.05.2013 a žalobcom tvrdeným vznikom majetkovej ujmy u žalobcu tým, že sa znížila hodnota majetku žalobcu o hodnotu započítanej pohľadávky.

54. Sumarizujúc uvedené dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je v celom rozsahu dôvodná a žalobcom uplatnený nárok nebol v konaní preukázaný. Súd mal za to, že žalobca nie je v čase rozhodovania súdu aktívne vecne legitimovaný, nakoľko dňa 05.01.2022 postúpil pohľadávku z titulu náhrady škody voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto sporu na občianske združenie IUS HUMANI. Zároveň podľa názoru súdu nemožno ani konštatovať naplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu, lebo súd nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného a prípadným vznikom škody na strane žalobcu, pričom predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

55. Podľa ods. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Podľa ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

59. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania súd konštatuje, že pre rozhodnutie o trovách je rozhodujúci jeho meritórny výsledok, nie prípadný úspech v jeho parciálnych častiach. S poukazom na uvedené a s odkazom na citované ustanovenia dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).