Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-38-2023.pdf
PDF · 87.63 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 8 249,69 eur s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8 249,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 800 eur od 22.11.2021 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 2 449,69 eur od 6.2.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 299,83 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 25.8.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8 249,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 800 eur od 22.11.2021 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 2 449,69 eur od 6.2.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 299,83 eur a na náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Odd. Po, vložka č. 983/B. Žalobca je v súlade s čl. 1 bod 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES Národnou kanceláriou Systému zelenej karty. Systém zelenej karty je mechanizmus ochrany obetí dopravných nehôd v dôsledku cezhraničného pohybu motorových vozidiel. Kancelária Systému zelenej karty v krajine miesta nehody garantuje odškodnenie poškodeným, ktorým bola spôsobená škoda prevádzkou motorových vozidiel z iného štátu Systému zelenej karty. Mechanizmus fungovania členských kancelárií Systému zelenej karty je upravený mnohostrannou dohodou Internal Regulations, publikovanou v Úradnom vestníku Európskej únie pod č. L 192/23 dňa 31. júla 2003. V súlade s článkom 5 ods. 1, článkom 6 a článkom 10 Internal Regulations Kancelária krajiny, v ktorej má motorové vozidlo (prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená) trvalé stanovište, je povinná refundovať náhradu, ktorú Kancelária v krajine nehody vyplatila v súvislosti so spôsobenou škodou. Žalobca je v súlade s článkom 10 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES zároveň orgánom povereným náhradou škody pre prípady škody spôsobenej nepoisteným vozidlom – Poistný garančný fond (ust. § 24 ods. 2 zákona o PZP). Žalovaný je fyzická osoba – vodič, držiteľ motorového vozidla zn. Škoda Octavia s EČV: B., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 22.02.2021 o 15.51 hod. spôsobil vodič – žalovaný predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na zdraví poškodenému D. E. (ďalej len „poškodený 2“). Podľa jeho tvrdení Kanceláriou Systému zelenej
karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny miesta nehody bola Nemecká kancelária poisťovateľov motorových vozidiel. Táto svoje nároky uplatnila u žalobcu v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Uviedol, že vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákona o PZP“), vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol poškodenému 1/ dňa 19.10.2021 z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 6 670 eur, z ktorého suma vo výške 870 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje a 2/ poistné plnenie dňa 3.1.2023 vo výške 2 817,14 eur, z ktorého suma vo výške 367,45 eur predstavuje poplatok systému zelenej karty, na ktorý si žalobca nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Konštatoval, že podľa ust. § 24 ods. 7 zákona o PZP si žalobca listom zo dňa 21.10.2021 uplatnil u žalovaného náhradu poistného plnenia vo výške 5 800 eur a dňa 5.1.2023 náhradu poistného plnenia vo výške 2 449,69 eur. V liste zo dňa 21.10.2021 bola uvedená lehota na zaplatenie dlžnej sumy do 21.11.2021 a v liste zo dňa 5.1.2023 bola lehota na zaplatenie dlžnej sumy uvedená do 5.2.2023. Mal za to, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Poukázal na to, že žalovaný zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Zároveň poukázal na to, že v súlade s Dohovorom o práve použiteľnom na dopravné nehody, ktorý bol publikovaný v zbierke zákonov pod č. 130/1976 Zb. rozhodným právom pre občianskoprávnu mimozmluvnú zodpovednosť za dopravné nehody sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode (čl. 1 a čl. 3). Rozhodné právo určuje najmä podmienky a rozsah zodpovednosti, dôvody vylučujúce zodpovednosť, akékoľvek obmedzenie zodpovednosti a jej delenie, vznik a povahu škody, ktorá sa má nahradiť, spôsob a rozsah náhrady škody, možnosť prechodu práva na náhradu škody, osoby, ktoré škodu utrpeli a ktoré majú nárok na jej náhradu, zodpovednosť pre prevádzateľa vozidla za jeho zamestnanca, premlčanie a zánik práva uplynutím času, včítane pravidiel počítania začiatku, prerušenia alebo zastavenia tohto času (čl. 8). Žalobca si zároveň v súlade s § 517 ods. 2 OZ uplatnil nárok na úroky z omeškania.
3. Súd dňa 18.9.2023 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením v súlade s ustanovením § 265 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), ktorý súd dňa 3.10.2023 zrušil z dôvodu, že platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Podľa oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Plešivec, žalovaný na adrese trvalého pobytu nebýva. Dotazom na Obecnom úrade Čoltovo bolo zistené, že žalovaný s rodinou odišiel do Rakúska a obec nemá vedomosť o adrese, na ktorej sa žalovaný v zahraničí zdržiava. Lustráciou pobytu žalovaného v rámci súdu dostupných evidencií vedených Registrom obyvateľov Slovenskej republiky, Zborom väzenskej a justičnej stráže a Sociálnou poisťovňou sa iný pobyt žalovaného nepodarilo zistiť.
4. Následne súd žalobu s prílohami žalovanému doručil postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.2.2024, ktorého sa osobne zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovanému bolo doručené predvolanie na pojednávanie dňa 31.1.2024 fikciou doručenia v zmysle § 112 CSP. Žalovaný bol v predvolaní na pojednávanie poučený súdom o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorým súd žalobe vyhovie. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doručené tak ako už súd uviedol dňa 31.1.2024.
6. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
8. Súd s poukazom na citované ustanovenia CSP pre nečinnosť žalovanej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
13. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.
14. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
15. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
16. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, s tým, že o výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 355 ods. 1 a § 356 písm. b/ CSP).
Proti výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je odvolanie prípustné (§ 355 a § 357 písm. m/ CSP) v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rožňava na Krajský súd v Košiciach písomne v troch vyhotoveniach. (§ 357 písm. a/ CSP). Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením môže však žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.