Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ca-1-2020.pdf
PDF · 83.35 KB
Case nature
Subarea
34Ca/1/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 914/3, 821 08 Bratislava, IČO: 00 178 454, zastúpený AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: K., miesto podnikania Železničná 3/3, 059 41 Tatranská Štrba, IČO: 11 946 954, dátum úmrtia XX.X.XXXX, v spore o zaplatenie 64,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 64,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 23.2.2018 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 9.2.2019 až do zaplatenia. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Okresný súd Košice I lustráciou v súdnom registri zistil, že žalobca podal na tunajší súd dňa 20.1.2020 totožný žalobný návrh, ktorý bol zapísaný pod sp. zn. 37Ca/1/2020.
3. Lustráciou v súdnom registri Okresného súdu Košice I súd zistil, že uvedenému konaniu predchádza konanie vedené pod sp. zn. 37Ca/1/2020, v ktorom vystupujú tie isté strany sporu a predmetom konania je zaplatenie sumy 64,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 23.2.2018 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 9.2.2019 až do zaplatenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 20.1.2020.
4. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom na súd dňa 18.2.2020, bolo na tunajšom súde vedené konanie o tej istej veci, ktoré nie je právoplatne skončené.
5. Lustráciou súdu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky súd mal za preukázanú skutočnosť, že žalovaný zomrel dňa XX.X.XXXX., t.j. zomrel pred podaním žaloby.
6. Žalobca elektronickým podaním zo dňa 19.2.2020 vzal žalobu v celom rozsahu späť, konanie žiadal zastaviť z dôvodu duplicitného podania žaloby.
7. Podľa ust. § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa ust. § 161 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
10. Podľa ust. § 7 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
11. Podľa ust. § 61 Civilného sporového poriadku má procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
12. Podľa ust. § 159 Civilného sporového poriadku začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
13. Civilný sporový poriadok výslovne procesné podmienky konania nevypočítava, z jeho ustanovení však možno vyvodiť, že ide o súhrn vlastností na strane súdu, na strane strán sporu, ale aj vlastností samotnej prejednávanej veci, ktoré musia byť splnené, aby sa dosiahol účel civilného konania vyplývajúci zo základných procesných ustanovení. Môžeme ich rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane strán ( strany) sporu, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Ďalšie členenie procesných podmienok závisí od ich následku na prebiehajúce civilné konanie, pričom z hľadiska tohto diferenciačného kritéria ich členíme na odstrániteľné a neodstrániteľné. Rozsiahly výpočet neodstrániteľných a odstrániteľných nedostatkov podmienok konania uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení 2 Cdo 8/2009 „za neodstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje nedostatok právomoci súdu, litispendencia, rei iudicatae, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Neodstrániteľné nedostatky podmienky konania spôsobujú, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť, prípadne postúpiť vec inému orgánu. Za odstrániteľné nedostatky podmienky konania sa považuje neúplnosť návrhu na začatie konania, nedostatok príslušnosti súdu, procesná nespôsobilosť účastníka, nedostatok zastúpenia účastníka konania.“
14. Podľa ust. § 62 Civilného sporového poriadku ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
15. Podľa ust. § 63 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
16. Podľa ust. § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
17. Podľa ust. § 63 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
18. Procesnou subjektivitou sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti. V občianskom súdnom konaní majú procesnú subjektivitu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú hmotnú subjektivitu. Procesnú subjektivitu upravuje Civilný sporový poriadok v ustanovení § 61 tak, že túto procesnú subjektivitu ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
19. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaný dňa XX.X.XXXX zomrel.
20. Nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienok konania, ktorý je neodstrániteľný. Ak v konaní ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd konanie zastaví v zmysle ust. § 62 Civilného sporového poriadku.
21. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov živnostenské oprávnenie zaniká smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v § 13 ods. 5.
22. Podľa ust. § 13 ods. 1 citovaného zákona ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní dedičstva
a) dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, b) dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia, d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
23. Podľa ust. § 13 ods. 2 citovaného zákona pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c) povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Správca dedičstva je povinný oznámiť živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti do jedného mesiaca od ustanovenia do funkcie.
24. Z predloženého Výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Poprad, odbor živnostenského podnikania zo dňa 18.3.2020 nevyplýva skutočnosť, že by osoby uvedené v ust. v § 13 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších zmien a doplnkov oznámili živnostenskému úradu pokračovanie v živnosti.
25. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a ku skutočnosti, že žalovaný zomrel pred podaním žaloby na súd, teda nemal v čase podania žaloby procesnú subjektivitu a ide o nedostatok procesnej podmienky, súd konanie v súlade s ust. 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku musí zastaviť.
26. Na danom mieste súd uvádza, že ak by žalovaný aj mal v čase podania žaloby procesnú subjektivitu, súd prvej inštancie by zastavil konanie aj z dôvodu existencie prekážky skôr začatého konanie (litispendencie).
27. Medzi negatívne procesné podmienky totiž zaraďujeme aj prekážku rozhodnutej veci (rei iudicatae) a prekážku skôr začatého konania (litispendencie).
28. Litispendencia - prekážka veci začatej, patrí k podmienkam konania, ktorých nedostatok súdu znemožňuje rozhodnúť vo veci samej, Prekážka veci začatej teda bráni tomu, aby bola prejednaná a rozhodnutá vec, o ktorej už bolo skôr začaté konanie. Takýto nedostatok podmienky konania nemožno odstrániť, preto súd po jeho zistení musí konanie v ktoromkoľvek štádiu bez ďalšieho zastaviť. O prekážku veci začatej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 159 Civilného sporového poriadku ide vtedy, ak sa týka rovnakého predmetu konania, tých istých strán sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak v konaní ide o rovnaký nárok, ktorý je vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. Totožnosť sporových strán je zachovaná aj v prípade, ak vystupujú v opačnom procesnom postavení. Rozhodujúcim okamihom na posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania.
29. V prejednávanom spore súd zistil, že na tunajšom súde pod sp.zn. 37Ca/1/2020 sa vedie konanie o zaplatenie sumy 64,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 23.2.2018 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 32,40 Eur odo dňa 9.2.2019 až do zaplatenia, ktoré sa začalo na návrh žalobcu Slovenského ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam, podaním doručeným súdu dňa 20.1.2020. Žaloba žalobcu smeruje proti žalovanému K., IČO: 11 946 954. Uvedené konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené. Z uvedeného vyplýva, že v čase podania žaloby žalobcom v prejednávanom spore na súd, t.j. dňa 18.2.2020 na
tunajšom súde už prebieha konanie o tej istej veci, medzi tými istými sporovými stranami a jedná sa tiež o skutkovú a právnu totožnosť veci.
30. Na základe uvedeného predstavuje skôr začaté konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 37Ca/1/2020 vo vzťahu ku konaniu sp.zn. 34Ca/1/2020 prekážku skôr začatého konania o tej istej veci v zmysle ust. § 159 Civilného sporového poriadku.
31. Žalobca síce vzal žalobu späť z dôvodu duplicitného konania, súd však najskôr skúmal procesné podmienky konania. Nakoľko sa jedná o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd neskôr začaté konanie o zaplatenie sumy 64,80 Eur spolu s príslušenstvom by musel zastaviť v súlade s ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
32. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
33. Podľa ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
34. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd aplikoval ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku totiž kľúčové zistiť, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila.
36. Toto procesné zavinenie treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval a skutočnosťou, pre ktorú došlo k zastaveniu konania.
37. Nakoľko žaloba žalobcu smerovala voči žalovanému, ktorý v čase podania žaloby nemal procesnú subjektivitu a rovnako z dôvodu, že žalobca podal žalobu dvakrát v tej istej veci, zavinil zastavenie predmetného konania, a teda mal by žalovanému nahradiť trovy konania.
38. O náhrade trov konania žalovaného súd však nemohol rozhodnúť, pretože v čase podania žaloby (ako aj v čase rozhodnutia vo veci samej) nemal žalovaný procesnú subjektivitu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v zmysle ust. § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.