Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/222/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne H.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. S., V. XXX/X, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovanej Q.. G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. S. XX, prechodne bytom B. S., J. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Máriusom Vladovičom, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Nemocničná 16, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -135 zo dňa 26. septembra 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že je vlastníčkou motorového vozidla zn. D. C5 s ev. č.: VK XXX BX, B.: B rok výroby XXXX, farby šedá metalíza tmavá, č. motora Y a to titulom kúpy. Predmetné motorové vozidlo sa nachádza na Okresnom riaditeľstve policajného zboru vo B. S., odbor kriminálnej polície, v úschove z dôvodu vedenia trestného konania vo veci podvodu podľa a a s poukazom na vo viacčinnom súbehu s prečinom legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ods. X písm. a) I. zákona. G. tvrdila, že ako osoba známa Q. O. mala vedomosť, že tento prevádzkuje autobazár a zaoberá sa kúpou a predajom ojazdených motorových vozidiel s názvom J. autobazár W. Q., s. r. o. Menovaného oslovila, či by jej nemohol pomôcť ako dobrý známy s nájdením kupca a dohodli sa, že príde osobne pre predmetné motorové vozidlo, ktoré vystaví vo svojom autobazáre v W. Q. a bude hľadať kupca. V prípade, že kupca nájde, mal sa s ňou skontaktovať a dohodnúť ďalší postup pri predaji. Po niekoľkých dňoch zistila, že motorové vozidlo parkuje vo B. S. pred predajňou O. a motorové vozidlo vedie pre ňu cudzia osoba, žalovaná Mgr. G. O.. Následne kontaktovala Q. O. a ten sa začal vyhovárať, že motorové vozidlo predal, zinkasoval peniaze a došlo aj k prepisu vozidla jej neznámym spôsobom na Okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ vo B. S., pričom ona nikomu nedala splnomocnenie ani poverenie na takéto konanie. Vozidlo bolo predané za inú sumu, ako ona požadovala a žiadala Q. O., aby jej peniaze za predaj poukázal na účet, pričom sa tak nestalo a bola nútená vo veci podať trestné oznámenie. Uviedla, že ona nikdy nesúhlasila s tým, aby Q. O. jej motorové vozidlo predal a ak tak urobil, urobil tak bez jej vedomia a súhlasu a prekročil svoje poverenia ohľadom ponuky tohto motorového vozidla.

2. Okresný súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že predmetné motorové vozidlo kúpil H.. H. Q. dňa 11. 06. 2017 od Q. W. za kúpnu cenu 11.500,- € a hneď po uzavretí tejto kúpnej zmluvy H.. Q. pred ním prehlásil, že motorové vozidlo daruje svojej dcére H.. W. Q. do jej výlučného vlastníctva. Darovanie bolo vykonané ústnym spôsobom a vozidlo bolo priamo prihlásené na dopravnom inšpektoráte na meno H.. W. Q. ako vozidlo, ktorého je výlučnou vlastníčkou. Žalovaná v spore predložila príjmové pokladničné doklady zo dňa 30. 10. 2017, z ktorých vyplýva, že bola od nej prijatá suma 5.000,- € ako protihodnota kúpnej ceny za motorové vozidlo O. X a zvyšok kúpnej ceny bol zaplatený v sume 6.990,- €. Na zmluve sa

nachádza podpis kupujúcej a v závere zmluvy je uvedený nie predajca, ale sprostredkovateľ J. autobazár W. Q. s. r. o. Q. W. prehlásil dňa 20. 06. 2017 na Okresnom dopravnom inšpektoráte B. S. na W. Q., ktorá ho splnomocnila k vybaveniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny na Okresnom úrade B. S., odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií a v evidencií na Dopravnom inšpektoráte polície SR.

3. Okresný súd v konaní predovšetkým skúmal existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa do zápisnice o pojednávaní dňa 07. 03. 2019 (č. l. 54 spisu) uviedla, že predmetné auto bolo de facto jej otca a v prípade, ak by sa predalo, ona by otcovi dala peniaze. Z tohto jej vyjadrenia potom vyplýva, že otec jej predmetné motorové vozidlo nedaroval, a teda žalobkyňa v spore nie je aktívne vecne legitimovaná. Navyše súd poukázal na to, že žalobkyňa si ako poškodená uplatnila škodu spôsobenú jej trestným činom v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: R.-30/ VYS-VK-2018 a určovacia žaloba týmto postráda preventívny účinok, pretože žalobkyňa obdobný cieľ môže dosiahnuť aj uspokojením z náhrady škody. Súd mal za to, že žalovaná bola dobromyseľným nadobúdateľom vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, pričom konala s obvyklou mierou opatrnosti, keďže u Q. O. sa nejednalo o prvú kúpu vozidla, a teda nemala dôvod mu nedôverovať. Žalovaná sa domnievala, že Q. O. je predávajúcim, resp. osobou, ktorá bola poverená predávajúcim na predaj auta. Ona nemala možnosť zistiť nečestný úmysel predávajúceho. Postup žalovanej súd považoval za primeraný, čo bolo konštatované aj tým, že Dopravný inšpektorát OR PZ B. S. potvrdil administratívny podklad pre prevod a registráciu vlastníctva vozidla na žalovanú a vydaj jej aj osvedčenie o evidencii vozidla.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. . O náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci podľa . Žalovaná mala vo veci plný úspech, a preto jej súd priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) žalobkyňa z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Tvrdila, že v súdenej veci má naliehavý právny záujem na ňou požadovanou určení, pretože medzi sporovými stranami existuje stav objektívnej neistoty, pretože každá zo sporových strán tvrdí, že motorové vozidlo jej patrí. Určením vlastníckeho práva k motorovému vozidlu by sa tento spor odstránil. Tvrdila, že vlastnícke právo nemôže byť nadobudnuté od nevlastníka. Žalobkyňa sa so žalovanou nikdy nestretla, nekonzultovala kúpu vozidla, skontaktovala sa priamo s Q. O., ktorý ani nedisponoval so splnomocnením na predaj auta, pričom aj právne nevzdelaná osoba vie, že na predaj auta, ktorého predajca nie je vlastníkom, musí byť splnomocnenie, a preto o dobromyseľnosti žalovanej sú vážne pochybnosti. Na kúpnej zmluve, ktorú mala podpisovať žalovaná, je na mieste predávajúceho podpísaný Q. O. ako „sprostredkovateľ“. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v prípade úspešného predaja auta by výťažok z predaja dala svojmu otcovi, na základe čoho súd spochybnil samotnú darovaciu zmluvu medzi ňou a jej otcom, uviedla, že súd nemá dôvod hodnotiť predchádzajúce vlastníctvo k motorovému vozidlu a spôsob jeho nadobudnutia predtým, ako jej bolo takýmto spôsobom odcudzené. Žalobkyňa bola výlučnou vlastníčkou motorového vozidla, pretože bola zapísaná v evidencii vozidiel ako jeho vlastník a aj držiteľ. Toto jej predchádzajúce vlastníctvo nikto nespochybnil a aj jej otec, ktorý toto vozidlo pôvodne kupoval, sa necíti byť vlastníkom tohto vozidla a ani sa za neho neprehlasuje, pretože ho daroval žalobkyni ako svojej dcére. Z tohto dôvodu predložil súdu čestné vyhlásenie.

6. K otázke dobromyseľnosti žalovanej súd poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. a , kde Ústavný súd uviedol, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť, ako vec opustila vlastníkovi sféru a dostala sa do vlastníctva prevodcu. Žalobkyňa však tvrdila, že tieto nálezy síce boli vydané Ústavným súdom SR, ale sa týkajú výlučne nehnuteľností, kde dobromyseľní nadobúdatelia si skutočnosti od predávajúceho overili na katastri nehnuteľností. V tomto prípade je však iný skutkový stav, pretože žalovaná vedela, že Q. O. nie je vlastníkom auta, na kúpnej zmluve bol označený len ako sprostredkovateľ a nie majiteľ, a rovnako aj v technickom preukaze bola ako vlastník uvedená iná osoba. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť a žalobe vyhovieť.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a spravodlivé, okresný súd sa s dôkaznou situáciou vyporiadal a z vykonaného dokazovania má preukázané všetky tvrdenia žalovanej. Žalobkyňa svoje vlastnícke právo hodnoverne a presvedčivo nepreukázala, rozsudok okresného súdu žiadala potvrdiť.

8. Krajský súd ako súd odvolací ( ) odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania ( a contrario ) a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, že v konaní žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu, keďže samotná žalobkyňa do zápisnice o pojednávaní dňa 07. 03. 2019 uviedla, že predmetné auto bolo de facto jej otca a v prípade, ak by sa predalo, ona by otcovi dala peniaze. Z tohto jej vyjadrenia okresný súd vyvodil, že jej otec predmetné motorové vozidlo nedaroval, pretože v prípade, že by sa predalo, ona sama uviedla, že peniaze by dala otcovi.

10. Žalovaná v konaní namietala relatívnu neplatnosť darovacej zmluvy, ktorou otec žalobkyne previedol predmetné osobné motorové vozidlo na žalobkyňu. Žalovaná sa tejto relatívnej neplatnosti domáhala ako osoba takýmto úkonom dotknutá a v tomto smere ju zaťažovalo dôkazné bremeno, teda preukázať, že darovacia zmluva je neplatná. Pokiaľ v konaní prevodca, teda otec žalobkyne H.. H. Q., nespochybňoval tú skutočnosť, že vozidlo bolo darované dcére, túto skutočnosť uznávala aj dcéra a predmetné motorové vozidlo bolo zaevidované na dopravnom inšpektoráte na meno žalobkyne ako výlučnej vlastníčky, nie je možné mať bez ďalšieho za to, že k darovaniu vozidla nedošlo, a to ani potom, čo obdarovaná v konaní uviedla, že v prípade, že by sa auto predalo, peniaze za predaj motorového vozidla by vrátila svojmu otcovi. Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že H.. Q. ako otec žalobkyne jej predmetné motorové vozidlo daroval, žalobkyňa sa správala ako vlastníčka tohto motorového vozidla (viď napr. tú skutočnosť, že ona sama prejavila záujem o predaj uvedeného motorového vozidla prostredníctvom Q. O., resp. prostredníctvom autobazáru J. autobazár W. Q., s. r. o. Žalobkyňa sama vykonávala ďalšie právne kroky smerujúce k získaniu motorového vozidla späť do svojho vlastníctva, príp. si uplatňovala náhradu škody, ktorá jej neoprávneným predajom motorového vozidla vznikla. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa názoru odvolacieho súdu je daný, keďže medzi sporovými stranami existuje stav objektívnej neistoty spočívajúci v tom, že každá zo sporových strán tvrdí, že predmetné motorové vozidlo je jej vlastníctvom. Určením vlastníckeho práva k tomuto motorovému vozidlu by sa tento rozpor odstránil.

11. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. V zmysle vyššie uvedených skutočností odvolací súd má za to, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení v zmysle .

13. Obe strany sporu v konaní tvrdia, že sú vlastníkom predmetného motorového vozidla. Podľa ust. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

14. Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu na tom základe, že je jeho výlučnou vlastníčkou na základe darovacej zmluvy, ktorou nadobudla vlastníctvo od svojho otca a vlastníctvo, ktoré bolo zaevidované aj na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto motorovému vozidlu, nakoľko ona nesplnomocnila Q. O. ako prevádzkovateľa autobazáru J. autobazár W. Q., s. r. o. na predaj tohto motorového vozidla.

15. Žalobkyňa spochybňovala dobromyseľnosť žalovanej pri kúpe vozidla a spochybňovala právny názor okresného súdu, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa do vlastníctva prevodcu. V tomto smere okresný súd poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/549/2015 a sp. zn. . Uvedenými nálezmi Ústavného súdu bola prelomená zásada nemo plus iuris

ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám), avšak len v otázke prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. K prelomeniu tejto zásady nedošlo pri prevodoch vlastníckeho práva k hnuteľným veciam z nevlastníka na tretiu osobu.

16. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva, súd bol povinný skúmať otázku platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej J. autobazár W. Q., s. r. o. ako predajca previedol osobné motorové vozidlo D. D e. č.: VK XXX BX, na žalovanú a skúmať, či J. autobazár W. Q., s. r. o., mal oprávnenie na prevod tohto motorového vozidla alebo nie, už aj vzhľadom na tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel tak ako predajca, ako aj sprostredkovateľ (viď podpis a pečiatku J. autobazár, s. r. o. na kúpnej zmluve z XX. 10. 2017, (vo fotokópii na č. l. 123 spisu)).

17. Úlohou okresného súdu bude teda posúdiť platnosť či neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy, ktorou nadobudla predmetné motorové vozidlo žalovaná a na základe vykonaného dokazovania o veci znovu rozhodnúť.

18. O náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci ( ).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).