Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/50/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XX XX zo dňa 14.05.2020, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2020, podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnila tým, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 01.01.2012, žalobca získal 2 736 dní obdobia dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa v znení neskorších predpisov rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 7 rokov a 181 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Zároveň pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 09.12.2019 nie je viac ako 40 %, teda nie je invalidný podľa , pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie.

2. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2020 generálny riaditeľ žalovaného odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.03.2020 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca žiadosťou, spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočke Levice 21.08.2013, požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 19.06.2013. Ďalej je z administratívneho spisu zrejmé, že po zamietnutí tejto žiadosti, z dôvodu, že nesplnil všetky zákonné podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov, podal žalobca opravný prostriedok a správnosť a zákonnosť predmetného rozhodnutia, ako aj následne

vydaných zmenových rozhodnutí, ktorými napadnuté rozhodnutie správny orgán dopĺňal, preskúmal správny súd. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. - 141 zo dňa 14.01.2020, právoplatným 14.02.2020, boli zrušené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie o zamietnutí tejto žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X z 27.09.2013, zo 04.12.2013 a z 08.01.2016 podľa , a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd mal uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, pre ich nezrozumiteľnosť, za nepreskúmateľné a nedostatočne odôvodnené, resp. mal za to, že nebolo za účelom úplného a spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci vykonané relevantné dokazovanie. Na základe odvolania, podaného proti realizačnému rozhodnutiu, bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice 15.04.2020, ktorý zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku. K odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcim sa skutočnosti, že nebol prítomný na posúdení jeho zdravotného stavu a že dátum vzniku invalidity má byť stanovený aspoň od 12.11.2014, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice uviedol, že dátum 12.11.2014 nie je naviazaný na vznik choroby, ktorá je rozhodujúcim invalidizujúcim ochorením žalobcu a pokiaľ ide o námietku ne/účasti žalobcu na posúdení jeho zdravotného stavu, uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol na základe aktuálnych vyšetrení a v jeho prítomnosti posúdený 09.12.2019, v rámci konania o opravnom prostriedku pred Krajským súdom v Bratislave, a na výzvu konajúceho súdu. Keďže Krajský súd v Bratislave nemal k výsledku posúdenia žiadne námietky a ani nežiadal vykonanie ďalšieho dokazovania ohľadne posúdenia zdravotného stavu žalobcu, vyhodnotil túto námietku za účelovú, bez objektívneho východiska. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice zotrval na výsledku posúdenia zdravotného stavu žalobcu z 09.12.2019, čiže odvolaniu nevyhovel, a preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej len „posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne“). Zdravotný stav žalobcu bol v minulosti už viackrát posudzovaný. Posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica bol 14.12.2015, na základe žiadosti o invalidný dôchodok, uznaný za invalidného od 01.01.2012, s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre nesplnenie dostatočného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia pre vznik nároku na invalidný dôchodok, bola žiadosť žalobcu zamietnutá. Podľa odborných posudkov o invalidite zo 14.12.2015 a z 13.02.2020 rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú choroby pečene - chronická hepatitída, stredne ťažkého stupňa (K73), za ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 19.06.2013 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia (od 30 % do 40 %), podľa zaradenia tohto zdravotného postihnutia do kapitoly X, oddielu D, položky 1, písmena b) prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov. V súlade s v znení bola miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, z dôvodu iných zdravotných postihnutí, ktorých závažnosť ovplyvňuje celkový zdravotný stav. Ide o pridružené ochorenia - chronická pankreatida, cholecystolitiáza, syndróm závislosti na alkohole a psychotropných látok, meniskopatia obojstranne, porucha glukózovej tolerancie, porucha prispôsobovania a stav po tuberkulóznej pleuritíde vpravo v r. 2002. Od 09.12.2019 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice v odbornom posudku o invalidite z 09.12.2019 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (F19.2), s dolnou hranicou percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %, t. j. 20 %, podľa kapitoly V, položky 7, písm. a) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, pretože žalobca neprejavil prakticky žiadny seriózny záujem o liečbu svojej závislostí, psychiatrická liečba bola ordinovaná len na kupírovanie porúch správania a počas výkonu trestu odňatia slobody. Počas vynútenej abstinencie žalobca nemá poruchu psychopatológie. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % plne zodpovedá polymorfne závislej abnormne štruktúrovanej osobnosti, s pretrvávajúcou zmiešanou poruchou osobnosti. Takto stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce ochorenie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice 09.12.2019 tiež zvýšil o 10 % pre iné zdravotné postihnutia - cukrovka II. typu, kompenzovateľná diétou bez komplikácií, chronická hepatitída, chronická pankreatida, cholecystolitiáza, syndróm závislosti na alkohole a psychotropných látok, meniskopatia bilaterálne, porucha glukózovej tolerancie porucha prispôsobovania a stav po tuberkulóznej pleuritíde vpravo v roku 2002, na celkových 30 %. Posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil zdravotný stav žalobcu, v rámci konania

o odvolaní proti realizačnému rozhodnutiu 28.04.2020. V súvislosti s výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a v záujme ochrany verejného zdravia a zamedzenia možného šírenia pandémie, bol zdravotný stav žalobcu posúdený v súlade s prijatými opatreniami počas krízovej situácie a v nadväznosti na , ktorým sa mení a dopĺňa a niektoré ďalšie zákony, bez účasti posudzovanej osoby, na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, s nasledovným záverom: Žalobca bol najskôr uznaný za invalidného od 19.06.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pre ochorenie pečene stredne ťažkého stupňa a pre uvoľnenie väzivového aparátu kolena. Nárok na invalidný dôchodok mu však nevznikol, nakoľko nesplnil podmienku získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku v súlade s Dňa 14.12.2015 bol opakovane posúdený jeho zdravotný stav na účely invalidity, kedy bol opäť uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, pre stredne ťažké poškodenie pečene (40 %), zvýšenou (o 10 %) pre ostatné pridružené ochorenia. Dátum vzniku invalidity bol stanovený od 01.01.2012, nakoľko už v tomto období bol jeho zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý, po prekonaní sérovej žltačky so steatofibrózou, pri chronickom abúze ethylu. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov, vrátane vyšetrení z hospitalizácie na internom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne v roku 2013, je zrejmé, že poškodenie pečene vírusovým zápalom a spolupôsobením iných príčin (žlčníkový kameň, abúzus drog a alkoholu) bolo prítomné a potvrdené už počas hospitalizácie na internom oddelení. Vzhľadom k uvedenému dátum vzniku invalidity (01.01.2012), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil. Po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov od roku 2012 doposiaľ, vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie na pľúcnom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde bol žalobca hospitalizovaný od 11.07.2019 do 23.07.2019, posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne skonštatoval, že od roku 2015 nie sú v odborných lekárskych nálezoch žalobcu dokumentované známky poruchy funkcie pečene, či už klinické, alebo laboratórne. Ochorenie pečene nevyžadovalo od roku 2015 hepatoprotektívnu liečbu. Normálne hodnoty funkcie pečene sú zaznamenané aj v laboratórnych vyšetreniach z poslednej hospitalizácie na pľúcnom oddelení, ktorú žalobca absolvoval v júli 2019. Vzhľadom k uvedenému nie je možné, aby ochorenie pečene bolo aktuálne rozhodujúcim zdravotným postihnutím pre účely určenia invalidity, resp. pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V priebehu rokov, pri nútenej abstinencii a hepatoprotektívnej liečbe, ktorú žalobca užíval do roku 2015, došlo k regenerácii pečeňového tkaniva, so zlepšením funkcie pečene. Svedčia o tom laboratórne vyšetrenia z júla 2019, kde bol celkový bilirubín 14,5 (norma je do 19) a hepatálne enzýmy: ALT 0,76 (čo je tiež v norme). Taktiež pankreatická amyláza bola v norme. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok so syndrómom závislosti (F19.2). Ide o chorobu ľahkého, maximálne stredne ťažkého stupňa, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Dolnú hranicu percentuálneho rozpätia určil s ohľadom na to, že pri nútenej abstinencii je stav ochorenia veľmi dobre kompenzovaný, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca nemal snahu podrobiť sa odvykacej liečbe svojej závislostí. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne zvýšil o 10 % podľa v znení pre iné zdravotné postihnutia - cukrovka kompenzovaná diétou a perorálnymi antidiabetikami, zatiaľ bez dokumentovaných orgánových komplikácii, chronická pankreatída, cholecystolitiáza, syndróm závislosti na alkohole a psychotropných látkach, meniskopatia obojstranne, porucha glukózovej tolerancie, porucha prispôsobovania a stav po tuberkulóznej pleuritíde vpravo v roku 2002. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj podľa posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne od 09.12.2019 30 %. Dátum zániku invalidity 09.12.2019 nezmenil, nakoľko v tomto období bolo preukázané zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Chronická pankreatitída je toho času v kľude, bez prejavov poruchy funkcie podžalúdkovej žľazy. Sekundárna epilepsia toxometabolickej genézy je pri liečbe a abstinencii stabilizovaná, bez záchvatov. Podľa predloženej dokumentácie žalobca nemá aktuálne poruchy pohyblivosti v kolenách a ani poruchy chôdze. Bolesti chrbta sú s miernou funkčnou poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia. Polyneuropathia dolných končatín je ľahkého stupňa, s diskrétnym postihnutím senzitívnych vetiev nervov dolných končatín zmiešaného pôvodu (chronický alkoholizmus, užívanie drog a len čiastočne cukrovka). Ochorenie pľúc je stabilizované, bez exacerbácie tuberkulózy pľúc. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne potvrdil u žalobcu rozhodujúce zdravotné postihnutie od 01.01.2012 choroby pečene - chronická hepatitída, stredne ťažkého stupňa (K73), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40

% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na hornej hranici percentuálneho rozpätia (od 30 % do 40 %), podľa zaradenia do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddielu D - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položky 1 - choroby pečene, písm. b) - stredne ťažkého stupňa, prílohy č. 4 v znení neskorších predpisov. V súlade s v znení bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, z dôvodu iných zdravotných postihnutí uvádzaných vyššie, na celkových 50 %. Zdravotný stav žalobcu v období od 01.01.2012 do 08.12.2019 podmieňoval invaliditu podľa v znení neskorších predpisov. Od 09.12.2019 sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním viacerých drog a psychoaktívnych látok (F19.2), s mierou poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 20 % do 35 %, t. j. 20 %, podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 7 - duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok, písm. a) - stredne ťažká forma, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov. Iné zdravotné postihnutia podmieňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa v znení o 10 %, na celkových 30 %. Invalidita žalobcu od 09.12.2019 zanikla, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav už nemá mieru poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pre posudzovanie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske nálezy, ktoré posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne podrobne popísal v odbornom posudku o invalidite z 28.04.2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, alebo ktorými by spochybnil správnosť určenia dátumu vzniku invalidity a zákonnosť následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. Aj podľa posudku posudkového lekára ústredia Sociálnej poisťovne z 28.04.2020, ktorý potvrdil predchádzajúci posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice z 13.02.2020, je žalobca od 01.01.2012 invalidný podľa ustanovenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a súčasne potvrdil posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice z 09.12.2019, že už nie je invalidný, pretože má od 09.12.2019 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, t. j. 09.12.2019 invalidita žalobcu zanikla. Žalobca medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok v období od 01.01.2012 do 08.12.2019 splnil, preto bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok posúdená v súvislosti s a Ku dňu vzniku invalidity, k 01.01.2012, žalobca dovŕšil 37 rokov veku. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t. j. do 01.01.2012, a na obdobie dôchodkového poistenia, získané po tomto dátume, sa na vznik nároku na invalidný dôchodok neprihliada. Ku dňu vzniku invalidity, k 01.01.2012, získal žalobca 2 736 dní obdobia dôchodkového poistenia (t. j. 7 rokov a 181 dní), čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, preto mu bola žiadosť o priznanie invalidného dôchodku zamietnutá správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Podľa oznámenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže v Leopoldove zn. AZVJS-1-120/2013 z 23.01.2013, bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody od 30.07.1997 do 30.07.1998 a od 10.10.2002 do 01.10.2003. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „ELDZ“), vystaveného Nápravnovýchovným v Hrnčiarovciach bol žalobca zaradený na pravidelný výkon prác len po dobu 54 dní v roku 1997. Na dôchodkové účely bolo preto v súlade s uvedeným žalobcovi zhodnotených 54 dní v roku 1997, kedy bol dôchodkovo zabezpečený z dôvodu zaradenia na pravidelný výkon prác počas výkonu trestu odňatia slobody. Ostatné dni z obdobia od 30.07.1997 do 30.07.1998 nebol dôchodkovo zabezpečený. Obdobie od 15.10.2002 do 01.10.2003 sa žalobcovi na dôchodkové účely nehodnotilo, pretože podľa ELDZ vystaveného na výkon trestu odňatia slobody a na výkon väzby (ďalej len „ÚVTOS a ÚVV“) v Leopoldove, žalobca v uvedenom období nebol zaradený na pravidelný výkon prác, a preto mu účasť na dôchodkovom zabezpečení nevznikla. Obdobie vedenia v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov“) od 14.04.2002 do 30.04.2002, od 02.10.2003 do 12.11.2003, počas ktorého žalobcovi nebola vyplácaná podpora v nezamestnanosti, sa na dôchodkové účely nehodnotilo. Pretože vyššie uvedené obdobie trvalo v období po 31.12.2000, a počas neho nebola žalobcovi vyplácaná podpora v nezamestnanosti, uvedené obdobie nemožno považovať za náhradnú dobu ani za obdobie dôchodkového poistenia podľa a (v spojení s ) v znení neskorších predpisov. Podľa oznámenia Archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže v Leopoldove zn. z 23.01.2013 bol žalobca vo výkone väzby od 29.05.2006 do 27.03.2008 a od

07.02.2009 do 23.04.2009 v ÚVV v Bratislave a vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou bol od 01.05.2010 do 01.07.2011. Pretože v dobe od 29.05.2006 do 27.03.2008 a od 07.02.2009 do 23.04.2009 v ÚVV v Bratislave nebol žalobca pracovne zaradený, nezískal obdobie dôchodkového poistenia a preto uvedené doby na dôchodkové účely nebolo možné hodnotiť. Obdobie výkonu trestu odňatia slobody od 29.07.2010 do 29.04.2011 bolo žalobcovi na dôchodkové účely zhodnotené v súlade s evidenčným listom dôchodkového poistenia z 26.09.2011, vystaveným ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Rovnako tak bolo žalobcovi na dôchodkové účely zhodnotené obdobie výkonu trestu odňatia slobody od 28.09.2011 do 28.12.2011 v súlade s evidenčným listom dôchodkového poistenia z 26.09.2013, vystaveným ÚVTOS Želiezovce. Podľa oznámenia ÚVTOS Želiezovce zn. ÚVTOS-22/1405840/31-2013 z 27.06.2013 bol žalobca vo výkone trestu odňatia slobody od 28.09.2011 a bol pracovne zaradený v dobe od 20.12.2011 do 28.12.2011. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia resp. poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom - súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal. Sociálna poisťovňa nemá zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia/poistenia. V súčasnosti platná právna úprava, účinná od 01.01.2004, umožňuje fyzickej osobe dodatočne zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa v znení neskorších predpisov, ak mala prerušené poistenie podľa , bola fyzickou osobou podľa - členom družstva s pracovným vzťahom k družstvu, bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov po 31.12.2003 alebo ak sa sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku. To znamená, že ak sa žalobca rozhodne zaplatiť dodatočne poistné na dôchodkové poistenie za obdobie, kedy mal prerušené povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie pre výkon väzby alebo trestu odňatia slobody, započíta sa mu doplatené obdobie na dôchodkové účely. Doplnením dokazovania, teda vykonaným šetrením prostredníctvom pobočky Sociálnej poisťovne Levice, bolo zistené, že za obdobia mimo výkonu trestu, nie je možné doplatiť poistné, sú to obdobia od 02.08.2010 do 04.08.2010, od 06.08.2010 do 06.08.2010, od 09.08.2010 do 09.08.2010, od 16.08.2010 do 16.08.2010, od 30.08.2010 do 30.08.2010, od 17.09.2010 do 20.09.2010, od 12.10.2010 do 20.10.2010, od 09.11.2010 do 18.11. 2010, od 28.12.2010 do 17.01.2011 a od 12.03.2011 do 23.03.2011. Ďalej boli zistené obdobia prerušenia poistenia pre výkon trestu, za ktoré je možné doplatiť poistné, sú to obdobia od 04.10.2010 do 04.10. 2010, od 08.11.2010 do 08.11.2010, od 30.11.2010 do 30.11.2010, od 02.12.2010 do 02.12.2010, od 07.12.2010 do 07.12.2010, od 14.12.2010 do 14.12.2010, od 20.12.2010 do 20.12.2010, od 22.12.2010 do 22.12.2010, od 27.12. 2010 do 27.12.2010, od 21.01.2011 do 21.01.2011, od 08.02.2011 do 09.02.2011, od 14.02.2011 do 16.02.2011, od 28.02.2011 do 01.03.2011, od 07.03.2011 do 08.03.2011, od 28.03.2011 do 29.03.2011, od 01.04.2011 do 01.04.2011, od 07.04.2011 do 07.04.2011 a od 15.04.2011 do 15.04.2011 tzn. celkom 24 dní. A obdobia prerušenia poistenia počas výkonu trestu, za ktoré žalobca už doplatil poistné, a to od 27.09.2010 do 27.09.2010, od 06.10.2010 do 06.10.2010, od 11.10.2010 do 11.10.2010, od 22.10.2010 do 22.10.2010, od 25.10.2010 do 25.10.2010, od 01.02.2011 do 04.02.2011, od 07.02.2011 do 07.02.2011, od 11.02.2011 do 11.02.2011 a od 21.02.2011 do 22.02. 2011, boli zhodnotené na nárok na invalidný dôchodok od 01.01.2012. Žalobca požiadal o doplatenie poistného aj za obdobie od 14.04.2002 do 30.04.2002 a od 02.01.2003 do 12.11.2003. Keďže ide o obdobie pred 01.01.2004, neumožňuje dodatočné doplatenie poistného za uvedené obdobie, , účinný do 31.12.2003 nepoznal tento právny inštitút doplatenia poistného, resp. neexistovala platná právna úprava, podľa ktorej by bolo možné doplatiť poistné za určité obdobia. V prípade, ak by žalobca dodatočne doplatil poistné za všetky obdobia, ktoré zákon podľa umožňuje doplatiť, tzn. za 24 dní, kedy mal žalobca prerušené povinné dôchodkové poistenie pre výkon trestu odňatia slobody, naďalej by nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Získal by tak 2 760 dní (2 736 + 24 = 2 760 dní), tzn. 7 rokov a 205 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nie je v súlade s podmienkou podľa v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov nie sú námietky žalobcu vznesené v odvolaní dôvodné. Žalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktoré by mali vplyv na rozhodovací proces, a ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. file_0.jpg

file_1.wmf

3. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22.05.2020.

II.

Žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 14.06.2020, doručenou súdu dňa 17.06.2020, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.5.2020. Žalobu odôvodnil tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Levice sa riadne nevysporiadala s dátumom priznania invalidity podľa ustanovenia zo dňa 16.10.2019. Invalidita mala byť posudzovaná od 16.10.2019 a nie od 09.12.2019. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne Levice sa riadne nevysporiadal s posúdením jeho dlhodobého zdravotného postihnutia, ktoré bolo podkladom na nové posúdenie jeho invalidity, a to dlhoročnej psychickej poruchy správania v dôsledku užívania psychotropných látok, keďže nemal dostatočné odborné listinné dôkazy, napríklad odborné vyšetrenia psychiatra a nepostupoval v rámci ustanovenia a tým porušil ustanovenie ako aj a . Žalobca poukázal na to, že je závislý na drogách od roku 1993, teda skoro 30 rokov. Nemohol byť preto klasifikovaný ako stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), ale mal byť posudzovaný ako ťažká forma závislosti. Pri ústnom pojednávaní dňa 09.12.2019 nebola podkladom skúmania ani jedna otázka čo sa týka jeho závislosti, neboli od neho žiadané ďalšie listinné dôkazy o jeho ochorení. Žalobca tiež poukázal na to, že boli nesprávne určené dni, za ktoré nemôže doplatiť podľa žalovaného poistné pri jeho zaradení do práce, počas výkonu trestu odňatia slobody v rokoch 2010 až 2011, keďže v týchto dňoch nedošlo k odvolaniu z práce, ale k prerušeniu, čiže je možné doplatiť toto poistenie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 uviedol, že podľa odborného posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice z 13.02.2020 je žalobca podľa invalidným, pretože má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav od 01.01.2012 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medicínsku podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa v znení neskorších predpisov preto žalobca splnil. Žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, ktorou žiadal žalovaného, aby mu priznal invalidný dôchodok od 01.01.2012, bola podľa v spojení s v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. 741 114 6116 0 zo 16.03.2020 opakovane, po súdnom preskúmavacom konaní v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.10Sd/232/2013 – 141 zo dňa 14.01.2020, zamietnutá z dôvodu, že nesplnil jednu zo zákonných podmienok na nárok na invalidný dôchodok, a to získanie potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. Žalobca ku dňu vzniku invalidity, k 01.01.2012, dovŕšil 37 rokov veku a získal pred týmto dňom 7 rokov a 181 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia. V odvolacom konaní, po opätovnom preskúmaní zdravotného stavu žalobcu bolo preukázané: podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie z 28.04.2020, ktorým bol potvrdený predchádzajúci posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného v Leviciach z 13.02.2020, že žalobca je od 01.01.2012 invalidný podľa ustanovenia s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a bol aj potvrdený posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného v Leviciach z 09.12.2019, že žalobca od 09.12.2019 už nie je invalidný, pretože má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Od 09.12.2019 invalidita žalobcu zanikla. Žalobca teda medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok splnil v období od 01.01.2012 do 08.12.2019, aj preto bolo zamietnutie jeho žiadosti o invalidný dôchodok rozhodnutím žalovaného zo 14.05.2020 v súlade s , v spojení s správne, v súlade splatnými právnymi predpismi. Žalobca v odvolacom konaní a ani k správnej žalobe nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ktorými by spochybnil že bolo o jeho nároku na invalidný dôchodok rozhodnuté zákonným spôsobom. file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.08.2022 uviedol, že tvrdenie posudkového lekára Želiezovce bolo v rozpore s riadnym zistením jeho zdravotného stavu, resp. doktor sa ho na jeho drogovú minulosť ani nespýtal, pričom ho mal vyzvať na doplnenie odborných lekárskych správ, alebo si ich mal sám vyžiadať. K vyjadreniu pripojil prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnie Bratislava zo dňa 24.09.2021, správy z neurologických vyšetrení zo dňa 09.04.2019 a 27.09.2021, lekársku správu psychiatričky B. E. F. zo dňa 10.05.2022, ako aj súdne nariadenie terapie zo dňa 20.07.2022 rakúskym súdom.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.12.2022 uviedol, že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok treba doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Lekárske správy, ktoré predložil súdu po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom ústredia žalovaného, ktoré bolo vykonané 14.05.2020 pred vydaním napadnutého rozhodnutia, nie sú v tomto kontexte relevantné. Odborné vyšetrenia, ktoré žalobca doložil súdu neboli doposiaľ zohľadnené pri posúdení zdravotného stavu na účely invalidity, ale nepreukazujú skutočnosti prítomné v čase rozhodovania resp. právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Chronická drogová závislosť bola u žalobcu prítomná už aj v minulosti, čo však bolo zohľadnené pri posúdení jeho zdravotného stavu na účely invalidity 14.05.2020.

8. Dňa 05.01.2023 žalobca predložil súdu Potvrdenie o liečbe v centre pre liečbu drogových závislostí zo dňa 23.12.2022, podľa ktorého v septembri 1996 zahájil ambulantnú liečbu, 20.12.1996 zahájil deoxidačnú liečbu. Dňa 15.01.1997 bol prijatý na hospitalizáciu s cieľom detoxikácie a dňa 16.01.1997 prepustený na vlastnú žiadosť.

9. V podaní zo dňa 13.07.2023 žalovaný uviedol, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v

o sociálnom poistení. V podaní zo dňa 13.11.2023 žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného mali k dispozícii postačujúce odborné lekárske nálezy, na základe ktorých mohli objektívne posúdiť zdravotný stav žalobcu, t. j. určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a objektívne stanoviť dátum vzniku invalidity. Nepovažovali za potrebné žiadať zdravotnú dokumentáciu žalobcu zo zdravotného strediska ÚVTOS Želiezovce. Druhostupňový posudkový lekár ústredia žalovaného, posudzujúci zdravotný stav žalobcu v odvolacom konaní, resp. konaní o realizáciu rozsudku správneho súdu, posúdil zdravotný stav žalobcu 28.04.2020, pričom sa stotožnil s posudkovým záverom prvostupňového posudkového lekára pobočky žalovaného. Pri posúdení, okrem iných odborných lekárskych nálezov, zohľadnil aj prepúšťaciu správu z hospitalizácie v Nemocnici pre obvinených a odsúdených ÚVTOS Trenčín, v čase od 11.07.2019 do 23.07.2019, podkladom k posudkovému záveru boli aj prepúšťacie správy z hospitalizácií žalobcu v čase od 16.04.2013 do 24.04.2013 a od 26.04.2013 do 30.04.2013, ako aj odborné lekárske nálezy z rôznych vyšetrení žalobcu od apríla 2012 do decembra 2019. Z bežnej praxe vyplýva, že ÚVTOS zvyčajne zasiela posudkovým lekárom sociálneho poistenia všetku dokumentáciu poistencov, ktorou disponujú, čiže je dôvodný predpoklad, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovaného mali k dispozícii všetku zdravotnú dokumentáciu vytvorenú v zdravotníckych zariadeniach ÚVTOS.

V.

Právne posúdenie

10. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. , (ďalej len „“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 25.10.2023 a 31.01.2024 za prítomnosti zástupkyne žalovaného. Žalobca sa ani na jedno z nariadených pojednávaní nedostavil, hoci bol riadne predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s . Postupom podľa na pojednávaní dňa 31.01.2004 súd oznámil termín vyhlásenia rozsudku na deň 29.02.2024. V súlade s bolo oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu.

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

13. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

14. Podľa veta prvá , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

15. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

16. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

17. Podľa o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

18. Podľa § 71 ods. 1 cit. zák. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa § 71 ods. 2 cit. zák. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa § 71 ods. 3 cit. zák. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 71 ods. 4 cit. zák. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 cit. zák. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 cit. zák. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 cit. zák. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) cit. zák. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov.

26. Podľa § 72 ods. 2 cit. zák. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.

27. Podľa § 71 ods. 8 cit. zák. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.05.2020, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Žalobca v zásade vytýkal napadnutému rozhodnutiu najmä to, že vychádzalo z nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu, najmä pokiaľ ide o posúdenie jeho dlhodobého zdravotného postihnutia, ktoré bolo podkladom na nové posúdenie jeho invalidity, a to dlhoročnej psychickej poruchy správania v dôsledku užívania psychotropných látok ako stredne ťažkej formy. Tiež nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity.

29. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (

ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. , zo dňa 27.09.2023).

30. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 21.08.2013 požiadal o priznanie invalidného dôchodku odo dňa 19.06.2013. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Levice zo dňa 21.08.2013, bol žalobca uznaný invalidným od 19.06.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekár v posudku uviedol, že žalobca bol viac rokov liečený pre ochorenie pankreasu a pečene, v minulosti prekonal akútny zápal pankreasu a vírusovú hepatitídu typu B. Známky poškodenia pečene boli dokumentované sonograficky, steatofibróza pečene s rozšírením portálnej žily a pretrvávajúce hraničné až vyššie hodnoty pečeňových testov v závislosti od dodržania diétneho režimu. Narušené sú aj syntetické funkcie pečene, o čom svedčili aj hodnoty protrombínu s potrebou korekcie krvácavosti vitamínov K v predoperačnom období pred operáciou pravého kolena. Poškodenie pečene bolo opakovane hodnotené ako stredne ťažkého až ťažkého stupňa, preto bol žalobca posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne uznaný invalidným. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú choroby tráviacej sústavy, choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, choroby pečene, stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % podľa kapitoly X, oddielu D, položky 1, písm. b) prílohy č. 4 Za iné zdravotné postihnutia zvýšil posudkový lekár sociálneho poistenia percentuálnu mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % za choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, uvoľnenie väzivového aparátu kolena, svalovo kompenzovateľné, podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 47, písm. a) prílohy č. 4 Celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne na 45 %. Vznik invalidity určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne dňom uplatnenia nároku, t. j. 19.06.2013. Žalobca splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 27.09.2013 žalovaný podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posúdení nároku na dôchodok žalovaný zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, zistil že žalobca pred vznikom invalidity, pred 19.06.2013, získal 2723 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 7 rokov a 168 dní, a tým žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 04.12.2013 odporca zmenil v časti odôvodnenia rozhodnutie zo dňa 27.09.2013, ktorým podľa v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -53 zo dňa 19.11.2014 rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.09.2013 a zo dňa 04.12.2013 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. -84 zo dňa 26.04.2017 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -53 zo dňa 19.11.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

31. Žalobca ďalšou žiadosťou zo dňa 14.12.2015 požiadal o priznanie invalidného dôchodku odo dňa 01.01.2012. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica zo dňa 14.12.2015, bol žalobca uznaný invalidným od 01.01.2012 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobca opätovne splnil medicínsku podmienku nároku na invalidný dôchodok. Rozhodnutím zo dňa 08.01.2016

žalovaný podľa v znení neskorších predpisov zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne určená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pri posúdení nároku na dôchodok žalovaný zhodnotil všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, zistil že žalobca pred vznikom invalidity, pred 01.01.2012, získal 2 723 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 7 rokov a 168 dní, a tým žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané.

32. Dňa 08.11.2019 požiadal žalobca opätovne o priznanie invalidného dôchodku. Lekárskym posudkom zo dňa 09.12.2019 bolo konštatované, že žalobca nie je invalidný, nakoľko má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z toho 20 % pre duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok - stredne ťažká forma (kapitola V, položka 7, písm. a/), s navýšením o 10 % pre ostatné prítomné choroby.

33. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -141 zo dňa 14.01.2020 zrušil rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.09.2013, 04.12.2013 a 08.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, že má vykonať náležité dokazovanie dátumu vzniku invalidity v zmysle jeho vymedzenia v uplatnenom nároku žalobcu, vychádzajúc z lekárskych správ, nálezov a posudkov.

34. Prvostupňový orgán dal následne vypracovať nový lekársky posudok zo dňa 13.02.2020, podľa ktorého invalidita žalobcu vznikla 01.01.2012, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 40 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým boli choroby pečene stredne ťažkého stupňa podľa kapitoly X., oddiel D, položka 1, písm. b), ktorá bola ešte zvýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Invalidita žalobcu zanikla dňa 09.12.2019, odkedy má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z toho 20 % pre duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok - stredne ťažká forma (kapitola V, položka 7 písm. a/), s navýšením o 10 % pre ostatné prítomné choroby. Zánik invalidity posudkový lekár zhodne s lekárskym posudkom E. E. zo dňa 09.12.2019 odôvodnil tým, že v žiadnom z doložených vyšetrení od roku 2015 nie sú dokumentované známky poruchy funkcie pečene, či už laboratórne alebo klinické. Dokonca neužíva žiadne lieky pre toto ochorenie. Neliečil sa a nenavštívil pre toto ochorenie žiadnu odbornú ambulanciu. Preto ochorenie pečene posudkovo nie je možné akceptovať ako rozhodujúce pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V súčasnosti za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychotropných látok s dolnou hranicou percentuálneho rozpätia 20 %, pretože posudzovaný neprejavil prakticky žiadny seriózny záujem o liečbu svojej závislosti, psychiatrická liečba bola ordinovaná len na kupírovanie porúch správania a v súčasnosti počas výkonu trestu odňatia slobody počas vynútenej abstinencie nemá poruchu psychopatológie. Určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % plne zodpovedá polymorfne závislej abnormne štruktúrovanej osobnosti s pretrvávajúcou zmiešanou poruchou osobnosti.

35. Po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 16.03.2020 (viď. ods. 1 odôvodnenia rozsudku) bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený dňa 28.04.2020 bez prítomnosti žalobcu v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v nadväznosti na , ktorým sa dopĺňa . Lekársky posudok zo dňa 28.04.2002 konštatoval, rovnako ako posudok zo dňa 13.02.2002, že invalidita žalobcu trvala od 01.01.2012 do 09.12.2019, s tým, že od 01.01.2012 mal žalobca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktorým boli choroby pečene stredne ťažkého stupňa podľa kapitoly X., oddiel D, položka 1, písm. b), ktorá bola ešte zvýšená o 10 % za iné zdravotné postihnutia. Od 09.12.2019 má žalobca mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, z toho 20 % pre duševné choroby a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok - stredne ťažká forma (kapitola V, položka 7 písm. a/), s navýšením o 10 % pre ostatné prítomné choroby. Z odôvodenia posudku vyplýva, že po preštudovaní predložených odborných lekárskych nálezov vrátane vyšetrení z hospitalizácie na internom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne v roku 2013 je zrejmé, že poškodenie pečene vírusovým zápalom a spolupôsobením iných príčin (žlčníkový kameň, abúzus drog a alkoholu) bolo prítomné a potvrdené už počas hospitalizácie na internom oddelení. Vzhľadom k uvedenému dátum vzniku invalidity (01.01.2012) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobovú činnosť 50% je možné akceptovať. Po preštudovaní predložených odborných - nálezov od roku 2012

doteraz, vrátane prepúšťacej správy z hospitalizácie na pľúcnom oddelení v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde bol hospitalizovaný od 11.07.2019 do 23.07.2019 možno konštatovať, že od roku 2015 v odborných lekárskych nálezoch nie sú dokumentované známky poruchy funkcie pečene, či už klinické, alebo laboratórne. Ochorenie pečene nevyžadovalo od roku 2015 hepatoprotektívnu liečbu. Normálne funkcie hodnoty pečene sú zaznamenané aj v laboratórnych vyšetreniach z poslednej hospitalizácie na pľúcnom oddelení, ktorú absolvoval v júli 2019. Vzhľadom k uvedenému nie je možné, aby ochorenie pečene bolo aktuálne rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V priebehu rokov pri nútenej abstinencii a hepatoprotektívnej liečbe, ktorú užíval do roku 2015, došlo k regenerácii pečeňového tkaniva so zlepšením funkcie pečene. Svedčia o tom laboratórne vyšetrenia z júla 2019, kde bol celkový bilirubín 14,5 (norma do 19), hepatálne enzýmy: ALT 0,76 (čo je tiež v norme). Taktiež pankreatická amyláza bola v norme. Ako rozhodujúce ochorenie pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno aktuálne stanoviť poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých drog a iných psychoaktívnych látok so syndrómom závislosti. Ide o chorobu ľahkého, maximálne stredne ťažkého stupňa, pri ktorej je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia bola určená vzhľadom k tomu, že pri nútenej abstinencii je stav veľmi dobre kompenzovaný, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca nemal snahu podrobiť sa odvykacej liečbe svojej závislosti. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvyšuje o 10 % cukrovka kompenzovaná diétou a perorálnymi antidiabetikami, zatiaľ bez dokumentovaných orgánových komplikácií. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %. Dátum zániku invalidity 09.12.2019 nebol zmenený, nakoľko v tomto období bolo preukázané zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Chronická pankreatitída je toho času v kľude, bez prejavov poruchy funkcie podžalúdkovej žľazy. Sekundárna epilepsia toxometabolickej genézy je pri liečbe a abstinencii stabilizovaná, bez záchvatov. Podľa predloženej dokumentácie nemá aktuálne poruchy pohyblivosti v kolenách a ani poruchy chôdze. Bolesti chrbta sú s miernou funkčnou poruchou, bez prejavov koreňového dráždenia. Polyneuropathia dolných končatín je ľahkého stupňa, s diskrétnym postihnutím senzitívnych vetiev nervov dolných končatín zmiešaného pôvodu (chronický alkoholizmus, užívanie drog a len čiastočne cukrovka). Ochorenie pľúc je stabilizované, bez exacerbácie tuberkulózy pľúc.

36. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zdravotný stav žalobcu bol opakovane posudzovaný. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery jednak o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ako aj dátume vzniku a zániku invalidity. Posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež dátumu, k akému došlo k vzniku a zániku invalidity.

37. Pokiaľ žalobca navrhoval, aby si súd vyžiadal niektoré listinné dôkazy týkajúce sa jeho zdravotného stavu (rovnako pokiaľ žiadal predvolať posudkového lekára na pojednávanie), súd toto navrhované dokazovanie nevykonal, nakoľko to nebolo potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôkazmi chcel žalobca v zásade preukázať dĺžku trvania jeho drogovej závislosti. Avšak už z odborných lekárskych posudkov vypracovaných pred vydaním napadnutého rozhodnutia (zo dňa 13.02.2020, ako aj 28.04.2020) vyplýva, že zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mali posudkoví lekári k dispozícií, je možné zistiť, že žalobca je dlhodobo drogovo závislý (...od 17 rokov bral s prestávkami heroín intravenózne...). To akým spôsobom bola táto dlhodobá drogová závislosť následne zohľadnená pri posúdení miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bolo uvedené a zdôvodnené v odborných lekárskych posudkoch (viď. ods. 34. a 35. odôvodnenia rozsudku), ktoré boli podkladom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku, lekárske posudky sú presvedčivé a v dostatočnom rozsahu sa vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami. V posudku zo dňa 28.04.2020 bolo tiež zdôvodnené, prečo bolo vykonané posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti.

38. Pokiaľ žalobca predkladal súdu ďalšie (novšie) lekárske správy, súd na ne neprihliadol, nakoľko tieto sú z obdobia po vydaní resp. nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (s výnimkou správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 09.04.2019, ktorá však uvádza abúzus drog rovnako, ako správa z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.10.2018, ktorá bola v posudkoch zohľadnená). Žalovaný teda nemal tieto lekárske správy v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii, teda pokiaľ tieto pri rozhodovaní nezohľadnil, nemôže ísť o vadu napadnutého rozhodnutia. Navyše sa žalovaný vyjadril, že tieto správy nepreukazujú skutočnosti prítomné v čase rozhodovania resp. právoplatnosti napadnutého rozhodnutia s tým, že chronická drogová závislosť bola u žalobcu prítomná už aj v minulosti, čo však bolo zohľadnené pri posúdení jeho zdravotného stavu na účely invalidity 14.05.2020.

39. Ku dňu vzniku invalidity, t. j. 01.01.2012 mal žalobca 37 rokov, teda podľa na vznik nároku na invalidný dôchodok musel byť dôchodkovo poistený najmenej osem rokov. Žalobca zjavne nesplnil túto podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok, keďže bol k uvedenému dátumu dôchodkovo poistený 2 736 dní, teda 7 rokov aj 181 dní. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný podrobne zaoberal aj tým, či a na základe ktorých právnych predpisov žalobca bol, resp. nebol dôchodkovo poistený, bol v jednotlivých obdobiach výkonu trestu odňatia slobody, resp. výkonu väzby pracovne zaradený, a za ktoré obdobia je možné doplatiť poistné a svoje zistenia aj riadne zdôvodnil (viď. str. 7 – 9 napadnutého rozhodnutia a ods. 2. odôvodnenia rozsudku). Žalobca v žalobe neuviedol, za ktoré konkrétne obdobia je podľa neho, na rozdiel od názoru žalovaného, možné doplatiť poistné, a súd sám nezistil nesprávnosť skutkových zistení alebo právneho posúdenia v tejto otázke.

40. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa (v spojení s ).

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu ( ). Kasačnú sťažnosť možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu ( ). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).