Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 617/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) a sudcov Petra Molnára a Petra Straku v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , t. č. vo výkone väzby , bez právneho zastúpenia, proti postupu Správneho súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. októbra 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“), práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa a 3 a práva na účinný prostriedok nápravy podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom správneho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. . Sťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 25 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie zástupcu pre konanie o svojej ústavnej sťažnosti bez uvedenia dôvodu.

2. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že v napadnutom konaní vedenom pôvodne Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. dochádza k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ podal správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ktorým mu nebol priznaný invalidný dôchodok. Konanie podľa tvrdenia sťažovateľa trvá od 14. mája 2020 doteraz. Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 30. júla 2025, ktorým bol zrušený rozsudok správneho súdu

č. k. -102 z 29. februára 2024 a vec vrátená na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý proces, keď nebol riadne predvolaný na pojednávanie.

3. Z evidencie vlastnej rozhodovacej činnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ namietal postup krajského súdu v totožnom konaní ústavnou sťažnosťou z 23. júna 2022. Toto konanie bolo vedené ústavným súdom pod sp. zn. a ústavný súd nálezom zo 14. apríla 2023 (právoplatným 24. apríla 2023) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru v totožnom napadnutom konaní, prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 300 eur a trovy konania pred ústavným súdom.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom príslušného orgánu verejnej moci a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

5. Ústavný súd vo svojej judikatúre súvisiacej s namietaným porušením základného práva podľa opakovane pripomína, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

6. Ústavný súd zohľadňuje aj rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok z 15. 10. 1999, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, body 64, 65 a 66).

7. V prejednávanom prípade je rozhodujúcou okolnosťou zistenie ústavného súdu, že svojim predchádzajúcim nálezom už vyslovil porušenie označených základných práv sťažovateľa v totožnom napadnutom konaní a poskytol mu primerané zadosťučinenie. Uvedený meritórny nález tak tvorí prekážku rei iudicatae vo vzťahu k postupu krajského súdu v období od podania žaloby do právoplatnosti predmetného nálezu, t. j. do 24. apríla 2023.

8. V konaní o tejto ústavnej sťažnosti tak ústavný súd môže podrobiť svojmu prieskumu len konanie v trvaní od 24. apríla 2023 dosiaľ. Rozhodné obdobie pre posúdenie opodstatnenosti tejto

ústavnej sťažnosti tak predstavuje dobu dva a pol roka. V tomto období konal sťažovateľom označený porušovateľ jeho práv – správny súd v prejednávanej veci od 1. júna 2023, keď naň prešla kompetencia v dôsledku reformy súdnictva. Podľa údajov obsiahnutých v sťažovateľom priložených rozhodnutiach správny súd uskutočnil pojednávanie 25. októbra 2023 a 31. januára 2024 a 29. februára 2024 vyhlásil rozsudok č. k. -102. V dôsledku podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľa z 28. júna 2024 bola vec prejednávaná najvyšším správnym súdom, ktorý po zrušení rozsudku správneho súdu vrátil spis do dispozičnej sféry správneho súdu 20. augusta 2025. Z rozhodného obdobia dva a pol roka tak správny súd vo veci konal od 1. júna 2023 približne jeden rok a následne po vrátení veci od 20. augusta 2025 dosiaľ (asi 2 mesiace). Konanie označeného správneho súdu v tomto rozsahu už prima facie nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľnú dobu, a preto ústavný súd konštatuje nedostatok ústavnoprávnej intenzity zásahu označeného správneho súdu do práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov v rozhodnej dobe po právoplatnosti skoršieho nálezu.

9. Z uvedených dôvodov by ústavný súd ani po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne nemohol dospieť k záveru o porušení základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako zjavne neopodstatnenú (bod 2 výroku tohto uznesenia).

10. V závere ústavný súd dodáva, že toto uznesenie nebráni sťažovateľovi, aby sa opätovne obrátil so sťažnosťou na ústavný súd, ak dospeje k záveru, že správny súd naďalej nepostupuje v konaní spôsobom efektívne smerujúcim k nastoleniu jeho právnej istoty.

11. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že sťažovateľ žiadal vysloviť aj porušenie práv podľa čl. 6 ods. 3 a čl. 13 dohovoru, avšak neuviedol žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, v čom spočíva porušenie týchto práv postupom správneho súdu. Vo vzťahu k tejto časti ústavnej sťažnosti preto ústavný súd konštatoval nesplnenie zákonnom predpísaných náležitostí a odmietol ju podľa .

III.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

12. Ústavný súd môže rozhodnúť o ustanovení právneho zástupcu v konaní pred ním, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť a to, že (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

13. Za zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti ústavný súd považuje nesplnenie neodstrániteľných podmienok konania, ako je nedostatok právomoci ústavného súdu, oneskorenosť podania ústavnej sťažnosti, jej zjavná neopodstatnenosť alebo neprípustnosť.

14. Ak teda ústavný súd po predbežnom posúdení obsahu ústavnej sťažnosti dospel k záveru, že v danom prípade je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a nie je splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť (bod 1 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2025

Ľuboš Szigeti

predseda senátu