Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/146/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, proti žalovanému: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. - T., F. O. XXX/XX, o zaplatenie 465 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -152 z 13. mája 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o paričnej lehote a výroku III. o náhrade trov konania m e n í takto:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2016 v 50 eurových mesačných splátkach až do zaplatenia, vždy k 10. dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“) rozsudkom č. k. -152 z 13. mája 2019, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na , , o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , , , , , , , a (ďalej len „“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 465 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 15. 05. 2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 splátkach týždenne, náklady spojené s úverom boli vo výške 269,10 eura, ktoré zahŕňali úrok aj administratívny poplatok. Celkovú čiastku 1 049,10 eura mal uhradiť v 60 týždenných splátkach po 17,49 eura. Uhradil len sumu 315 eur, teda uhradil len 18 splátok, v prípade 19. splátky zaplatil 0,18 eura. Konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy,

t. j. 09. 07. 2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16. 12. 2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom z 16. 12. 2016. Žalobca si uplatňuje istinu 465 eur.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05. 06. 2018 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podal žalovaný odpor, kde vzniesol námietku premlčania. Vec bola postúpená na ďalšie prejednanie Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 15. 05. 2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 týždenných splátkach po 17,49 eura, pričom výška poslednej splátky bola 17,19 eura, náklady spojené s úverom boli vo výške 269,10 eura, ktoré zahŕňali úrok vo výške 112,32 eura = 22,38 % a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 156,78 eura, RPMN bola dohodnutá vo výške 70,38 %, priemerná hodnota RPMN bola 46,30 %, žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 1 049,10 eura. Žalovaný uhradil len sumu 315 eur, čo vyplýva z predloženého výpisu splátok a úhrad. Konečná splatnosť úveru nastala podľa žalobcu 09. 07. 2015, teda 60 týždňov po podpísaní zmluvy. Prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, teda 22. 05. 2014 a posledná splátka bola splatná dňa 09. 07. 2015. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 16. 12. 2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom z 16. 12. 2016. Žalovaný bol výzvou z 13. 04. 2018 vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca si od žalovaného uplatnil sumu 465 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 780 eur a uhradenou sumou 315 eur, 780 eur - 315 eur = 465 eur. Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému na súde dňa 29. 05. 2018, svedčí o tom potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica. Karta splátok predložená nebola, nedisponuje ňou ani žalobca, ani žalovaný. Karta splátok bola právnym predchodcom žalobcu poskytnutá žalovanému, žalovaný ju mal uchovávať bezpečným spôsobom. Žalovaný predložil čestné vyhlásenie U. - svojej manželky z 07. 02. 2019, ktorá vyhlásila, že žalovaný dostal vyplatené 762,51 eura, odpočítaná už bola jedna splátka vo výške 17,49 eura, úver sa platil, týždenne, aj mesačne v rôznych sumách, žalovaný v omeškaní nebol, úver sa zaplatil celý ako mal, po uhradení úveru p. O. odovzdala kartu splátok nadriadenému a ten mal kartu splátok poslať na hlavnú firmu Providentu do Bratislavy.

6. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žalobca ju čiastočne rešpektoval, konkrétne po 53. splátku vrátane. Žaloba bola súdu doručená dňa 29. 05. 2018 a 54. splátka bola v omeškaní od 29. 05. 2018, splátky 54. - 60. premlčané nie sú, čo zodpovedá sume 122,43 eura, konkrétne 6 x 17,49 eura + 1 x 17,19 eura. 54. splátka bola splatná 28. 05. 2015, 55. splátka bola splatná 04. 06. 2015, 56. splátka bola splatná 11. 06. 2015, 57. splátka bola splatná 18. 06. 2015, 58. splátka bola splatná 25. 06. 2015, 59. splátka bola splatná 02. 07. 2015 a 60. splátka bola splatná 09. 07. 2015.

7. V predmetnej veci právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá sa spravuje a nasl. . Išlo o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje a nasl. . Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno- záväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, bolo potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa ) ods. 2 o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa použijú primerane ustanovenia (rozsudok KS Žilina z 30. 09. 2010 sp. zn. , rozsudok KS Žilina z 13. 10. 2010 sp. zn. ). Spornú zmluvu posúdil súd prvej inštancie ako spotrebiteľskú zmluvu.

8. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania považoval provinštančný súd žalobu v časti dôvodnú a v časti nedôvodnú. Právny predchodca žalobcu poskytol v zmysle zmluvy žalovanému úver vo výške 780 eur, žalovaný zmluvu podpísal, nenamietal, že mu nebola vyplatená celá suma 780 eur, nenamietal to ani v odpore, ani vo výpovedi na pojednávaní, ani v prvých písomných vyjadreniach k veci. Uvedené začal uvádzať až neskôr v písomných podaniach a uviedla to v čestnom prehlásení aj jeho manželka U.. Tieto tvrdenia nepovažoval prvoinštančný súd za dôveryhodné a presvedčivé, žiadny písomný a jednoznačný dôkaz k tomu predložený nebol, preto prvoinštančný súd ustálil, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 780 eur. Čo sa týka splácania úveru, žalovaný sa bránil, že má všetko splatené, svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, pričom čestné prehlásenie jeho manželky súd za taký

dôkaz nepovažoval. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že úver splatil. Dôkazom o splácaní úveru by bola karta splátok, ktorú nepredložil. Pokiaľ tvrdil, že úver splatil, musel to preukázať, čo neurobil. Žalobca predložil výpis splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil 315 eur, konkrétne splátkami 21. 05. 2014 - 50 eur, 16. 06. 2014 - 30 eur, 09. 07. 2014 - 80 eur, 04. 08. 2014 - 20 eur, 21. 10. 2004 - 100 eur, 03. 11. 2014 - 15 eur a 17. 02. 2015 - 20 eur. Žalovaný výpis splátok a úhrad spochybňoval bez relevantných argumentov, preto mal súd za preukázané, že žalovaný uhradil sumu 315 eur. Pokiaľ bolo tvrdenie žalovaného pravdivé, že kartu splátok odovzdal, potom urobil chybu, pretože odovzdal jediný dôkaz o zaplatených splátkach.

9. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 465 eur, teda rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 780 eur a jeho zaplatenou časťou 315 eur. Žalobca sa v konaní nedomáha žiadnych poplatkov, úrokov ani zmluvnej pokuty. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 122,13 eura titulom dlžnej istiny s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2016 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania je v súlade s a nariadenia vlády č. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol pre vznesenú námietku premlčania, ktorú považoval sčasti za dôvodnú. S poukazom na , keďže bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Po 53. splátku vrátane je nárok žalobcu premlčaný, pretože žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 29. 05. 2018 a 53. splátka bola splatná dňa 21. 05. 2015, 54. splátka bola v omeškaní od 29. 05. 2018, splátky 54. - 60. premlčané nie sú, čo zodpovedá sume 122,43 eura (6 x 17,49 eura + 1 x 17,19 eura). Splátka č. 54. bola splatná 28. 05. 2015, 55. splátka bola splatná 04. 06. 2015, 56. splátka bola splatná 11. 06. 2015, 57. splátka bola splatná 18. 06. 2015, 58. splátka bola splatná 25. 06. 2015, 59. splátka bola splatná 02. 07. 2015 a 60. splátka bola splatná 09. 07. 2015. Námietku premlčania rešpektoval aj žalobca v jeho písomnom vyjadrení. Žalovaný v závere konania žiadal o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, nevedel sa ale vyjadriť k výške splátok, neuvádzal žiadne argumenty, pre ktoré by mal súd povoliť splátky. Prvoinštančný súd aj s poukazom na priznanú sumu 122,13 eura a splátky nepovolil a uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10. V súvislosti s námietkou aktívnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný, pretože bola na neho platne riadne postúpená pohľadávka voči žalovanému, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 16. 12. 2016, čo bolo žalovanému oznámené listom z 16. 12. 2016. Podací hárok č. EPH008544429 z 30. 12. 2016 bol dôkaz o tom, že žalobca zásielku podal na pošte, doručoval žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve, o inej adrese žalovaný žalobcu, ani jeho právneho predchodcu neinformoval. Postúpenie pohľadávky bolo v súlade s . Postúpenie pohľadávky žalobca žalovanému oznámil písomným oznámením, ktoré mu aj doručoval, žalobca nenesie zodpovednosť za to, že si žalovaný zásielku neprevzal. Ustanovenie , podľa ktorého pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky, bolo účinné od 01. 01. 2017, nebolo účinné v čase postupovania pohľadávky, preto sa na predmetnú vec nevzťahuje.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

12. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vyhovení žalobe, konkrétne v časti lehoty na splnenie povinnosti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému povolil uhradiť sumu 122,13 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia formou mesačných splátok vo výške 50 eur splatných k 20. dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie žiadal súd o povolenie splátok v prípade vyhovenia žalobe žalobcu odôvodňujúc uvedené tým, že úhrada dlžnej sumy jednorazovo nie je v jeho finančných možnostiach, poukázal na zrážky exekúcie zo mzdy.

13. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že súhlasí so zmenou napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle návrhu žalovaného tak, aby bol oprávnený splácať priznaný nárok v splátkach vo výške 50 eur mesačne po stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas. V ostatnom sa pridržal svojich predošlých rozhodnutí a stanovísk.

14. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s vyjadrením žalobcu súhlasí.

15. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vo veci nastali nové skutočnosti, ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie zatajil, a to, že žalobca dostal príkazom od Národnej banky Slovenska z júna 2019, aby okamžite prestal vymáhať pohľadávky od spoločnosti Provident Financial s. r. o., teraz pod novým názvom Endepro. Poukázal na listiny, ktoré majú byť doručované dlžníkom, a to Informácia o ukončení vymáhania a Potvrdenie o podlžnosti. V ďalšom citoval z rozhodnutia Národnej banky SR č. sp. NBS1-000-023-846. Uvedeným rozhodnutím bola spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro, uložená pokuta 90 000 eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v období od 14. 10. 2015 do 24. 02. 2016, ktoré boli NBS zistené, útvarom dohľadu nad finančným trhom v rámci uskutočnenia dohľadu na mieste v období od 14. 10. 2015 do 09. 08. 2016 nad činnosťou spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro patriacej medzi dohliadané subjekty v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov s využitím kontrolného zaobstarávania finančných služieb. Konkrétne bolo konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o ochrane spotrebiteľov. S poukazom na uvedené porušenie a ďalšie neprijateľné podmienky sú úverové zmluvy právneho predchodcu žalobcu neplatné, preto žiadal súd o určenie predmetnej zmluvy za neplatnú.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného ( a ) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa paričnej lehoty vo výroku I. a vo výroku III. o trovách konania je potrebné podľa zmeniť.

17. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal rozsudok vo výroku I., v ktorom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

19. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa , lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení, je stanovená zákonná 3-dňová lehota na plnenie; v odôvodnených prípadoch však súd môže určiť aj dlhšiu lehotu; napokon ods. 4 citovaného ustanovenia hovorí o dávkach a splátkach, ak je uložená povinnosť.

23. Na základe ustálenej rozhodovacej praxe je pri úvahách o určení lehoty na plnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, nutné vychádzať vždy z okolností konkrétneho prípadu. Súd musí prihliadať na samotný uplatnený nárok, výšku priznaného plnenia, doterajšiu platobnú (ne)schopnosť žalovaného v konaní, ako aj na snahu o plnenie záväzku žalovaným. Ďalej je možno zohľadniť osobné a majetkové pomery oboch sporových strán, ako aj dobu, po ktorej by umožnením a povolením splátok došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníkov na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a podmienkach ich zročnosti), ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd musí teda v prípade rozhodovania lehoty na plnenie túto určiť tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami.

24. Trojdňová lehota k splneniu povinnosti, uložená v rozsudku, je stanovená zákonom, a preto jej uplatnenie v rozhodnutí súdu nie je treba zdôvodňovať a zisťovať jej primeranosť v konkrétnom prípade. Naproti tomu, ak má súd za to, že je namieste v prejednávanom prípade určiť k plneniu lehotu dlhšiu,

alebo stanoviť, že sa plnenie má stať v splátkach, musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo dokladovali záver súdu, že je vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznaného nároku a osobných pomerov účastníkov konania vhodné použitie výnimky zo zákonnej zásady. Pri úvahe možnosti stanoviť splátky musí súd tiež posúdiť, či nemajú byť podmienky splatnosti určené tak, aby pre nesplnenie niektorej povolenej splátky bola splatná celá pohľadávka. Bez významu tu nebude najmä uváženie výšky priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného i v konaní prejednávaná snaha o splnenie celého záväzku alebo jeho časti, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či prípadné zdržanie v plnení súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok by v riešenom prípade nebolo vzhľadom k osobným pomerom vymáhajúceho príliš zaťažujúce.

25. V predmetnej veci súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti žalovaného o úhradu súdom priznanej sumy žalobcovi v splátkach, a to s poukazom na to, že žalovaný sa nevedel vyjadriť k výške splátok, neuvádzal žiadne argumenty, pre ktoré by mal súd povoliť splátky, a nakoniec to ponechal na úvahu súdu. Prvoinštančný súd aj s poukazom na priznanú sumu 122,13 eura a splátky nepovolil a uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia , ako aj odvolacích dôvodov žalovaného, odvolací súd vychádzal zo situácie, že žalobca s povolením splátok uhradiť dlžnú sumu súhlasil, čo vyjadril vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd prihliadol aj na tvrdené pomery ohľadom majetkovej a finančnej situácii, hoci žalovaný neprodukoval pred súdom prvej inštancie (ani v odvolacom konaní) žiadne dôkazy, ktoré by objektívne preukazovali jeho finančné pomery. Žalobca má nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote a samotné rozhodovanie súdu by malo viesť a motivovať dlžníkov k plneniu si zmeškaných povinností. Opak by bol v rozpore so zásadou spravodlivej ochrany porušených práv. Odvolací súd však berie zreteľ na súhlas žalobcu s postupnou úhradou napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie priznanej sumy ako aj na výšku priznanej sumy, ktorá je 122,13 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Vzhľadom k tomu, že úhradu celej dlžnej sumy možno očakávať v primeranej dobe súd dospel k záveru, že v danom prípade možno konštatovať naplnenie dôvodov pre priznanie plnenia v splátkach. Odvolací súd zároveň uvádza, že žalovaný je povinný splátky uhrádzať riadne a včas tak, ako to odvolací súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku, pretože odvolací súd povolil splácanie dlžnej sumy v splátkach pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania so splatnosťou čo i len jednej splátky, čím sa stane splatným celý dlh žalovaného. Predmetom splátok okrem istiny je aj príslušenstvo pohľadávky.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že boli naplnené zákonné dôvody na procesný postup v zmysle , v dôsledku čoho odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o paričnej lehote a výroku III. o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2016 v 50 eurových mesačných splátkach až do zaplatenia, vždy k 10. dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok.

28. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosti dodatočne (po uplynutí odvolacej lehoty) uvádzané žalovaným týkajúce sa tvrdených sankcií voči spoločnosti Endepro, s.r.o. sa mali týkať iných úverov a iných spotrebiteľov, a tieto tvrdenia nemali priamy vplyv na toto konanie.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v odvolacom konaní prišlo k „dohode“ o splatnosti súdom prvej inštancie priznanej dlžnej sumy. Odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného najmä s poukazom na súhlas žalobcu, ktorý prezentoval vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, v dôsledku čoho procesný úspech žalovaného v odvolacom konaní závisel od samotného žalobcu, ktorý s odvolacím návrhom prejavil súhlas. S poukazom na vzniknutú procesnú situáciu je odôvodnený záver odvolacieho súdu, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).