Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/108/2018

Zmenené rozhodnutím 5Co/146/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Hradec Králové, Eliščino nábřeží 280/23, proti žalovanému: H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. - T., F. O. XXX/XX, o zaplatenie 465 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/108/2018-152 z 13. mája 2019, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o paričnej lehote a výroku III. o náhrade trov konania m e n í takto: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 17. 12. 2016 v 50 eurových mesačných splátkach až do zaplatenia, vždy k 10. dňu v mesiaci, pod následkom straty výhody splátok. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zast.: ŠMÍDA advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, proti žalovanému: H. W., nar. XX.X.XXXX, bytom F. O. XXX/XX, A. - T., o zaplatenie sumy 465 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

rozhodol:

I.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 122,13 eura s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III.Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou v upomínacom konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 465 eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 15.5.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 splátkach týždenne, náklady spojené s úverom boli vo výške 269,10 eura, ktoré zahŕňali úrok aj administratívny poplatok. Celkovú čiastku 1.049,10 mal uhradiť v 60 týždenných splátkach po 17,49 eura. Uhradil len sumu 315 eur, teda uhradil len 18 splátok, v prípade 19.splátky zaplatil 0,18 eura. Konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t.j. 9.7.2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016. Žalobca si uplatňuje istinu 465 eur.

2.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 5.6.2018 platobný rozkaz sp.zn. 30Up/356/2018, proti ktorému podal žalovaný odpor, kde vzniesol námietku premlčania. Vec bola postúpená na ďalšie prejednanie Okresnému súdu Nitra ako súdu vecne a miestne príslušnému.

3.Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Žiadala, aby žalobca predložil kartu splátok. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi nič nedlží. Provident nič od žalovaného nevymáhal. Žiadala, aby súd vyhlásil zmluvu za neplatnú. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, žalovanému nebolo oznámené postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky nebolo v zmluve dohodnuté. Žiadala žalobu zamietnuť, podala námietku premlčania.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že k podanej žalobe, ani k uzatváraniu zmluvy sa vyjadriť nevie. Všetko má zaplatené, celý úver má splatený, nič nie je žalobcovi dlžný. Peniaze platil do ruky p. O., ona mu

nevydávala žiadne potvrdenie. Pani O. už zomrela. Kartu splátok mali, tú odovzdali p. O., nepamätá si kedy to bolo a prečo ju odovzdávali. Vie len toľko, že to má celé zaplatené.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a jeho zástupkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, odporom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, predžalobnou výzvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadreniami žalovaného, vyjadrením žalobcu, čestným vyhlásením U. W. a zistil tento skutkový a právny stav :

5.Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident Financial, s.r.o. dňa 15.5.2014 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať v 60 týždenných splátkach po 17,49 eura, pričom výška poslednej splátky bola 17,19 eura, náklady spojené s úverom boli vo výške 269,10 eura, ktoré zahŕňali úrok vo výške 112,32 eura = 22,38 % a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 156,78 eura, RPMN bola dohodnutá vo výške 70,38 %, priemerná hodnota RPMN bola 46,30 %, žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku 1.049,10 eura.

Žalovaný uhradil len sumu 315 eur, čo vyplýva z predloženého výpisu splátok a úhrad.

Konečná splatnosť úveru nastala podľa žalobcu 9.7.2015, teda 60 týždňov po podpísaní zmluvy. Prvá splátka bola splatná 7.kalendárny deň po uzavretí zmluvy, teda 22.5.2014 a posledná splátka bola splatná dňa 9.7.2015.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016.

Žalovaný bol výzvou zo dňa 13.4.2018 vyzývaný na zaplatenie dlžnej sumy.

Žalobca si od žalovaného uplatňuje sumu 465 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 780 eur a uhradenou sumou 315 eur, 780 eur - 315 eur = 465 eur.

Žalobca si uplatnil svoj nárok voči žalovanému na súde dňa 29.5.2018, svedčí o tom potvrdenie Okresného súdu Banská Bystrica.

Karta splátok predložená nebola, nedisponuje ňou ani žalobca, ani žalovaný. Karta splátok bola právnym predchodcom žalobcu poskytnutá žalovanému, žalovaný ju mal uchovávať bezpečným spôsobom.

Žalovaný predložil Čestné vyhlásenie U. W. - svojej manželky a to zo dňa 7.2.2019, ktorá vyhlásila, že žalovaný dostal vyplatené 762,51 eura, odpočítaná už bola jedna splátka vo výške 17,49 eura, úver sa platil, týždenne, aj mesačne v rôznych sumách, žalovaný v omeškaní nebol, úver sa zaplatil celý ako mal, po uhradení úveru p. O. odovzdala kartu splátok nadriadenému a ten mal kartu splátok poslať na hlavnú firmu Providentu do Bratislavy.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania a žalobca ju čiastočne rešpektoval, konkrétne po 53.splátku vrátane. Žaloba bola súdu doručená dňa 29.5.2018 a 54.splátka bola v omeškaní od 29.5.2018, splátky 54.- 60. premlčanie nie sú, čo zodpovedá sume 122,43 eura , konkrétne 6 x 17,49 eura + 1 x 17,19 eura. 54.splátka bola splatná 28.5.2015, 55.splátka bola splatná 4.6.2015, 56.splátka bola splatná 11.6.2015, 57.splátka bola splatná 18.6.2015, 58. splátka bola splatná 25.6.2015, 59. splátka bola splatná 2.7.2015 a 60. splátka bola splatná 9.7.2015.

6.Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/ 2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods.1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh /§ 565/, začne planúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

7.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu o úvere, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom a spravuje sa ustanovením § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že zmluva o úvere je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010). Podľa názoru súdu ide o spotrebiteľskú zmluvu.

8.Súd považoval žalobu za podanú sčasti dôvodne a sčasti nedôvodne. Žalobca má právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, z listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 780 eur, táto suma vyplýva zo samotnej zmluvy, kde je uvedené, že žalovanému je poskytovaný úver vo výške 780 eur, žalovaný zmluvu podpísal, nenamietal, že mu nebola vyplatená celá suma 780 eur, nenamietal to ani v odpore, ani vo svojej výpovedi na pojednávaní, ani v prvých písomných vyjadreniach k veci, začal to uvádzať až neskôr v písomných podaniach a uviedla to v čestnom prehlásení aj jeho manželka U. W.. Súd však tieto tvrdenia nepresvedčili a nepovažoval ich za dôveryhodné a presvedčivé, žiadny písomný a jednoznačný dôkaz k tomu predložený nebol a súd tak vyhodnotil s poukazom na listinný dôkaz - zmluvu o úvere, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 780 eur. Čo sa týka splácania úveru, žalovaný sa bránil, že má všetko splatené, znova však svoje tvrdenie nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, pričom čestné prehlásenie jeho manželky súd za taký hodnoverný dôkaz nepovažuje. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal jednoznačne a bez pochybností, že úver splatil, dôkazom o splácaní úveru by bola karta splátok, takýto dôkaz však žalovaný nepredložil, veď predsa dôkazné bremeno je na ňom, aby v konaní preukázal, čo tvrdí, pokiaľ tvrdí, že úver splatil, musí to aj preukázať dôkazom, čo neurobil. Žalobca predložil výpis splátok a úhrad, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil 315 eur, konkrétne splátkami 21.5.2014 - 50 eur, 16.6.2014 - 30 eur, 9.7.2014 - 80 eur, 4.8.2014 - 20 eur, 21.10.2004 - 100 eur, 3.11.2014 - 15 eur a 17.2.2015 - 20 eur. Žalovaný tento dôkaz - výpis splátok a úhrad spochybňoval bez relevantných argumentov, avšak súd iný dôkaz o splatení úveru nemal a tak mal za preukázané, že žalovaný uhradil sumu 315 eur. Pokiaľ je tvrdenie žalovaného pravdivé, že Kartu splátok odovzdal, tak potom urobil chybu, pretože odovzdal jediný jeho dôkaz o zaplatených splátkach.

9.Predmetom konania je zaplatenie sumy 465 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 780 eur a jeho zaplatenou časťou 315 eur. Žalobca sa v konaní nedomáha žiadnych poplatkov, ani úrokov, ani zmluvnej pokuty, ani iných sankcií, odplaty, či odmeny, nebolo to predmetom konania a preto sa súd týmto v konaní ani nezaoberal, keďže žalobca si uplatňoval len „ čistú istinu „. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 122,13 eura uplatnenej titulom dlžnej istiny s 5 % - ným úrokom z omeškania ročne od 17.12.2016 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB a počiatok omeškania je deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to pre vznesenú námietku premlčania, ktorú súd považoval sčasti za vznesenú dôvodne. S poukazom na ustanovenie § 103 OZ, keďže

bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, konkrétne po 53.splátku vrátane, je nárok žalobcu premlčaný a to s poukazom na to, že žaloba bola súdu doručená dňa 29.5.2018 a 53. Splátka bola splatná dňa 21.5.2015, 54.splátka bola v omeškaní od 29.5.2018, splátky 54.- 60. teda premlčanie nie sú, čo zodpovedá sume 122,43 eura , konkrétne 6 x 17,49 eura + 1 x 17,19 eura. 54.splátka bola splatná 28.5.2015, 55.splátka bola splatná 4.6.2015, 56.splátka bola splatná 11.6.2015, 57.splátka bola splatná 18.6.2015, 58. splátka bola splatná 25.6.2015, 59. splátka bola splatná 2.7.2015 a 60. splátka bola splatná 9.7.2015. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku a teda premlčané právo nemožno oprávnenému priznať súdnym rozhodnutím. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká a žalobca sa môže svojho práva domáhať podanou žalobou na súde, ale ak žalovaný vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. Súd sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru tak ako je uvedené v zistenom skutkovom stave, čo rešpektoval aj žalobca v jeho písomnom vyjadrení. Žalovaný v závere konania uvádzal, že žiada o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach, nevedel sa však vyjadriť k výške splátok, neuvádzal žiadne argumenty, pre ktoré by mal súd povoliť splátky, a nakoniec to ponechal na úvahu súdu, súd aj s poukazom na priznanú sumu 122,13 eura a ustanovenie § 232 ods. 3 CSP splátky nepovolil a uložil žalovanému zaplatiť priznanú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

10.Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, s čím sa súd nestotožnil a považoval žalobcu za aktívne legitimovaného v konaní, pretože bola na neho platne riadne postúpená pohľadávka voči žalovanému, na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 16.12.2016. Podací hárok č. EPH008544429 zo dňa 30.12.2016 je dôkaz o tom, že žalobca zásielku podal na pošte, doručoval žalovanému na adresu, ktorú uviedol v zmluve, o inej adrese žalovaný žalobcu, ani jeho právneho predchodcu neinformoval. Postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanovením § 524 OZ, dodržaná bola písomná forma zmluvy, pričom k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sa súhlas dlžníka nevyžaduje, zmluva môže byť uzavretá aj bez jeho vedomia, aj pri jeho vôli, zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho práv a povinností. Postúpená môže byť aj premlčaná pohľadávka a s postúpenou pohľadávkou prechádza aj príslušenstvo. Postúpenie pohľadávky žalobca žalovanému oznámil písomným oznámením, ktoré mu aj doručoval, žalobca nenesie zodpovednosť za to, že si žalovaný zásielku neprevzal. Ustanovenie § 17 ods. 4 zákona č.129/2010 Z.z., podľa ktorého pôvodný veriteľ je povinný písomne informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia pohľadávky, je účinné od 1.1.2017, nebolo účinné v čase postupovania pohľadávky a preto sa na predmetnú vec nevzťahuje.

11.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.