Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného obchodnou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: N. E., nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom XXX XX R. XXX., o zaplatenie sumy 129,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -93 zo dňa 26.09.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -93 zo dňa 26. 09. 2019 mení v jeho výroku II. nasledovne:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 63,49 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, (t.j. vo výroku I.), zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -93 zo dňa 26. septembra 2019 nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 65,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 10,80 Eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 14,80 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia a zo sumy 10,79 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 14,80 Eur od 30.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 14,32 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,08 % (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal súdneho výroku, ktorým by bola uložená žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 129,00 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 21.06.2017 s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. postúpil postupca pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Postupca so žalovanou uzatvoril dňa 25.11.2012 zmluvu č. 9004498808, ktorej predmetom bolo poskytovanie telekomunikačných služieb za podmienok stanovených v zmluve. Postupca žalovanej vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil mu nasledovné faktúry: č. 7510845579 splatnú dňa 28.12.2015 na sumu 10,80 Eur, č. 7600193721 splatnú dňa 25.01.2016 na sumu 15,79 Eur, č. 7601150785 splatnú dňa 25.02.2016 na sumu 35,59 Eur, č. 7602150342 splatnú dňa 29.03.2016 na sumu 15,79 Eur, č. 7603107089 splatnú dňa 25.04.2016 na sumu 34,12 Eur a č. 7608869161 splatnú dňa 25.10.2016 na sumu 63,49 Eur. So

žalovanou sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. 3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, žaloba mu bola riadne doručená. 4. S odkazom na ust. v spojení s ust. súd prvej inštancie vec rozhodol napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania. 5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal konajúci súd z nasledovného skutkového stavu: Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. uzavrel so žalovanou dňa 25.11.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dňa 14.11.2014 uzavrel dodatok k tejto zmluve o poskytovaní verejných služieb a zmluvu o kúpe zľavneného zariadenia, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytovať komunikačné služby v programe Happy XS NAJ po dobu viazanosti v trvaní 24 mesiacov. Za využívanie telekomunikačných služieb žalovanou právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu služieb nasledovnými faktúrami: č. 7510845579 splatnou dňa 28.12.2015 na sumu 10,80 Eur, č. 7600193721 splatnou dňa 25.01.2016 na sumu 15,79 Eur, č. 7601150785 splatná dňa 25.02.2016 na sumu 35,59 Eur, č. 7602150342 splatnou dňa 29.03.2016 na sumu 15,79 Eur, č. 7603107089 splatnou dňa 25.04.2016 na sumu 34,12 Eur, č. 7608869161 splatnou dňa 25.10.2016 na sumu 63,49 Eur. 6. Citujúc ust. , a , a o elektronických komunikáciách, ust. a (ďalej aj „“), ust. 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom do 31.01.2013 a ust. nariadenia vlády SR č. v platnom znení, súd prvej inštancie považoval za nepochybné, že predmetom konania bolo zaplatenie faktúr na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie išlo o zmluvu uzavretú v zmysle a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. . Žalovaná svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť cenu poskytovaných služieb titulom mesačných poplatkov, nesplnil, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Tieto poplatky po odpočítaní upomienok boli vyúčtované faktúrami: č. 7510845579 so splatnosťou dňa 28.12.2015 v sume 10,80 Eur, č. 7600193721 so splatnosťou dňa 25.01.2016 v sume 14,80 Eur, č. 7601150785 so splatnosťou dňa 25.02.2016 v sume 10,79 Eur, č. 7602150342 so splatnosťou dňa 29.03.2016 v sume 14,80 Eur, č. 7603107089 so splatnosťou dňa 25.04.2016 v sume 14,32 Eur a č. 7608869161 so splatnosťou dňa 25.10.2016 v sume 63,49 Eur. Cena poplatkov za služby tak činila spolu sumu 65,51 Eur. Služby boli žalovanej riadne dodané, skutočnosť, že žalovaná riadne dodané telekomunikačné služby využívala, nebola v konaní sporná a využitie telekomunikačných služieb a rozsah ich využitia mal okresný súd preukázané aj z podrobných mesačných výpisov, ktoré boli súčasťou faktúr. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná uvedenú sumu uhradila, a to čo i len čiastočne, súd prvej inštancie žalobe čo do tejto časti, ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel. Žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa ust. v spojení s ust. nariadenia vlády SR č. v znení účinnom do 31.01.2013. Pri posudzovaní tohto nároku mal súd prvej inštancie za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením sumy za poskytnuté služby prvým dňom po splatnosti uvedených faktúr. Žalobcovi tak priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 10,80 Eur od 29.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 14,80 Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, zo sumy 10,79 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne: zo sumy 14,80 Eur od 30.03.2016 do zaplatenia a zo sumy 14,32 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia. 7. Ďalej súd prvej inštancie s poukazom na znenie ust. , a , , a a považoval za nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal od ust. a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v zmysle ust. považoval súd prvej inštancie svojím charakterom za občianskoprávnu zmluvu, hoci v nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená. Na záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, založený predmetnou zmluvou o pripojení v znení jej dodatku sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahovala úprava spotrebiteľských zmlúv, zakotvená v právnom poriadku SR v ust. a nasl. . Súd prvej inštancie sa tak v ďalšom zaoberal otázkou (ne)prijateľnosti

dojednania predmetnej zmluvnej podmienky, na základe ktorej si žalobca uplatňoval právo na zaplatenie sumy 63,49 Eur. V tomto kontexte považoval za potrebné vyjadriť sa k otázke individuálneho dojednania uvedených zmluvných podmienok v dotknutom ust. bodu 3 dodatku k zmluve zo dňa 14.11.2014, uzavretého medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku považoval len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi zmluvnými stranami v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán, vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy, zakotvenej v cit. ust , ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Žalobca však takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej klauzuly o zmluvnej pokute v danom prípade nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. (ďalej aj „“) v spojení s ust. , ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak. Na podklade uvedeného tak súd prevej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 63,49 Eur titulom zmluvnej pokuty zamietol. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol s odkazom na znenie ust. s ohľadom na čistý úspech žalobcu v rozsahu 14,08 % tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,08%. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s . 9. Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, čo do jeho výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol, v ktorom sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 63,49 Eur vyhovie; alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 10. Rozoberajúc inštitút zmluvnej pokuty a jej účel (uhradzovaciu, preventívnu a sankčnú funkciu) odvolateľ namietal, že jeho právny predchodca a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý bol definovaný v bode 3. dodatku. Záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb bol definovaný aj v odseku 1 písm. b) dodatku. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za služby poskytované právnym predchodcom žalobcu, čo je zrejmé aj z uplatneného nároku, ktorého prevažnú časť predstavujú neuhradené faktúry za poskytnuté služby. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť žalobcovi zmluvné dohodnuté protiplnenie, t. j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas. Zároveň žalovaná uvedenú skutočnosť nijakým spôsobom nerozporovala a ani nepreukázala. Súd prvej inštancie však toto porušenie zmluvných povinností vôbec nezohľadnil. Odôvodnenie napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje požiadavku ust. , podľa ktorého neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Naopak súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu predmetnej podmienky v čisto všeobecnej rovine, keď sa nezaoberal nárokom na zmluvnú pokutu s ohľadom na konkrétne okolnosti, t. j. skutočne nárokovaná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k výške dlžnej sumy, časové obdobie, v ktorom bola žalovaná v omeškaní, závažnosť porušenia povinnosti a pod. Rovnako mal žalobca za to, že spôsob, akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej pokute, je individuálne dojednanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala možnosť vybrať si mobilný telefón a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov a služieb, k čomu bola logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta totiž predstavovala paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostávala z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny práve s ohľadom na dobu viazanosti.

11. Zmluvnou pokutou si jeho právny predchodca zabezpečoval zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo zariadení, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Základ výšky zmluvnej pokuty uvedený v zmluve, resp. v dodatku, ktorý v závislosti od počtu dní omeškania klesá, teda zohľadňuje zľavnenú cenu a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinností zabezpečiť návratnosť prostriedkov investovaných jeho právnym predchodcom do poskytnutej zľavy. Je teda zrejmé, že jeho právny predchodca určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich povinností bola žalovaná povinná v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požívala počas trvania záväzkového vzťahu. V ďalšom žalobca zdôrazňoval, že žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 63,49 Eur, so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená (resp. poskytovanie služieb vo vzťahu k SIM karte ešte nebolo prerušené), avšak svoje zmluvné povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnila (spôsob výpočtu: 63,49 Eur = 210 - (509 / 730 x 210). Zmluvná pokuta bola v dodatku vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty (vyjadrený v dodatku) sa znižoval o čiastku zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, tzn. do doby do prerušenia poskytovania služieb (resp. o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník plní svoje zmluvné povinnosti, ale tiež o čiastku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého si zákazník síce neplní povinnosť riadne a včas uhrádzať faktúry za poskytované služby, ale poskytovanie služieb mu ešte nie je prerušené). Uvedené bolo vyjadrené vo vzorci výpočtu zmluvnej pokuty v bode 3. dodatku, ktorý je absolútne jasný a určitý. Základ zmluvnej pokuty bol uvedený v tabuľke č. 1 dodatku ako počiatočná suma, ktorá bude klesať. Výška základu zmluvnej pokuty tak závisela od zákazníkom zvoleného typu programu služieb, poskytnutých benefitov, a tiež od typu mobilného telefónu (v prípade, že sa dojednalo jeho dodanie spolu s aktiváciou programu služieb). Všetky tieto okolnosti mali vplyv na výšku zmluvnej pokuty čo do jej základu. Napokon žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. , rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. . 12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Iné podania neboli už v odvolacom konaní stranami sporu produkované. 13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), konštatujúc, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom ( ) a včas ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. a bez nariadenia pojednávania postupom podľa ust. a contrario v spojení s ust. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ako aj v závislom výroku III. o trovách konania podľa ust. zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 14. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že opravný prostriedok žalobcu proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o čiastočnom zamietnutí žaloby je dôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v predmetnej časti je totiž založené na nesprávnom právnom posúdení veci [ ]. Aj keď súd prvej inštancie zvolil správnu právnu normu, nesprávne ju aplikoval na daný skutkový stav veci. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie považoval za nesporný a z takto správne zisteného skutkového stavu vychádzal pri svojom rozhodovaní. 15. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie považoval dohodnutú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( ). S týmto jeho záverom sa však odvolací súd nestotožnil z ďalej uvedených dôvodov. 16. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a jej dodatku vyplýva, že tieto listiny boli vopred pripravené dodávateľom (právnym predchodcom žalobcu obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.) pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej zmluvy, pričom do obsahu zmluvy, aj jej dodatku sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve a jej dodatku preto nemožno považovať s poukazom na ustanovenie , ako aj ust. čl. 3 bod 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za individuálne dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté, bolo pritom v zmysle ust. na žalobcovi ako právnemu nástupcovi dodávateľa. Žalobca však v konaní toto

dôkazné bremeno neuniesol, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie (zásada koncentrácie konania) ani len netvrdil a nepreukázal individuálne dojednanie strán sporu o zmluvnej pokute. 17. Samotná skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nebolo účastníkmi zmluvy individuálne dojednané, však automaticky neznamená jeho neprijateľnosť. Tú by mohla vyvolať až značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd však konštatuje, že vzhľadom na spôsob a výšku dojednania zmluvnej pokuty, prihliadajúc na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy ( v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), takúto nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa nezistil. 18. Dojednanie o zmluvnej pokute v rámci dodatku bola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne určité, keď výpočet, ktorý zmluvné dojednanie obsahuje, umožňuje bez pochybností určiť jej výšku. Z obsahu dojednania právneho predchodcu žalobcu a žalovanej v dodatku k zmluve nepochybne vyplýva, že dôvodom dojednania zmluvnej pokuty bola skutočnosť, že právny predchodca žalobca sa rozhodol odpredať žalovanej ako spotrebiteľovi mobilný telefón za zľavnenú cenu, ako aj poskytnúť žalovanej určité zvýhodnenia z ceny poskytovaných služieb, oproti záväzku žalovanej ako spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a v zmysle uzatvorenej zmluvy riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Právny predchodca žalobcu stanovil zmluvnú pokutu degresívne s tým, že má klesajúci charakter podľa toho, kedy dôjde k porušeniu zmluvy zo strany spotrebiteľa a táto bola závislá od počtu mesiacov, počas ktorých spotrebiteľ za riadneho plnenia svojich povinností zotrvá v zmluvnom vzťahu s dodávateľom. 19. Vzhľadom na charakter dohodnutých vzájomných práv a povinností krajský súd považoval nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dojednaný v zmluve za oprávnený, nespôsobujúci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu v neprospech spotrebiteľa. Uzatvorením zmluvy spotrebiteľ získal výhodu, mobilný telefón, ako aj služby za zľavnenú cenu. Túto zľavu mu dodávateľ poskytol práve preto, že bude po určený čas využívať jeho služby a platiť mu za ne dohodnutú cenu. Pokiaľ spotrebiteľ zmluvu neplní, bez dojednania zmluvnej pokuty by získal nenáležitú výhodu, keďže mobilný telefón sa už samotným uzatvorením zmluvy stáva jeho majetkom. Naopak, dodávateľ sa pri neplnení povinností zo strany spotrebiteľa dostane do nevýhody, pretože mobilný telefón odpredal spotrebiteľovi a rovnako mu poskytol zľavu z ceny služieb práve preto, že spotrebiteľ bude využívať jeho služby a poskytovať mu za ne peňažné plnenie. 20. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprimeranú sankciu, s týmto jeho právnym záverom sa odvolací súd nestotožnil. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je totiž zrejmé, že spotrebiteľ odpredajom telefónu za akciovú cenu, ako aj požívaním zľavy z ceny služieb, získal výhodu a túto výhodu mu dodávateľ poskytol práve pre jeho záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu a riadne si plniť svoje zmluvné povinnosti po určený čas. Zároveň odvolací súd túto zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú sankciu aj preto, že táto odrážala aj čo do číselného vyjadrenia výhodu, ktorú spotrebiteľ získal. Nárok právneho predchodcu na zaplatenie zmluvnej pokuty tak odvolací súd považoval za oprávnený, pričom postúpením ( a ) tento nárok prešiel na žalobcu. Keďže žalobcom vyčíslenú sumu zmluvnej pokuty vo výške 63,49 eur odvolací súd považoval za súladnú s dojednaním o výške zmluvnej pokuty [v zmysle faktúry č. 7603107089 zo dňa 08.04.2016 došlo k prerušeniu poskytovania služieb pre neplatenie dňa 07.04.2016, pričom tak k tomuto dňu odo dňa uzavretia dodatku, t. j. odo dňa 14.11.2014 prešlo 510 dní, potom výpočet zmluvnej pokuty podľa vzorca: 210,00 Eur - (510 dní / 731 dní obdobia od 15.11.2014 do 14.11.2016 x 210,00 Eur) = 63,49 Eur]. 21. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 63,49 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 22. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku I.) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu. 23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. a ust. a tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. Je pritom potrebné zdôrazniť, že trovy konania na súde prvej inštancie i tohto odvolacieho konania, o ktorých rozhodoval odvolací súd, tvoria jeden celok, a preto odvolací súd rozhodol o nich jedným výrokom. 24. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie ( ). 25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).