Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/13/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, Krmanova 1, 040 01 Košice, o zaplatenie 618,15 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 17.10.2019, č.k. -193 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 618,15 eur s 5,00%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 17.11.2016 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.); žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému (výrok II.) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 618,15 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8012936179 predstavovala sumu vo výške 6.280,58 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 618,15 eur. Táto neuznaná suma vo výške 618,15 eur bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, D.: H. XXX H., rok výroby 2014, ktorým je poškodený, t.j. Pavol K., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.1.2017. Okresný súd Košice I vydal dňa 18.4.2017 platobný rozkaz č.k. -36, v ktorom žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point, s.r.o. sumu 618,15 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dňa 8.9.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Octavia, D.: H. XXX H., rok výroby: 2014, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému: K. K., G.: E. XXXX/X, XXX XX H., (ďalej aj ako „poškodený). Predmetná škodová udalosť bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla. Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému t.j. v poisťovni KOMUÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená deň po jej vzniku, t.j. 09.09.2016 a ten ju zaregistroval pod

číslom poistnej udalosti 8012936179. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. K. K., dal svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Octavia, D.: H. XXX H., rok výroby: 2014, opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, Košice 040 13, IČO: 43 838 286, štatutárny orgán: S. S., zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Košice 1, oddiel: Sro, vložka č. 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 6.280,58 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2016129/1. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 02.11.2016 oznámené, že bolo dňa 02.11.2016 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012936179, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Žalobca H Point, s.r.o. vyfakturoval opravu motorového vozidla D.: H. XXX H. Škoda Octavia faktúrou č. 2016129/1 zo dňa 11.10.2016 na sumu 6.280,58 eur so splatnosťou 25.10.2016. Celková nepriznaná suma je vo výške 618,15 eur. Táto neuznaná suma vo výške 618,15 eur bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Octavia, D.: H. XXX H., rok výroby 2014, ktorým je poškodený, t.j. K. K., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 25.1.2017.

4. Žalovaný krátenie zdôvodňuje tým, že neboli predložené nadobúdacie doklady k náhradným dielom. Povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Zároveň vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných dielov je obchodný vzťah a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane ceny. Taktiež, ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu, by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa a dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu, aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Takýto právny názor by viedol k absurdnému výkladu právnej povinnosti a takúto povinnosť žalovaného by nebolo možné splniť. Žalovaný však súdu reálne nepreukázal dôvod krátenia náhrady škody žalobcovi. Súd sa neuspokojil iba s konštatáciou žalovaného, že cena prác, ktorú vyúčtovala opravovňa nebola podľa žalovaného obvyklá na trhu, nešlo o cenu všeobecnú. Dôvod krátenia poistného plnenia nebol súdu preukázaný žiadnym právnym predpisom, ktorý ustanovuje tzv. všeobecnú cenu, na ktorú sa žalovaný odvolával. Žalovaný namieta, že neboli predložené nadobúdacie doklady od náhradných dielov, preto uznal len alternatívne náhradné diely a zotrváva na stanovisku, že „výška ceny za opravu bola vyfakturovaná v neprimeranej výške a nezodpovedala cenám obvyklým za vykonanie predmetnej opravy (či už z hľadiska nadhodnotenej ceny materiálu alebo z hľadiska nadhodnotenej ceny práce).“ Nárok na predkladanie nadobúdacích dokladov o kúpe náhradných dielov, ak bola riadne predložená faktúra za opravu, ktorá obsahuje všetky náležitosti, nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru súdov vo vzťahu k predkladaniu nadobúdacích dokladov od náhradných dielov.

5. „Žalobca riadne zdokladoval výšku škody a nemal povinnosť zisťovať pôvod náhradných dielov. V poistných podmienkach žalovaného nie je presne stanovené, aké konkrétne doklady, ktoré by boli pre žalovaného hodnoverné, má predložiť poistený, pričom sám žalovaný doklady predložené žalobcom považoval za hodnoverné. Zo strany žalobcu nedošlo k vedomému porušeniu poistných povinností v zmysle až 2 . Žalobca zveril opravu motorového vozidla spoločnosti s ručením obmedzeným, zapísanej v obchodnom registri, ktorá vykonáva opravu motorových vozidiel. Zo všeobecných poistných podmienok nevyplýva, že žalobca má povinnosť dokladovať originalitu použitých náhradných dielov. Ak žalobca splnil všetky povinnosti poisteného, nebol žalovaný oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalobca má nárok na náhradu primeraných nákladov na opravu aj v prípade, ak by si motorové vozidlo nedal opraviť, ale preukázal by výšku vzniknutej škody. Vznikom škodovej udalosti vzniká žalobcovi nárok na poskytnutie poistného plnenia.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. zo dňa 17.12.2013).

6. Žalovaný krátil škodu aj z dôvodu „neprimeranej výšky normohodiny“, pričom žalovaný priznal normohodinu vo výške 22,66 eur/NH. Žalobca predložil Cenníky normohodín obvyklých v regióne, čím preukázal nesprávnosť postupu žalovaného. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácií poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, a ktorý má k tomu potrebné oprávnenia a aparát. Ak vykonával šetrenie riadne, tak nech preukáže, že si v čase šetrenia predmetnej poistnej udalosti urobil sám prieskum trhu a zistil ceny obvyklé v regióne, resp. na základe akej skutočnosti dospel k záveru, že výška normohodiny daná žalobcom nepredstavuje cenu obvyklú v danom regióne. Ak žalovaný odmietol plniť kvôli „vysokej“ výške normohodiny či amortizácii, nech predloží relevantný a nestranný dôkaz, a to z akých skutočnosti

vychádzal. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť.

7. Vzhľadom na to, že sa škoda vyjadruje porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, potom aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) potrebných na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Z podstaty poistenia vyplýva, že stačí ak poškodený predloží kalkuláciu opravy (nemusí byt výslovne faktúra a reálna oprava motorového vozidla), a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá mu vznikla poistnou udalosťou.

8. Poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, nakoľko to je účelom a zmyslom poistenia. V danom prípade však bola rovno predložená faktúra za opravu, ktorá reflektovala všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou, t.j. faktúra, ktorá individualizovala a konkretizovala výšku škody.

9. Konanie a tvrdenie žalovaného je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý žalobcovi by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať žalobca, resp. poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou.

10. Zoznam servisov odovzdaný poškodenému, ani kalkulácia žalovaného nepredstavuje pre poškodeného záväzný dokument, nakoľko vzťah žalovaného a poškodeného sa neriadi žiadnou Zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti obmedzovať, ale výlučne o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a .

11. Z vyjadrenia žalovaného však vyplýva, že rešpektuje iba dohodnutú cenu určitých opravovní. Takýto postup žalovaného v priamom určení ceny práce navodzuje porušovanie zásad a podmienok hospodárskej súťaže a zároveň zmluvnej voľnosti poistených.

12. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemôže byť na ťarchu poisteného, teda ani žalobcu, že pri výbere servisu si poistený zvolil neautorizovaný servis, resp. nezmluvný servis žalovaného a nezvolil si autorizovaný servis, resp. zmluvný servis žalovaného, s ktorým má žalovaný dojednané zmluvné ceny. V prípade ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Zmluvné dojednania havarijného poistenia neuvádzajú, či existuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný, alebo nezmluvný servis neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

13. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky a s tým súvisiaci nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie právneho titulu postúpenej pohľadávky, súd prvej inštancie uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávky je dvojstranným právnym úkonom. Jeho účastníkmi sú doterajší veriteľ - postupca a tretia osoba - nový veriteľ t.j. postupník. Dlžník sa na tejto dohode nezúčastňuje, k uzavretiu zmluvy môže dôjsť aj bez vedomia, resp. dokonca i proti vôli dlžníka (s výnimkou ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom a s výnimkou ust. ). Je zrejmé, že ak postúpenie pohľadávky oznamuje postupca dlžníkovi, stačí ak mu túto skutočnosť len oznámi, naopak, postupník musí dlžníkovi aj preukázať postúpenie. V prípade ak by žalovanému postúpenie pohľadávky len poškodený (postupca) oznámil, nie je ani oprávnený sa domáhať preukázania Zmluvy o postúpení, a už tobôž nie namietať neplatnosť tejto Zmluvy, aj keď mu ju postupník predložil. Predmetom postúpenia

môže byť existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Súdna prax v zhode s doktrínou vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná a tiež pohľadávku premlčanú, pretože až vznesením námietky premlčania na súde sa z premlčaných pohľadávok stávajú pohľadávky naturálne, t.j. na súde nevynútiteľné. Pohľadávka musí byť v zmluve identifikovaná dostatočne určite, teda tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu voči rovnakému dlžníkovi. Dostatočná identifikácia pohľadávky ďalej slúži aj na to, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. Ak nemal postupca voči dlžníkovi v dobe postúpenia inú pohľadávku alebo iné pohľadávky s predmetom plnenia rovnakého druhu ako pri postupovanej pohľadávke (teda inej pohľadávke zameniteľnej s postupovanou pohľadávkou), potom platí, že postupovaná pohľadávka je v zmluve o postúpení pohľadávky dostatočne presne identifikovaná aj vtedy, ak ju vymedzuje len údaj o osobe dlžníka a predmete plnenia.

14. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.: , v ktorom sa odvolací súd vysporiadal s otázkou postúpenia pohľadávky.

15. K samotnej škode súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že škoda vzniká momentom škodovej resp. poistnej udalosti. Právo na plnenie poistného plnenia vo forme náhrady škody, nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou, ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že časť poistného plnenia bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu, takže ak by sme aplikovali argumentáciu žalovaného dospeli by sme k záveru, že samotný žalovaný poukázal poistné plnenie z poistnej udalosti, resp. náhradu škody neoprávnenej osobe? Už aj tento samotný fakt a teda, že žalovaný poskytol časť poistného plnenia priamo žalobcovi podporuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, existenciu a výšku škody.

16. Podmieňovanie poskytnutia poistného plnenia vo forme náhrady škody predlžením dokladu o úhrade faktúry nemá oporu v zákone.

17. Pokiaľ ide o kalkuláciu predloženú žalovaným, táto má jednak slúžiť len ako pomôcka, nejde o záväzný dokument, obzvlášť nie v prípade ako je tento nakoľko predmetom konania je náhrada škody z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody a teda vzťahy medzi žalovaným ako poisťovateľom vinníka nehody a žalobcom ako právnym nástupcom poškodeného sa neriadi žiadnou zmluvou, ktorá by mohla takéto skutočnosti (poskytnutie náhrady škody vo forme poistného plnenie len na základe kalkulácie žalovaného) obmedzovať, ale výlučne o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a .

18. Zároveň, faktúra žalobcu v sebe zahŕňa všetky položky a úkony, ktoré bolo potrebné vykonať na navrátenie veci resp. poškodeného motorového vozidla do stavu pred poistnou udalosťou.

19. Žalovaný nenamietal rozsah poškodenia a rozsah opravy vykonanej žalobcom ale výšku ceny práce normohodiny kvôli tej skutočnosti, že oprava poškodeného motorového vozidla bola vykonaná v neautorizovanom servise. V tomto konaní neboli sporné skutočnosti na preukázanie ktorých by boli nutné znalecké posudky. Spornými skutočnosťami bolo či je legálnym dôvodom krátenia poistného plnenia vo forme náhrady škody to, že poškodené motorové vozidlo opravil neautorizovaný servis.

20. Žalovaný namietal, že zo strany poškodeného nebol predložený doklad o úhrade faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, k čomu je potrebné uviesť nasledovné. Daná požiadavka nemá oporu v zákone.

21. Je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že žalovaný väčšiu časť poistného plnenia aj poskytol, a to práve na základe predloženej faktúry vystavenej žalobcom, kedy nenamietal absenciu dokladu o úhrade tejto faktúry.

22. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , v ktorom rozhodnutí sa odvolací súd vyporiadal s námietkou rozsahu poškodenia, ktorú žalovaný namietal.

23. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , Z.z,. o ochrane hospodárskej súťaže, prvá veta , a , a .

24. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 17.10.2019 tak, že žalobu žalobcu zamietne a zároveň zaviaže žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania a aj konania pred súdom prvej inštancie, resp. zrušil v súlade s ust. rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 17.10.2019 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

25. Odvolanie podal žalovaný z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ); súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ); súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

26. Žalovaný uviedol, že pri likvidácii poistnej udalosti vychádzal zo všetkej zabezpečenej dokumentácie a postupoval plne v súlade s uzavretou poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, preto mal za to, že žalobou uplatňovaný nárok je v celom rozsahu nedôvodný.

27. K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné posudzovať z pohľadu určitosti jej obsahu, t.j. jednoznačného identifikovania a vymedzenia predmetu zmluvy - postupovanej pohľadávky. Žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky pre jej neurčitosť, ako aj z dôvodu neexistencie právneho titulu postupovanej pohľadávky. Žalovaný výslovne namietal aj podpis postupcu na zmluve, a to s poukazom na absenciu úradného osvedčenia podpisu zmluvných strán. Postupca postupoval nárok na náhradu škody, avšak žalovaný nie je škodcom a ani poisťovateľom škodcu. Žalobca v snahe o dodatočnú konvalidáciu absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky argumentoval judikatúrou, ktorá je však vzhľadom na konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti bez akejkoľvek právnej relevancie k prejednávanej právnej veci. Neplatný právny úkon nemožno dodatočne konvalidovať. Žalobca v zmluve o postúpení pohľadávky zmätočne použil pojem škoda. Pojem škoda je pojmom všeobecným, ktorý ale v namietanej zmluve o postúpení pohľadávky je konkretizovaný ako reálna (skutočná) škoda. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky má tak žalobca voči žalovanej nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 618,15 eur. právnym titulom uplatneného nároku v tomto súdnom konaní je však poistné plnenie z havarijného poistenia. Nárok z havarijného poistenia nie je nárokom na náhradu skutočnej škody. Poistený z havarijného poistenia má nárok na poistné plnenie v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou. Zmluva o postúpení časti pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, čo je dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Absolútne neplatný právny úkon nemôže byť dodatočne konvalidovaný a nie je ho možné zhojiť ani výkladom o preferencii platnosti právnych úkonov.

28. K poistnému plneniu žalovaný v odvolaní uviedol, že poskytol poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy, keď uhradil v celom rozsahu primerané náklady na opravu motorového vozidla, pričom likvidoval poistnú udalosť s náležitou odbornou starostlivosťou. Poukázal na čl. 12 ods. 5 Všeobecných poistných podmienok aké náklady je poisťovňa povinná uhradiť na opravu alebo znovuzriadenie motorového vozidla. V každom prípade pri poistných udalostiach sú priznané iba primerané náklady na opravu motorového vozidla. Žalobca naviac nepredložil ani doklad o úhrade ním vystavenej faktúry č. 2016129/1. Žalovaný nevyplatil len nadmerne, neúčelne a neoprávnene požadovaný rozdiel medzi žalobcom nedôvodne určenou výškou ceny opravy a certifikovaným výpočtom žalovaného podľa programu AUDATEX.

29. K cene za normohodinu žalovaný v odvolaní uviedol, že zotrváva na dôvodoch nepriznania poistného plnenia v sume 618,15 eur pozostávajúcich z nepriznaných nákladov na prácu vo výške 605,13 eur s DPH a sumy 30,97 eur s DPH, ktorá tvorí položky na lakovníckych prácach a lakovacom materiáli. Nepriznaná suma vo výške 605,13 eur s DPH pozostáva zo sumy 223,70 eur (nepriznané množstvo práce) a zo sumy 381,43 eur s DPH (neprimeraná cena práce). Na základe vykonaného dopytu bolo preukázané, že priemerná cena práce v danom čase k predmetnému motorovému vozidlu predstavuje sumu 22,66 eur/Nh bez DPH, t.j. 27,19 eur/Nh s DPH. Z uvedeného vyplýva, že priemerná cena práce v danom čase k predmetnému motorovému vozidlu bola nižšia o 1,49 eur za jednu normohodinu s DPH ako tá, ktorú si fakturoval žalobca. Výsledkom vykonaného dopytu bolo preukázané, že cena práce, ktorú si fakturoval žalobca bola nadhodnotená, a to o sumu 1,49 eur za jednu normohodinu s DPH, pričom súd k vykonanému dopytu nezaujal žiadne stanovisko. Žalobca predložil ako prílohu žaloby zo dňa 3.3.2017 cenníky autoservisov, ktoré sú bez právneho významu, nakoľko uvedené cenníky uvádzajú cenu práce za jednu normohodinu pre opravu druhovo určených vozidiel, neuvádzajú však cenu práce za opravu motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA v roku 2016. Na uvedené cenníky nie je možné prihliadať, keďže neriešia okolnosti prejednávaného prípadu a sú bez výpovednej hodnoty k predmetu konania. Zároveň tieto cenníky pochádzajú z druhovo odlišných servisov ako je žalobca, sú všeobecné a nekonkrétne.

30. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odôvodnenie rozsudku považuje za zmätočné. Rozsudok je zmätočný, nelogický, riadne neodôvodnený, pričom došlo k nekritickému prevzatiu argumentácie žalobcu, ktorú súd prezentuje ako svoju. Rozsudok neobsahuje náležité odôvodnenie výroku, ale iba doslovne preberá tvrdenia žalobcu, a to dokonca v celých odsekoch, čím dochádza takmer k absolútnej absencii právneho názoru súdu a náležitého zdôvodnenia vydaného rozhodnutia. Z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, kde súd prezentuje svoj názor, a kde sa v odôvodnení zaoberá argumentáciou žalobcu. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného súd konštatuje údajné tvrdenia žalovaného, ktoré však žalovaný vôbec neuviedol (viď. napr. bod 30. všeobecná cena, 73. úhrada skutočnej škody). Žalovaný považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie predstavuje zjavné porušenie práva na súdnu ochranu, keď odôvodnenie je zmätočné, súd nezaujal žiadne stanovisko k relevantným argumentom a návrhom žalovaného, a zároveň došlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán.

31. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -193 potvrdil ako vecne správny. Navrhol, aby zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

32. Žalobca zdôraznil, že žalovaný neuviedol v čom spočíva naplnenie jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Bolo potrebné, aby žalovaný uviedol, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú neúplné a nedostatočné a tiež, ktoré konkrétne dôkazy navrhoval vykonať a súd prvej inštancie ich nevykonal. Rovnako bolo potrebné, aby odvolanie doplnil o skutočnosti a uviedol dôkazy, ktoré doteraz v konaní neuplatnil, ak spochybňujú správnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie spolu s odôvodnením ich prípustnosti až v odvolacom konaní. Žalovaný mal tiež vysvetliť ako sa tieto tvrdené nedostatky prejavili pri rozhodovaní súdu prvej inštancie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie bol povinný aspoň stručne konkrétne vysvetliť, v čom je úvaha súdu prvej inštancie nesprávna a prípadne aj z akých ustanovení právneho predpisu bolo potrebné v predmetnom spore vychádzať. Vzhľadom na uvedené, žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. , v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že preskúmaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bez uvedenia konkrétneho skutkového vymedzenia jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov by neprípustne narušil rovnosť strán civilného sporového konania, a preto odvolanie žalovaného podľa odmietol. Teda pokiaľ žalovaný v lehote na podanie odvolania neuviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, vlastne neuviedol žiaden odvolací dôvod. Navyše nie je úlohou odvolacieho súdu hľadať, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko by tým zvýhodňoval protistranu, keďže by musel sám skúmať, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci celkovo, a nie len z dôvodov uvedených odvolateľom.

33. K neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že žalovaný v odvolaní opätovne uvádza obdobnú argumentáciu, ako používal v priebehu celého súdneho konania (ktorá bola konajúcim súdom vyhodnotená za nezákonnú), keď mal za to, že napádaná zmluva o postúpení pohľadávky

je nejednoznačná a neurčitá, nakoľko predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, avšak v danom prípade išlo o výplatu poistného plnenia, z havarijného poistenia. Uvedenú námietku žalovaného považuje žalobca za bezpredmetnú. Z čl. 12 ods. 7 VPP-KAS 4 vyplýva, že „Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte náhrady škody uplatní ceny platné v určenej opravovni.“ Z uvedeného vyplýva, že aj žalovaný používa vo vlastných poistných podmienkach pojmy náhrada škody - poistné plnenie synonymicky. Napriek tejto skutočnosti prejavuje snahu o pripísanie synonymického používania týchto termínov na ťarchu žalobcu. Preto námietku žalovaného ohľadne absencie úradného overenia podpisu na napádanej zmluve o postúpení pohľadávky považuje žalobca za irelevantnú a bezpredmetnú, nakoľko v zmysle platnej právnej úpravy sa nevyžaduje úradne overený podpis postupcu na zmluve o postúpení pohľadávky. Žalovaný tak v danom prípade namietal absolútne neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom otázka platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je otázka výlučne právna. Žalovaný v tejto súvislosti namietal, že nebolo vyhovené jeho návrhu na vykonanie dôkazu - výsluch postupcu S.. K.a, nakoľko mal za „neozrejmené, či S. zmluvu o postúpení pohľadávky podpísal“. V kontexte vyššie uvedeného žalobca považuje dané konštatovanie žalovaného za zmätočné a absolútne neodôvodnené.

34. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na právnu úpravu ( , ), podľa ktorej „Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.“ a „Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.“ Súd tak nie je povinný vykonať všetky návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré navrhnú účastníci konania. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Pre zachovanie zásady predvídateľnosti postupu súdu je potrebné, aby strana výsluch svedka navrhujúca najskôr uviedla, k akým skutkovým okolnostiam má byť svedok vypočutý. Súd bude môcť vylúčiť svedecký dôkaz, ktorý je zbytočný.

35. Do základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým dôkazom, ktoré účastník navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi a súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Preto žalobca považuje námietky žalovaného ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky za bezpredmetné a právne irelevantné.

36. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že žalovaný opakovane pertraktuje svoj právny názor, že žalobcovi svedčí povinnosť predloženia dokladu o úhrade faktúry, ktorú žalovaný neuhradil v plnej výške a tak poistné plnenia znížila.

37. Žalobca poukázal na a má za to, že uvedené ustanovenie jednoznačne definuje moment vzniku práva na poistné plnenie. Taktiež má kogentný charakter, preto strany sporu sa od nej nemohli odchýliť napr. vo všeobecných poistných podmienkach, keďže odlišná úprava ich právneho vzťahu by bola neplatná.

38. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať úhradu poistného plnenia od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom poistenia ako takého. Ak by žalobca danú argumentáciu pripustil, potom by samotný inštitút poistenia stratil akúkoľvek opodstatnenosť, zmysel, funkciu.

39. Žalobca mal za to, že poistná podmienka žalovaného, ktorá podmieňuje vyplatenie poistného plnenia splnením povinnosti, ktorá nemá oporu v zákone, je neprijateľná zmluvná podmienka.

40. Podľa žalobcu spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

41. Preto žalobca navrhol súdu, aby danú poistnú podmienku súd vyhlásil za neplatnú.

42. Zároveň žalobca považuje povinnosť preukazovať úhradu faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla v rozpore s početnou judikatúrou.

43. V ďalších bodoch vyjadrenia k odvolaniu žalobca zopakoval skutočnosti, ktoré už uviedol aj na súde prvej inštancie.

44. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 21.1.2020 označenom ako „vyjadrenie k podaniu žalobcu“ taktiež zopakoval tvrdenia prezentované v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj uvedené v odvolaní.

45. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa a bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny v súlade s ust. potvrdil.

46. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov uvedených v , , , a .

47. K ustanoveniu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd poznamenáva, že uvedený a namietaný odvolací dôvod nebol naplnený tak, ako ani ďalšie namietané odvolacie dôvody.

48. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne aplikoval ustanovenia právnych predpisov a tieto aj správne vyložil.

49. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie a uvádza:

50. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 618,15 eur s príslušenstvom, titulom doplatenia krátených nárokov žalovaným z poistnej udalosti na motorovom vozidle. V konaní nebolo sporné, že k škodovej udalosti došlo dňa 8.9.2016, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octávia EČV: H ktoré vozidlo v čase poškodenia patrilo poškodenému K. K.. Škodová udalosť bola ohlásená žalovanému dňa 9.9.2016 a ten ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti č. 8012936179. Poškodené vozidlo bolo opravené v servise žalobcu a náklady na opravu predstavovali sumu 6.280,58 eur. Uvedená suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2016129/1. -Dňa 2.11.2016 bolo oznámené poškodenému ukončenie poistnej udalosti. Žalovaný vyfakturovanú sumu za opravu vozidla krátil poškodenému o 618,15 eur.

51. Táto uvedená suma bola následne poškodeným postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2017.

52. Žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu neprimerane účtovanej normohodiny; z dôvodu, že opravu motorového vozidla vykonal neautorizovaný servis ako aj z dôvodu, že poškodený nepredložil doklad o úhrade faktúry za opravu vozidla.

53. K uvedeným skutočnostiam odvolací súd uvádza, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poškodený a na ktorú sa vzťahuje poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody.

54. Vzhľadom na uvedené považoval preto odvolací súd požadovanie predloženia faktúry o jej úhrade poškodeným žalobcovi za nedôvodné.

55. Žalobca v konaní preukázal aj účtovanie normohodiny pri oprave motorového vozidla, ktorá predstavovala sumu 28,68 eur. Pri porovnaní s autorizovanými servismi predstavovala účtovaná

normohodina primeranú cenu, preto považoval odvolací súd aj túto námietku odvolateľa za neopodstatnenú.

56. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní ohľadne neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, odvolací súd uvádza, že poškodený ako postupca postúpil svoju pohľadávku proti žalovanému písomnou Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.1.2017 v súlade s ust. a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky je nesporné, že postúpená pohľadávka predstavuje nárok postupcu proti žalovanému titulom kráteného poistného plnenia. Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 25.1.2017 je zmluvou platnou a ďalšie dôvody uvedené žalovaným v odvolaní nespôsobujú jej neplatnosť, keďže nemajú oporu v zákone.

57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že krátenie poistného plnenia vo výške 618,15 eur s príslušenstvom nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. .

58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ust. . Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle .

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).