Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoP-10-2020.pdf
PDF · 173.33 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/10/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka Y. R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. - A., A. L. č. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou, PhD., advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, Y. W.. XX, XXX XX A., a otec L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. - A., A. L. č. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Danielou Harkabusovou, PhD., advokátkou, so sídlom Y., E. T. XXXXX/XX, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 9P/174/2019-105 zo dňa 14. novembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 9P/174/2019-105 zo dňa 14. novembra 2019 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd maloletú M. R., nar. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok I.). Zároveň rozhodol, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (výrok II.). Otec je povinný platiť pre maloletú M. výživné vo výške 150,00 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 02.09.2019 (výrok III.). Zameškané výživné pre maloletú M. za obdobie od 02.09.2019 do 30.11.2019 vo výške 445,00 Eur je otec povinný matke uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.). Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka, kedy si maloletú po skončení vyučovania prevezme v školskom zariadení a počas školských prázdnin o 9.00 hod. v mieste bydliska matky od matky do nedele do 18.00 hod., kedy maloletú matke v mieste jej bydliska vráti a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 16.15 hod., kedy si maloletú prevezme od matky v mieste jej bydliska do 19.00 hod., kedy ju matke v mieste jej bydliska vráti (výrok V.). Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi (výrok VI.). Otec je povinný maloleté dieťa po ukončení styku matke vrátiť (výrok VI.). Návrh matky na určenie spätného výživného od 01.09.2018 zamietol (výrok VIII.). Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 20P/26/2013-105 zo dňa 24.09.2013, právoplatný a vykonateľný dňa 07.10.2013 (výrok IX.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok X.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že matka návrhom, doručeným súdu dňa 02.09.2019, domáhala sa zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že žiadala zveriť maloletú M. do svojej osobnej starostlivosti, otcovi uložiť povinnosť platiť výživné vo
výške 300,00 Eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2018 s tým, že styk sa nebude upravovať súdnym rozhodnutím. V rámci rozvodu manželstva v roku 2013 súd schválil dohodu rodičov o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode tak, že maloletá M. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné na maloletú určené nebolo. Maloletá M. od septembra 2018 býva výlučne u matky a striedavá starostlivosť v zmysle rozhodnutia súdu sa nerealizuje. Oboma rodičmi, a najmä maloletou, je tento faktický stav akceptovaný, maloletá sa u otca prestala cítiť dobre, nechce sa k nemu vrátiť, nemá dobrý vzťah s jeho priateľkou. Naviac v čase starostlivosti otca bola maloletá vystavená obťažovaniu dospelého muža, zrejme trpiaceho pedofíliou, ktorá vec je v súčasnosti predmetom šetrenia orgánmi činnými v trestnom konaní. Napriek tomu, že maloletá býva od septembra 2018 u matky, otec na jej výživu žiadnym spôsobom neprispieva, príležitostne jej kúpi napr. oblečenie, hoci poberá prídavky na dieťa a zároveň si uplatňuje aj daňový bonus. S ohľadom na situáciu vyvolanú prebiehajúcim trestným stíhaním matka nechcela iniciovať ďalšie súdne konanie, ktoré by maloletú zaťažovalo, a preto žiadala určiť výživné spätne od septembra 2018, odkedy sa otec na výžive maloletej nepodieľal finančne ani osobnou starostlivosťou. K výške navrhovaného výživného konkretizovala pravidelné nevyhnutné výdavky maloletej s tým, že jej zdravotný stav je dobrý.
3. Otec vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že striedavá osobná starostlivosť rodičov sa realizovala od októbra roku 2012 až do septembra 2018. Matka častokrát termíny vyzdvihnutia dcéry nedodržiavala, maloletú chodila vyzdvihnúť jej sestra, resp. vtedajší priateľ. Matka sa nezúčastňovala školských podujatí, rodičovských združení, nemala ani vedomosť, kto je očný, resp. zubný lekár maloletej, na preventívne kontroly, očkovania chodil s dieťaťom výlučne otec. Od septembra 2018 sa striedavá starostlivosť realizovala, avšak v inom rozsahu. Rozhodne nezodpovedá skutočnosti tvrdenie matky, že dcéra býva výlučne u nej a že striedavá starostlivosť sa už rok nerealizuje. Taktiež nie je pravdou, že rodičmi je tento stav akceptovaný a tiež nie je pravdou, že maloletá odmieta realizovať striedavú osobnú starostlivosť. Impulzom pre trávenie väčšieho množstva času u matky bola podľa vysvetlenia maloletej tá skutočnosť, že matka sa vtedy rozišla so svojim priateľom. Čo sa týka obťažovania maloletej, o tejto skutočnosti nemá otec žiadnu vedomosť, nikto ho o tejto skutočnosti neinformoval. Maloletá M. je v pubertálnom veku a momentálne jej tento stav vyhovuje, keďže matka k nej pristupuje so značnou benevolentnosťou. Keďže je matka značne pracovne vyťažená, na maloletú dcéru jej nezostáva veľa času, neučí sa s ňou a nedohliada na plnenie jej školských povinností. Maloletá si od septembra 2018 zhoršila prospech v škole, začali vznikať problémy so spolužiakmi a taktiež došlo k zhoršeniu správania sa v škole. Za klamlivé a účelové označil tvrdenie matky o zlom vzťahu dcéry s jeho priateľkou, pretože dcéra trávi čas s otcom aj za prítomnosti priateľky Y., pričom z pozorovania je možné vyvodiť, že tento vzťah nesprevádzajú negatívne javy, vedú medzi sebou dlhé priateľské rozhovory o rôznych témach, správajú sa k sebe s úctou. Otcova družka je matkou maloletej dcéry v približne rovnakom veku, s ktorou sa maloletá M. často a rada hráva. Otec, ako aj jeho družka, vyžadovali zo strany maloletej plnenie povinností (úlohy, pomoc pri domácich prácach), ktoré sa nevymykali z bežného rámca a mali byť pre maloletú prínosom. Pripustil, že obmedzoval maloletej aj prístup na internet, čo matka maloletej nerobí a nedohliada na to, koľko času a akým spôsobom maloletá na internete trávi. Osobná starostlivosť sa uskutočňovala každý týždeň, s dieťaťom trávil čas pri učení, prípadne jej organizoval voľnočasový program, u otca aj prespávala. V tomto období otec zakupoval maloletej oblečenie ako aj školské potreby. Maloletú bráva na výlety, dovolenky, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Za nepravdivé označil tvrdenie matky, že sa na osobnej starostlivosti a výžive ničím nepodieľal. Pokiaľ dieťa začalo tráviť viac času u matky, otec sa s matkou stretol za účelom riešenia vzniknutej situácie, ako i riešenia zhoršenia prospechu maloletej. Medzi rodičmi došlo k dohode ohľadom vyživovacej povinnosti, prídavku na dieťa, ako i daňového bonusu s tým, že otec si ponechá prídavok na dieťa, daňový bonus a bude posielať maloletej 100,00 Eur na šetrenie a tak činí aj doposiaľ. Pokiaľ ide o návrh matky o určenie výživného spätne od mesiaca september 2018, s týmto návrhom nesúhlasil, pretože tento nárok nie je možné považovať za zákonný z dôvodu, že otec sa podieľal a podieľa na výžive maloletej osobnou starostlivosťou, ako aj finančne. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky a s neupravením styku otec vyslovil nesúhlas, pretože takéto závažné rozhodnutie nemožno ponechávať na maloletú, ktorá je v pubertálnom veku a ak sa dieťaťu niečo znepáči, môže dôjsť k situácii, že sa s otcom nebude stretávať dlhodobo. Ponechať styk maloletej na ľubovôli dieťaťa nie je v záujme jeho budúceho vývoja. V rámci vyjadrenia navrhoval úpravu striedavej osobnej starostlivosti v novom rozsahu.
4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že maloletá M. pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/26/2013-105 zo dňa 24.09.2013 a maloletá M. na čas po rozvode bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s
tým, že výživné na maloletú určené nebolo. Matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú M. od piatku od 19.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., kedy dieťa odvážala do základnej školy a otec zabezpečoval osobnú starostlivosť od pondelka od 16.00 hod., kedy dieťa prevzal v základnej škole do piatka do 19.00 hod., kedy ho matke odovzdal. Po vzájomnej dohode rodičov bola zabezpečovaná osobná starostlivosť o maloleté dieťa cez veľkonočné sviatky, vianočné sviatky, jarné, letné, jesenné, zimné a polročné prázdniny rovnocenne. Výsluchom rodičov súd zistil, že striedavá starostlivosť o maloleté dieťa vo vyššie uvedenom rozsahu sa realizovala 6 rokov do septembra 2018, od ktorého času sa maloletá začala zdržiavať prevažne u matky. Napriek tomu otec s dcérou nestratil kontakt, stretávajú sa na základe vzájomnej dohody, kedy otec rešpektuje vôľu maloletej. Matka je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom býva spolu so svojou dcérou. Výlučným vlastníkom bytu sa matka stala po vyporiadení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v rámci ktorého prevzala hypotéku vo Všeobecnej úverovej banke, ktorú spláca vo výške 300,00 Eur mesačne. Náklady spojené s užívaním bytu predstavujú sumu 200,00 Eur. Matka je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti Monika Janíčková Hanzesová, s.r.o., so sídlom v Martine, ktorá mala v roku 2017 výsledok hospodárenia 9.230,00 Eur (mesačný výsledok predstavoval 769,16 Eur) a v roku 2018 výsledok hospodárenia 34.407,00 Eur (mesačný výsledok predstavoval 2.867,25 Eur). Čistý príjem matky ako spoločníčky spoločnosti predstavoval mesačne sumu cca 630,00 Eur. Príjem matky ako podnikateľky nie je stabilný a je závislý aj od stavu ekonomiky SR. Matka prezentovala mesačné výdavky maloletej ako náklady na stravu v sume 150,00 Eur, úhradu stravného v škole v sume 26,00 Eur, oblečenie a obuv v sume 70,00 Eur, 20,00 Eur vreckové, 100,00 Eur stavebné sporenie, 20,00 Eur školské pomôcky, 10,00 Eur hygiena a kozmetika. Stavebné sporenie matka označila za potrebnú investíciu do budúcnosti maloletej. Zvýšené výdavky má maloletá na začiatku školského roka, inak náklady na výživu dieťaťa sú primerané veku, jej zdravotný stav je dobrý. Matka dala do pozornosti, že v súčasnosti nie je zrejmé, či z dôvodu zdravého psychického vývoja dieťaťa nebude potrebné absolvovať psychologické alebo psychiatrické terapeutické stretnutia. Zo správy ambulancie klinickej psychológie PsychoLOG-IN, s.r.o. zo dňa 24.09.2018 vyplýva, že vyšetrenie u maloletej poukazuje na konfúzny stav vývinu osobnosti, akcentovaný s výrazne manifestovanými tendenciami k emocionálnej instabilite, vnútornej neistote, s celkovým vývinom do obrazu depresívnej symptomatológie. S dieťaťom už bolo absolvovaných 5 psychoterapeutických stretnutí. Otec maloletej žije v byte, ktorý vlastnícky patrí jeho priateľke, pričom sa podieľa na úhradách spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu vo výške 260,00 Eur mesačne. Výdavky otca predstavujú náklady na mobilný telefón vo výške 45,00 Eur mesačne, životné poistenie vo výške 60,00 Eur mesačne, stavebné sporenie vo výške 100,00 Eur mesačne, tretí dôchodkový pilier 15,00 Eur mesačne, náklady na benzín vo výške 100,00 Eur mesačne, havarijné poistenie osobného motorového vozidla 20,00 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie 10,00 Eur mesačne, garančná prehliadka vozidla vo výške 20,00 Eur mesačne, náklady na lieky 15,00 Eur mesačne (migrenózne stavy), náklady na stravu cca 300,00 Eur mesačne, obedy v práci 20,00 Eur mesačne, výdavky na hygienu, ošatenie vo výške 50,00 Eur mesačne. Otec pracuje ako profesionálny vojak vo Vojenskom útvare Martin, kde jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od septembra 2018 do augusta 2019 bol vo výške 1.555,00 Eur. Výsluchom maloletej na súdnom pojednávaní okresný súd zistil, že táto má vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní, ako aj o tom, čo je predmetom konania. V súčasnej dobe pociťuje situáciu tak, že by chcela byť skôr u maminy a s otcom by sa stretávala na základe dohody. Vo svojej výpovedi maloletá popisovala vzťah s partnerkou otca, spôsob prípravy na vyučovanie, spolužitie s otcom, ako aj spolužitie s matkou. Potvrdila, že čo sa týka prípravy na vyučovanie, nemala problém, či už to bolo u maminy alebo u ocina, pretože otec sa jej tiež venoval, u maminy je to skôr také, že pokiaľ neskôr príde z práce, je už zvyčajne pripravená, naučená, ale pokiaľ potrebuje, matka nemá problém jej vec vysvetliť a poradiť. Matke pomáha s domácimi prácami, rovnako sa snažila pomáhať aj u otca (umyť riad, vysypať smeti, utrieť prach). Vzťah s priateľkou otca označila za zvláštny, keďže pár dní mali vzťah v pohode a zrazu sa niečo zmenilo a táto sa začala k nej správať horšie. Maloletá nevie vysvetliť, z čoho to pramenilo alebo čo bolo príčinou. Stávalo sa, že počula, že otec sa s priateľkou kvôli nej hádajú, resp. si vymieňajú názory, avšak bola rada, že otec sa jej zvyčajne zastal a obhajoval ju pred priateľkou. Popísala, že otcova priateľka sa ku nej správala horšie, keď otec nebol prítomný. Otec sa snažil vzniknuté situácie riešiť tak, že si všetci traja spolu pohovorili na danú tému, avšak vydržalo to len chvíľu. Na priamu otázku sudcu maloletá uviedla, že pokiaľ by otec nemal priateľku, bola by za to, aby bol pôvodný systém úpravy zachovaný. Aktuálne sa chce s otcom iba stretávať.
5. Okresný súd citujúc ustanovenia § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 25 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s ust. § 38 ods. 1, 2 CMP zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platením výživného vo výške 150,00 Eur, pričom zároveň upravil styk
otca s maloletou. Rodičia sa v tomto rozsahu na zmene úpravy rodičovských práv a povinností dohodli na súdnom pojednávaní, obaja s takto zmeneným rozsahom rodičovských práv a povinností súhlasili. Kolízny opatrovník rovnako súhlasil s takouto zmenou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorá je v záujme maloletého. Súd zdôraznil, že pri svojom rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa.
6. Pokiaľ sa týka návrhu na spätné určovanie výživného od 01.09.2018, v tomto rozsahu súd návrh matky zamietol, pretože matka súdu nepreukázala žiadnym spôsobom dôvod hodný osobitného zreteľa. Uviedla, že žiada určiť výživné od doby, kedy reálne prestala fungovať striedavá osobná starostlivosť. Údajne nemohla podať návrh skôr, keďže riešila problémy ohľadne maloletého dieťaťa. Dôvod, pre ktorý je možné priznať výživné spätne pred dňom začatia súdneho konania, musí spočívať v okolnostiach, pre ktoré bolo konanie začaté neskôr, teda musí ísť o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nebolo možné, resp. bolo len s ťažkosťami možné začať súdne konanie. Dôvody zákon nevyjadruje explicitne, ale ide o prípad, kedy je objektívna nemožnosť podať návrh napríklad z dôvodu, že navrhovateľ netušil, kde žije druhý rodič, alebo z dôvodu zlého zdravotného stavu sa nemohol venovať takémuto konaniu. Matka bola prítomná v mieste trvalého pobytu, vedela, kde sa otec zdržiava, nemala zlý zdravotný stav, ktorý by jej bránil podať návrh, a teda nebránil jej žiadny dôvod, aby sa na súde domáhala určenia výživného (zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností).
7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP.
8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť. Vyslovila nesúhlas s výrokom rozsudku okresného súdu týkajúcim sa oprávnenia maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, určenia výživného na maloletú, určenia styku otca s maloletou, určenia povinnosti matke pripraviť maloletú na styk s otcom a platieb zameškaného výživného, ktorým súd nárok matky zamietol. Namietala, že okresný súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň matka uvádzala aj nové tvrdenia, ktoré nastali po vyhlásení napadnutého rozsudku. K výroku II. rozsudku, podľa ktorého obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, namietala, že v januári 2015 vybral otec prostriedky stavebného sporenia vedeného na meno maloletej a celkovú sumu 5.888,41 Eur previedol na účet príjemcu X. R.. Otec tak bez vedomia matky spoločne ušetrené peniaze určené na budúcnosť maloletej vybral a previedol na účet svojho brata alebo svojho otca a zjavne ich aj sám pre svoje potreby spotreboval. Otec v konaní tvrdil, že maloletej prispieva v spoločnosti AXA sumou 100,00 Eur na stavebné sporenie, avšak spoločnosťou bolo matke oznámené, že na rodné číslo maloletej nie je evidované žiadne sporenie. Otec tak týmto tvrdením zavádzal súd. Na pojednávaní otec potvrdil, že sporenie nie je vedené na maloletú, ale na jeho meno. Ak by sporil prostriedky na účet vedený na jeho meno, tieto prostriedky môže z účtu kedykoľvek vybrať, ako napokon už raz urobil v roku 2015. Matka vyslovila obavu, že pokiaľ zriadi maloletej sporiaci účet a obaja rodičia budú oprávnení s týmto účtom disponovať, otec opätovne zneužije svoje rodičovské práva a finančné prostriedky z daného účtu vyberie a použije vo svoj prospech. K výroku o povinnosti otca platiť pre maloletú M. výživné vo výške 150,00 Eur, matka uviedla, že na súdnom pojednávaní po usmernení zo strany súdu sa rodičia maloletej zhodli na sume 150,00 Eur s tým, že v rámci rodičovskej dohody bude súčasťou výroku o výživnom aj výrok o tom, že „jednorázové“ náklady vyššej finančnej hodnoty, ako napr. okuliare, lyžiarsky kurz, zimné čižmy a podobne, budú hradené zo strany oboch rodičov v pomere 50/50. Súd pri usmernení uvádzal, že otec má určený rozšírený styk a maloletá bude tráviť viac času aj u otca, a preto je suma 150,00 Eur dostatočná, s čím sa však matka nestotožnila. Namietala, že v rozsudku absentuje výrok ohľadom spoločných nákladov oboch rodičov na jednorázové náklady maloletej vyššej hodnoty. Sudca na otázku matky reagoval tak, že takýto výrok by mohol byť súčasťou rodičovskej dohody, no nakoľko k rodičovskej dohode nedošlo, súd rozhodol výrokom III. a tieto náklady vyššej hodnoty sa v rozhodnutí neuvádzajú. Súdom stanovené výživné vo výške 150,00 Eur pre 13-ročné dieťa nepostačuje, s takouto čiastkou matka súhlasila pod podmienkou, že si zvýšené náklady na maloletú obaja rodičia rozdelia na polovicu. Otec je profesionálny vojak s čistým príjmom cca 1.600,00 Eur, a teda otec je schopný platiť viac na výživu maloletej ako sumou 150,00 Eur. Pokiaľ ide o rozsah styku, tento nie je ničím rozšírený a pokiaľ sa aj dieťa vráti zo stretnutia s otcom, maloletá po príchode domov rieši všetku hygienu, učenie, niekedy aj jedlo, a preto sa nemožno stotožniť s názorom súdu, že otec má priznaný rozšírený styk, a preto má aj vyššie náklady na maloletú. Podstatné vo veci je však to, že maloletá sa s otcom nestretáva a nechce stretávať a všetky náklady na maloletú hradí matka. Otec navyše poberá daňový bonus a prídavky na maloletú. Súd sa nezaoberal potrebami a výdavkami
maloletej ani výdavkami rodičov, pričom nie je viazaný návrhmi účastníkov konania. K úprave styku matka namietala, že okresný súd vypočul maloletú na pojednávaní bez prítomnosti rodičov. Po návrate domov z pojednávania maloletá matke uviedla, že súd aj s kolíznou opatrovníčkou ju presviedčali, aby sa s otcom čo najviac stretávala napriek tomu, že povedala, že ona nechce k otcovi chodiť, pokiaľ tam je jeho priateľka Y. a že jej vyhovuje to, ako sa stretávajú teraz, teda po telefonickom dohovore niekam spolu idú. Maloletá sama spísala list, ktorý matka pripojila k odvolaniu. Z listu maloletej vyplynulo, že vzťah s otcom bol bez problémov, neskôr mala pocit, že otcovi na nej nezáleží, uprednostňuje priateľku. Otec jej vytýkal, že pri návšteve starých rodičov pri príležitosti jej narodením odišla po chvíli do svojej izby, keďže ju debata dospelých nebavila, otec za ňou prišiel a udrel ju po stehne, že prečo odišla (neskôr tvrdil, že to bolo zo žartu). Tiež sa stalo, že po smrti prababky jej otec vyčítal, že za ňou nebola, čo jej prišlo nepríjemné. Uviedla, že nie je človek, ktorý stále komunikuje a toto jej otec vyčíta. Na súde hovorila, že chce byť u otca tak, ako to je, tiež hovorila, že každý druhý týždeň by s otcom mohla byť, avšak v rozsudku sa uvádzajú aj dva dni v týždni na dve hodiny. Po poslednej návšteve však zmenila názor. Matka v odvolaní uviedla, že maloletá nechce u otca tráviť čas tak, ako je to určené v rozhodnutí. Keď aj maloletá išla na víkend k otcovi, po niekoľkých hodinách od neho ušla naspäť k matke. Maloletá je v teenagerskom veku a matka vyslovila obavu, že pokiaľ na maloletú bude tlačiť, maloletá nabudúce od otca neujde k nej, ale niekam úplne inam, čo by sa nestalo po prvýkrát. V uvedenej súvislosti matka k odvolaniu pripojila aj prepis sms komunikácie, ktorou preukazovala, že sa snažila na maloletú vplývať v prospech styku s otcom. Maloletá má záujem o stretnutie s otcom na základe vzájomnej dohody a vtedy sa maloletá necíti pod psychickým nátlakom. Zo správy od psychológa vyplýva, že u maloletej sa zhromažďuje psychické napätie, je emocionálne nestabilná, nedokáže zvládať takúto psychickú záťaž. Matka nechce maloletú do styku nútiť z obavy, aby o dcéru neprišla. Je však rozhodnutá urobiť všetko pre psychickú a materiálnu prípravu maloletej na tento styk. Sám otec harmonogram úpravy styku striktne nedodržiava pokiaľ pracuje dlhšie, a tak sa dcéra s otcom stretne na základe telefonického rozhovoru. Rozsudok teda nie je dodržiavaný pre odmietavý postoj zo strany maloletej, čo môže otec zneužiť proti matke. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že styk otca s maloletou neupraví. Nadväzne je nadbytočný výrok o povinnosti matky maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Naviac maloletá má 13 rokov a nie je zrejmé, akým spôsobom by maloletú na styk mala pripravovať. V ďalšej časti odvolania matka namietala, že domáhala sa určenia spätného výživného od septembra 2018, teda od času, kedy sa prestala realizovať striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa. Maloletá M. od otca odišla v septembri 2018, pričom trpela psychickými problémami a museli vyhľadať pomoc psychológa. Všetku svoju energiu matka teda venovala tomu, aby pomohla maloletej s jej psychickými problémami. Riešenie psychických problémov maloletej sú dostatočným dôvodom hodným osobitného zreteľa odôvodňujúcim spätné určenie výživného. Nebolo spochybnené, že všetky náklady spojené s výživou od septembra 2018 znášala výlučne matka a otcovi tento stav vyhovoval. Mala teda za to, že v danom prípade jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto žiadala, aby súd zaviazal otca na úhradu zameškaného výživného od 01. septembra 2018.
9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. K dôvodom odvolania matky uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že spotreboval peniaze pre svoju potrebu zo zmluvy o stavebnom sporení, pretože táto bola uzatvorená na dobu určitú. Vzhľadom na uvedenú okolnosť bol nútený otvoriť nové sporenie, ktoré však uzavrel na meno svojho otca kvôli výhodnejším podmienkam sporenia a štátnej prémii. Tieto peniaze boli prevedené na stavebné sporenie v spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s., kde naďalej šetrí a tieto peniaze budú použité v prospech maloletej, a to na štúdium, resp. na zabezpečenie bývania. Uvedené finančné prostriedky boli predmetom vyporiadania BSM po rozvode manželstva. Pokiaľ ide o sporenie pre maloletú v spoločnosti AXA, na súdnom pojednávaní súdu, ako i protistrane predložil k nahliadnutiu zmluvu, kde na tomto konte je v prospech maloletej dcéry nasporená suma 1.368,00 Eur. Účet je vedený na jeho meno z dôvodu, aby mohol rozhodnúť, na aký účel v prospech dieťaťa budú financie použité. V prípade, ak by tento účet bol vedený na meno maloletej, mohla by s týmto disponovať aj matka maloletej, s čím nesúhlasil. S poukazom na ust. § 28 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine mal za to, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok. V danom prípade neexistuje žiadna prekážka, ktorá by bránila výkonu rodičovských práv na strane otca. K výroku o výživnom dal do pozornosti, že matka počas celého konania deklarovala snahu o dosiahnutie rodičovskej dohody. Na túto dohodu aj pristúpil, keďže bola v záujme maloletej. V rámci konania však nebola dosiahnutá dohoda ohľadne spätného výživného, z ktorého dôvodu ani nedošlo k rodičovskej dohode, ktorá by bola schválená súdom. Pokiaľ ide o výšku výživného, mal za to, že táto je dostačujúca, zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, ako i odôvodneným potrebám maloletej. Uvedené je nutné hodnotiť s prihliadnutím na skutočnosť, že sa
podieľa na zvýšených výdavkoch týkajúcich sa maloletej dcéry, ako i na skutočnosť, že styk s maloletou dcérou je široko upravený. Maloletá má v domácnosti matky rovnaký, ak nie vyšší štandard ako v jeho domácnosti. Matka deklarovala výdavky na maloletú dcéru v sume 400,00 Eur, svoje výdavky v sume 850,00 Eur, pričom takto deklarované výdavky presahujú jej mesačné príjmy. Fabulovanie matky ohľadom priebehu styku s maloletou dcérou označil za irelevantné. S maloletou dcérou absolvuje rôzne voľnočasové aktivity, na ktoré samozrejme vykladaná financie (nákupy oblečenia, drogérie, stravovanie v reštaurácii a podobne). Poukázal aj na to, že výška výdavkov, ktoré dcére hradí, neodzrkadľuje počet hodín strávených s dcérou. Keď je dcéra s ním, využije čas aj na to, aby si išla nakúpiť veci, ktoré potrebuje, čo samozrejme uhrádza. Maloletej kupuje potrebné veci, tento rok jej zakúpil minimálne trojo topánok, trojo riflí, jedny prezuvky, tričká, krátke nohavice, spodné prádlo, veci na dovolenku, zaplatil jej plavecký výcvik, kozmetiku, fotografie, slúchadlá, prispieva jej 20,00 Eur mesačne na MHD, 8,00 Eur platí paušál v Orange, berie ju na výlety, večere, na každom výlete jej kúpi darčeky, sladkosti, jogurty, džúsy, kupuje maloletej darčeky na meniny aj narodeniny, kupuje pohostenie na oslavy, každý rok maloletú bráva na dovolenku k moru, chodia do Aquaparku do Dolného Kubína, na niekoľkodňový výlet k jeho sestre do Nemecka a podobne. Taktiež upozornil na skutočnosť, že matka môže požiadať o priznanie prídavkov na maloletú, ako i o daňový bonus, dokonca deklaroval ochotu jej pri tom pomôcť. To, že matka žiadnym spôsobom túto situáciu nerieši, je výlučne jej záležitosť a nemôže ísť na jeho ťarchu. Pokiaľ dcéra začala tráviť viac času u matky, sám inicioval riešenie otázky výživného, na čo matka reagovala tým, že nechce žiadne výživné, len aby dieťaťu založil šetrenie. Zdôraznil, že matka dieťa na styk žiadnym spôsobom nepripravuje, čo konštatoval aj sudca v priebehu konania a zároveň apeloval na matku, aby svoje správanie v tomto smere upravila. Matka ho v priebehu konania presviedčala, že rozšírený styk s maloletou dcérou je pre ňu lepší ako striedavá osobná starostlivosť. Nadväzne ohľadne styku došlo medzi rodičmi k dohode. Po výsluchu dcéry na súdnom pojednávaní bolo zo strany súdu tlmočené, že dieťa nemá problém sa s ním stretávať, problém má však s jeho priateľkou. Súd uviedol, že maloletá súhlasí s navrhovanou úpravou, aká je uvedená vo výroku V. napadnutého rozsudku a túto bude rešpektovať. Z tvrdení matky v odvolaní zostal rozčarovaný, pretože mal za to, že ani kolízny opatrovník by maloleté dieťa netlačil do rozhodnutia, ktoré nechce. Ak mala matka maloletej pochybnosti o tvrdení súdu, pochybnosti o tvrdeniach maloletej bez prítomnosti rodičov, mohla žiadať, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie. Je potrebné prihliadnuť, že dieťa je vo veku 13 rokov a to, čo dieťa matke uviedlo v domácom prostredí, môže a nemusí byť pravda. Naviac považoval za potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že tento názor je pravdepodobne tendenčný a ovplyvnený samotnou matkou, ktorá sa netají tým, že dcéru nebude smerovať k tomu, aby sa s ním stretávala a aby si upevňovala vzťah aj s ním, čo ma negatívny dopad na dieťa a mal za to, že spôsobuje to jej nestabilný psychický stav. Maloletá je v pubertálnom veku a vyhovuje jej tento stav, keďže matka k nej pristupuje so značnou benevolentnosťou. Matka je pracovne vyťažená a na maloletú dcéru jej zostáva minimum času, nedohliada na plnenie školských povinností. Práve uvedené je motívom maloletej, aby s ním ako otcom trávila čo najmenej času, pretože on ako otec na jej vzdelávanie dohliada. Je pravdou, že dcéra si od septembra 2018 zhoršila prospech v škole, začali sa prejavovať problémy so spolužiakmi a tiež zhoršilo sa správanie. Do septembra 2018 mala takmer samé jednotky, od toho času však máva trojky a aj na vysvedčení mala trojku a dvojky. Čo sa týka problému s jeho priateľkou, mal za to, že tento problém neexistuje, jediným problémom je skutočnosť, že priateľka trvá na plnení príkazov v ich domácnosti, vedie maloletú k plneniu si povinností (školských, ako aj bežných domácich prác), čo možno hodnotiť ako druh výchovného pôsobenia. Pri stretnutiach odpozoroval, že maloletá je v pohode, objíma sa s jeho priateľkou, debatujú o možných dievčenských záležitostiach, smejú sa a podobne, avšak akonáhle sa maloletá pripojí na internet a začne chatovať či už s mamou alebo niekým iným, je z nej úplne iné dieťa a prestáva komunikovať s okolím, uzatvára sa do seba. Pokiaľ bolo dieťa v jeho starostlivosti, obmedzoval dcére prístup na internet, čo matka aktuálne nerobí a nedohliada na to, koľko času a akým spôsobom maloletá na internete trávi. Tiež dieťa prespáva u kamarátok, na chatách, čo on v žiadnom prípade netoleroval. Rozporoval tiež tvrdenia matky, že styk sa podľa rozhodnutia súdu ani raz nerealizoval. K tomu uviedol, že maloletá mala byť podľa dohody u neho od piatku do nedele večera. Vo štvrtok jej hovoril, aby si so sebou vzala aj učebnice matematiky, nakoľko jej chcel pomôcť s učením, pretože priemer známok z tohto predmetu má na štvorku. V piatok, keď dieťa vyzdvihol, dcéra tvrdila, že učebnice si zabudla, že si tieto vezme neskôr. Keď prišli k domácnosti matky, kde si išla maloletá vziať veci, vrátila sa a opätovne tvrdila, že učebnice zabudla, že si v sobotu po ne pôjde. V sobotu išla maloletá von s kamarátkami a povedala, že donesie aj matematiku a v nedeľu sa budú spolu učiť. Následne začala večer písať sms správy, že zostáva u matky kvôli jeho priateľke (táto bola celý víkend v práci). Uvedené boli len výhovorky, aby sa maloletá nemusela pripravovať na vyučovanie, lebo s matkou sa na vyučovanie nepripravuje. Vždy dodržiava harmonogram stretávania s maloletou a ak sa tak nestalo, tak jedine z
dôvodu, že ho dieťa poprosilo, že sa chce stretnúť s kamarátkou, a preto sa s maloletou stretli neskôr. Prispôsoboval sa maloletej dcére, stretávali sa podľa jej ľubovôle, lenže aj on má svoje pracovné povinnosti. Mal za to, že je potrebné, aby bol styk s maloletou upravený, pretože uvedené je vzhľadom na správanie sa maloletej ako i správanie sa matky nutné. Rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s neupravením styku by viedlo k porušovaniu jeho práva na vzťah a stretávanie sa s maloletou. Ponechať styk s dcérou na jej ľubovôľu nie je podľa jeho názoru v záujme dieťaťa. V ďalšej časti poukázal na skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že maloletá zneužíva nedostatočnú komunikáciu medzi rodičmi. Pokiaľ ide o výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na určenie výživného spätne od 01.09.2018, mal za to, že súd postupoval správne a zákonne. Tvrdenie matky, že dieťa od neho ušlo, lebo trpelo psychickými problémami, je klamstvom. V priebehu pojednávania sa dozvedel skutočnosť, že maloletú dcéru mal cez sociálnu sieť kontaktovať cudzí muž, pričom matka do dnešného dňa toto tvrdenie nepreukázala. Uvedené však nie je možné dávať jemu za vinu. Navyše, len konštatoval, že je to matka, ktorá svojim prístupom prispieva k nekontrolovateľnému času, ktorý dcéra trávi na sociálnych sieťach, čo je pre ňu veľmi nevhodné. Dal do pozornosti, že matka sa o dcéru nezaujímala do roku 2018, trávila s dieťaťom minimum času a teraz útočí na jeho osobu. O dcéru sa staral od útleho veku, vychovával ju, zabezpečoval jej hygienu, voľnočasové aktivity a matka do roku 2018 na maloletú žiadnym spôsobom finančne neprispievala. Teraz žiada výživné od septembra 2018, aj keď zákon umožňuje takéto výživné priznať len z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorým tento prípad jednoznačne nie je. Naviac zdôraznil, že podieľal sa a podieľa na výžive maloletej finančne, ako aj osobnou starostlivosťou.
10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Kolízny opatrovník mal za to, že uvedené rozhodnutie súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
11. Vyjadrenie otca k odvolaniu matky bolo doručené právnej zástupkyni matky dňa 14.01.2020, na ktoré písomne nereagovala. Vyjadrenie k odvolaniu bolo doručené aj kolíznemu opatrovníkovi dňa 08.01.2020, na ktoré písomne nereagoval.
12. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k odvolaniu matky bolo doručené právnej zástupkyni matky dňa 03.02.2020, na ktoré písomne nereagovala, vyjadrenie kolízneho opatrovníka bolo doručené aj právnej zástupkyni otca dňa 05.02.2020, na ktoré písomne nereagovala.
13. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie matky bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa § 65 CMP s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 397 ods. 2 CSP).
15. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP). Právna úprava odvolacieho konania v mimosporových konaniach neobmedzuje odvolací súd na preskúmanie odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol účastník v odvolaní (§ 66 CMP), čo má dopad na prieskumnú činnosť odvolacieho súdu v záujme rozhodnúť na základe skutočného stavu veci.
16. V prejednávanej veci okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, keďže od doby posledného rozhodovania rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 20P/26/2013-105 zo dňa 24.09.2013 došlo k zmene pomerov, striedavá starostlivosť rodičov, na ktorej sa rodičia dohodli a ktorá dohoda bola schválená súdom, sa od septembra 2018 nerealizuje, dieťa sa v prevažnej miere zdržiava u matky.
17. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázanú podstatnú zmenu pomerov oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom (§ 26 Zákona o rodine).
18. Výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým bola maloletá M. zverená do osobnej starostlivosti matky, účastníci nenapadli odvolaním. Odvolací súd ho však preskúmal s prihliadnutím na znenie ust. § 65 a § 66 CMP a dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nakoľko vychádza z ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine v ňom citovanom a zodpovedá skutočnému stavu veci zistenému vykonaným dokazovaním, zároveň rešpektuje najlepší záujem dieťaťa, ktoré tiež vo svojej výpovedi na pojednávaní sa vyjadrilo, že chce byť zverené do výchovy matky. Kolízny opatrovník maloletej v konaní pred okresným súdom konštatoval, že nezistil nedostatky v starostlivosti matky, dieťa má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky, a keďže z vykonaného pohovoru s maloletou vyplynulo prianie naďalej bývať v domácnosti matky, navrhol zveriť dieťa do jej výchovy. Otec po výsluchu dcéry na pojednávaní vyjadril súhlas so zverením maloletej do výchovy matky. Rodičia teda akceptovali názor maloletej M., že chce byť zverená do výchovy matky. S ohľadom na vek maloletej je takéto rozhodnutie súdu prirodzené a rešpektuje najlepší záujem dieťaťa.
19. Zvyšnú časť rozhodnutia okresného súdu napadla odvolaním matka. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že matka sa nestotožnila so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu prezentovanými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (viď § 185 ods. 1 CSP) a nie účastníkov. Naviac skutočnosti všeobecne známe (tzv. notoriety) alebo známe súdu z jeho činnosti, sa nedokazujú (§ 186 ods. 1 CSP). Ide o také skutočnosti, ktoré sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného, priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je pritom podmienkou, aby boli známe každému. Nedokazujú sa ani skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napr. z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a podobne). Odvolací súd zároveň poznamenáva, že účastníci mali priestor v rámci odvolacieho konania sa k takýmto skutočnostiam, uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vyjadriť. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo návrhu matky vyhovel čiastočne a ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov.
21. K výroku II., ktorým okresný súd rozhodol, že obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matka namietala, že zo strany otca nie je záruka v tom, aby v prípade zriadenia sporiaceho účtu maloletej, tento nezneužil rodičovské práva tak, že finančné prostriedky z účtu vyberie a použije vo svoj prospech.
22. V zmysle ust. § 28 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy, alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).
23. Úlohou rodičovských práv a povinností je jednak chrániť práva dieťaťa, jednak poskytnúť rodičovi prostriedky a priestor, aby mohol svoju výchovnú funkciu realizovať. Práva a povinnosti rodičov a detí charakterizuje určitá vzájomnosť - napr. rodič má nielen povinnosť dieťa vychovávať, ale je to aj jeho
právo, ktorému zodpovedá povinnosť dieťaťa rešpektovať primerané výchovné prostriedky, ktoré rodičia pri výchove uplatnia. Tiež právo rodiča na stretnutie s dieťaťom sú na strane dieťaťa určitou povinnosťou, danou charakterom a etikou rodičovského vzťahu, podmieneného povinnosťou dieťaťa ctiť si svojich rodičov a rešpektovať ich. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výkone.
24. Zastupovanie maloletého dieťaťa upravuje ust. § 31 Zákona o rodine. Rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé (ods. 1). Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ods. 2).
25. Ak patrí právo zastupovať obom rodičom, potom zákon predpokladá, že sa rodičia dohodnú na obsahu právneho úkonu. Pri bežných veciach môže rozhodovať a konať každý z nich samostatne, nie je potrebné, ani aby rozhodli, ani aby konali spoločne. V iných než bežných veciach je nutné pri rozhodovaní zistiť aj stanovisko druhého rodiča, teda či s rozhodnutím zastupujúceho rodiča súhlasí. Ak by tento súhlas nedal, existoval by dôvod na postup podľa § 35 Zákona o rodine a súd by rozhodol, aký právny úkon v mene maloletého treba urobiť. Pokiaľ je rozhodnutie v záujme maloletého o podstatnej veci, môže právny úkon urobiť aj len jeden z rodičov, nevyžaduje sa spoločné konanie oboch.
26. Správu majetku maloletého dieťaťa upravuje ust. § 32 Zákona o rodine. Podľa tohto zákonného ustanovenia rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou (ods. 1). Pre rozhodovanie o správe majetku platia o postavení oboch rodičov (ak patria rodičovské práva a povinnosti obom rodičom) rovnaké pravidlá ako pre zastupovanie dieťaťa. Obaja sú zasadne pri rozhodovaní rovnoprávni. O spôsobe správy sa majú dohodnúť, ak sa nedohodnú, môže na návrh jedného z nich rozhodnúť súd (§ 35 Zákona o rodine). V uvedenom zákonnom ustanovení je dokonca nezhoda pri správe majetku maloletého dieťaťa príkladmo menovaná ako nezhoda o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Rodičia majú právo aj povinnosť odovzdať majetok dieťaťu. Neznamená to vždy fyzické odovzdanie. Pokiaľ majetok predstavujú prostriedky na účte dieťaťa v peňažnom ústave, je odo dňa plnoletosti výlučne dieťa oprávnené s týmito prostriedkami disponovať.
27. Odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že odvolacie námietky matky nie sú dôvodné. Zastupovanie maloletého dieťaťa, ako aj správa majetku maloletého dieťaťa sú súčasťou rodičovských práv a povinností. V danom prípade neboli naplnené predpoklady ustanovenia § 28 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré uvádza, kedy rodičovské práva a povinnosti vykonáva iba jeden z rodičov. Zákon o rodine dostatočným spôsobom upravuje a chráni záujmy maloletého dieťaťa, samozrejme v súčinnosti s oboma rodičmi. Pochybnosti matky vyslovené v podanom odvolaní boli vyhodnotené v danom štádiu ako hypotetické, bez právnej relevancie. Avšak v prípade nezhôd o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, resp. o správe majetku maloletého dieťaťa môže sa ktorýkoľvek z rodičov samostatným návrhom domáhať rozhodnutia súdu o spornej otázke.
28. Výrokom III. okresný súd rozhodol o povinnosti otca platiť na výživu maloletej M. výživným vo výške 150,00 Eur mesačne s účinnosťou od 02.09.2019 a výrokom IV. vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 02.09.2019 do 30.11.2019 vo výške 445,00 Eur, ktoré je otec povinný matke uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na určenie spätného výživného od 01.09.2018 zamietol výrokom VIII. Matka v odvolaní žiadala rozsudok okresného súdu zmeniť a určiť výživné na maloleté dieťa v sume 300,00 Eur mesačne od 01.09.2018.
29. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciu pracovných príležitostí, primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet
iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ako aj z obsahu odvolania vyplýva, že rodičia maloletej sa na pojednávaní zhodli na výške výživného v sume 150,00 Eur mesačne. Matka v konaní vzniesla požiadavku, aby súčasťou výroku o výživnom bol aj výrok o tom, že „jednorázové“ náklady vyššej hodnoty, ako napr. okuliare, lyžiarsky výcvik, zimné čižmy a podobne, budú hradené zo strany oboch rodičov v pomere 50/50. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že tento výrok ohľadom spoločných nákladov rodičov absentuje, a tak matka namietala, že suma 150,00 Eur na 13-ročné dieťa nie je ani zďaleka postačujúca. Matka ďalej neakceptovala odôvodnenie rozhodnutia, v zmysle ktorého sa otec podieľa na výžive dieťaťa jednak osobnou starostlivosťou počas rozšíreného styku, ako aj finančne uhrádzaním bežných nákladov počas styku.
31. Krajský súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil zákonné podmienky pre posúdenie návrhu matky na určenie výživného. Z dokazovania súdu prvej inštancie je nesporným, že otec pracuje ako profesionálny vojak so zárobkom za obdobie od septembra 2018 do augusta 2019 vo výške 1.555,00 Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou v byte, ktorý vlastnícky patrí jeho priateľke a on sa podieľa na úhradách spojených s vlastníctvom a užívaním predmetného bytu vo výške 260,00 Eur mesačne. Ďalšie náklady otca predstavujú platby za telefón vo výške 45,00 Eur mesačne, životné poistenie vo výške 60,00 Eur mesačne, stavebné sporenie vo výške 100,00 Eur mesačne, platby na tretí dôchodkový pilier vo výške 15,00 Eur mesačne, náklady na benzín 100,00 Eur mesačne, havarijné poistenie osobného motorového vozidla vo výške 20,00 Eur mesačne, povinné zmluvné poistenie vo výške 10,00 Eur mesačne, garančná prehliadka vozidla vo výške 20,00 Eur mesačne, náklady na stravu dosahujú výšku 300,00 Eur mesačne, platí obedy v práci 20,00 Eur mesačne, výdavky na lieky 15,00 Eur mesačne, výdavky na hygienu, ošatenie vo výške 50,00 Eur mesačne. Príjmy matky boli preukazované daňovým priznaním za rok 2018, podľa ktorého mala príjmy zo živnosti 2.450,00 Eur, výdavky zo živnosti 10.239,12 Eur, základ dane 3.175,21 Eur. Matka žije s maloletou v trojizbovom byte, na ktorý spláca hypotéku v sume 300,00 Eur mesačne, ďalej platí náklady spojené s užívaním bytu vo výške 200,00 Eur mesačne. Bežné náklady na vedenie domácnosti a životné náklady dosahujú výšku 300,00 až 350,00 Eur mesačne. Výdavky maloletého dieťaťa predstavujú všeobecné náklady na stravu, stravné v škole 26,00 Eur, oblečenie a obuv 70,00 Eur, vreckové 20,00 Eur, školské pomôcky 20,00 Eur, hygienu a kozmetiku 10,00 Eur mesačne. Zvýšené výdavky má maloletá na začiatku školského roka, inak náklady na výživu dieťaťa sú primerané veku. Zdravotný stav je dobrý. Matka dieťaťu sporí na stavebné sporenie v sume 100,00 Eur mesačne, čo považuje za potrebnú investíciu do budúcnosti pre maloletú.
32. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná dôkazmi, môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a podobne. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča.
33. Rodičia v konaní prezentovali a preukazovali svoje osobné a majetkové pomery, bežné životné náklady a náklady na výživu maloletej M., pričom tieto v konaní nerozporovali a nespochybňovali. Matka sa o dieťa osobne stará a zo svojich príjmov, ako aj naturálnou formou spláca časť svojej vyživovacej povinnosti voči maloletej M.. Náklady na výživu dieťaťa s pribúdajúcim vekom budú narastať, pribudnú výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou, nástupom na strednú školu, a preto v aktuálnom období, vzhľadom na príjmové pomery a životnú úroveň otca, nie je možné stanoviť výživné vo výške, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, resp. v odvolacom návrhu. Vzhľadom na spotrebný charakter výživného odvolaciemu súdu javila sa primeraná výška výživného na maloletú M. v sume 150,00 Eur
mesačne, keď takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa, a preto rozsudok okresného súdu aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ matka argumentovala potrebou podieľať sa zo strany otca na „jednorázových“ nákladoch maloletej vyššej hodnoty (okuliare, zimná bunda a podobne), podľa názoru odvolacieho súdu už aj v súčasnosti sa otec na takýchto úhradách jednorázových výdavkov podieľa. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že bežne v rámci realizovaného styku s dcérou tejto nakupuje potrebné veci (oblečenie, obuv, kozmetiku, zaplatil plavecký výcvik, hradí mesačne paušál na telefón, prispieva na MHD, atď.), pričom matka tieto skutočnosti nepoprela a nerozporovala. Za tohto stavu mal odvolací súd za to, že otec sa nielen podieľa na výchove maloletej, ale do značnej miery, minimálne naturálnou formou, podieľal sa na výžive maloletej aj v období, keď sa maloletá M. začala zdržiavať prevažne u matky. Odvolací súd sa teda stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorým zamietol návrh matky na spätné určenie výživného od 01.09.2018 (výrok VIII.) a tento ako vecne správny potvrdil. Matka v konaní neprodukovala relevantné dôkazy a dôvody, ktoré by jej bránili podať návrh na určenie výživného pre maloleté dieťa už v septembri roku 2018, pokiaľ by otec svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, resp. neplnil v dostatočnom rozsahu. Rovnako správne okresný súd postupoval pri vyčíslení zameškaného výživného na maloletú M. za obdobie od 02.09.2019 do 30.11.2019 vo výške 445,00 Eur, ktoré povolil otcovi uhradiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to práve s ohľadom na výšku tohto nedoplatku, a preto aj v tejto časti rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
34. Výrokom V., VI., VII. okresný súd upravil styk otca s maloletou M. a zároveň uložil rodičom povinnosti pri realizácii styku. Vzhľadom na rozumovú a vekovú vyspelosť maloletej okresný súd pred rozhodnutím o tejto otázke osobne vypočul maloletú M., ktorá sama navrhla takýto model úpravy styku.
35. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že zo psychologického hľadiska je cieľom výchovy dieťaťa jednoznačne jeho všestranný vývoj na fungujúcu, citovo a psycho-sociálne zrelú osobnosť s produktívnou sociálnou orientáciou. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Obsahom ich práva „vychovávať“ je v prvom rade právo (povinnosť) chrániť záujmy dieťaťa, ďalej tiež riadiť a usmerňovať jeho konanie a vykonávať nad ním dohľad, právo mať dieťa u seba, resp. určiť miesto jeho pobytu a právo sa o neho osobne starať. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že obaja sú nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom obidvoch rodičov podieľať sa na výchove ich maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že rodičia po rozchode spolu nežijú.
36. Odvolací súd opätovne poukazuje na právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, ktoré je jeho nepopierateľným právom. V konečnom dôsledku však posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého bez pochybností nezastupiteľné postavenie.
37. Úprava styku otca s maloletou M. v zmysle rozhodnutia okresného súdu vychádzala z hore uvedených zákonných kritérií v spojení so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami zistenými súdom v konaní. Úprava styku zohľadňuje proces udržiavania a prehlbovania vzťahu otca a dcéry tak, aby zostal súčasťou jej života, aby nedošlo k vzájomnému odcudzeniu. V danom prípade je zjavné, že vzájomný vzťah rodičov nie je úplne harmonický, nepochybné však je, že vzťah tak matky, ako aj otca k maloletému dieťaťu je pozitívny a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by jedného z rodičov mali obmedzovať pri výchove maloletej M.. Je aj v záujme maloletého dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľala tak matka, ako i otec, teda obaja rodičia a aby si, i keď rodičia žijú oddelene, dieťa prehlbovalo citové vzťahy k obom rodičom. Nemožno opomínať fakt, že otec sa o maloletú M. od malička staral, minimálne od roku 2013 mal dieťa vo svojej starostlivosti v priebehu týždňa, matka zabezpečovala starostlivosť o dieťa počas víkendov. Hoci aktuálne maloletá M. prejavila želanie byť skôr u matky a otca len navštevovať, odvolací súd k tomu uvádza, že tento názor maloletého dieťaťa bol akceptovaný, avšak je potrebné zohľadniť najlepší záujem maloletého dieťaťa, teda záujem na udržiavaní vzťahu aj s rodičom, ktorý ho aktuálne nemá v bezprostrednej starostlivosti. Osobné rozpory medzi rodičmi musia ustúpiť potrebe jednoty vo výchovných vplyvoch, rodičia musia mať spoločné pravidlá, musia aktívne pristupovať k riešeniu vzniknutých situácií, pokiaľ sa u maloletej začali prejavovať problémy, ktoré bolo potrebné riešiť za pomoci psychológa. Pôsobenie oboch rodičov na dieťa je najmä z hľadiska súčasného
pubertálneho vývinového štádia dieťaťa nanajvýš vhodné. Je preto v najlepšom záujme dieťaťa, aby sa toto stretávalo s otcom v rozsahu uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Ponechať otázku styku otca s maloletou len na aktuálne slobodné rozhodnutie dieťaťa nemôže byť v jeho najlepšom záujme. V tomto veku by mali byť rodičia citlivejší v prístupe ku svojej dcére a bolo by vhodné, aby do budúcnosti dokázali spoločne komunikovať o základných otázkach týkajúcich sa ich dieťaťa, ktorý následne napomôže aj psychickej pohode maloletej M. a odstráni vnútorné napätie, ktoré aktuálne pociťuje. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť, aby styk prebehol v psychickej pohode. Rovnako tak otec bude povinný citlivo pristupovať k maloletej za účelom bezproblémového priebehu styku.
38. Okresný súd teda v prejednávanej veci vykonal dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim princípom mimosporového konania umožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až § 222 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP aj správne a presvedčivo odôvodnil.
39. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
40. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 52 CMP aplikovanému súdom prvej inštancie na prejednávanú vec.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 52 CMP, § 58 a § 396 ods. 1 CSP s použitím § 2 ods. 1 CMP.
42. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. (§ 77 CMP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl. CMP.