Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Co-27-2019.pdf
PDF · 110.29 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, zastúpený Advokátskou kanceláriou Roštár
- Slovák, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Révová 7, IČO: 36 858 731, proti žalovaným: 1/ ALMIA, s.r.o., Bratislava, Bosákova 7, IČO: 46454543, 2/ D. D., T.. XX.X.XXXX, H. H.M., C. D. D. X, 3/ G. D.Á., T.. XX.XX.XXXX, H. H., C. D. T. X, 4/ H. D., T.. XX.X.XXXX, H. H., C. D. T. X, žalovaní 2/ - 4/ zastúpení JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 4, o zaplatenie 847,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 27. marca 2018 č.k. 15C 204/2016-96 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v napadnutej časti o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na plnú náhradu trov konania proti žalovaným 2/ až 4/ p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku odvolanie žalovaných 2/ až 4/ o d m i e t a.
Žalobca má proti žalovaným 2/ až 4/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 2/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 847,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.03.2017 do zaplatenia, žalobu voči žalovanému 1/ ako aj vo zvyšku príslušenstva zamietol a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovaným 2/ až 4/.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovaným 1/ až 4/ domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie spoločne a nerozdielne žalovanej istiny 847,08 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od splatnosti každej faktúry a náhrady trov konania, odôvodnenej tým, že je prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, žalovaný 1/ je právnická osoba, ktorá je evidovaná ako odberateľ služieb poskytovaných žalobcom, žalovaní 2/ až 4/ sú fyzické osoby, ktoré sú vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná ako odberné miesto pre odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie. Žalovaní nepožiadali žalobcu o uzatvorenie písomnej zmluvy podľa § 15 ods. 7 písm. b) a § 16 ods. 7 písm. b) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách na odber pitnej vody a odvod odpadových vôd. Nakoľko žalovaní odvádzali odpadovú vodu, t.j. využívali verejnú kanalizáciu v správe žalobcu bez existencie zmluvy a bez poskytnutia protiplnenia, na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacovali a spôsobili mu škodu. Žalobca vyzval
žalovaných na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúr na odberné miesto č. B. na S. X D. H. a to fa č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 24.2.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 65,24 eur splatnú 19.3.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 21.4.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 25.5.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.6.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.7.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 17.8.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 21.9.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.10.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.11.2015, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.12.2015 a č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.1.2016. Žalovaní neuhradili dlžnú sumu 847,08 eur ani potom, ako boli na jej zaplatenie opätovne vyzývaní v upomienkach žalobcu. K žalobe pripojil Výpis z LV č. XXXX pre kat. územie M., faktúry v počte 12, upomienky k týmto faktúram.
3. Súd prvej inštancie vydal dňa 28.2.2017 platobný rozkaz, proti ktorému podali žalovaní 2/ až 4/ včas odpor s odôvodnením, že žalobca im žiadne faktúry (v počte 12) nezaslal, ani ich na úhradu neupomínal. Upozornili, že žalobca uvádza, že žalovaný 1/ je odberateľom služieb poskytovaných žalobcom a tiež predmetné faktúry sú vystavované tomuto žalovanému. Žalobca v žalobe neuvádza, na základe čoho by mali žalovaní 2/ - 4/ zaplatiť žalovanú sumu spolu so žalovaným 1/, keď podľa nich zmluvu so žalobcom mal uzatvorenú len žalovaný 1/ a ak bola zmluva uzatvorená na odberné miesto s týmto žalovaným, nemohlo ísť zo strany žalovaných 2/ až 4/ ani o neoprávnený odber. Namietali, že v tomto smere absentuje akékoľvek vyčíslenie škody zo strany žalobcu. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaných 2/ až 4/ títo považujú žalobu voči sebe za nedôvodnú.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uvádzal, že neeviduje žiadnu písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd do verejnej kanalizácie so žalovaným 1/ a ani žiadnu zmluvu na danom odbernom mieste. Uviedol, že povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti je uzavrieť písomnú zmluvu o odvádzaní vôd do verejnej kanalizácie s vlastníkom alebo prevádzkovateľom verejnej kanalizácie alebo minimálne informovať prevádzkovateľa o prípadnom nájomcovi nehnuteľnosti za účelom uzatvorenia takejto zmluvy s treťou osobou. Ak nie je množstvo vody vypúšťanej do verejnej kanalizácie merané, jej množstvo sa vypočíta podľa § 7 ods. 5 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. podľa prílohy č. 2. Všetky faktúry sú vystavované v súlade s citovanou vyhláškou a množstvo odvedenej vody z atmosférických zrážok je vypočítané podľa 5 ročného priemeru zrážkového úhrnu pre mesto Bratislava podľa údajov, ktoré poskytuje právnická osoba zabezpečujúca hydrologickú a meteorologickú službu. K vyjadreniu pripojil Rozhodnutie ÚRSO č. 0091/2014/V zo dňa 22.11.2013, Meteorologický posudok zo dňa 19.1.2016, Tabuľku zrážok na výpočet zrážkového úhrnu pre rok 2015.
5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový stav.
6. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. územie M.Z. D. žalovaní 2/ až 4/ sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľností - parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1279 m2 a stavby - budova obchodu a služieb súpisné č. XXXX - obchodná vybavenosť RUBIKON. Žalobca vystavil na odberné miesto č. B. na S. X D. H. pre odberateľa: F. ALMIA s.r.o. S. X, H. za dodanie tovaru a služby faktúry: č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 24.2.2015, za obdobie 1.1. - 31.1.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 € (jednotková cena) č. XXXXXXXXX na sumu 65,24 eur splatnú 19.3.2015, za obdobie 1.2. - 28.2.15, zrážky 59 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 21.4.2015, za obdobie 1.3. - 31.3.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 25.5.2015, za obdobie 1.4. - 30.4.15, zrážky 63 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.6.2015, za obdobie 1.5. - 31.5.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.7.2015, za obdobie 1.6. - 30.6.15, zrážky 63 m3 x 09216 €,
č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 17.8.2015, za obdobie 1.7. - 31.7.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 21.9.2015, za obdobie 1.8. - 31.8.15, zrážky 65 m3, x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.10.2015, za obdobie 1.9. - 30.9.15, zrážky 63 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.11.2015, za obdobie 1.10. - 31.10.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 €, č. XXXXXXXXX na sumu 69,67 eur splatnú 16.12.2015, za obdobie 1.11. - 30.11.15, zrážky 63 m3 x 0,9216 € a č. XXXXXXXXX na sumu 71,88 eur splatnú 19.1.2016, za obdobie 1.12. - 31.12.15, zrážky 65 m3 x 0,9216 €. Na každej faktúre je uvedené: „Voda z povrchového odtoku (red. plocha = 1 080 m2), zrážkový úhrn = 0,7135“.
7. Podľa výpisu z obchodného registra konateľmi spoločnosti ALMIA s.r.o., so sídlom v Bratislave, S. X, IČO: 46 454 543 do 8.12.2015 boli žalovaní 3/ a 4/. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti RUBIKON, spol. s r.o. so sídlom v Bratislave, S. X, IČO: 31 338 691 konateľkou je žalovaná 2/ a žalovaná 3/.
8. Vychádzal z výpovede žalobcu, že v roku 2015 evidoval žalovaného 1/ ako producenta odpadových vôd, s ktorým nemal uzatvorenú zmluvu o vodnom a stočnom. Preto aj faktúry vystavoval preňho. Vo faktúrach uplatňuje náhradu škody za odvod zrážkových vôd. Žalovaného 1/ označuje len z procesnej opatrnosti, ponecháva na úvahu súdu, či tento žalovaný bude zaviazaný na náhradu škody spoločne a nerozdielne s ostatnými žalovanými. V každom prípade sú podľa neho zodpovední žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, s ktorými žalobca nemá uzavretú zmluvu. Keďže ide o bezzmluvný vzťah, žalobca vypočítal výšku škody v zmysle vyhlášky č. 392/2003 Z.z. a jej prílohy č. 2. V danej veci na výmeru nehnuteľnosti zistenú z listu vlastníctva aplikoval ustanovenie A a celá výmera sa prepočítava koeficientom 0,9, čiže výsledná výmera, z ktorej sú odvádzané zrážkové vody, tak predstavuje 1.080 m2. V danom čase úhrn zrážkových vôd podľa SHMÚ v roku 2015 predstavoval 713,5 mm na m2 ročne, t.z., že na nehnuteľnosť pripadli odvedené zrážky v množstve 770,58 m3 v roku 2015. Vyfakturované bolo za rok 2015 množstvo 766 m3, čo pri prepočte jednotkovou cenou 0,9216 eur za jeden kubický meter predstavovalo sumu 705,94 eur bez DPH, s 20 % DPH sumu 847,12 eur, celkom bola vyfakturovaná suma 847,08 eur.
9. Žalovaný 1/ sa k žalobe nevyjadril, na pojednávania sa nedostavil, súd prvej inštancie preto vec v zmysle § 180 CSP prejednal v jeho neprítomnosti.
10. Žalovaní 2/ až 4/ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na odmietavom postoji k nároku žalobcu, ktorý neuznávajú. Žalobu považujú za nedôvodnú, pretože so žalobcom nemali uzatvorený žiaden zmluvný vzťah, nemali vedomosť o tom, či žalobca mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou ALMIA, resp. RUBIKON.
11. Takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ust. § 25 ods. 1 písm. a), ods. 2, ods. 3 písm. a) a ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (VVaVK), § 6 ods. 1 a ods. 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody vydaná podľa § 29 ods. 9 zákona č. 442/2002 Z.z., prílohy č. 2 k vyhláške č. 397/2003 Z.z., § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 488 OZ a § 489 OZ.
12. Mal za preukázané, že žalovaní 2/ až 4/ boli neoprávnenými odberateľmi služieb žalobcu (§ 25 ods. 1 3 písm. a) VVaVK), keď na vypúšťanie odpadových vôd v odbernom mieste na ul. S. X D. H., ako spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, nemali uzatvorenú zmluvu. Dospel k záveru, že v zmysle § 25 ods. 4 VVaVK sú povinní uhradiť žalobcovi - prevádzkovateľovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie škodu, ktorá mu bola neoprávneným odberom spôsobená. Žalobca škodu vyčíslil podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. za žalované obdobie roka 2015 v celkovej výške 847,08 eur (nie ako cenu
nameraného množstva vypúšťanej vody), pričom súd prvej inštancie považoval takto vyčíslenú škodu za správnu, neodporujúcu vyhláške. Zaujal názor, že žalovaní 2/ - 4/ zodpovedajú za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ, keď ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nesplnili svoju povinnosť požiadať žalobcu o uzavretie zmluvy, resp. oznámiť mu, aby zmluvu uzatvoril s treťou osobou - užívateľom nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel a žalovaným 2/ - 4/ uložil povinnosť zaplatiť dlh titulom náhrady škody vo výške 847,08 eur.
13. Ohľadom príslušenstva rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca uplatňoval úrok z omeškania v zákonnej sadzbe od splatnosti každej faktúry, ktoré však nezaslal žalovaným, rovnako ani upomienky. Dôvodil, že žalobca nepreukázal nič, čím by žalovaným uložil platobnú povinnosť a termín jej splnenia. Dospel k záveru, že žalovaným nevznikla povinnosť plniť v lehote splatnosti faktúr zaslaných tretej osobe, teda nemohli sa dostať do omeškania po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, keď na plnenie neboli nikdy vyzvaní. Žalovaní sa dostali do omeškania až keď nadobudli vedomosť, že majú plniť, a to momentom doručenia žaloby. Úroky z omeškania priznal preto z celej žalovanej istiny od doručenia žaloby a vo zvyšku uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.
14. Súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a nedostatku jeho zodpovednosti za vznik škody. Vyslovil, že za vznik škody zodpovedajú vlastníci nehnuteľnosti, ktorí ani nepožiadali žalobcu o uzatvorenie zmluvy s treťou osobou a tým sa nezbavili zodpovednosti za škodu. Zohľadnil, že konateľmi spoločnosti žalovaného 1/ boli v žalovanom období žalovaní 3/ a 4/, u ktorých je daná zodpovednosť za škodu z titulu ich spoluvlastníctva, keď v súčasnosti (v čase rozhodovania) spoločnosť žalovaného 1/ nemá nič spoločné s predmetnou nehnuteľnosťou a ani so spoluvlastníkmi, od 9.12.2015 nemá sídlo v predmetnej nehnuteľnosti, jej spoločníkom a konateľom sú iné osoby. Uzavrel, že táto nová spoločnosť žalovaného 1/ nenesie spoločnú zodpovednosť za škodu spôsobenú vlastníkmi nehnuteľnosti.
15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd prvej inštancie mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným 2/ až 4/. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ nerozhodol.
16. Proti tomuto rozsudku podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celosti odvolanie žalovaní 2/ až 4/ a žiadali ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zopakovali námietky z prvoinštančného konania, že im žalobca nedoručoval faktúry a upomienky, so žalobcom nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, ktorú mal podľa nich so žalobcom uzatvorenú žalovaný 1/ Nemohlo tak z ich strany dôjsť k neoprávnenému odberu. Namietali nedostatok ich pasívnej legitimácie v konaní. V časti vyčíslenia škody označili napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný, keď uplatňovaním totožných nárokov od žalovaného 1/ a zároveň aj od nich by sa žalobca bezdôvodne obohatil. Namietali nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
17. K odvolaniu žalovaných 2/ až 4/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca a napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku a s jeho právnym záverom. Poukázal na to, že nárok na zaplatenie dlžných súm mu vzniká priamo na základe ust. § 28 ods. 5 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Samotné doručenie alebo nedoručenie faktúry a upomienky preto označil za irelevantné. Do pozornosti dal zásadu „vlastníctvo zaväzuje“, v zmysle ktorej je zodpovednostným subjektom vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný mať uzatvorenú zmluvu alebo nahlásiť prevádzkovateľovi zmeny týkajúce sa odberného miesta. V zmysle uvedeného považoval žalovaných 2/ až 4/ za pasívne vecne legitimovaných v danom konaní.
18. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania strany sporu nepodali.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 378 ods. 1, § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie a proti jeho časti o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie správnym smerom a v rozsahu potrebnom pre posúdenie opodstatnenosti tejto časti žaloby a výsledky vykonaného
dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o ich pasívnej legitimácii v spore a dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy proti nim stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver o dôvodnosti tejto časti nároku žalobcu uplatneného žalobou.
20. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, keď v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
21. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli tvrdené a boli predmetom dokazovania, sudca rozlišuje tie, ktoré sú pre spor rozhodné. Zákon nepredpisuje pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie jednotlivých dôkazov a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú čiastkové i komplexné závery sudcu o výsledkoch vykonaného dokazovania.
22. Základom hodnotiaceho princípu súdu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. Získané poznatky potom porovná s poznatkami získanými hodnotením ostatných dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenie. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
23. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať, len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia. Nemožno potom ani polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal za pre skutkový stav dôležitý alebo naopak (6MCdo 1/2010).
24. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje.
25. Z vyššie uvedenej právnej argumentácie vyplýva, že zákonným kritériom pre hodnotenie dôkazov súdom je logickosť, keď v danom prípade ustálené skutkové zistenia súdu prvej inštancie a jeho právne posúdenie veci považoval odvolací súd za správne. Súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil, že žalovaní 2/ až 4/ sú vlastníci nehnuteľnosti v H., S. O.. Č.. X, ktorá je vedená u žalobcu ako odberové miesto pre odvod zrážkových vôd, hoci v čase rozhodnom reálnym užívateľom nehnuteľnosti bol žalovaný 1/ Žalovaní 2/ až 4/ neuniesli dôkazné bremeno k svojmu tvrdeniu, že žalobca mal uzatvorenú zmluvu o odvádzaní vody so žalovaným 1/, resp. o takejto nimi tvrdenej skutočnosti použitej v rámci procesnej obrany sa pravdepodobne len domnievali. Keďže išlo o odvod vody bez uzatvorenej zmluvy so žalobcom a bez toho, že by žalovaní 2/ až 4/ žalobcu relevantne účinným spôsobom upovedomili o užívaní nehnuteľnosti žalovaným 1/, ide o neoprávnený odber služieb žalobcu (§ 25 ods. 1 3 písm. a/ VVaVK), keď na odvod zrážkových vôd v odbernom mieste na ul. S. X D. H., ako spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti, nemali uzatvorenú zmluvu. V zmysle § 25 ods. 4 VVaVK sú povinní uhradiť žalobcovi
- prevádzkovateľovi verejného vodovodu a verejnej kanalizácie škodu, ktorej konkrétnu výšku ako zníženie stavu v jeho majetkovej sfére žalobca v danom konaní nie je povinný preukazovať a správne
ju vyčíslil podľa prílohy č. 2 vyhlášky č. 397/2003 Z.z. za žalované obdobie roka 2015. Odvolací súd zhodne s právnym názorom súdu prvej inštancie nemal pochybnosti o pasívnej vecnej legitimácii žalovaných 2/ až 4/ v danom spore, keďže títo sú ako vlastníci nehnuteľnosti, ktorá je vedená ako odberné miesto žalobcu bez uzavretia zmluvy, účastníci hmotnoprávneho vzťahu založeného s ním zákonom č. 442/2002 Z.z.
26. Na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd uvádza, že práva a povinnosti fyzických a právnických osôb, ktoré môžu byť dotknuté pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátanie ich prípojok upravuje zákon č. 442/20021 Z.z., ktorý je vo vzťahu k OZ predpisom lex specialis, kedy ustanovenia sa OZ použijú subsidiárne len vtedy, ak tento osobitný zákon nemá svoju vlastnú špeciálnu úpravu. Citovaný zákon vo svojom ust. § 4 ods. 1, 2 a 4 zakotvuje, čo je vodovodná a kanalizačná prípojka a kto je producentom odpadovej vody. V jeho ust. § 25 ods. 4 je zakotvená povinnosť náhrady škody pri neoprávnenom vypúšťaní odpadovej vody, keď za neoprávnené vypúšťanie odpadovej vody sa v zmysle § 25 ods. 3 písm. a) zákona považuje aj vypúšťanie bez uzavretej zmluvy, ktorú boli povinní uzatvoriť so žalobcom ako prevádzkovateľom verejného vodovodu a verejnej kanalizácie žalovaní 2/ až 4/ ako vlastníci nehnuteľnosti vedenej ako odberné miesto žalobcu, ku ktorej je zriadená kanalizačná prípojka, resp. boli povinní v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. g) tohto zákona povinní oznámiť žalobcovi ak prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odvádzaním vody. Zákon č. 442/2002 Z.z. je založený na zodpovednosti objektívnej, t. j. pôsobí prevenčne, keď odberateľ aj bez zavinenia zodpovedá prevádzkovateľovi za škodu, vyčísliteľnú podľa vo veci súdom prvej inštancie vhodne aplikovanej vyhlášky č. 397/2003 Z.z. ako vykonávacieho predpisu k zákonu č. 442/2002 Z.z.
27. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v napadnutej časti o zamietnutí žaloby proti žalovanému 1/ a v súvisiacej časti o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovaným 2/ až 4/ ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
28. Zároveň dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie preskúmavaným rozhodnutím opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/.
29. Vo zvyšku odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcami podaného odvolania podľa ust. § 379 a § 380 CSP, skúmal, či má podané odvolanie náležitosti podľa ust. § 363 CSP, ktoré sú nevyhnutné na to, aby odvolanie bolo možné považovať za kvalifikovane podané. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti časti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (odvolanie podali v celosti), ktorou zamietol žalobu v časti zvyšku príslušenstva, nemožno prejednať a je potrebné ho odmietnuť, pretože v ňom neuviedli dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok v tejto časti, prípadne procesný postup súdu prvej inštancie jeho vydaniu predchádzajúci, za nesprávny (odvolacie dôvody). Pre túto vadu nemožno v odvolacom konaní o tejto odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie pokračovať.
30. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
31. Podľa ust. § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
32. V odvolaní, ktoré žalovaní 2/ až 4/ podali výslovne v celosti, však neuviedli dôvody, pre ktoré považujú napadnutý rozsudok, prípadne procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozsahu jeho rozhodnutia ohľadom zamietnutia žaloby vo zvyšku príslušenstva, za nesprávny. Neuviedli tak relevantné odvolacie dôvody v zmysle ust. § 363 CSP, uvedenie ktorých je jednou zo základných náležitosti odvolania, na doplnenie ktorých súd odvolateľa nevyzýva (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP).
33. Vzhľadom na vady odvolania žalovaných 2/ až 4/ vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu jeho zamietnutia žaloby vo zvyšku príslušenstva, a to absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých sa nevyzýva (§ 373 ods. 1 posledná veta CSP), a pre ktorú vadu odvolania nemožno v odvolacom
konaní pre viazanosť odvolacími dôvodmi pokračovať, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 2/ až 4/ je potrebné v tomto rozsahu odmietnuť.
34. Odvolací súd preto dospel k záveru, že sú splnené procesné podmienky na postup podľa ust. § 386 písm. d) CSP, preto odvolanie žalovaných 2/ až 4/, smerujúce proti zamietnutiu žaloby vo zvyšku príslušenstva, odmietol. Zároveň právne posúdil, že vo vzťahu k tejto časti napadnutého rozsudku sú osobami na podanie odvolania neoprávnenými, keďže táto odvolaním napadnutá časť rozsudku súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vydaným v ich neprospech (§ 359 CSP). Odvolací súd preto odvolanie žalovaných 2/ až 4/ proti časti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou zamietol žalobu vo zvyšku príslušenstva, odmietol aj podľa ust. § 386 písm. b) CSP.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP analogicky v spojení s ust. § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, všetko v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).