Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-176-2017.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: G.. E. H., F.., A.. XX.X.XXXX, W. W. XX, W., zastúpeného: JUDr. Stanislav Jakubčík, advokát, so sídlom Trenčianska 57, Bratislava proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, zastúpenej: Mgr. Marcel Drgon, advokát, so sídlom Jesenského 2, Bratislava o zaplatenie 3 997,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.10.2016, č.k. 25C/107/2015-90, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 3 997,50 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 778, § 780 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, ktorú na seba prevzala zmluvou o vinkulácii vkladu, avšak porušenie povinnosti žalovanou a žalobcom požadovaná škoda nie sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Vzhľadom na to, že neboli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorú uplatňoval v konaní, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a podľa pomeru úspechu vo veci priznal žalovanej plnú náhradu trov konania.
3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že napriek včasnému splneniu všetkých podmienok vinkulácie vyplývajúcej zo zmluvy o vinkulácii uzavretej so žalovanou, peňažné prostriedky neboli v dohodnutej dobe pripísané v prospech účtu p. E., ale boli pripísané na účet žalobcu. Poukázal na to, že kúpna zmluva, na realizáciu ktorej bola žalobcom zriadená predmetná vinkulácia, predstavovala zmierlivé ukončenie dlhoročného sporu medzi žalobcom a p. E., a jej úspešné zrealizovanie bolo zároveň predpokladom ukončenia súdneho konania o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 11C/284/2005. Ďalej argumentoval, že vplyvom uvedených udalostí došlo dňa 6.10.2011 zo strany p. E. k odstúpeniu od kúpnej zmluvy (v dôsledku, že kupujúci nezaplatil kúpnu cenu vo výške a spôsobom
dohodnutým v zmluve), ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 12.10.2011 a o tejto skutočnosti sa dozvedel až z konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 42C/129/2011. Uviedol, že výlučne v dôsledku porušenia právnej povinnosti zo strany žalovanej p. E. oprávnene odstúpila od kúpnej zmluvy a iniciovala svojim návrhom na Okresnom súde Bratislava III súdne konanie, ktorého výsledkom bolo určenie, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/4 špecifikovanej v kúpnej zmluve a uloženie povinnosti žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 2 979,43 eur. Tvrdil, že o rozsudku Okresného súdu Bratislava III sa dozvedel až na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 11C/284/2005-158, ktorým súd rozhodol, že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa pokračuje, nakoľko sa nezdržiaval v mieste svojho bydliska a nepreberal súdne zásielky. Vysvetlil, že medzi ním a jeho sestrou (p.E.) nedošlo k následnej inej dohode z dôvodu ich vzájomnej nedôvery, nevraživosti a zlých vzťahov a tiež z dôvodu, že ak by žalobca bez uzatvorenia novej kúpnej zmluvy, resp. dodatku uhradil p. E. pôvodne dohodnutú kúpnu zmluvu, došlo by na jej strane k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu a žalobca s ohľadom na zlé vzťahy potreboval mať istotu, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebude možné napadnúť. Uviedol, že p. E. následne podala na základe rozsudku sp.zn. 42C/129/2011 návrh na vykonanie exekúcie, pričom vymáhaná suma spolu s trovami exekúcie predstavovala 3 997,50 eur, ktorú uhradil dňa 30.4.2013. Zdôraznil, že uzatvorenie dohody o urovnaní a kúpnej zmluvy predchádzali náročné rokovania a len vynaložením enormného úsilia bolo možné v rámci negociačného procesu dospieť k riešeniu prijateľného pre obidve strany, ktoré sa následným pochybením žalovanej zmarilo a nedôvera medzi žalobcom a jeho sestrou sa ešte viac prehĺbila. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a skutkových tvrdení k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Mal za to, že medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je jednoznačne daný kauzálny nexus, ktorý nie je pretrhnutý, nakoľko nepoukázanie vinkulovaných finančných prostriedkov bolo v priamej príčinnej súvislosti s odstúpením od kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu p. E. následne legitímne iniciovala konanie o navrátenie nehnuteľnosti do jej vlastníctva, t.j. išlo o súvisiaci úkon, ktorý mal bezprostrednú súvislosť s dôsledkom spôsobeným porušením právnej povinnosti žalovanou. Tvrdil, že trovy súdneho konania by mu vznikli bez ohľadu na to, či o prebiehajúcom konaní vedel alebo nie, pričom trovy konania ako aj exekučné trovy vznikli v dôsledku prvotného správania žalovanej. Poukázal na to, že súd z dôvodu, že nemal preukázanú existenciu príčinnej súvislosti, posúdil návrhy na vykonanie dôkazov za nehospodárne. Uviedol, že navrhol pripojiť exekučný a súdny spis, ktorými chcel okrem iného preukázať, že skutočne nemal vedomosť o tomto konaní a jeho správaním nemohlo dôjsť k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie.
4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 15.2.2017, v ktorom uviedla, že z odvolania nie je zrejmé, aké žalobcom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd nevykonal, preto je v tejto časti bezpredmetné. Konštatovala, že ak by aj pripustila svoje pochybenie pri výplate vinkulovaných peňazí, toto pochybenie nie je a nemôže byť nijako v príčinnej súvislosti s tým, že žalobca si neplnil voči svojej sestre nejakú povinnosť. Poukázala na to, že nevyplatila sestre žalobcu ním vinkulovanú sumu, ale tieto peniaze vrátila žalobcovi dňa 3.10.2011, o ktorej skutočnosti vedel, pretože boli posielané na jeho účet na základe jeho pokynu, pričom sestra žalobcu odstúpila od zmluvy až dňa 6.10.2011, o čom sa žalobca dozvedel dňa 12.10.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal 9 dní k dispozícii vinkulované peniaze, ktoré mohol svojej sestre poukázať. Skutočnosť, že tak neurobil a následne ignoroval súdne a exekučné konanie, podľa jej názoru nesúvisí so žiadnym konaním alebo opomenutím spoločnosti žalovanej. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalobca reagoval podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.3.2017, v ktorom uviedol, že žalovaná ignoruje obsah kúpnej zmluvy, v ktorej bol spôsob vyplatenia kúpnej ceny explicitne vymedzený prostredníctvom vinkulácie. Tvrdil, že v čase do odstúpenia od zmluvy p. E. nemohol svojvoľným spôsobom vyplácať kúpnu cenu aj preto, lebo prevod finančných prostriedkov by nemal zmluvný základ. Poukázal na to, že v čase súdneho a exekučného konania sa v dôsledku jeho častých zahraničných ciest nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska a v dobrej viere sa spoliehal na profesionalitu žalovanej a bezchybnú realizáciu vinkulačného vzťahu.
6. V duplike žalovaná vo vzťahu k vedomosti žalobcu o súdnom konaní poukázal na to, že žalobca uviedol, že mal so sestrou dlhodobé spory, pričom predložil ako dôkaz korešpondenciu so svojou sestrou, podľa ktorého ho na možnosť takejto žaloby výslovne upozornila. Ďalej konštatovala, že žalobca si neplnil ohlasovacie povinnosti v súvislosti s preberaním poštových zásielok ani si nezabezpečil
doposielanie pošty, príp. neurobil iné vhodné opatrenia, čo možno považovať za konanie hrubo nedbanlivé.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.).
9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
10. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.4.2015 sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená porušením zmluvnej povinnosti žalovanej, ktorá neuvoľnila vinkulovaný vklad na účet p. E. (peňažné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny vyplývajúcej z kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti), hoci pre uvedený zmluvne dohodnutý úkon boli splnené všetky podmienky. Následne p. E. odstúpila od kúpnej zmluvy z dôvodu, že kúpna cena za prevod nehnuteľnosti nebola zaplatená. Uplatňovaná škoda predstavovala trovy súdneho konania o určenie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo vedené na základe žaloby podanej p. E. a následné trovy exekúcie.
11. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
12. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
15. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď uplatňovaný nárok posúdil ako nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Následne preto správne skúmal splnenie podmienok pre vyvodenie zodpovednosti za tvrdenú spôsobenú škodu, t.j. protiprávne konanie škodcu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody.
17. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že v spore žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným a preukázaným porušením zmluvnej povinnosti žalovanej a vznikom uplatňovanej škody.
18. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku (rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 130/2010).
19. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. 6. 2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009).
20. Odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené právne názory zdôrazňuje (v súlade so záverom súdu prvej inštancie), že bezprostrednou a priamou príčinou vzniku trov súdneho konania bolo samotné vedenie tohto konania a jeho výsledok a príčinou vzniku trov exekúcie bolo nesplnenie povinnosti uloženej žalobcovi právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím. V danom prípade nijakým spôsobom nemožno vyvodiť, že príčinou vzniku týchto trov bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou, a to ani v kontexte žalobcom tvrdených následných, na seba nadväzujúcich udalostí. Rozhodnutie o trovách súdneho konania v zásade zohľadňujú procesný úspech v spore (tak ako tomu bolo v prejednávanej veci o určenie vlastníckeho práva), sú teda dôsledkom správania sa sporovej strany v súdnom konaní. S ohľadom na túto skutočnosť, na ničím neodôvodnenú nečinnosť žalobcu v danom konaní ako aj na možnosť odvrátenia účinkov podanej žaloby, na ktorú poukázal súd prvej inštancie (poskytnutie súčinnosti na zápis odstúpenia od zmluvy v katastri nehnuteľností), prípadne zaplatenie kúpnej ceny, je zrejmé, že príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody nie je priama a bezprostredná. Obdobne je tomu tak pri vzniku trov exekúcie, keď priamou a bezprostrednou príčinou ich vzniku bolo konanie žalobcu, ktorý neplnil na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.
21. V intenciách vyššie uvedeného potom nemožno vyvodiť žiadnu zodpovednosť žalovanej za vznik tvrdenej a uplatňovanej škody žalobcu, keď absentuje predpoklad vyvodenia zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovanej a vznikom uplatňovanej škody.
22. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešnému žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).