Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu Mgr. Stanislavy Salajovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, zastúpená DLMU Malý s.r.o., IČO: 55 643 876, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. I. F. XXX/XX, XXX XX J. K. L., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, IČO: 51 410 907, o zaplatenie 60 000 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -187 zo dňa 30. 09. 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -187 zo dňa 30. 09. 2022 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania (výrok II.) a zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. - 119 zo dňa 14.09.2021 (výrok III.).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60.000 EUR spolu s prísl.. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2016 uzavrel so žalovaným ako záujemcom zmluvu označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní služieb“, na základe ktorej sa žalobca zaviazal pre žalovaného zaistiť prepis vlastníckych práv k označeným nehnuteľnostiam na spoločnosť Beemax, s.r.o., IČO: 45 259 104, ktorej spoločníkom a konateľom bol žalovaný a zaistiť výmaz vecného bremena zriadeného na nehnuteľnostiach, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností v prospech osôb M. F., nar. XX.XX.XXXX a B. F., nar. XX.XX.XXXX. Za zaistenie, resp. zaobstaranie vyššie uvedeného sa žalovaný zaviazal mu uhradiť odmenu vo výške 60.000 EUR, do 7 dní od splnenia povinnosti žalobcu. Žalobca uviedol, že uzavretú zmluvu označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní služieb“ podľa svojho obsahu považuje za príkaznú zmluvu uzavretú podľa a nasl. , nakoľko sa žalobca predmetnou zmluvou zaviazal obstarať pre žalovaného vec, resp. činnosť špecifikovanú v zmluve. Nejedná sa o sprostredkovateľskú zmluvu uzavretú podľa a nasl. Zb, nakoľko predmetom zmluvy nebol záväzok žalobcu obstarať pre žalovaného uzavretie zmluvy ani obstarať príležitosť uzavrieť zmluvu, čo je podstatná náležitosť sprostredkovateľskej zmluvy. Predmetom uzavretej zmluvy bolo obstarať, resp. zaistiť pre

žalovaného určitú vec, ktorou bol prepis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a výmaz vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach. Nejedná sa o sprostredkovateľskú zmluvu podľa nakoľko zmluva bola uzatvorená fyzickými osobami, nepodnikateľmi, zo zmluvy nevyplýva, že by sa jej strany dohodli na tom, že ich zmluvný vzťah sa spravuje . K prepisu vlastníckeho práva na spoločnosť Beemax, s.r.o. došlo v roku 2016 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07.01.2016. Následne boli nehnuteľnosti prevedené na A. N. O., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2016. Žalobca mailom zo dňa 31.05.2018 informoval žalovaného o splnení aj druhej časti záväzku z uzavretej zmluvy, t.j. o výmaze vecného bremena, čím došlo k splneniu povinností žalobcu vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy, a zároveň k splneniu podmienok na vznik nároku na dohodnutú odmenu v zmysle bodu 3.1 článku 3 uzavretej zmluvy. Žalovaný odmietol vyplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu okrem iného namietal, že sa nejedná o príkaznú zmluvu, ale o sprostredkovateľskú zmluvu uzavretú podľa až 651 . Žalobca nevyvíjal žiadnu činnosť a jediné čo urobil bolo, že mu dal kontakt na osobu, s ktorou spoločnosť Beemax, s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu. Žiadnu inú činnosť žalobca nevyvíjal, nezaisťoval žiadne služby v prospech žalovaného ako sa v zmluve zaviazal. Nárok na províziu sprostredkovateľovi nevzniká, ak bola zmluva s treťou osobou uzavretá bez jeho súčinnosti alebo v rozpore so zmluvou.

4. Na základe návrhu žalobcu, súd prvej inštancie uznesením č. k. -119 zo dňa 14.09.2021, nariadil vo veci zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo na spoluvlastnícka podiel žalovaného na nehnuteľnostiach, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu do výšky istiny 60.000 EUR s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o sprostredkovaní služieb zo dňa 15.01.2016.

5. Súd prvej inštancie prvým rozhodnutím vo veci žalobe vyhovel. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Po rozhodnutí odvolacieho súdu a vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd zopakoval a doplnil dokazovanie a zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa , , , , , , , , , , , , , , , .

7. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 60.000 EUR s príslušenstvom titulom odmeny za obstaranie dohodnutej záležitosti. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 15.01.2016 uzavreli „Zmluvu o sprostredkovaní služieb“. Sporné nebolo ani to, že žalobca žalovanému zabezpečil telefonický kontakt na predávajúceho za účelom uzavretia zmluvy, ktorou došlo k prevodu vlastníckeho práva na spoločnosť Beemax, s.r.o. Rovnako nebolo sporné ani to, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prepisu vlastníckych práv na spoločnosť Beemax, s.r.o. v roku 2016 došlo, čo mal okresný súd preukázané z predloženého listu vlastníctva s chronológiou zmien. Sporné nebolo ani to, že po prevode vlastníckeho práva na spoločnosť Beemax, s.r.o., táto svoje vlastnícke právo obratom v roku 2016 previedla na A. O. N., pričom k výmazu vecného bremena došlo v roku 2018.

8. Sporné medzi stranami zostalo o akú zmluvu sa jednalo. Okresný súd po posúdení obsahu uzavretej zmluvy dospel k záveru, že medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy uzavretej dňa 15.01.2016 občiansko-právny vzťah, keďže predmetnú zmluvu uzatvorili zmluvné strany ako fyzické osoby nepodnikatelia, pričom z ustanovení uzavretej zmluvy zároveň nevyplýva dohoda zmluvných strán, že by sa na jej základe vzniknutý záväzkový vzťah mal spravovať ustanoveniami . S tvrdeniami žalovaného, že sa jednalo o sprostredkovateľskú zmluvu uzavretú podľa a nasl. preto nebolo možné súhlasiť. Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní vyhodnotil a posúdil, či žalobca uniesol dôkazné bremeno v spore, najmä vo vzťahu k tomu, čo bolo predmetom dojednania, aké veci mali byť obstarané, a čo bolo obsahom pojmu zaistiť prepis vlastníckeho práva a pojmu zaistiť výmaz vecného bremena, t.j. čo konkrétne mal žalobca podľa zmluvy vybaviť, resp. zariadiť pre žalovaného, a či túto činnosť pre žalovaného aj vykonal, pričom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností zaťažuje v spore žalobcu. Týmito závermi odvolacieho súdu bol súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania viazaný. Po

doplnení dokazovania súd prvej inštancie posúdil, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy a vyhodnotil, či žalobca uniesol dôkazné bremeno v spore.

9. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena.

10. Okresný súd zistil že dňa 15.01.2016 uzavrel žalobca, označený ako sprostredkovateľ, so žalovaným označeným ako záujemcom „Zmluvu o sprostredkovaní služieb“, v zmysle ktorej sa žalobca zavial zaistiť žalovanému služby špecifikované v článku 1, ktorými boli prepis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. E. - D. F., uvedeným v zmluve na spoločnosť Beemax, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 279/53, Žiar nad Hronom, IČO: 45 359 164 a výmaz vecného bremena k uvedeným nehnuteľnostiam, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností zriadeného v prospech M. F. a B. F..

Podľa článku 2 povinnosť sprostredkovateľa bude považovaná za splnenú dňom, kedy predloží záujemcovi LV č.XXXX, kde bude majiteľ nehnuteľností spoločnosť Beemax, s.r.o. s vymazaným vecným bremenom.

Podľa bodu 3.1 článku 3 sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za sprostredkovanie služieb uvedených v článku 1 tejto zmluvy bankovým prevodom alebo hotovostným vkladom na v zmluve uvedené číslo účtu odmenu vo výške 60.000 EUR, a to do 7 dní od splnenia povinností sprostredkovateľa tak, ako boli stanovené. Podľa bodu 3.2 článku 3, táto čiastka je konečná, a je v nej zahrnutá i položka na náklady súvisiace so splnením zmluvného záväzku sprostredkovateľa.

11. Súd prvej inštancie po zrušení rozhodnutia doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu, z ktorého sa však nepodarili objasniť, čo bolo predmetom dojednania, resp. čo bolo obsahom pojmu zaistiť prepis vlastníckeho práva a pojmu zaistiť výmaz vecného bremena, t.j. čo konkrétne mal žalobca podľa zmluvy vybaviť, resp. zariadiť pre žalovaného. Žalobca svojou výpoveďou neobjasnil, čo bolo predmetom dojednania, ani svojou výpoveďou neodstránil pochybnosti o tom, čo, resp. aké konkrétne činnosti, okrem poskytnutia telefonického kontaktu na predávajúceho, pre žalovaného uskutočnil, keďže sa na

skutočnosti vzhľadom na časový odstup už nepamätal. Z výpovede žalobcu sa nepodarilo preukázať, aké činnosti pre žalovaného vykonal, resp. aké plnenie na základe uzavretej zmluvy žalovanému poskytol. A keďže sa vykonaným dokazovaním nepodarilo objasniť ani to, čo bolo predmetom dojednania

- čo bolo obsahom pojmu zaistiť prepis vlastníckeho práva, ani čo bolo obsahom pojmu zaistiť výmaz vecného bremena, t.j. čo konkrétne mal žalobca podľa uzavretej zmluvy zariadiť pre žalovaného, a či túto činnosť aj vykonal, okresný súd dospel k záveru, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo.

12. Okresný súd uviedol, že pre posúdenie charakteru uzavretej zmluvy ako zmluvného typu nie je pritom rozhodujúce, ako zmluvné strany zmluvu označia, resp. ako sa v nej ako strany označia, ale rozhodujúci je obsah dojednaného záväzku a podstatné náležitosti, ktoré uzavretá zmluva obsahuje. Sprostredkovateľskou zmluvou podľa a nasl. sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať pre záujemcu za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Podstatnou náležitosťou sprostredkovateľskej zmluvy je vymedzenie záväzku obstarať príležitosť uzavrieť určitý druh zmluvy. Táto náležitosť však v prípade uzavretej zmluvy splnená nebola, okresný súd preto dospel k záveru, že sa o sprostredkovateľskú zmluvu nejedná. Nakoľko predmetom uzavretej zmluvy podľa článku 1 malo byť „zaistenie prepisu vlastníckych práv“ k špecifikovaným nehnuteľnostiam a „zaistenie výmazu“ špecifikovaného vecného bremena, okresný súd mal za to, že v prípade, že by sa podarilo žalobcovi preukázať, čo bolo obsahom uvedených pojmov, resp. pokiaľ by zmluvné strany tieto pojmy v zmluve obsahovo vymedzili dostatočne určite a zrozumiteľne, bolo by možné zmluvu považovať za zmluvu o obstaraní veci podľa a nasl. , ktorá predstavuje osobitný druh príkaznej zmluvy upravenej v a nasl. .

13. Na základe zisteného skutkového stavu súd a jeho posúdenia okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdení o tom, aké činnosti pre žalovaného vykonal, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané len to, že poskytol žalovanému telefonický kontakt na predávajúceho. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, aké činnosti vykonal za účelom výmazu vecného bremena zriadeného. Skutočnosť, že žalobca bol rozsudkom ustanovený za opatrovníka oprávneného z vecného bremena, vykonanie akýchkoľvek úkonov za účelom „zaistenia výmazu vecného bremena“ nepreukazuje. Žalobca v konaní nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že vykonal akékoľvek úkony za účelom „zaistenia výmazu vecného bremena“. Vzhľadom na uvedené okresný súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto podanú žalobu zamietol.

14. Keďže okresný súd žalobu vo veci samej zamietol, posledným výrokom v súlade s zrušil zabezpečovacie opatrenie, ktoré bolo na základe návrhu žalobcu nariadené v priebehu konania.

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , , a priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v súlade s , v lehote v súlade s podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobe vyhovie, resp. rozsudok zruší. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov , , , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností uzavretú zmluvu označenú ako „Zmluva o sprostredkovaní služieb“ podľa svojho obsahu považuje za príkaznú zmluvu uzavretú podľa a nasl. . Zmluvou sa žalobca zaviazal pre žalovaného obstarať vec, resp. činnosť špecifikovanú v zmluve. Nejedná sa o sprostredkovateľskú zmluvu podľa a nasl., nakoľko predmetom zmluvy nebol záväzok žalobcu obstarať pre žalovaného uzavretie zmluvy ani obstarať príležitosť uzavrieť zmluvu, čo je podstatná náležitosť sprostredkovateľskej zmluvy. Predmetom uzavretej zmluvy bolo obstarať, resp. zaistiť pre žalovaného určitú vec, ktorou bol prepis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam a výmaz vecného bremena viaznuceho na nehnuteľnostiach. K prepisu vlastníckeho práva na spoločnosť Beemax, s. r. o., došlo v roku 2016 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 07. 01. 2016. Následne bola

nehnuteľnosť prevedená na A. N. O. kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2016. Mailom zo dňa 31. 05. 2018 informoval žalovaného o splnení aj druhej časti záväzku z uzavretej zmluvy, t. j. o výmaze vecného bremena, čím došlo k splneniu jeho povinností vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy, a teda ku vzniku nároku na dohodnutú odmenu. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, keď súd na základe doplneného dokazovania, a to aj výsluchom žalobcu, dospel k záveru, že nebolo preukázané aké činnosti pre žalovaného žalobca mal vykonať, resp. aké plnenie na základe uzavretej zmluvy žalovanému poskytol, a keďže sa vykonaným dokazovaním nepodarilo objasniť ani to, čo bolo predmetom dojednania – čo bolo obsahom pojmu zaistiť výmaz vecného bremena, t. j. čo konkrétne mal podľa uzavretej zmluvy zariadiť pre žalovaného, a či túto činnosť aj vykonal, okresný súd dospel k záveru, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Odvolateľ namietala, že súd nesprávne posúdil vec, a to konkrétne už samotný typ zmluvy, keď zmluvu označil za zmluvu o obstaraní veci a nie za príkaznú zmluvu. Medzi účastníkmi bola uzatvorená podľa odvolateľa príkazná zmluva. Nebola medzi nimi uzatvorená zmluva o obstaraní veci, pretože takáto zmluva vyžaduje dobu plnenia, čo v zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi nebolo. Keďže v zmluve nebolo dojednané dokedy má byť vec obstaraná (doba obstarania), ako podstatná náležitosť zmluvy o obstaraní veci, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní v zmysle a nasl. , ale došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy v zmysle a nasl. . Pokiaľ ide o určitosť prejavu vôle zmluvných strán, súd prvej inštancie podľa odvolateľa nedodržal zásadu rovnosti dôkazov, nakoľko aj zo samotného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa zaoberal najmä výpoveďou žalobcu zo dňa 07. 09. 2022 k ústnym vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu z 29. 06. 2022 a 30. 09. 2022, ktoré sú taktiež rovnocenným dôkazným prostriedkom ako samotná výpoveď žalobcu, venoval len nepatrnú pozornosť. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že predmetom dojednania zmluvy bolo obstaranie záležitosti, ktorou je dosiahnutie určitého stavu – konkrétne prevod nehnuteľnosti špecifikovanej v zmluve a výmaz vecného bremena. Úkony, ktoré mali smerovať k tomuto stavu zmluva nešpecifikovala a spôsob dosiahnutia tohto stavu zmluva nechala výlučne na vôli žalobcu. Žalobca v súvislosti s dodržaním záväzku v prvom rade zabezpečil kontakt na predávajúceho, ktorý poskytol žalovanému a s predávajúcim zároveň komunikoval za účelom dosiahnutia vôle predávajúceho, teda za účelom dosiahnutia stavu, ktorým bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Je nepochybné, že tento stav nastal. Predmetom zmluvy bol zároveň aj záväzok žalobcu zabezpečiť výmaz vecného bremena oprávnených z vecného bremena z príslušného listu vlastníctva. V čase zabezpečenia výmazu vecného bremena z listu vlastníctva jeden z oprávnených z vecného bremena už nežil, druhý – M. F. bol vzhľadom na svoj nepriaznivý zdravotný stav v Domove sociálnych služieb a nebol schopný konať vo veci samostatne. Žalobca z uvedeného dôvodu vykonával úkony smerujúce k obmedzeniu spôsobilosti tohto oprávneného z vecného bremena na právne úkony a zároveň po obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony bol žalobca ustanovený za jeho opatrovníka, čo bolo preukázané a v jeho mene následne konal vo veci výmazu ťarchy, ktorá viazla na nehnuteľnosti. Odvolateľ, pokiaľ ide o tvrdenie súdu, že nakoľko pani B. F. už nežila, a je teda zrejmé, že vecné bremeno zriadené v jej prospech zaniklo jej smrťou, a to bez pričinenia žalobcu, uviedol, že neobstoja, nakoľko je síce pravda, že vecné bremeno in persona zaniká smrťou oprávneného z vecného bremena, predmetom zmluvy však bol záväzok žalobcu zabezpečiť výmaz vecného bremena z príslušného listu vlastníctva, ktoré bolo na liste vlastníctva vedené i napriek jeho zániku smrťou oprávneného z vecného bremena. Žalobca preto musel vykonať úkony k tomu, aby došlo k výmazu aj tohto vecného bremena, nakoľko tento výmaz sa nevykonáva ex offo. Pokiaľ ide o výpoveď žalobcu v konaní, právny zástupca žalobcu v odvolaní uviedol, že skutočnosť, že žalobca vo výpovedi uviedol, že s odstupom času si presne nepamätá, či nejaké dokumenty podpisoval, alebo či nejako konal, tak je nesporné, že ako opatrovník oprávneného z vecného bremena pána M. F., konať musel, nakoľko bez jeho pričinenia by nikdy k výmazu vecného bremena z príslušného listu vlastníctva nedošlo a nemohlo dôjsť, keďže žiadna iná osoba nebola oprávnená vykonávať za pána M. F. úkony spočívajúce vo výmaze predmetného vecného bremena. V odvolaní tiež namietal, že čo sa týka vyhotovenia zmlúv o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnosti a podania návrhu na vklad vlastníckych práv do katastra nehnuteľností, žalobca nemal udelenú plnú moc na zastupovanie, či už od predávajúceho alebo kupujúceho, a takéto dojednanie nebolo ani súčasťou zmluvy, ktorá je predmetom sporu. Pokiaľ žalobca na pojednávaní 07. 09. 2022 vo výpovedi pôsobil miestami neiste, uvedené bolo spôsobené časovým odstupom odkedy k plneniu zo zmluvy došlo a žalobca si nepamätá presné detaily, za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy a k jej plneniu. Výpoveď žalobcu bola vo veľkej miere ovplyvnená nervozitou z prostredia súdu, ako aj z prítomnosti žalovaného. Žalobca

obsahu zmluvy v čase jej uzatvorenia riadne rozumel a jeho prejav vôle uzatvoriť zmluvu a naplniť jej obsah bol zrozumiteľný a určitý, čo nepochybne vyplýva aj zo skutočnosti, že svoje povinnosti zo zmluvy riadne a včas splnil. Neschopnosť žalobcu v rámci výsluchu strany na pojednávaní, prípadne zmätočné vyjadrenie žalobcu nepredstavuje žiadny zásah do písomne uzatvorenej zmluvy a určitosti v nej uvedených ustanovení, ani vôle zmluvných strán riadiť sa predmetnými ustanoveniami zmluvy v čase jej uzatvorenia. Nie je možné o niekoľko rokov neskôr na základe zmätočnej výpovede na pojednávaní dôvodiť, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy a pri jej konaní konali v omyle, alebo obsah právneho úkonu bol neurčitý, pokiaľ sa nepreukáže neurčitosť alebo absencia vôle v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolateľ namietal záver súdu, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa odvolateľa, právny úkon je neurčitý, ak sa konajúcemu nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel. Ustálená súdna prax vyvodzuje, že záver o neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť je opodstatnený len vtedy, ak pochybnosti o jeho obsahu sa nepodarilo odstrániť ani výkladom za použitia výkladových pravidiel stanovených všeobecne v a . Poukázal na to, že určitosť právneho úkonu je vždy potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pri interpretácii obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy (ÚS ČR ), NS SR ). Právny úkon je neurčitý vtedy, ak má zrozumiteľne vyjadrený obsah také vecné nedostatky, že ich nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a . Záveru súdu o neurčitosti právneho úkonu musí preto predchádzať aplikácia týchto interpretačných pravidiel zaväzujúcich na výklad právneho úkonu nie len podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä na vôľu a úmysel konajúcich osôb zisťovaných tiež ich výsluchom (NS ČR ). Odvolateľ tiež namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ust. , . Dojednanie v zmluve nie je možné považovať za sporné a jednoznačne z ustanovenia vyplýva vôľa účastníkov zabezpečiť prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na spoločnosť Beemax, s. r. o. a aby žalobca zabezpečil výmaz tiarch. Neurčitosť v tomto prípade nemôže spočívať ani v tom, že zmluva nešpecifikuje akým spôsobom má žalobca zabezpečiť záležitosti v nej dojednané, resp. termín dokedy tak má spraviť, nakoľko spôsob zabezpečenia záležitostí je ponechaný výlučne na vôli žalobcu. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v pôvodnom rozsudku považoval právny úkon za platný a odvolací súd v zrušujúcom rozsudku nepoukázal na to, že by mal byť právny úkon neplatný z dôvodu neurčitosti, ale len vytkol okresnému súdu to, že v odôvodnení pôvodného rozsudku neuviedol skutočnosti, ktoré zo sporu vyplývali a na základe ktorých rozhodol. Odvolateľ namietal, že súd nepostupoval správne, keď právny úkon, ktorý v pôvodnom rozsudku posúdil ako platný v rámci predbežnej otázky, následne vyhodnotil z dôvodu výpovede žalobcu, ktorý sa nevedel rozpamätať na konkrétne úkony, ktoré v súvislosti s plnením zo zmluvy vykonal ako neplatný. Je potrebné pri výklade vôle posudzovať následné správanie zmluvných strán. Žalovaný spolupracoval pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, nenamietal nedodržanie podmienok spočívajúcich v zabezpečení záležitosti podľa zmluvy. Odvoláva sa len, že na liste vlastníctva mal byť údajne podľa zmluvy súčasne vedený ako výlučný vlastník Beemax s.r.o. a vymazané vecné bremená a že k tomu malo dôjsť súbežne, čo treba jednoznačne považovať za špekulácie zo strany žalovaného. Žalovaný sa sám podieľal na ďalšom prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na tretiu osobu. Poukázala na to, že v pochybnostiach má prednosť domnienka platnosti zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou nie zásadou (NS SR , ÚS SR ). V závere odvolania odvolateľ uviedol, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď zmluvu označil za zmluvu o obstaraní veci. Ide o príkaznú zmluvu v súlade s a nasl. . Predmet plnenia zmluvy je možný, posúdenie platnosti právneho úkonu nemôže vychádzať len z výpovede žalobcu, ale je potrebné zohľadniť všetky v konaní vykonané dôkazy. Výpovede zmluvných strán majú slúžiť len pre doplnenie výkladu právneho úkonu a nie ako jediný spôsob jeho interpretácie. Výsluch žalobcu nijako neodporoval už vykonaným dôkazom. Podľa odvolateľa bolo dokázané, že žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil riadne a včas tým, že bol dosiahnutý stav, ktorý bol predmetom zmluvy.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

18. Krajský súd ako súd odvolací ( ), preskúmal vec podľa , , bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s ako vecne správne.

19. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, v súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. Odvolanie žalobcu nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia.

23. Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcom na zaplatenie sumy 60.000,-Eur s príslušenstvom. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetný nárok mu vznikol na základe zmluvy uzatvorenej dňa 15.01.2016 so žalovaným. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu okrem iného namietal, že medzi účastníkmi bol uzatvorený iný typ zmluvy ako tvrdil žalobca, t.j. nie zmluva príkazná, ale zmluva sprostredkovateľská, že žalobca nezaistil žiadne služby v jeho prospech podľa zmluvy, jedine mu dal kontakt na osobu s ktorou spoločnosť Beemax s.r.o. uzavrela kúpnu zmluvu. Žaloba tvrdil, že účastníci neuzatvorili zmluvu o sprostredkovaní.

24. Súd prvej inštancie správne v konaní postupoval v súlade s a pri rozhodovaní vychádzal z dôkazného bremena. Odvolací súd zdôrazňuje, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť - bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil skutkový stav, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení zákona a dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto žalobu zamietol.

26. Odvolateľ v odvolaní namietal, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že medzi stranami nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy, nakoľko nebolo preukázané aké činnosti podľa zmluvy pre žalovaného žalobca mal vykonať, a že sa vykonaným dokazovaním nepodarilo objasniť ani to, čo bolo predmetom dojednania – čo bolo obsahom pojmu zaistiť prepis, výmaz vecného bremena, t. j. čo konkrétne mal žalobca podľa uzavretej zmluvy zariadiť pre žalovaného a vykonal.

27. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd posudzoval žalobcom predloženú písomnú zmluvu uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 15.01.2016. Okresný súd zistil, že dňa 15.01.2016 uzavrel žalobca, označený ako sprostredkovateľ, so žalovaným označeným ako záujemcom „Zmluvu o sprostredkovaní služieb“, v zmysle ktorej sa žalobca zavial zaistiť žalovanému služby špecifikované v článku 1

- prepis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. E. - D. F., uvedeným v zmluve na spoločnosť Beemax, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 279/53, Žiar nad Hronom, IČO: 45 359 164

- výmaz vecného bremena k uvedeným nehnuteľnostiam, spočívajúceho v práve doživotného užívania nehnuteľností zriadeného v prospech M. F. a B. F.. Pravosť podpisu záujemcu, t.j. žalovaného, na uzavretej zmluve bola úradne osvedčená.

Podľa článku 2 zmluvy povinnosť sprostredkovateľa bude považovaná za splnenú dňom, kedy predloží záujemcovi LV č.XXXX, kde bude majiteľ nehnuteľností spoločnosť Beemax, s.r.o. s vymazaným vecným bremenom.

Podľa bodu 3.1 článku 3 sa záujemca zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi za sprostredkovanie služieb uvedených v článku 1 tejto zmluvy bankovým prevodom alebo hotovostným vkladom na v zmluve uvedené číslo účtu odmenu vo výške 60.000 EUR, a to do 7 dní od splnenia povinností sprostredkovateľa tak, ako boli stanovené.

28. Vzhľadom na obsah zmluvy, rozporné tvrdenia strán sporu a dôkazné bremeno žalobcu okresný súd zisťoval, čo bolo predmetom zmluvy, to je čo bolo obsahom záväzku žalobcu zaistiť služby – prepis vlastníckeho práva a - výmaz vecného bremena. Pričom podľa bodu 2.1 povinnosť sprostredkovateľa bude považovaná za splnenú dňom, kedy predloží záujemcovi LV č.XXXX, kde bude majiteľ nehnuteľností spoločnosť Beemax, s.r.o. s vymazaným vecným bremenom.

29. Žalovaný namietal, že účastníci uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní a žalobca neurobil nič, okrem poskytnutia mu kontaktu na predávajúceho.

30. Žalobca tvrdil, že neuzatvorili sprostredkovateľskú zmluvu, ale zmluvu uzatvorenú podľa a nasl. , t.j. príkaznú zmluvu. Žalobca tvrdí, že predmetom dojednania bolo obstaranie záležitosti, ktorou je dosiahnutie určitého stavu – konkrétne prevod nehnuteľnosti a výmaz vecného bremena, spôsob dosiahnutia bol ponechaný na vôľu žalobcu, zároveň tvrdí, že nejde o zmluvu o obstaraní veci, keďže sa pre jej platnosť vyžaduje dohoda o dobe plnenia.

31. Súd prvej inštancie za účelom zistenia obsahu zmluvy vychádzal jednak z textu písomnej zmluvy, tvrdení strán sporu a správne zisťoval čo bolo obsahom zmluvy aj výsluchom žalobcu. Okresný súd vykonal dokazovanie aj výsluchom žalobcu a dospel k záveru, že výsluchom žalobcu sa nepodarili objasniť, čo bolo predmetom dojednania, resp. čo bolo obsahom pojmu zaistiť prepis vlastníckeho práva a pojmu zaistiť výmaz vecného bremena, t.j. čo konkrétne mal žalobca podľa zmluvy vybaviť, resp. zariadiť pre žalovaného. Žalobca svojou výpoveďou neobjasnil, čo bolo predmetom dojednania, ani svojou výpoveďou neodstránil pochybnosti o tom, čo, resp. aké konkrétne činnosti, okrem poskytnutia telefonického kontaktu na predávajúceho, pre žalovaného uskutočnil, keďže ako uviedol sa na skutočnosti vzhľadom na časový odstup už nepamätal.

32. Vzhľadom na zistený skutkový stav okresný súd dospel k správnemu záveru, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Odvolací súd vzhľadom na tvrdenia odvolateľa, že došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy udáva, že v konaní nebolo preukázané akú konkrétnu záležitosť – vec alebo činnosť mal žalobca vykonať pre žalovaného a že ju vykonal, pritom podstatnou obsahovou náležitosťou príkaznej zmluvy, o ktorej žalobca tvrdí, že ju uzavrel je práve vymedzenie záležitosti, ktorú má príkazník pre príkazcu obstarať alebo vymedzenie inej činnosti, ktorú má pre neho vykonať. Predmet záväzku nespočíva v dosiahnutí určitého výsledku sledovaného touto činnosťou.

33. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nedodržal zásadu rovnosti dôkazov, pokiaľ ide o určitosť prejavu vôle zmluvných strán, nakoľko aj zo samotného odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa zaoberal najmä výpoveďou žalobcu zo dňa 07. 09. 2022 k ústnym vyjadreniam právneho zástupcu žalobcu z 29. 06. 2022 a 30. 09. 2022, ktoré sú taktiež rovnocenným dôkazným prostriedkom ako samotná výpoveď žalobcu, venoval len nepatrnú pozornosť.

34. Odvolací súd udáva, že uvedená námietka nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, výsluch žalobcu je dôkazným prostriedkom ako to vyplýva z ust. , súd prvej inštancie na základe

výsluchu žalobcu zisťoval obsah vôle účastníkov v čase uzatvorenia zmluvy. Právny zástupca nie je stranou sporu, je zástupcom strany sporu, jeho tvrdenia sú tvrdeniami strany sporu. Práve výsluchom žalobcu - zisťovaním vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy, to je strany ktorá právny úkon urobila, okresný súd zisťoval obsah dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu.

35. Právny zástupca odvolateľa v odvolaní namietal, že neschopnosť žalobcu v rámci výsluchu strany na pojednávaní, prípadne jeho zmätočné vyjadrenie nepredstavuje žiadny zásah do písomne uzatvorenej zmluvy a určitosti v nej uvedených ustanovení, ani vôle zmluvných strán riadiť sa predmetnými ustanoveniami zmluvy v čase jej uzatvorenia. Nie je možné podľa odvolateľa o niekoľko rokov neskôr na základe zmätočnej výpovede na pojednávaní dôvodiť, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany v čase uzavretia zmluvy a pri jej konaní konali v omyle, alebo obsah právneho úkonu bol neurčitý, pokiaľ sa nepreukáže neurčitosť alebo absencia vôle v čase uzatvorenia zmluvy. Odvolateľ tiež namietal záver okresného súdu, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo. Podľa odvolateľa, právny úkon je neurčitý, ak sa nepodarilo jednoznačným spôsobom stanoviť obsah vôle, pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani za použitia výkladových pravidiel, uviedol, že ustálená súdna prax vyvodzuje, že záver o neplatnosti právneho úkonu pre jeho neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť je opodstatnený len vtedy, ak pochybnosti o jeho obsahu sa nepodarilo odstrániť ani výkladom za použitia výkladových pravidiel stanovených všeobecne v a . Poukázal na to, že určitosť právneho úkonu je vždy potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pri interpretácii obsahu záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzatvorenia zmluvy (ÚS ČR ), NS SR ), právny úkon je neurčitý vtedy, ak má zrozumiteľne vyjadrený obsah také vecné nedostatky, že ich nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a . Záveru súdu o neurčitosti právneho úkonu musí preto predchádzať aplikácia týchto interpretačných pravidiel zaväzujúcich na výklad právneho úkonu nie len podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä na vôľu a úmysel konajúcich osôb zisťovaných tiež ich výsluchom (NS ČR ). Odvolateľ uviedol, že súd je povinný vykonať výklad právneho úkonu na základe vykonaného dokazovania a posúdiť aká bola skutočná vôľa strán v okamihu urobenia právneho úkonu a vyložiť ho v súlade so stavom, ktorý existoval v dobe urobenia právneho úkonu, t. j. v deň uzatvorenia zmluvy. Tiež je potrebné pri výklade vôle posudzovať následné správanie zmluvných strán.

36. Ani uvedené námietky odvolateľa nespôsobujú vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie výsluchom žalobcu zisťoval jeho vôľu a úmysel v čase uzatvorenia zmluvy. Práve zisťovaním vôle žalobcu pri uzatváraní zmluvy, to je strany ktorá právny úkon urobila, okresný súd zisťoval obsah dojednania medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, čo je v súlade aj s , . Súd prvej inštancie vykonané dôkazy zhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Keďže žalobca (ani jej právny zástupca) nepodal žiadne konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania, súd prvej inštancie nemal podklad pre iný procesný postup, ako vo veci rozhodnúť. Preto námietky odvolateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Bolo na žalobcovi preukázať, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie v zmluve dohodnuté a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Ak sú tieto skutočnosti nie preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

37. Odvolateľ v odvolaní namietala, že súd nesprávne posúdil vec, a to konkrétne už samotný typ zmluvy, keď zmluvu označil za zmluvu o obstaraní veci a nie za príkaznú zmluvu. Odvolací súd udáva, že uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, okresný súd dospel k záveru, že pre neurčitosť vzájomného dojednania medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy nedošlo a pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyne žalobu zamietol. V bode 33. odôvodnenia okresný súd len naviac uviedol, že v prípade, že by sa podarilo žalobcovi preukázať, čo bolo obsahom uvedených pojmov v zmluve, resp. pokiaľ by zmluvné strany tieto pojmy v zmluve obsahovo vymedzili dostatočne určite a zrozumiteľne, bolo by možné zmluvu považovať za zmluvu o obstaraní veci podľa a nasl. , ktorá predstavuje osobitný druh príkaznej zmluvy upravenej v a nasl.

, uvedené však nebolo rozhodujúce pre rozhodnutie o zamietnutí žaloby, a preto námietka odvolateľa nemôže spôsobovať vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

38. V odvolaní odvolateľ tiež namietal, že neobstojí tvrdenie súdu, že nakoľko pani B. F. už nežila, je teda zrejmé, že vecné bremeno zriadené v jej prospech zaniklo jej smrťou, a to bez pričinenia žalobcu. Odvolateľ uviedol, že je síce pravda, že vecné bremeno in persona zaniká smrťou oprávneného z vecného bremena, predmetom zmluvy však bol záväzok žalobcu zabezpečiť výmaz vecného bremena z príslušného listu vlastníctva, ktoré bolo na liste vlastníctva vedené i napriek jeho zániku smrťou oprávneného z vecného bremena, žalobca preto musel vykonať úkony k tomu, aby došlo k výmazu aj tohto vecného bremena, nakoľko okresný úrad, katastrálny odbor, tento výmaz nevykonáva ex offo. Odvolací súd udáva, že uvedené nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, okrem toho, že vo vzťahu ku konaniu na súde prvej inštancie ide o nové tvrdenie (nespĺňajúce predpoklady ) z danej námietky ani nevyplýva, že niečo skutočne žalobca vykonal, a to v súlade s obsahom predmetu zmluvy.

39. Ani námietka odvolateľa, že okresný súd v pôvodnom rozsudku považoval právny úkon za platný a odvolací súd v zrušujúcom rozsudku nepoukázal na to, že by mal byť právny úkon neplatný z dôvodu neurčitosti, ale len vytkol okresnému súdu to, že v odôvodnení pôvodného rozsudku súd neuviedol skutočnosti, ktoré zo sporu vyplývali a na základe ktorých rozhodol, nie je dôvodná. Odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia nebolo zrejmé ako súd vyhodnotil dôkazné bremeno v spore. Ak na základe zisteného skutkového stavu, po vyhodnotení dôkazného bremena súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a žalobu z tohto dôvodu zamietol nespôsobuje to vecnú nesprávnosť rozhodnutia.

40. Námietka odvolateľa, že zo zmluvy nevyplýva, že budú kumulatívne splnené obe podmienky, t. j. spoločnosť Beemax, s. r. o. bude uvedená ako výlučný vlastník nehnuteľnosti a budú vymazané vecné bremená, vzhľadom na dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie zamietol žalobu nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

41. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania dospel k záveru vzhľadom na vyššie uvedené, že odvolanie žalobcu nespôsobuje vecnú nesprávnosť rozhodnutia, rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a tiež aj v závislom výroku o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a tento aj správne aplikoval.

43. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením , a , keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).