Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-72-2019.pdf
PDF · 106.57 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/72/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXXX/X, zastúpeného JUDr. W. P., advokátom so sídlom v T., H. XX, proti žalovanému O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. F. XXX/X, zastúpenému JUDr. Z. N., advokátom so sídlom v R., A. H. XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 7.000,- eur na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 10C/12/2018-73 zo dňa 29. novembra 2018 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.000,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré mu má zaplatiť žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie zdôvodnil skutkovo tým, že dňa 03.08.2015 strany uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísanej v KN na LV č. XXX k.ú. W. Q. ako parc. č. XXX záhrady o výmere XXX m2, ktorej výlučným vlastníkom bol žalovaný. Kúpna cena predstavovala 7.000,- eur. Kúpna zmluva neobsahovala žiadne dojednania o odstúpení od zmluvy. Dňa 21.08.2015 žalobca písomne žalovanému oznámil odstúpenie od kúpnej zmluvy z dôvodu, že prevádzaná nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme podliehajúcom ustanoveniam zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a bezprostredná blízkosť elektroenergetického zariadenia, ktoré prebieha nad nehnuteľnosťou, ho vystavuje ohrozeniu zdravia. Súčasne ho vyzval na vrátenie kúpnej ceny v sume 7.000,- eur a správneho poplatku v sume 66,- eur v lehote 6 dní od doručenia odstúpenia. Dňa 28.08.2015 žalobca doručil Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva. Dňa 02.11.2015 bol Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, doručený súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu na vklad. Listom zo dňa 11.02.2016 Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, žalobcovi oznámil, že konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo dňa 12.11.2015 právoplatne zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona.
1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 48 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namietal premlčanie pohľadávky žalobcu, súd sa v prvom rade zaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania bezdôvodného obohatenia uplatneného žalobcom. Súd k tomu uviedol, že objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, o zastavení konania o povolenie
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bez ohľadu na jeho právoplatnosť). Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2015, to znamená, že s najväčšou pravdepodobnosťou bolo aj v uvedený mesiac vydané (strany sporu nenavrhli ako dôkaz vyžiadanie a oboznámenie obsahu spisu Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru, preto súd konkrétnymi informáciami o dátume rozhodnutia o zastavení konania nedisponoval). Koniec plynutia objektívnej premlčacej doby potom pripadol na mesiac november 2018. Žaloba bola podaná dňa 01.02.2018, t.j. v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby.
1.3 Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, odstúpenie od zmluvy medzi stranami v kúpnej zmluve zo dňa 03.08.2015 nebolo dohodnuté a podľa názoru súdu neboli splnené ani zákonné dôvody pre odstúpenie žalobcu od zmluvy, nakoľko žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy bol osobne prítomný na dvoch ohliadkach nehnuteľnosti na mieste samom, videl stav nehnuteľnosti a bolo mu známe, že nad nehnuteľnosťou prebieha vysoké elektrické vedenie, ktoré osobne videl. Na základe toho dospel súd prvej inštancie k záveru, že nemožno tvrdiť, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala žalobcovi plynúť deň nasledujúci po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému, pretože účinky odstúpenia nenastali. Subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť dňom, kedy žalobca bez akýchkoľvek pochybností nadobudol vedomosť, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo, čo súd prvej inštancie stotožnil s doručením oznámenia Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru zo dňa 11.02.2016 o zastavení vkladového konania. Dátum doručenia tohto oznámenia nebol súdu známy, ale je zrejmé, že to mohlo byť až po 11.02.2016, teda žaloba podaná dňa 01.02.2018 bola podaná v rámci plynutia subjektívnej premlčacej doby. Na základe toho súd prvej inštancie nepovažoval uplatnený nárok za premlčaný a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie predstavujúce zaplatenú kúpnu cenu z kúpnej zmluvy zo dňa 03.08.2015, ktorá nenadobudla účinnosť v dôsledku zastavenia vkladového konania.
2.1 Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %. Odvolanie zdôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatku plynutia premlčacej doby. Záhradu s chatkou si žalobca pred uzavretím kúpnej zmluvy prezrel a súhlasil so stavom, v akom sa nehnuteľnosti nachádzali. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 03.08.2015. Vzápätí si to žalobca - kupujúci rozmyslel a odstúpil od kúpnej zmluvy. V samotnom akte odstúpenia od zmluvy žalobca požiadal žalovaného o vrátenie kúpnej ceny ako aj poplatku 66,- eur, a to do 6 dní od doručenia tohto odstúpenia. Po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobca zobral návrh na vklad do katastra späť listom zo dňa 28.08.2015. Napriek tomu, že v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy, žalovaný nerobil žalobcovi žiadne prieky, súhlasil s odstúpením od zmluvy a písomne oznámil katastru, že súhlasí so späťvzatím návrhu na vklad do katastra. Po platnom odstúpení od zmluvy vyzval žalovaný žalobcu na vrátenie nehnuteľnosti, o čom predložil súdu aj písomné dokumenty. Žalobca však napriek odstúpeniu od zmluvy a späťvzatiu návrhu na vklad nehnuteľnosť naďalej užíval, prespával v nej a dokonca ihneď po uzavretí kúpnej zmluvy a po odstúpení od nej dal dňa 18.09.2015 odpojiť elektrickú prípojku. Žalobca bol pozvaný právnym zástupcom žalovaného na pracovné stretnutie dňa 07.12.2015 za účelom uzatvorenia dohody o vrátení plnenia z kúpnej zmluvy. Na toto stretnutie sa žalobca nedostavil, avšak listom podaným dňa 30.11.2015, doručeným žalovanému dňa 06.12.2015, žalobca žalovanému okrem iného píše: „Vrátite mi 6.000,- eur, tých 1.000,- eur za sprostredkovanie si rozdelíme na polovicu...“, teda žalobca opätovne vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny (bezdôvodného obohatenia). Odo dňa doručenia písomného odstúpenia od zmluvy žiadal žalobca od žalovaného vrátenie kúpnej ceny. Po celý čas odo dňa odstúpenia mal vedomosť, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti a že má právo na vrátenie kúpnej ceny. Obe lehoty, tak trojročná objektívna lehota, ako aj dvojročná subjektívna lehota na premlčanie nároku žalobcu, preto podľa žalovaného začali plynúť naraz, dňom doručenia písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému 26.08.2015, kedy žalobca prvýkrát žiadal vrátenie kúpnej ceny do 6 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
2.2 Ďalej žalovaný poukázal na to, že on aj žalobca považujú odstúpenie od zmluvy za platné a účinné. Nikto z účastníkov ho z titulu neplatnosti nenapadol na súde podaním žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy. Preto bolo nad rámec stanovisko súdu, že odstúpenie je neplatné. List žalobcu doručený Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru dňa 10.02.2016 s názvom Dodatok k Odstúpeniu od Kúpnej zmluvy, bol len špekulatívneho charakteru, keďže žalobca bol stále v jednaní so žalovaným ohľadne vrátenia si vzájomného plnenia. S odkazom na viaceré súdne rozhodnutia a
odborné články žalovaný uviedol, že odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným tým, že dôjde do dispozičnej sféry adresáta (teda druhej zmluvnej strane, ktorej je určené), pričom Občiansky zákonník v § 48 ani v žiadnom ustanovení neurčuje povinnosť, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia. Neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení preto nevylučuje platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Nakoľko odstúpenie od zmluvy má i vecno-právne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Žalovaný zastáva názor, že odstúpenie od zmluvy listom zo dňa 21.08.2015 bolo platné a dňom doručenia účinné. S týmto sa stotožňoval aj žalobca, nakoľko listom zo dňa 30.11.2015 opätovne vyzval žalovaného na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Z obsahu odvolania je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný vytýka súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci, a to vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania nároku žalobcu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie správne posúdil ako predbežnú otázku, či prejav žalobcu adresovaný žalovanému a označený ako Odstúpenie od zmluvy mohol mať za následok zánik obligačných a vecno-právnych účinkov kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu je správny záver súdu prvej inštancie, že takéto odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy nemohlo mať za následok takýto zánik. Žalobca tiež súhlasí so závermi súdu prvej inštancie, že objektívna trojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, začala plynúť dňom nasledujúcim po vydaní rozhodnutia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, ktorým bolo konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva právoplatne zastavené, a že subjektívna premlčacia doba začala plynúť až dňom, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel, že došlo k zastaveniu spomínaného katastrálneho konania a on sa tak na základe kúpnej zmluvy a návrhu na vklad nestal vlastníkom prevádzaných nehnuteľností.
4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu poukázal na ustanovenie § 31b ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého „ak účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci s tým súhlasili, rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí len v spise“. Žalovaný trvá na tom, že nárok žalobcu je premlčaný, pretože katastrálny úrad písomne nezasiela rozhodnutia o zastavení konania účastníkom. Zastavenie konania nemá konštitutívny účinok, ale iba deklaratórny. Pokiaľ žalobca deklaruje, že sa dozvedel o zastavení vkladového konania až v termíne 11.02.2016, žalovaný s tým nesúhlasí z dôvodu, že predmetom listu bolo vrátenie dokladov. A o vrátenie dokladov žalobca žiadal z dôvodu, že vedel, že konanie je už zastavené. Podľa žalovaného všetko nasvedčuje tomu, že žalobca vedel o svojom vlastnom späťvzatí návrhu na vklad a o zastavení vkladového konania, vedel, že niekoľkokrát pred termínom 11.02.2016 bolo jednanie o vrátenie peňazí od žalovaného.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP v spojení s § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
6. Aj keď žalovaný v odvolaní výslovne uviedol ako odvolací dôvod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) CSP, z obsahu odvolania je zrejmé (ako správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu), že žalovaný namieta nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby, teda nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi neznamená viazanosť právnym posúdením odvolacích dôvodov tak, ako ho urobil odvolateľ. Odvolací súd je povinný posudzovať podania strán podľa ich obsahu (§ 124 ods. 1 CSP), pričom je viazaný vecným vymedzením dôvodov, ktoré v odvolaní uvádza odvolateľ (t. j. ich „skutkovým“ opisom). Zhodne s vecným opisom odvolacieho dôvodu, ako ho uviedol odvolateľ, sa odvolací súd zaoberal otázkou správnosti alebo nesprávnosti posúdenia začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie bez ohľadu na to, ktoré ustanovenie CSP odvolateľ k tomuto odvolaciemu dôvodu priradil.
7. Skutkový stav tak ako ho ustálil súd prvej inštancie žiadna strana nespochybnila: Je nesporné, že strany uzavreli dňa 03.08.2015 kúpnu zmluvu; dňa 21.08.2015 žalobca písomne žalovanému oznámil odstúpenie od kúpnej zmluvy a súčasne ho vyzval na vrátenie kúpnej ceny v sume 7.000,- eur a
správneho poplatku v sume 66,- eur v lehote 6 dní od doručenia odstúpenia; dňa 28.08.2015 žalobca doručil Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva; dňa 02.11.2015 bol Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru, doručený súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu na vklad; listom z 11.02.2016 Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, žalobcovi oznámil, že konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo dňa 12.11.2015 právoplatne zastavené podľa § 31b ods. 1 písm. d) katastrálneho zákona.
8. Sporné nebolo ani právne posúdenie veci v tom zmysle, že nárok žalobcu je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka). Sporný bol okamih začatia plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) v nadväznosti na posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy. Súd prvej inštancie (ako predbežnú otázku) posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako neplatné pre rozpor s ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastník zmluvy môže odstúpiť od zmluvy len ak je to ustanovené v zákone alebo ak je to medzi dohodnuté účastníkmi zmluvy, pričom podľa súdu prvej inštancie v tomto prípade nebolo naplnené žiadne ustanovenie zákona umožňujúce odstúpenie od zmluvy a ani odstúpenie od zmluvy nebolo v zmluve dohodnuté. Keďže toto odstúpenie od zmluvy bolo v rozpore so zákonom (s citovaným ustanovením § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka), išlo o absolútnu neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákonníka) a súd prvej inštancie ju takto vyhodnotil ex offo napriek tomu, že strany neplatnosť odstúpenia od zmluvy nielenže nenamietali, ale naopak, z prejavov vôle oboch strán nasledujúcich po tomto odstúpení vyplynulo, že obe strany považovali odstúpenie za platné (žalovaný s ním vyslovil súhlas listom adresovaným katastrálnemu odboru a žalobca viackrát, a to aj pred 01.02.2016, požadoval vrátenie kúpnej ceny). Odvolací súd má pochybnosti o správnosti takéhoto prístupu k skúmaniu platnosti právnych úkonov.
9. Tým, že žalobca odstúpil od zmluvy, požadoval vrátenie kúpnej ceny (t. j. bezdôvodného obohatenia) a vzal späť návrh na vklad do katastra, jednoznačne dal najavo, že sa necíti byť viazaný kúpnou zmluvou. Najneskôr dňom, keď podal späťvzatie návrhu na vklad do katastra na Okresnom úrade Prievidza, katastrálnom odbore (28.08.2015) teda žalobca vedel, že sa nestane vlastníkom prevádzaných nehnuteľností - mohol by sa ním stať len na základe súdneho sporu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy (iniciovaného pri bežnom chode udalostí predávajúcim v prípade jeho nesúhlasu so späťvzatím návrhu na vklad), avšak potenciálny súdny spor (ktorý v zásade možno viesť vždy o akékoľvek plnenie) nemôže mať vplyv na posúdenie subjektívnej vedomosti a následného plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby sa ani nevyžaduje stopercentná, nespochybniteľná istota; stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými oprávnený disponuje, s vysokou mierou pravdepodobnosti viedli k záveru, že sa povinný (konkrétny subjekt) na jeho úkor bezdôvodne obohatil (k tomu mutatis mutandis rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 35/2008, sp. zn. 3 Cdo 287/2013). O tom, že žalobca už pred doručením listu Okresného úradu, katastrálneho odboru z 11.02.2016 vedel, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zostal žalovaný (a teda že žalovaný by mu mal vrátiť kúpnu cenu), napokon svedčí okrem iného aj list žalobcu adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného, z 09.02.2016, v ktorom žalobca výslovne označuje žalovaného za vlastníka predmetných nehnuteľností. Odvolací súd teda dospel k záveru, že žalobca už dňom doručenia späťvzatia návrhu na vklad Okresnému úradu Prievidza, katastrálnemu odboru (28.08.2015) nadobudol vedomosť o bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobcu, a teda už v deň nasledujúci po tomto dni mohol požadovať vrátenie kúpnej ceny, a to aj podaním žaloby na súde. Subjektívna premlčacia doba podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda začala plynúť dňa 29.08.2015 a uplynula 28.08.2017. Keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 01.02.2018, podal ju po uplynutí tejto premlčacej doby, preto vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným bolo potrebné žalobu zamietnuť.
10. Pokiaľ sa žalobca odvolával na list Okresného úradu Prievidza, katastrálneho odboru z 11.02.2016 ako na skutočnosť, na základe ktorej sa dozvedel, že katastrálne konanie bolo zastavené, odvolací súd uvádza, že rozhodnutie o zastavení konania o povolenie vkladu (ak k zastaveniu dôjde na základe zhodného vyjadrenia vôle účastníkov konania) katastrálne odbory účastníkom konania nezasielajú, zastavenie konania len vyznačujú v spise (§ 31b ods. 2 katastrálneho zákona). List z 11.02.2016 bol len neformálnym oznámením, že vzhľadom na zastavenie konania o povolenie vkladu (ku ktorému došlo 12.11.2015) katastrálny odbor vracia žalobcovi listiny, ktoré v spise nepotrebuje (odstúpenie od zmluvy a dodatok k odstúpeniu od zmluvy). Aj z tohto je zrejmé, že podnetom na zastavenie konania o povolenie vkladu bolo pre katastrálny odbor späťvzatie návrhu na vklad žalobcom (s ktorým žalovaný vyslovil súhlas), teda žalobca sám späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
inicioval zastavenie konania o povolenie vkladu, na základe čoho vedel, že žalovaný je povinný vrátiť mu kúpnu cenu.
11. Odvolací súd považuje za vhodné tiež uviesť, že nemožno poskytnúť právnu ochranu kupujúcemu, ktorý sám odstúpil od kúpnej zmluvy a vzal späť návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra, napriek tomu takmer dva roky odmietal výzvy predávajúceho na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti a jej uvedenie do pôvodného stavu (pričom ako sám uviedol na pojednávaní 29.11.2018, záhradnú chatku používal na prespávanie a mal v nej uložené svoje veci), avšak sám už od počiatku (už v odstúpení od zmluvy a aj v ďalších listoch aj pred 11.02.2016) požadoval vrátenie kúpnej ceny, ale žalobu na vrátenie kúpnej ceny podal až po viac ako dvoch rokoch argumentujúc tým, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel po viac ako piatich mesiacoch od (jeho vlastného) odstúpenia od zmluvy.
12. Napokon odvolací súd považoval za nesprávne aj vyhodnotenie predbežnej otázky platnosti odstúpenia od zmluvy, ako ho urobil súd prvej inštancie, keď uviedol, že neboli splnené zákonné dôvody pre odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa § 499 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a § 596, § 597 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. To, že žalobca - kupujúci pred uzavretím kúpnej zmluvy poznal stav nehnuteľnosti z miestnej obhliadky, nezbavilo žalovaného - predávajúceho zodpovednosti za vady, o ktorých predávajúci ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná vec tieto vady nemá (§ 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade predávajúci v kúpnej zmluve výslovne ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná nehnuteľnosť nie je predmetom nájomného ani iného práva tretej osoby, ktoré by ju oprávňovalo prevádzanú nehnuteľnosť alebo jej časť akokoľvek užívať a že na predmetnej nehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti (čl. III. body 3 a 4 kúpnej zmluvy z 03.08.2015). V skutočnosti však išlo o nehnuteľnosť v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia, pre ktoré platia výrazné obmedzenia (t.j. právne povinnosti vlastníka nehnuteľnosti) definované v § 43 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike. Samotný žalobca pritom v odstúpení od zmluvy z 21.08.2015 aj v dodatku k odstúpeniu od zmluvy z 10.02.2016 upozorňoval na to, že prevádzaná záhrada podlieha ochrannému pásmu (aj keď nesprávne uviedol, že ide o ochranné pásmo podľa zákona č. 656/2004 Z. z.) a že zo strany predávajúceho došlo k porušeniu článku III. bodu 3 a 4 kúpnej zmluvy.
13. Podľa § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec nemá žiadne vady a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým. Ak teda predávajúci ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná nehnuteľnosť nemá žiadne právne vady (najmä že na nej neviaznu žiadne práva tretej osoby ani právne povinnosti) a toto ubezpečenie sa ukázalo ako nepravdivé, kupujúci mal právo odstúpiť od zmluvy. Pokiaľ predávajúci výslovne ubezpečil kupujúceho, že prevádzaná nehnuteľnosť je bez takýchto vád, možno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za tieto vady (vrátane odstúpenia od zmluvy) aj keby išlo o zjavné vady (§ 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je možné dať za pravdu žalovanému, že zákon nevyžaduje, aby obsahom právneho úkonu odstúpenia od zmluvy bolo aj uvedenie dôvodu odstúpenia, preto aj v prípade, ak by dôvody, ktoré boli v odstúpení od zmluvy uvedené, v skutočnosti neexistovali, nevylučuje to platnosť odstúpenia z iných skutočne existujúcich dôvodov. Odvolací súd teda dospel k právnemu záveru, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu bolo v súlade so zákonom, a teda bolo platné, preto vyvolalo právne účinky, medzi ktoré patrí aj zrušenie zmluvy ex tunc a s tým spojený zánik právneho titulu nadobúdateľa predmetnej nehnuteľnosti a obnovenie vlastníckeho práva prevodcu (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 229/2010 a ďalšie), resp. v tomto prípade k prevodu vlastníckeho práva na nadobúdateľa ešte nedošlo, takže obnovenie vlastníckeho práva prevodcu nebolo potrebné).
14. Pri prezumovanej a vyššie právne zdôvodnenej platnosti odstúpenia od zmluvy (ktoré žiadna zo strán až do rozhodnutia súdu prvej inštancie nespochybnila) potom žalobca už doručením tohto odstúpenia od zmluvy žalovanému (21.08.2015) vedel, že právny dôvod zaplatenia kúpnej ceny odpadol a že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a už v nasledujúci deň mohol požadovať vrátenie kúpnej ceny (čo aj v odstúpení od zmluvy urobil, keď požadoval vrátenie kúpnej ceny do 6 dní od doručenia tohto odstúpenia).
15. Odvolací súd na záver poznamenáva, že na preskúmavanú vec nie je možné aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže predpokladom aplikácie uvedeného ustanovenia (hypotézou tejto právnej normy) je, že účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali. Pri odstúpení od kúpnej zmluvy to znamená povinnosť predávajúceho vrátiť
kupujúcemu kúpnu cenu a povinnosť kupujúceho vrátiť predávajúcemu prevádzanú vec. V tomto prípade však ešte nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na kupujúceho žalobcu, preto žalobca nemal čo vrátiť žalovanému. To však neznamená, že by nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny od žalovaného vôbec nepodliehal premlčaniu. Naopak, keďže zo strany žalobcu
- kupujúceho nebolo čo vrátiť, nebola naplnená hypotéza uvedenej právnej normy, a teda možnosť namietať premlčanie na strane žalovaného nebola podmienená možnosťou namietať premlčanie na strane žalobcu.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.
17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (vrátane trov konania pred súdom prvej inštancie
- tu odvolací súd poznamenáva, že aj keď v konaní pred súdom prvej inštancie bol pôvodne úspešný žalobca, odvolací súd v prípade zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie rozhoduje o trovách konania ako celku a pre toto rozhodnutie je podstatný konečný úspech strán). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).