Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-39-2023.pdf
PDF · 91.03 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/39/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2024 v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.08.2023, sp. zn. SK-3T/8/2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..
odôvodnenie:
Okresný súd Bardejov napadnutým rozsudkom zo dňa 10.08.2023, sp. zn. SK-3T/8/2021 uznal obžalovaného A. B. za vinného zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že
- dňa 10.05.2020 okolo 23.30 hod. po predchádzajúcej spoločnej konzumácii alkoholických nápojov a po predchádzajúcom vzájomnom bozkávaní sa so C. D. spolu sediac na schodoch k zadnému vchodu objektu potravín CBA na Hrnčiarskej ulici v Stropkove pod vplyvom alkoholu, navrhol jej sex s ubezpečením, že sa nikto o tom nedozvie, najprv strčil ruku pod jej odev a podprsenku ohmatávajúc pritom jej prsia, následne ruku prestrčil pod legíny a nohavičky, pričom dva prsty čiastočne strčil do vagíny a i napriek tomu, že mu C. D. povedala, aby ju nechal a dal jej pokoj, vo svojom konaní pokračoval a bezprostredne po vytiahnutí prstov z jej rozkroku sa na schodoch postavil, ľavou rukou ju chytil za krk a i napriek jej nesúhlasu a odtláčaniu ho od seba, násilím jej stiahol legíny a nohavičky nad kolená a po svojom obnažení a jej nadvihnutí v oblasti panvy, proti jej vôli asi trikrát vsunul penis do jej vagíny.
Za uvedený skutok mu súd uložil podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, bez zistenia poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s použitím § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku riadne a včas, podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.10.2023, podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Namietal, že okresnému súdu pri rozhodovaní o vine ušlo, že niektoré skutkové zistenia, ktoré boli vykonané orgánmi prípravného konania, sú neúplné, nejasné a preto je potrebné konštatovať nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie. Predovšetkým samotná výpoveď poškodenej nebola dôsledne preverená, či je vôbec možné previesť nedobrovoľný pohlavný akt pri aktívnej obrane poškodenej, pretože je dosť ťažké predstaviť si vyzliekanie poškodenej stiahnutím legín a nohavičiek a prevedenie pohlavného aktu tak, ako je opísané v skutkovej vete. Na hlavnom pojednávaní bola čítaná pripojená elektronická korešpondencia medzi poškodenou a svedkyňou E., pričom návrh na doplnenie dokazovania vyjadrením znalkýň k tejto korešpondencii vo vzťahu k vierohodnosti výpovede poškodenej je mimoriadne dôležitý, pretože z obsahu tejto korešpondencie vyplýva, že poškodená celý akt znásilnenia brala na ľahkú váhu. Z korešpondencie, ktorá prebieha medzi poškodenou a svedkyňou E. bezprostredne po jeho zadržaní vyplýva, že poškodená v tejto korešpondencii uviedla, že na policajnom oddelení, na ktorom boli prevádzané úkony prípravného konania s ním a poškodenou, sa nachádzala príslušníčka PZ, ktorá je susedou poškodenej, čo nepochybne vplývalo na modifikovanie výpovede poškodenej. Dôsledným vyhodnotením elektronickej korešpondencie znalkyňami Caisovou a Fabišíkovou, by bolo jednoznačne preukázané, že výpoveď poškodenej nie je vierohodná a jej obrana pri skutku, ktorú popísala, bola symbolická. Oznamovateľom skutku bol svedok F., pričom jeho výpoveď, ktorá bola vykonaná v prípravnom konaní, nebola verifikovaná, napriek tomu, že skutok sa odohral v pokročilú nočnú dobu 22.30 hod., miesto činu bol nedostatočne osvetlené, striedavé zapínanie a vypínanie elektrického osvetlenia, vzdialenosť od miesta činu bola uvedená odhadom, bez akéhokoľvek exaktného merania. Bolo potrebné vykonať vyšetrovací pokus, ktorým by vierohodne bolo zistené aký dej sledoval svedok z balkóna, aké zvuky pritom počul a či zrak a sluch svedka, vzhľadom na jeho vek, neskresľovali popis deja, ktorý sledoval. Podľa výpovede svedkyne E. medzi poškodenou a ním došlo k milostnému zblíženiu počas popoludňajších a večerných hodín, ktoré nepochybne bolo potencované aj požitím alkoholických nápojov a svedkyňa zo správania jeho a poškodenej mala dojem, že nemajú záujem byť rušení, preto sa vzdialila z miesta, na ktorom došlo k inkriminovanému konaniu. Okrem výpovede poškodenej, ktorej vierohodnosť je značne pochybná, ak sa prihliadne ku korešpondencii medzi ňou a svedkyňou E., bolo potrebné zohľadniť ďalšie okolnosti skutku, predovšetkým fyzické možnosti prevedenia aktu popisovaným spôsobom. Vzhľadom na postupné zbližovanie sa s poškodenou sa právom domnieval, že poškodená s jeho konaním súhlasí a nebol by o celom skutku vypovedal spontánne, keby nebol presvedčený o tom, že pohlavný akt bol vykonaný so súhlasom poškodenej. Trestný čin znásilnenia je závažným trestným činom, ktorým je chránené zdravie a sloboda rozhodovania každej ženy. Ak by bol skutok už v prípravnom konaní dôsledne vyšetrený, nebolo by sa dokazovanie opieralo len o výpovede jeho a poškodenej a následne o znalecké dokazovanie, ale orgány prípravného konania by sa dôsledne zamerali na vierohodnosť výpovede poškodenej, pričom nepochybne by bolo zistené, že medzi ním a poškodenou došlo k pohlavnému styku na základe dobrovoľnosti a vzhľadom na predchádzajúcu situáciu zbližovania oboch, právom sa domnieval, že poškodená súhlasí s vykonaním pohlavného aktu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec prvostupňovému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie, s tým, aby bolo doplnené dokazovanie predovšetkým o náležité vyhodnotenie elektronickej korešpondencie poškodenej a svedkyne E. a verifikovanie výpovede svedka F. na mieste samom vyšetrovacím pokusom, pretože jeho samotná spontánna výpoveď bola daná presvedčením, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania a že pohlavný styk s poškodenou bol vykonaný s jej súhlasom a že obrana, ak vôbec poškodená nejakú vykonala, bola iba symbolická.
Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Prvostupňový súd odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil tak, že sám obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že mali s poškodenou pohlavný styk, ale tvrdil, že keď jej navrhol sex, tak poškodená nepovedala, že nechce. Popísal pohlavný styk, ktorý skončil tým, že ho poškodená od seba odstrčila. Táto výpoveď je však vyvrátená a vina obžalovaného preukázaná práve svedectvom poškodenej, ktorá vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní zhodne skutok popisovala a rovnako ako bezprostredne po ňom v trestnom oznámení, popísala konanie obžalovaného, pričom jednoznačne sa vyjadrila, že obžalovanému prezentovala výslovný nesúhlas s pohlavným stykom, snažila sa brániť, bila ho, no on napriek tomu ju povyzliekal, držal za ruky a pri pohlavnom styku ju držal jednou rukou za krk a násilím donútil k pohlavnému styku. Pravdivosť jej výpovede je potvrdzovaná výpoveďou svedka F., ktorých oboch pozoroval z balkóna, pričom oboch
videl, pretože ich osvetľovalo svetlo, ktoré bolo na pohyblivý senzor a pohyby, ktoré videl, mu pripadali, akoby dotyčný chcel niekoho znásilniť, pričom, podľa svedka, bolo ťažké určiť, čo tam robia, pretože to vyzeralo aj tak, že sa bijú. Chvíľu ich pozoroval a keď nadobudol presvedčenie, že niečo nie je v poriadku, zavolal políciu a oznámil, že muž znásilňuje ženu. Zo znaleckého posudku PhDr. Jany Čorejovej vyplýva, že všeobecná, aj špecifická vierohodnosť poškodenej je zachovaná, nebola zistená snaha poškodiť podozrivej osobe, poškodená opisuje udalosti tak, ako sa stali. Ďalším podporným dôkazom preukazujúcim použitie násilia voči poškodenej je odborné vyjadrenie znalca MUDr. Kováča, ktorý popísal mechanizmus vzniku zranení poškodenej na krku, ktoré vzniklo, podľa neho, stláčaním a držaním krku prstami ľavej ruky druhej osoby, v postavení tvárou v tvár obidvoch osôb. Súd nevidí logický dôvod vzniku zdokumentovaných poranení, ak by vykonanie pohlavného styku s poškodenou bolo dobrovoľné. Znalkyňa MUDr. Danica Caisová Škultétyová konštatovala u obžalovaného sexuálnu deviáciu, sexuálna agresivitu, a preto jeho motivácia ku skutku bola deviantná. Obžalovaný sa snažil spochybniť výpoveď poškodenej predložením komunikácie svedkyne poškodenej so svedkyňou E. počas toho, ako poškodená bola po skutku na policajnej stanici, pričom je potrebné zdôrazniť, že poškodená v tejto komunikácii len stroho odpovedá na otázky svedkyne a v žiadnej výpovedi výslovne neuvádza, že pohlavný styk s obžalovaným bol dobrovoľný. Všetky vykonané dôkazy, podľa názoru súdu, dostatočne preukazujú, že obžalovaný násilím donútil ženu k súloži, čím naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.
Odvolací súd úvodom konštatuje, že verejné zasadnutie, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku súdu prvého stupňa vykonal v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa z verejného zasadnutia ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, pričom prostredníctvom obhajcu predložil súdu výmenný list – poukaz MUDr. Vatehovej, že zo zdravotných dôvodov nie je schopný dostaviť sa na súdne pojednávanie. Obžalovaný však ani osobne, ani prostredníctvom obhajcu nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia, ani nepožiadal, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, tak ako to ustanovuje § 293 ods. 8 Tr. poriadku, pričom jeho obhajca na uvedenom verejnom zasadnutí výslovne uviedol, že výmenný list – poukaz mu bol zaslaný doporučenou poštou bez ďalšieho. Z uvedených dôvodov mal krajský súd za to, že predmetné verejné zasadnutie bolo možné vykonať v neprítomnosti obžalovaného.
Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku, ako aj obsahu predloženého spisu, odvolací súd v prvom rade poukazuje na vykonanie dôkazov týkajúcich sa skutku, ktorý bol posúdený ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona. Vo vzťahu k tomuto skutku boli pred súdom prvého stupňa vykonané dôkazy v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci, a to zákonným spôsobom. Z takto procesne zabezpečených dôkazov následne okresný súd vyvodil skutkové okolnosti, pričom tieto majú oporu aj vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Tieto skutkové okolnosti považuje aj krajský súd za správne a s nimi sa stotožnil a keďže súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení skutkového stavu vychádzal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu z dôvodu neopakovania tých istých okolností a skutočností odkazuje. Krajský súd rovnako konštatuje, že aj prípravné konanie bolo vykonané procesným spôsobom a dôkazy boli zaobstarané v dostatočnom rozsahu odôvodňujúcom podanie obžaloby. Súd prvého stupňa sa s týmito dôkazmi vysporiadal v celom rozsahu, a to aj s prihliadnutím na návrhy a námietky procesných strán. Úplnosť vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný základ aj pre konanie nadriadeného súdu, ktoré spočívalo v zhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 12 Tr. poriadku, na vytvorenie záveru o tom, či došlo k spáchaniu skutku, ak áno, ako a k akému. Z obsahu uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa zároveň vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom logického myslenia.
Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne tvoria ucelený celok tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť záver, že obžalovaný A. B. spáchal skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa.
V prejednávanej veci je nesporné, že k pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou došlo, čo potvrdili tak obžalovaný, ako aj poškodená, avšak oproti sebe stoja antagonické výpovede obžalovaného a poškodenej o tom, či išlo o dobrovoľný pohlavný styk zo strany poškodenej alebo nie, keď obžalovaný uviedol, že k pohlavnému styku došlo zo strany poškodenej dobrovoľne a poškodená uviedla, že to dobrovoľne nebolo. Vzhľadom na uvedené krajský súd skúmal, ktorému z uvedených tvrdení je možné uveriť, pričom dospel k záveru, že je potrebné uveriť svedkyni poškodenej vzhľadom na skutočnosť, že
jej výpoveď o tom, že styk s obžalovaným nebol dobrovoľný, je podporovaná výpoveďou svedka F., ktorý uviedol, že išiel fajčiť na balkón a videl pohyby vedľa CBA, ktoré mu pripadali, že ten chlap chcel niekoho znásilniť, bolo ťažké určiť čo robia, vyzeralo to, že sa aj bijú, preto zavolal políciu, pričom vzdialenosť od skutku bola asi 100 metrov, pozoroval ich asi minútu, svetlo sa zasvietilo a svietilo asi minútu, s tým, že pri odstránení rozporov uviedol, že videl ľudí sexovať, ale nepripadalo mu to prirodzené, bola to diaľka a tma, nepočul nič, prišlo mu to násilné z jeho strany, preto zavolal políciu a oznámil, že dochádza k znásilneniu ženy, ale presné slová si nespomínal.
Uvedené výpovede sú v súlade s odborným vyjadrením znalca MUDr. Martina Kováča, ktorý uviedol, že poškodená utrpela pomliaždenie a viaceré krvné podliatiny na predobočnej ploche krku obojstranne s PN 5 až 6 dní, poranenia ľahké, spôsobené tupým predmetmi o širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili malou a strednou silou a prudkosťou a s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k nim pri stláčaní a držaní krku prstami ľavej ruky a tieto poranenia poškodenej zodpovedajú výpovedi poškodenej, pričom nespôsobila si ich sama.
Uvedené konštatovania sú podporované aj závermi znalkyne PhDr. Čorejovej z odvetvia psychológie, ktorá uviedla, že poškodená bola schopná vnímať, zapamätať si a reprodukovať, pričom nezistila u nej sklon k fabuláciám, ani konfabuláciám, ani snahu poškodiť obžalovanému, ani vplyv iných osôb, špecifická vierohodnosť je zachovaná a špecifická vierohodnosť bez znakov zníženia.
Konštatované je v zhode aj so znaleckým posudkom znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej, ktorá uviedla, že obžalovaný, aj keď netrpí psychickým ochorením, ani v čase skutku netrpel, motivácia jeho konania nebola chorobná, sexualita je deviantná, ide o sexuálnu agresiu, pričom aj motivácia skutku bola z jeho strany deviantná.
De facto, aj keď obžalovaný spáchanie skutku poprel, je potrebné poukázať na jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že po tom, ako do poškodenej vnikol raz alebo dvakrát, čo nepovažoval za pohlavný styk, tak ho Zlatica odstrčila, tak sa poobliekali a zostali sedieť na lavičke a ona niekomu telefonovala, pričom si spomína, že Zlatica plakala a tak prišli policajti.
Vzhľadom na uvedené, krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním, tým, že násilím donútil ženu k súloži, tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného zločinu.
Na základe uvedeného aj krajský súd má za to, že správne preto prvostupňový súd konanie obžalovaného posúdil ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa správne zhodnotil všetky okolnosti prípadu a prihliadal aj na osobu obžalovaného. S poukazom na odpis z registra trestov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že tento má v ňom uvedený jeden záznam, keď bol rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 16.12.2013, sp. zn. 1T/18/2013 uznaný vinným z trestného činu podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest 8 mesiacov na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a 3 mesiace, pričom na neho sa hľadí, ako keby nebol odsúdený, s poukazom na to, že z výpovede znalkyne MUDr. Caisovej Škultétyovej a ňou podaného znaleckého posudku vyplýva, že u obžalovaného bola v čase skutku rozpoznávacia schopnosť znížená, avšak nie vymiznutá a ovládacia schopnosť znížená na polovicu, krajský súd dospel k záveru, že správne súd prvého stupňa u obžalovaného nekonštatoval žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť, pričom za zákonné je možné považovať aj použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd udáva, že trest uložený obžalovanému výmere 4 rokov, teda pod dolnou hranicou trestnej sadzby, považuje za trest primeraný a zákonný, vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, aj s poukazom na individuálnu a generálnu prevenciu.
Za rovnako správny a zákonný krajský súd považuje aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Za správne a zákonné krajský súd považuje aj výroky, ktorými bolo uložené obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, nakoľko potreba uloženia obidvoch liečení bola indikovaná znalkyňou MUDr. Caisovou Škultétyovou.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, poukazujúcej na potrebu preverenia, či je vôbec možné previesť nedobrovoľný pohlavný styk pri aktívnej obrane poškodenej, krajský súd udáva, že priebeh pohlavného styku medzi obžalovaným a poškodenou a skutočnosť, že k nemu došlo boli potvrdené nielen poškodenou, ale aj obžalovaným.
Vo vzťahu k obhajobnej námietke obžalovaného poukazujúcej na konverzáciu a elektronickú korešpondenciu medzi poškodenou a svedkyňou E., krajský súd uvádza, že z nej síce vyplýva, že poškodená brala svojej znásilnenie na ľahkú váhu, avšak k tejto bola poškodená vypočutá, ktorá potvrdila, že bližšie sa k okolnostiam nechcela vyjadrovať z dôvodu, že vedela, že svedkyňa E. je v tom čase s bratom obžalovaného, pričom z obsahu tejto výpovede nevyplýva, aby poškodená uviedla, že styk s obžalovaným bol dobrovoľný a skutočnosť, že to brala na ľahkú váhu neznamená, že ani, že k pohlavnému styku nedošlo, ani, že tento bol dobrovoľný.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že na policajnom oddelení sa nachádzala príslušníčka PZ, ktorá je susedou poškodenej, čo vplývalo na modifikovanie výpovede poškodenej, krajský súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nemal za preukázané, aby táto skutočnosť mala vplyv na výpoveď poškodenej.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na potrebu previerky výpovede svedka F., či vzhľadom na vzdialenosť od miesta činu mohol vierohodne sledovať, čo sa deje, krajský súd udáva, že svedok popísal, čo vnímal, pričom na základe jeho telefonátu bola vyslaná hliadka PZ a jeho výpoveď zapadá do kontextu ostatných vykonaných dôkazov, preto krajský súd nepovažoval potrebu vykonania vyšetrovacieho pokusu za potrebnú.
To boli podstatné dôvody, na základe ktorých odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a zákonné, preto odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.