Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: E. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. F., zastúpenej spoločnosťou: STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 433,70 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -197 zo dňa 13.01.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -197 zo dňa 13.01.2020 vo výroku I., v ktorom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 433,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,70 Eur od 02.08.2019 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e . Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -197 zo dňa 13.01.2020 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 433,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 433,70 Eur od 02.08.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Zároveň priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.07.2019 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 433,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. 3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa ako dlžník so žalovaným v postavení veriteľa uzatvorili dňa 28.03.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 820006604 na sumu 1.500,00 Eur (č.l. 8). Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.500,00 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach po 69,03 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu 858,31 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 56,09 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %. Podľa bodu 8. zmluvy žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 222,45 Eur. Titulom tohto úveru žalobkyňa uhradila žalobcovi sumu 2.569,71 Eur. Dňa 31.03.2014 sporové strany rovnakom postavení uzatvorili zmluvu o revolvingovom

úvere č. 8500044631 na sumu 660,00 Eur. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 660,00 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 36 splátkach po 37,47 Eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 70,02 %, priemernej RPMN 46,30 %, poskytnutej čiastke revolvingu 377,70 Eur, predpokladanej RPMN pri revolvingu 70,02 % a ročnej úrokovej sadzbe pri revolvingu 68,44 %. Podľa bodu 8. zmluvy žalobkyňa pristúpila k dohode o poskytnutí služby, v zmysle ktorej sa zaviazala na úhradu poplatku za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 98,21 Eur. Titulom tohto úveru žalobkyňa uhradila žalobcovi sumu 1.456,01 Eur. 4. Právne vzťahy vzniknuté medzi zmluvnými stranami posúdil súd prvej inštancie ako vzťahy spotrebiteľské, založené zmluvami uzatvorenými medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Na základe toho súd pri rozhodovaní veci aplikoval právnu úpravu spotrebiteľského práva - ustanovenia vzťahujúce sa na spotrebiteľské vzťahy ( a nasl.) a ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „“). 5. Posúdením oboch spotrebiteľských zmlúv okresný súd dospel k záveru, že obidva poskytnuté spotrebiteľské úvery je potrebné považovať za bezúročné a bezpoplatkové v zmysle a zároveň konštatoval aj rozpor niektorých zmluvným dojednaní s dobrými mravmi. Uviedol, že zmluvne „dojednaný“ úrok za poskytnuté úvery vo výške 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmlúv o úvere. Takéto zmluvné dojednanie je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa . Ďalej súd konštatoval, že v zmluve č. 8500044631 zo dňa 31.03.2014 je uvedená celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť v sume 1.348,92 Eur s hodnotou RPMN 70,02 %. V zmluve č. 820006604 zo dňa 28.03.2014 je uvedená celková čiastka, ktorá má spotrebiteľ zaplatiť v sume 3.065,40 Eur s hodnotou RPMN 70 %. Súčasťou oboch zmlúv sú aj dohody o poskytovaní služieb, ktoré obsahujú ďalší poplatok spojený s poskytnutím úveru, t.j. poplatok za možnosť odkladu splátok úveru - v prípade zmluvy zo dňa 28.03.2014 sa jedná o poplatok v sume 222,45 Eur a v prípade zmluvy zo dňa 31.03.2014 o poplatok v sume 98,21 Eur, o ktoré sa celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, logicky zvýši. Podľa o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou. Zo znenia zákona jednoznačne vyplýva, že do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace s uzatvorenými spotrebiteľskými zmluvami. Aj v danom prípade však dohoda o poskytnutí služby tvorí súčasť uzatvorených zmlúv o úvere (zmluvy na dohody priamo odkazujú dohody vychádzajú z údajov zmlúv), na základe čoho okresný súd dospel k záveru, že poplatok za poskytnutie služieb mal byť zahrnutý do RPMN, ako aj do samotnej výšky celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ uhradiť. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľských úverových zmlúv videl súd prvej inštancie z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí v zmysle . Preskúmavané zmluvy neobsahujú žiaden údaj o tom, kedy sú jednotlivé splátky splatné (ich frekvenciu), t.j. neobsahujú údaj o tom, kedy je splatná prvá a každá ďalšia splátka. V zmluvách tiež chýba údaj o dobe ich trvania a o konečnej splatnosti úveru v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Z uzatvorených zmlúv však nevyplýva konečná splatnosť úveru a tiež nie je zrejmá ani z inej listiny súvisiacej so zmluvami. 6. Okresný súd sa ďalej zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným proti nároku uplatnenému žalobou. Žalovaný tvrdil, že v období dvoch a menej rokov pred podaním žaloby mu bola v prípade zmluvy č. 8200066604 dlžníkom (žalobkyňou) uhradená suma 106,93 Eur, a teda suma uplatňovaná nad túto čiastku je premlčanou. Toto svoje tvrdenie však žalovaný v spore nijako nepreukázal. Naopak, zo žalobkyňou predloženého prehľadu platieb titulom oboch zmlúv je zrejmé, že žalobkyňa si žalobou v tomto spore uplatnila nárok na uhradenie splátok až za obdobie od 08.08.2017 do 08.12.2017, v rámci ktorého uhradila v prospech žalovaného sumu vo výške 257,31 Eur titulom zmluvy č. 8200066604 a za obdobie od 08.08.2017 do 06.10.2017, v rámci ktorého uhradila v prospech žalovaného sumu vo výške 176,39 Eur titulom zmluvy č. 8500044631. Námietku premlčania vznesenú žalovaným vyhodnotil okresný súd ako nedôvodnú, nakoľko žaloba bola podaná na súd dňa 22.07.2019, t.j. tak v dvojročnej subjektívnej ako aj trojročnej objektívnej premlčacej dobe. 7. Konajúci súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného, ktorý poukázal na právoplatné rozhodnutia zaväzujúce žalovanú na plnenie. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku sp.zn. zo dňa

11.04.2017 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. a rozhodcovského rozsudku sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017 Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., okresný súd zistil, že žalobkyňa nimi bola skutočne zaviazaná na zaplatenie istiny s príslušenstvom v prospech žalovaného, na základe predmetných spotrebiteľských zmlúv. Poukázal však na povinnosť súdu v prípade rozhodcovských rozsudkov skúmať, či tieto nezaväzujú účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Obidve zmluvy o úvere zo dňa 28.03.2014 a 31.03.2014 uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na povahu zmluvných strán a čl. 2 písm. b) a c) Smernice rady 93/13/EHS súd posúdil ako spotrebiteľské, ktorých súčasťou je aj rozhodcovská zmluva vo formulárovej podobe. Tieto rozhodcovské doložky vyhodnotil prvoinštančný súd ako dojednanie vytvárajúce neprijateľnú podmienku o možnosti rozhodovania rozhodcovským súdom. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. V posudzovanom prípade žalobkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah uzatvorených zmlúv, pričom ich súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Rozhodcovské doložky, ktoré mali založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovských rozsudkov znemožňujú voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu orgánom verejnej moci, teda všeobecným súdom Rozhodcovské doložky si žalobkyňa ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami poskytovaných úverov. Mohla len zmluvy ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovské doložky neboli dojednané v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovských doložiek v oboch spotrebiteľských zmluvách je nekalou podmienkou, ktorá nie je pre spotrebiteľa záväzná, a preto na rozhodcovské rozsudky vydané na základe neplatnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, neprihliadal, keďže takéto rozhodnutia predstavujú nulitné právne akty, t.j. hľadí sa na ne, akoby neexistovali. 8. Na základe vykonaného dokazovania a po prijatí právneho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti uzatvorených spotrebiteľských úverových zmlúv, okresný súd žalobe v časti vyhovel a priznal žalobkyni voči žalovanému titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle za splátky úverov uhradené za obdobie od 08.08.2017 celkovo sumu 433,70 Eur. Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.08.2019 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti uplatneného nároku za úrok z omeškania za obdobie od 22.07.2019 do 01.08.2019, súd žalobu zamietol. Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce doručenie výzvy a uplynutie lehoty bez zbytočného odkladu odo dňa, kedy bol dlžník veriteľom o plnenie požiadaný. Pre začiatok omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia nestačí vedomosť subjektu o tom, že sa na úkor iného obohatil. Bez kvalifikovanej výzvy na plnenie a na poskytnutie lehoty na plnenie nemôže začať omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia. Pre určenie začiatku omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce doručenie výzvy k vydaniu bezdôvodného obohatenia subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil a uplynutím lehoty bez zbytočného odkladu od dátumu, kedy bol o vydanie požiadaný. Žalobkyňa v tomto spore nepreukázala, že by žalovanému doručila výzvu na plnenie. Na základe toho začína žalovanému plynúť lehota na plnenie od doručenia žaloby. Len takéto doručenie je možné považovať za kvalifikovanú výzvu na plnenie. Žalovanému bola žaloba v tomto spore doručená dňa 01.08.2019, na základe čoho bolo potrebné za preukázanú a kvalifikovanú výzvu na plnenie v prejednávanej veci považovať uvedený deň. Do omeškania sa tak žalovaný dostal dňa 02.08.2019, t.j. deň nasledujúci po doručení žaloby. 9. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle v spojení s tak, že žalobkyni, ktorá bola vo veci podanej žaloby úspešná, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia vo výroku I. o uložení povinnosti plniť žalobkyni a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudku v predmetnej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň prizná žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Odvolateľ sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o neexistencii právoplatných rozhodcovských rozsudkov. Uviedol, že v prejednávanej veci nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, pretože o nároku veriteľa (žalovaného) zo zmluvy o

revolvingovom úvere č. 8200066604 bolo právoplatne rozhodnuté v rozhodcovskom konaní sp.zn. pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, a to rozsudkom zo dňa 11.04. 2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.09.2017 a vykonateľnosť dňa 09.09.2017. Rovnako bolo právoplatne rozhodnuté aj o nároku veriteľa (žalovaného) vyplývajúceho zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500044631, a to v rozhodcovskom konaní sp.zn. 232/11/16 pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, rozsudkom zo dňa 27.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.03.2018 a vykonateľnosť dňa 09.03.2018. Možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok je od 01.01.2015 koncepčne upravená tak, že túto právomoc má súd len v rámci konania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nepodaním tejto žaloby súd nemá právomoc skúmať rozhodcovský rozsudok zo žiadneho z hľadísk, pre ktoré je možné podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku; v opačnom prípade by právna úprava ust. a nasl. nemala žiadny zmysel. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje aj Exekučný poriadok, ktorý v písmeno f) určuje, aké skutočnosti exekučný súd môže skúmať pri rozhodovaní o návrhu na exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je jediným prípustným prostriedkom súdneho prieskumu rozhodcovského rozsudku pred všeobecným súdom, musí byť podľa podaná v zákonom určenej lehote, ktorá má povahu prekluzívnej lehoty. Rozhodcovský rozsudok je rovnocenným rozhodnutím ako rozhodnutie všeobecného súdu, hoci podmienky jeho vydania, preskúmania a možnosti napadnutia sú podstatne voľnejšie a širšie, ako v prípade rozhodnutia všeobecného súdu. Ak zákon priznáva takémuto rozhodnutiu vlastnosť právoplatnosť a vykonateľnosť, potom je ich potrebné rešpektovať. Postup žalobkyne a podanie žaloby za situácie, kedy existuje právoplatné rozhodnutie, ktoré je pre ňu záväzné, je obchádzaním právnej úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské rozsudky sú pre žalobkyňu v zmysle , záväzné, a teda je povinná ich rešpektovať ako dôsledok ich právoplatnosti. Podaná žaloba tak nespĺňa zákonný predpoklad, ktorý je uvedený v , a to ochrana porušeného alebo ohrozeného práva žalobcu.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolanie žalovaného za nedôvodné, nakoľko súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne konštatoval, že predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú všetky povinné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a absenciu predmetných náležitostí zákon sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku poukazuje na rozhodcovské rozsudky sp.zn. zo dňa 11.04.2017 a sp.zn. 232/11/16 zo dňa 27.10.2017, ktoré majú byť záväzné a je ich potrebné rešpektovať. Žalobkyňa však o predmetných rozsudkoch nemá žiadnu vedomosť, pričom z ich obsahu vyplýva, že na ich vydanie nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Z označených rozsudkov vyplýva, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na základe rozhodcovských zmlúv zo dňa 28.03.2014 a zo dňa 31.03.2014, ktoré predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky a v zmysle v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv sú neplatné. V dôsledku toho je zrejmé, že rozhodcovský súd, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovských doložiek, vôbec nemal právomoc rozhodovať daný spor. Z uvedeného dôvodu vydané rozhodcovské rozsudky nemožno považovať za spôsobilé exekučné tituly, ale za nulitné právne akty. Rozhodnutie vydané orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce, na ktorý sa hľadí, akoby neexistoval. O uvedený prípad sa jedná aj v súvislosti so žalovaným uvádzanými rozhodcovskými rozsudkami.

13. Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobkyne doručené dňa 23.02.2020, procesne nereagoval.

14. Ďalšie podania v rámci odvolacieho konania súdu predložené/doručené neboli.

15. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario v spojení s toto rozhodnutie vo výrokoch I. a III. v zmysle potvrdil ako vecne správne.

16. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku okresného súdu (vrátane odôvodnenia tejto časti napadnutého rozsudku) krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

17. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

18. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

19. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku de facto nesúhlasil s právnym záverom prvoinštančného súdu týkajúcim sa vyriešenia žalovaným vznesenej námietky existencie právoplatných rozhodcovských rozsudkov, znejúcich na plnenie žalobkyne žalovanému z uzatvorených spotrebiteľských zmlúv, ktorú odvolaciu argumentáciu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Podstatným pre posúdenie uvedenej námietky bolo to, či rozhodcovské doložky na základe ktorých rozhodcovský súd vydal rozhodnutia, sú vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmlúv platné. V posudzovanom prípade však žalobkyňa ako spotrebiteľka pri podpise zmlúv, a súčasnom podpise rozhodcovských zmlúv, (s prihliadnutím na ich formulárovú podobu), nemala možnosť vyjednať jej podmienky a nemala ani na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami poskytnutia úverových zmlúv. Je teda zrejmé, že žalobkyňa mohla úverové zmluvy ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upraveným v zmluve, dodatkovým zmluvám či dohodám podpísaným v deň uzatvorenia tej-ktorej úverovej zmluvy a VOP. Znenie rozhodcovských doložiek núti žalobkyňu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Odvolaciemu súdu sú z úradnej činnosti pritom známe iba prípady, keď bol žalobcom v rozhodcovskom konaní žalovaný, v ktorých prípadné námietky žalovaných ohľadne spotrebiteľského charakteru zmlúv a potreby aplikácie predpisov na ochranu spotrebiteľa zväčša nie sú žiadnym spôsobom zohľadňované. Rozhodcovské doložky v znení, v ktorom boli žalobkyni v podstate nanútené, okresný súd správne vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tieto rozhodcovské doložky nie sú spôsobilé eliminovať hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zákon nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní aj v spotrebiteľských veciach. Ak má byť ale rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom právne akceptovateľným spôsobom, musí byť individuálne dojednaná, t.j. musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. V posudzovanom prípade však z obsahu rozhodcovských zmlúv nevyplýva, že by žalobkyňa vôbec mala možnosť voľby, a ak by ju aj mala (čo však súd nemal v konaní preukázané), tak z predložených listín nevyplýva, že by jej žalovaný ako dodávateľ poskytol jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. K právnemu posúdeniu rozhodcovskej doložky s takýmto (a obdobným) obsahom už aj Najvyšší súd SR zaujal právne závery v množstve svojich rozhodnutí, v ktorých konštatoval, že takáto rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Na neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani to, že umožňuje alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto voľba prislúcha iba žalujúcemu a nie je možné ju následne zmeniť. S prihliadnutím na povahu daného právneho vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je preto možné konštatovať, že takáto „voľba“ právomoci je iba formálna, iluzórna a zodpovedá len záujmom dodávateľa (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. , 2

ECdo 147/2013, , , , , ). Prvoinštančný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovské doložky dohodnuté za vyššie uvedených okolností spolu s absenciou individuálnosti ich dojednania ako neprijateľné zmluvné podmienky. Ak je rozhodcovská doložka (zmluva) absolútne neplatná, treba mať na zreteli, že jej absolútna neplatnosť (negotium, nullum) pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od počiatku (ex tunc). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť (každého) právneho úkonu musí súd pritom vždy prihliadnuť, a to aj bez návrhu (ex officio). Zo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci je zrejmé vo veci rozhodol orgán (rozhodcovský súd), ktorý na to, nemal právomoc, a preto ani nulitné rozhodnutia ním vydané nemohli nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

20. Na podporu správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -11, ktorý sa stotožnil s argumentáciou krajského súdu týkajúcu sa právnej otázky prekážky rozsúdenej veci. Okrem iného uviedol, že „žalovanému treba uznať aj tvrdenie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok na plnenie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v konaní o určení, nie však rozsudok žalovaný na neprijateľnej rozhodcovskej doložke“. V tomto smere má odvolací súd za to, že otázka prelomenia materiálnej právoplatnosti je už vyriešená v rámci konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 29.01.2015). Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto ním vydaný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre občianskoprávne konanie znejúce na plnenie. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúceho sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

21. Žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na nemožnosť iného prieskumu rozhodcovského rozsudku, než v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle . V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na povinnosť všeobecných súdov v rámci spotrebiteľských sporov prihliadať na neprijateľnosť zmluvných podmienok v zmysle , vrátane podmienky umožňujúcej, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom (ods. 4 písm. r) uvedeného zákonného ustanovenia). V prejednávanej veci si okresný súd vyriešil predbežnú otázku (ne)existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci týkajúcej sa žalobou uplatneného nároku na základe ustanovení aplikovaných pri spotrebiteľských sporoch a pre potreby rozhodnutia o žalobe dospel k záveru, že takáto prekážka v konaní neexistuje. Uvedený právny záver nie je obsiahnutý vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktorá je záväzná. Správne zvoleným postupom okresného súdu v danom prípade nedošlo a ani nemohlo dôjsť k účinkom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a teda sa nejedná o obchádzanie právnej úpravy žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako uviedol odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku.

22. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný sa nestotožnil s právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

23. Nakoľko odvolanie žalovaného v danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, krajský súd napadnutý rozsudok v odvolaním napadnutom výroku I. ako vecne správny v zmysle p o t v r d i l .

24. Krajský súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (výrok III.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní pred súdom prvej inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

25. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t.j. vo výroku II.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie ( ).

27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).