Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Tos-47-2020.pdf
PDF · 71.83 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/47/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2020 prejednal sťažnosť odsúdeného
F. W.,
nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom P. P., t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/21/2020 zo dňa 10.03.2020 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušuje sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
II.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 Tr. zák. a § 415 ods. 1 Tr. por. sa odsúdený F. W. podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 11.01.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 25.07.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 22.01.2019.
Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. sa odsúdenému určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky a nariaďuje sa nad ním probačný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zák. sa odsúdenému ustanovuje primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 11.01.2018 bol F. W. odsúdený pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 25.07.2016 bol F. W. odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zák., prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
Uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 22.01.2019 bolo vyslovené jeho neosvedčenie sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebných výmer všetkých uložených trestov odňatia slobody.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody a plnenie jeho povinností ako prejav polepšenia sa, čím bola splnená aj prvá materiálna podmienka. Nemožno však súhlasiť s ďalším právnym záverom súdu prvého stupňa spočívajúcim v tom, že by nebola u odsúdeného splnená aj druhá materiálna podmienka v podobe pozitívnej prognózy vedenia riadneho života.
Krajský súd k splneniu druhej materiálnej podmienky uvádza, že toto je predmetom dokazovania na verejnom zasadnutí a v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotí dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, a to jednotlivo i v ich súhrne.
Napriek tomu, že hodnotenie správania sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „hodnotenie ústavu“), súčasťou ktorého je aj hodnotenie rizika sociálneho zlyhania - resocializačná prognóza (ďalej len „dotazník“), sú dôkazy pre posúdenie zákonných podmienok podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. síce veľmi dôležité, čo ale neznamená, že súd pri svojom rozhodovaní najmä z pohľadu tam uvedených záverov, návrhov a prognóz nemôže urobiť iné rozhodnutie. Hodnotenie ústavu i dotazník majú totiž len odporúčací charakter.
Krajský súd na tomto mieste k dotazníku dodáva, že pri hraničných bodových súčtoch takejto resocializačnej prognózy (do 5 bodov nízke riziko, do 11 bodov stredné riziko, od 12 bodov vysoké riziko) je možné prihliadať aj na kvalitatívny význam posudzovania tejto prognózy z pohľadu obsahu posudzovanej okolnosti. Faktom je, že vek a pohlavie, za ktoré odsúdený „dostal“ 2 negatívne body (spolu mal 13 takýchto bodov), nie sú takého charakteru, že by bolo nevyhnutne potrebné vždy tieto okolnosti hodnotiť významne v neprospech odsúdeného.
Z pohľadu pozitívnej prognózy vedenia riadneho života na slobode po podmienečnom prepustení krajský súd najmä poukazuje na to, že odsúdený je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, a preto neexistujú negatívne skúsenosti z jeho správania sa v skúšobnej dobe. Zároveň pri svojom rozhodovaní nemohol prehliadnuť to, že i keď hodnotenie ústavu u odsúdeného konštatuje, že je len čiastočne kritický
k spáchanej trestnej činnosti, opakovane prezentoval vo svojom návrhu i na verejnom zasadnutí opačný (kritický) postoj.
V prípade najzávažnejšej spáchanej trestnej činnosti (zločinu porušovania domovej slobody) bola poškodenou jeho matka. S tou počas výkonu trestu odňatia slobody nadviazal pozitívny vzťah a kontaktuje ju (zároveň aj svoju dcéru) všetkými dostupnými prostriedkami. Odsúdený je taktiež emocionálne stabilný, bez zistených porúch osobnosti a patologických prejavov. Z hľadiska možností jeho resocializácie ide o veľmi významné skutočnosti, ktoré je potrebné vyhodnotiť v jeho prospech.
Krajský súd preto ustálil, že je možné a aj dôvodné dať odsúdenému šancu preukázať, že sa napravil pred vykonaním celého uloženého trestu odňatia slobody.
Z pohľadu vyššie uvedených skutočností zistených u osoby odsúdeného, ako aj jeho nezamestnanosti pred výkonom trestu odňatia slobody a jeho pravdepodobnej závislosti od návykových látok (pod vplyvom alkoholu sa dopustil aj trestnej činnosti) považoval krajský súd za potrebné v rámci rozhodnutia o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody určiť mu skúšobnú dobu na 2 roky. Dĺžku tejto skúšobnej doby určil krajský súd aj s prihliadnutím na predpokladaný koniec výkon trestu odňatia slobody (12.01.2021). Zároveň nad odsúdeným na posilnenie prevýchovných účinkov nariadil probačný dohľad vo výmere 2 roky, a súčasne mu uložil primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe a primeranú povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Takto určené podmienky podmienečného prepustenia budú podľa názoru krajského súdu spôsobilé u odsúdeného „eliminovať“ rizikové faktory jeho možnej recidívy do budúcna. Odsúdeného by mali teda viesť k vedeniu riadneho života na slobode, a to bez páchania ďalšej protiprávnej činnosti.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.