Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24T-53-2022.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Area
Subarea
24T/53/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudcom Mgr. Jozefom Chovanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 v Martine takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
L. X., nar. XX.XX.XXXX P. T., O. X. T., P. U. X. U. XXXXX/X, T.-L.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 27.03.2021 v čase asi o 18.00 h v meste Martin pri stánku s občerstvením nachádzajúcom sa medzi budovami Hotela Turiec a Sociálnou poisťovňou, pobočka Martin, po predchádzajúcom verbálnom konflikte udrel trikrát ľavou rukou zovretou v päsť do oblasti tváre poškodeného L. H., B.. XX.XX.XXXX P. G., C. Ž., O. X. O. XXXX/X, T.-L., v dôsledku čoho mu spôsobil zlomeninu nosových kostí s posunom, ktorá si objektívne vyžiadala lekárske ošetrenie s dobou liečenia 14 dní, ktoré ho obmedzili v obvyklom spôsobe života intenzívnou spontánnou a pohmatovou bolestivosťou a krvácaním z nosovej sliznice,
t e d a
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a
inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 2 Trestného zákona,
z a č o s a m u u k l a d á
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na 16 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obvinený zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá, aby poškodenému L. H., B.. XX.XX.XXXX P. G., C. Ž., O. X. O. XXXX/X, T.-L., nahradil škodu vo výške 500,00 €.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin podal dňa 30.08.2022 proti obžalovanému obžalobu pre uvedený skutok.
Súd prihliadol na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na ňom vykonané, a to výsluch obžalovaného, zápisnice o výpovedi poškodeného a svedkyne W. X. a listinné dôkazy.
Obžalovaný po zákonnom poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, a súd jeho vyhlásenie prijal, preto dokazovanie v tomto rozsahu nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Obžalovaný po zákonnom poučení pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel k uvedenému stánku, kde sa nachádzal poškodený, ktorý pil a urazil jeho ženu, že s ňou spáva, nahneval ho a udrel ho a že sa mu ospravedlnil, volal mu, hľadal ho, druhý deň ho stretol v meste a ospravedlnil sa mu. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že tam boli viacerí, bola tam jeho dcéra, jeho kamarát z roboty, nejaká baba Y. W., že poškodeného udrel trikrát, potom spadol, krv nevidel, potom mu povedali, že poškodenému krv tiekla a šiel do nemocnice, dal poškodenému facku, potom ho udrel päsťou prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát, nepadal, potom odišiel a povedal mu, nech nerozpráva hlúposti, že sa s poškodeným pokúšal dohodnúť telefonicky, na druhý deň ho stretol v meste a nevidel žiadne monokle, chce ho finančne nahradiť, nevie však, kde býva, že v čase skutku nepil, poškodený áno, on piť nemôže, nepil ani kvapku, môže to odprisahať, poškodený pil fľašu s kolegom, on si kupoval cigarety, že potom išiel s dcérou do parku na prechádzku, bola tehotná, potom išiel ku svojej mame, že už bol vo výkone trestu, bol podmienečne prepustený Krajským súdom v Trenčíne, je si vedomý, že mu boli uložené povinnosti aj zákaz požívania alkoholu a že skutok spáchal v skúšobnej dobe, nechcel to takto urobiť, poškodený ho nahneval, v súčasnosti nevie, kde sa nachádza, že počas skúšobnej doby nepil, chodil na brigádu do Čiech, za tri roky nepil vôbec ani nepožíval iné látky, iba fajčí, že brigáduje v Priekope na stavbe, má 4 deti, teraz sa mu narodila vnučka, jedna dcéra je u svojej babky, je povinný platiť výživné, jedna dcéra je dospelá, teraz porodila, chodí k nej na návštevy, na prechádzky, pomáha jej, že je povinný platiť alimenty, platí ich z toho, čo si privyrába, je evidovaný na sociálke, chce sa normálne zamestnať, predtým však chce vyhlásiť bankrot, aby mu všetko nezobrali, že si zariadil život, bývanie, má priateľku a že svoj čin oľutoval, bola to chyba, odvtedy nič nespravil.
Poškodený po zákonnom poučení pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.07.2022 uviedol, že obžalovaného pozná osobne, ale len videnia, sú známi, ale nie blízki priatelia, ani kamaráti, ani rodina, že vzhľadom na to, že ku skutku došlo asi pred rokom, si už nespomína na presný dátum ani čas, kedy sa to stalo, mohlo to byť tak začiatkom minulého roku 2021, tak vo večerných hodinách, kedy bol v Martine pri Hoteli Turiec, tam pri tom stánku, volajú ho stánok u Hany, kde si kúpil nejaké pivo a to tam popíjal, nebol opitý, šiel z roboty len na to pivo, vtom ku nemu prišiel obžalovaný s jeho dcérou W. X., vyšli z parku, práveže oni sa mu zdali dosť pod vplyvom alkoholu obaja, obžalovaný ho začal slovne napádať, že má sprosté reči, niečo hovoril o jeho bývalej žene, na to mu tiež slovne oponoval, ale len slovne, obžalovaný ho ale vtom aj fyzicky napadol, udrel ho päsťou do tváre, asi tak trikrát, nevie presne, ktorou rukou, či ľavou, či pravou, myslí, že pravou, ale vie, že päsťou, lebo cítil silné údery, trafil ho pritom aj do nosa, odkiaľ sa mu pustila krv, po tých úderoch sa skrčil k zemi, nijako sa nebránil, nie je bitkár, po týchto troch úderoch do tváre obžalovaný aj s jeho dcérou z miesta odišli preč a on na miesto privolal hliadku štátnej polície, ktorá išla hľadať obžalovaného s jeho dcérou a on išiel do Univerzitnej nemocnice Martin na ošetrenie a podať oznámenie na oddelenie polície, kde k svojej výpovedi doložil aj lekárske záznamy z ošetrení, iné lekárske záznamy ako tie, čo už predložil do spisu, nemá, už viac pri lekárovi na ošetrení nebol, že mal posunutý nos, asi ho aj má stále nakrivo, ale nerieši to, nos mu chceli naprávať v nemocnici, ale nedal si ho, nechcel mať ešte ďalšiu bolesť, nos ho bolel asi tak dva týždne na dotyk, bolelo ho to aj pri umývaní tváre, nebol však nijako inak limitovaný, vykonával svoje bežné činnosti, nebol ani práceneschopný, po tých dvoch týždňoch asi prešli bolesti a odvtedy ho nič nebolí, nič mu neprekáža, ani v dýchaní, ani nič podobné, a že odvtedy, ako ho obžalovaný zbil, ho aj
stretol, aj sa rozprávali, on sa mu ospravedlnil, povedal by, že ak by mu zaplatil bolestné, ktoré určí lekár pri posúdení zranení, bude rád, ak sa to vyrieši mimosúdne, zmierom a podobne, ak by to bolo veľa peňazí, vie, že obžalovaný ich veľa nemá, tak nebude trvať na vysokej sume bolestného, nanajvýš tak 500,00 €, ak je to možné u neho, a bol by rád keby nešiel do basy, oni si to už vydiskutovali, aj sa mu ospravedlnil, on nechce zle, a uplatnil si nárok na náhradu škody vo výške 500,00 €.
Svedkyňa W. X. po zákonnom poučení pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 27.07.2022 uviedla, že obžalovaný je jej otec a poškodeného pozná len z videnia, nie po mene ani osobne, že celý ten incident sa odohral tak vyše roka dozadu, preto nevie povedať ani čas, ani dátum, ani len približný, že tak celkovo si už nepamätá na ten skutok, len matne si spomína, že s otcom boli pri Hoteli Turiec, nemala vypité a oco nevie, či mal niečo vypité, išli do stánku, čo je pri Hoteli Turiec, stánok sa volá, sa jej vidí, že U Hany alebo tak nejako, išli si tam kúpiť cigarety, kde tam oco mal nejaký konflikt s tým pánom, čo ho pozná len z videnia a menom sa volá asi L., nevie, či sa oco s tým pánom pozná, ale hádali sa obaja spolu o nejakú ženu alebo skrz niečo také a potom došlo aj k fyzickému napadnutiu, z obidvoch strán to bolo napadnutie, oco sa iba bránil, pomaly si to ale ani nepamätá, len matne, preto nevie žiadne bližšie okolnosti, vie len, že oco tomu L. strelil, že mu dal facku, ten pán spadol na zem, ale predtým tiež stelil otcovi facku na tvár, a keď sa ten pán postavil zo zeme, s otcom šli preč, ani na tom L. ani na otcovi si nevšimla žiadne zranenia, toho pána, toho L., nevie ani bližšie popísať, pamätá si len, že bol v montérkach, že si už viac nič k tomu nepamätá, žiadne podrobnosti, len toto, čo povedala, aj to matne, že len vie, že oco jej potom spomínal, že sa s tým chlapom L. aj stretol, aj si telefonovali a že ten L. to ani riešiť nechce súdom alebo tak.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 25.07.2016 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody na 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 24 mesiacov.
Z uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 22.01.2019 vyplýva, že obžalovaný sa v určenej skúšobnej dome neosvedčil a bol nariadený nepodmienečný trest odňatia slobody.
Z rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 11.01.2018 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e), § 127 ods. 4 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 24 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/37/2018 zo dňa 05.10.2018 vyplýva, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, pričom súd upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže pokladal trest uložený rozsudkom sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 11.01.2018 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6PP/21/2020 zo dňa 10.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tos/47/2020 zo dňa 29.04.2020 vyplýva, že obžalovaný bol podmienečne prepustený z výkonu trestov odňatia slobody, ktoré mu boli uložené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/129/2017 zo dňa 11.01.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T/81/2016 zo dňa 25.07.2016, s určením skúšobnej doby a nariadením probačného dohľadu na 24 mesiacov a ustanovením obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholu a iných návykových látok v skúšobnej dobe a povinnosti spočívajúcej v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nemá okrem uvedených odsúdení ďalšie záznamy.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa dňa 19.02.2021 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
V záverečnej reči prokurátor uviedol, že v tejto veci je zrejmé, a je to aj na prospech obžalovaného, že k spáchaniu skutku sa priznal, oľutoval ho a od začiatku trestného konania prezentuje ochotu na náhradu škody, na druhej strane porušil povinnosti uložené mu pri jeho podmienečnom prepustení, dopustil sa špeciálnej recidívy, a to vo vzťahu k prečinu výtržníctva aj k prečinu ublíženia na zdraví, opakovane páchal trestnú činnosť, a to v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, a že aj vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje, aby mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody na 20 mesiacov, čiže na dolnej hranici trestnej sadzby po jej zvýšení, a zaradil ho na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu uložil, aby poškodenému nahradil škodu vo výške 500,00 €.
V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že si je vedomý svojej chyby, ku skutku sa priznal, chcel by, či by sa nedala dať podmienka, v ktorej by sa osvedčil, skutok oľutoval, že sa stará sa o priateľku, vnučku, mamu má po operácii srdca, že by bol rád, keby mu dal súd ešte šancu na osvedčenie sa, a že si je vedomý svojho činu, odvtedy ubehlo pár rokov, počas ktorých nič neurobil, snaží sa normálne žiť.
V rámci posledného slova obžalovaný uviedol, že svoj skutok oľutoval, nemal to takto riešiť, bol prchký, nahnevaný, odvtedy sa všetko zmenilo, s poškodeným sa chcel zmieriť, finančne ho vynahradiť, nevie, kde sa nachádza, či na uvedenej adrese, kde robí, párkrát sa stretli, ponáhľal sa do roboty, odvtedy o ňom nevie nič, chcel by dokázať, že sa osvedčí v podmienke, nebude mať problémy, začal žiť normálny život, ako sa patrí.
Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z toho, že tento má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trestný zákon v osobitnej časti za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na 3 roky (36 mesiacov) a za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody 6 mesiacov až 2 roky (24 mesiacov). Keďže súd odsudzoval obžalovaného za dva trestné činy, uložil mu podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, pričom dolnou hranicou úhrnného trestu je najvyššia z dolných hraníc trestných sadzieb trestov odňatia slobody. Sadzba úhrnného trestu teda predstavuje 6 mesiacov až 3 roky (36 mesiacov). Súd prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a na dve priťažujúce okolnosti, a to že obžalovaný spáchal viac trestných činov a už bol za trestný čin odsúdený. Keďže prevažuje pomer priťažujúcich okolností, podľa § 38 ods. 2, ods. 4 sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom základom na toto zníženie je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby. Dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby potom predstavuje 16 mesiacov.
Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pri dolnej hranici určenej trestnej sadzby, ktorý považuje za primeraný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Okrem už uvedených skutočností pritom prihliadol aj na to, že odsúdený opakovane pácha trestnú a priestupkovú činnosť rovnakého druhu, od páchania ktorej ho v minulosti neodradila ani hrozba premeny podmienečného odsúdenia na nepodmienečné a v čase spáchania skutku ani skutočnosť, že už bol vo výkone trestu odňatia slobody za takúto trestnú činnosť rovnakého druhu, ani hrozba nariadenia výkonu zvyšku trestu odňatia slobody, z ktorého bol podmienečne prepustený. Odsúdený sa totiž tejto trestnej činnosti, ako aj uvedenej priestupkovej činnosti dopustil v skúšobnej dobe určenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Keďže ako už bolo uvedené, obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, súd podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona nepristúpil k skúmaniu možnosti podmienečne odložiť výkon uloženého trestu odňatia slobody.
Súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, a poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie má odkladný účinok a podáva sa na Okresnom súde Martin, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.