Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/151/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o., Závodská cesta 24/3911, 01001 Žilina, IČO: 50 496 166, práv. zast. ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 24/3911, 01001 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37928422 o zaplatenie 1.239,-EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -232 zo dňa 9.4.2019 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu I č.k. -232 zo dňa 9.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.239,- EUR, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 88,68 % voči žalovanému.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku prevádzky motorového vozidla Volkswagen Passat, EČV:L., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného, tým, že v čase opravy poškodeného motorového vozidla značky Masserati, EČV:B., mu vznikli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla v období od 6.9.2017 do 3.10.2017 v celkovej sume 1.682,- EUR. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 10.10.2017. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 59,- EUR. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 10.10.2017, ktorý mu listom zo dňa 15.1.2018 oznámil, že dňa 11.1.2018 skončil prešetrenie poistnej udalosti. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom motorového vozidla sumu 443,- EUR za 7 dní prenájmu náhradného vozidla. Uvedené okolnosti neboli sporné. Spornou bola v konaní pasívna vecná legitimácia, ktorú žalovaný namietal v tej súvislosti, že predmetný nárok nevyplýva ani z Žalovaný v konaní okrem iného namietal ručne dopísanú dobu ukončenia opravy, absenciu zápisu stavu nádrže benzínu náhradného vozidla v protokole, ako aj miesta prevzatia a následného odovzdania. Sporným bolo v konaní aj to, či za osobu poškodeného konala oprávnená osoba. Sporným bola nutnosť a účelnosť využívania náhradného vozidla zo strany poškodeného. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu v súvislosti s postúpením pohľadávky poškodeného na žalobcu, ako aj neprípustnosť splnomocnenia konateľa a výkonu konateľských oprávnení na len jedného z nich, ktorým reagoval na doložené splnomocnenie konateľa poškodeného. Právnu argumentáciu doplnil aj námietkou nemožnosti

uplatňovania úrokov z omeškania v prípade skončenia šetrenia poistnej udalosti včas s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . V prípade týchto námietok bolo nutné konštatovať, že nejde o skutkové tvrdenia, na ktoré by sa vzťahovala sudcovská koncentrácia a súd sa s týmito právnymi argumentami zaoberal v predmetnom rozhodnutí. Skutkovým tvrdením, ktoré však žalovaný uplatnil oneskorene, bolo skutkové tvrdenie o neprimeranosti dĺžky nájmu náhradného vozidla v počte 28 dní vo vzťahu k rozpisu prác v trvaní siedmych hodín. V tomto smere bolo potrebné uviesť, že žalovaný bol v zmysle príslušných ustanovení o sudcovskej koncentrácii povinný uplatňovať prostriedky procesnej obrany včas, v tomto smere aj uvedené skutkové tvrdenie. Napriek výslovnej poučovacej povinnosti súdu a možnosti vyjadriť sa v podanom odpore a duplike, tak žalovaný ohľadom uvedeného skutkového tvrdenia urobil až na samotnom pojednávaní v predmetnej veci, a preto na uvedené tvrdenie súd neprihliadal.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu postúpenej pohľadávky, ktorá v čase postúpenia neexistovala. Žalobca v tomto smere poukázal na vzájomné započítanie pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.1.2018, sp. zn. . S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil, bolo potrebné zdôrazniť, že rovnako tak v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní. Vzniku práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom zo dňa 3.10.2017 v bode 5, kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 predmetnej zmluvy. K pasívnej vecnej legitimácii a námietke právneho posúdenia, resp. absencie zákonných ustanovení o aké žalobca svoj nárok v žalobe opiera, súd konštatoval, že právne posúdenie je vecou súdu. Žalovaný je subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného, čo v konaní nebolo sporné. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení , , pričom na predmetný nárok žalobcu na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa vzťahuje , S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to, že ide o prevádzateľa sa na zmluvné poistenie vzťahuje objektívna zodpovednosť podľa . V tomto smere správne žalobca tvrdil, že sa zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t.j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia (t.j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Vzhľadom na vyššie uvedené bol žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní išlo, a teda bola daná jeho pasívna vecná legitimácia.

4. Vo vzťahu udelenia splnomocnenia jedného konateľa druhému na uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku súd uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o nájme dopravného prostriedku mal poškodený dvoch konateľov, a to Ľ. V. C. U. H.. Na platné uzavretie zmluvy sa vyžadovalo spoločné konanie dvoch konateľov. Zmluvu podpísal iba U. H., avšak tento bol platne splnomocnený dňa 6.9.2017 na konanie namiesto neho a v jeho mene druhým konateľom Ľ. V.. Z obsahu splnomocnenia bolo zrejmé, kto ho udelil, kto bol splnomocnený a v akom rozsahu (na aké úkony). V danom prípade nejde o splnomocnenie tretej osobe, ktorá nie je konateľom, ale ide o splnomocnenie jedného konateľa druhým konateľom na uzavretie zmluvy na konkrétny úkon, čo nevylučuje ani , ani . Toto splnomocnenie nemusel podpísať aj U. H. sám sebe, pretože tu nešlo o vystavenie plnej moci druhým konateľom, za ktorého by museli konať obaja konatelia ako štatutárny orgán spoločnosti, ale išlo o splnomocnenie dané jedným konateľom druhému konateľovi na zastupovanie pri uzavieraní zmlúv súvisiacich s nájmom. Zo splnomocnenia je zrejmé, na aké úkony bol U. H. splnomocnený, pričom tento svoje oprávnenia neprekročil. Keďže došlo k platnému udeleniu splnomocnenia, zmluva o nájme dopravného prostriedku bola platná. Vo vzťahu k absentujúcemu údaju o stave nádrže benzínu, miesta odovzdania a prevzatia náhradného vozidla bolo treba uviesť, že vzhľadom na okolnosť dojednania výšky nájomného za jeden deň pevnou sumou 59,- EUR, nie sú tieto náležitosti podstatnými, ktorých absencia by spôsobovala neplatnosť predmetnej zmluvy, resp. protokolu o odovzdaní náhradného

vozidla. Pohonné hmoty náhradného vozidla neboli súčasťou fakturovaného nájomného. Výška nájmu v konaní nebola spochybnená, žalovaný predmetnú výšku uznal aj v rámci likvidácie, keďže v uvedenej výške plnil v rozsahu 7 dní a rovnako tak túto nenamietal ani v priebehu konania. Absencia týchto údajov, preto nemá vplyv na nutnosť a účelnosť predmetného nájmu, preto sú vo vzťahu k predmetu veci irelevantné. K dopísaniu ukončenia doby nájmu rukou, bolo treba dať za pravdu žalobcovi, keď tvrdil, že „v čase uzavretia nájomnej zmluvy nájomca ani prenajímateľ zvyčajne nevedia, či bude poistná udalosť riešená ako totálna škoda alebo či dôjde k oprave poškodeného vozidla a ako dlho sa toto vozidlo bude opravovať, teda po aké časové obdobie bude poškodený reálne vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, pričom len počas tejto doby je možné považovať náklady na nájom náhradného vozidla za nutne a účelne vynakladané. Doba nájomného pomeru dojednaného na dobu určitú môže byť dohovorená nielen uvedením určitého časového obdobia jeho trvania, ale i tak, že dobu trvania nájomného pomeru možno viazať na konkrétny dátumom neurčiteľnú, avšak objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochybnosti zistiť, kedy nájomný pomer skončí, pričom v dobe dojednania takejto dohody nemusia mať účastníci istotu, kedy takto dojednaná doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane.“ V tomto smere žalobca nepoprel, že dátum ukončenia strany dopísali rukou, pričom v zmluve sa nenachádzal písomný údaj o tom, že sa skončenie doby nájmu viaže na ukončenie opravy. Navyše v predmetnom prípade bol predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o nájme ukončený pred touto dobou (3.10.2017, nie 10.10.2017). K podstatným náležitostiam písomnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku patrí okrem iného aj stanovenie doby dočasného užívania. Za zmluvu uzavretú na neurčitú dobu sa považuje aj zmluva, v ktorej doba platnosti nie je určená. Z vykonaného dokazovania je potom zrejmé, že zmluva bola uzavretá od 6.9.2017 a vzájomnou dohodou zúčastnených strán bola ukončená dňa 3.10.2017, kedy bolo vrátené náhradné vozidlo, čo nevylučuje. Uvedená námietka žalovaného preto opätovne nemala žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k podstatným okolnostiam, ktoré bolo potrebné skúmať v predmetnom konaní, a to otázku účelnosti a nutnosti nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v rozsahu 28 dní.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že z nájomnej zmluvy, ako aj protokolu o odovzdaní náhradného vozidla je zrejmé, že počet dní prenájmu trval 28 dní, t.j. od 6.9.2017 do 3.10.2017, pričom cena za deň bola dohodnutá na 59,- EUR. K vráteniu vozidla došlo dňa 3.10.2017, ako vyplývalo z protokolu. Z faktúry č. 17000130 o oprave poškodeného motorového vozidla bolo zrejmé, že oprava vozidla, pre opravu ktorého bolo prenajaté náhradné vozidlo, bola vykonaná až dňa 10.10.2017 (dátum dodania tovaru/služby). Z uvedených skutočností bolo možné jednoznačne ustáliť, že predmetné náhradné vozidlo bolo vrátené ešte pred dokončením opravy a odovzdaním poškodeného motorového vozidla jeho držiteľovi. V tomto smere súd nezohľadnil námietku žalovaného o účelovom tvrdení a zmene argumentácie žalobcu vo vzťahu k dôvodom trvania prenájmu. Poškodený sa v tomto smere síce vyjadril v čestnom prehlásení, avšak listinný doklad kedy bolo servisu uhradené plnenie žalovaný nedoložil a z faktúry o oprave vyplýva, že táto trvala do 10.10.2017. Žalobca, resp. právny predchodca žalobcu nezodpovedá za dĺžku doby, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise. Po odovzdaní vozidla do opravy nemohol poškodený priamo ovplyvniť dĺžku trvania opráv a postup prác v servise, keďže tie boli závislé od ďalších faktorov, ako napríklad počet objednávok, personálne obsadenie a technická vybavenosť servisu a ide tak o objektívne okolnosti, existujúce nezávisle od vôle a konania poškodeného. Poškodený preto z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období užívať svoje vozidlo a odôvodnene si počas tejto doby zabezpečil náhradné vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992. Samotnú výšku, teda sumu 59,- EUR za 1 deň prenájmu náhradného vozidla nebola žalovaným namietaná, boli namietané náklady vzťahujúcich sa na dobu opravy, čo vyplývalo aj z oznámenia o poistnom plnení, z ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil žalobcovi sumu 443,- EUR, avšak len za dobu prenájmu 7 dní. Žalobca napriek uvedenému v konaní predkladal cenníky spoločnosti vykonávajúcich nájom vozidiel v žilinskom regióne v rozhodnom čase. S ohľadom na uvedené, súd nemal pochybnosti o primeranosti výšky denného nájomného v sume 59,- EUR na jeden deň za predmetné náhradné motorové vozidlo. V tejto súvislosti bolo potrebné uviesť, že žalovaný rovnako tak v konaní nerozporoval poplatok vo výške 30,- EUR za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, preto uplatnenie tohto nároku žalobcu považoval súd za nesporný. Na zdôraznenie súd konštatoval, že súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale aj prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom a zabezpečením škody, čo celkom bez pochybností predmetné náklady za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla predstavovali. Na základe úpravy , (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu , a to , , , súd žalobe v časti celej požadovanej istiny vyhovel a priznal žalobcovi celú

žalovanú istinu v sume 1.239,- EUR, ktorá zodpovedá rozdielu sumy uplatneného poistného plnenia 1.682,- EUR a sumy žalovaným vyplateného poistného plnenia 443,- EUR. O trovách konania rozhodol tak, že pri uplatnení istiny vo výške 1.239,- EUR spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne z tejto sumy od 27.1.2018 do zaplatenia (vyčísleným vo výške 74,34 EUR), v súhrne vo výške 1.313,34 EUR a len priznanej istiny vo výške 1.239,- EUR, predstavuje úspech žalobcu 94,34 % a úspech žalovaného 5,66 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu bolo nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje 88,68 %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.

6. Proti I. a III. výroku rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť. Žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v predloženej Zmluve o postúpení. Vychádzajúc z predloženej Zmluvy o postúpení totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 3.10.2017 vyplýva, že sa jedná o vzájomné pohľadávky, keďže poškodený mal voči žalobcovi pohľadávku (A - odplata) vo výške 1.682,-EUR z titulu odplatného postúpenia svojej pohľadávky voči žalovanému (C - náhrada škody) a žalobca mal voči poškodenému pohľadávku (B - nájomné) vo výške 1.682,-EUR z titulu nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Išlo o postúpenie budúcej pohľadávky C, keďže táto reálne vznikla až započítaním pohľadávky A s pohľadávkou B, pričom moment započítania pohľadávok reálne predstavoval úhradu, a teda i vznik škody. Preto v záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok - na strane poškodeného povinnosti splniť žalobcovi nájomné za prenájom vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za postúpenú pohľadávku - tak žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej sume a výške. Tým je dosiahnutý účel inštitútu započítania, ktorým je dosiahnutie zániku vzájomných záväzkov bez toho, aby došlo k vzájomnému finančnému plneniu. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním, nakoľko v zmysle voľnej dispozície účastníkov zmluvných vzťahov bolo na poškodenom, že sa rozhodol svoj záväzok voči žalobcovi splniť takýmto spôsobom. Tu podotkol, že zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra i odborná prax tento právny úkon považuje za ekvivalent platenia. Ak na vznik aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovanému „chýba“ faktický presun finančných prostriedkov poškodeného do dispozičnej sféry žalobcu, toto v celom rozsahu považuje za nelogické a rozporné so zákonom, ako i zásadami civilného práva.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 22.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10.Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania žalovaného uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, z ktorého následne aj odvolací súd vychádzal a vec správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s ust. , s čím sa odvolací súd plne stotožnil. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že rozhodnutie je nesprávne, nezákonné, arbitrárne a je výsledkom svojvôle súdu. Argumentáciu žalovaného nemožno považovať za správnu, nakoľko vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou viacerých súdov SR (napr. KS BA , KS Žilina ). Odvolací súd konštatuje, že v zmysle predmetných rozhodnutí mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. K otázke samotného vzniku práva žalobcu poukazujú súdy na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Na základe úpravy (pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky, ktorá sa postúpením nemení) a v spojení s úpravou vyplývajúcou zo špeciálneho právneho predpisu - zákona o PZP, a to , , , dospel odvolací súd k názoru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná a preto sa stotožnil s právnym posúdením námietok žalovaného tak ako je uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku na ktoré v ďalšom odkazuje.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , v spojení s ust. , , Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).