Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/244/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., V.. R. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, o náhradu škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 10.5.2018 č.k. -85 v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.7.2019 č.k. -130 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku, ktorým bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni 660,56 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2014 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 660,56 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania od 14.1.2014 do zaplatenia. Žalobu v zostávajúcom rozsahu zamietol. Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,58% s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia 727,56 eur s prísl. titulom náhrady škody v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že listom zo dňa 15.12.2010 Správa katastra Košice - okolie upozornila žalobkyňu na duplicitný zápis vlastníctva ohľadom nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, kat. úz. X. F., a to parc. č. XXXX/X C. XXXX, ktoré sú totožné s parc. č. XXXX, zapísanou na LV č. XXXX vo vlastníctve E. H.. Chybu v katastrálnom operáte tento úrad vysvetlil tým, že parcela číslo XXXX, zapísaná na LV číslo XXXX vo vlastníctve E. H. nemala byť prejednaná v dedičskom konaní po poručiteľovi E. F., ktoré sa viedlo pod číslom D 1227/97, pretože uvedený poručiteľ ešte v roku 1967 účinnou kúpnou zmluvou registrovanou pod číslom RI 1030/66 previedol vlastníctvo k tejto parcele spolu s ďalším parcelami zapísanými vo vložke číslo XXX na kupujúceho B. F.. Podľa uvedenej zmluvy bol vykonaný zápis vlastníka B. F. na LV č. XX, tento vlastník kúpnou zmluvou registrovanou pod číslom RI 1031/66 previedol svoje vlastníctvo k parcele číslo XXXX na kupujúcu D. L., ktorá v roku 1977 previedla nehnuteľnosť na starých rodičov žalobkyne (uvádza sa už ako rozdelená na parcely číslo XXXX/X C. XXXX/XX). V roku 1999 bola v obci Nižný Klátov dokončená obnova katastrálneho operátu

novým mapovaním a parcela číslo XXXX/X na LV č. XX bola prečíslovaná na parcelu registra C číslo XXXX/X- záhrada a parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha so stavbou chaty súp. číslo XX z LV č. XX na parcelu registra C číslo XXXX - zastavaná plocha, chata so súp. číslom XX. Parcela č. XXXX bola naďalej vedená vo vlastníctve E.X. F. a po jeho smrti boli predmetom dedenia aj parcely pôvodne zapísané vo vložke číslo XXX vrátane parcely mpč. XXXX. Podľa osvedčenia o dedičstve D 1227/97 dedičstvo vrátane uvedenej parcely nadobudla dedička Y. H., ktorá v roku 1999 darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V 493/99 previedla vlastníctvo na E. H.. Zároveň bolo konštatované, že ak sú dotknutí duplicitní vlastníci ochotní sa dohodnúť, môžu uzavrieť dohodu o vlastníctve k nehnuteľnosti, ktorá sa zapíše do katastra nehnuteľností vkladom. Tiež prichádza do úvahy schválenie zmieru správou katastra. Duplicitní vlastníci majú tiež možnosť uplatňovať svoje práva k predmetným nehnuteľnostiam v občianskoprávnom konaní. Správa katastra Košice-okolie vyzvala žalobkyňu k uzavretiu dohody alebo podaniu návrhu na určenie práva k nehnuteľnosti na súd.

4. Listom zo dňa 11.5.2011 žalobkyňa vyzvala E. H. na uzatvorenie zmieru, ktorým by uznal vlastnícke právo žalobkyne k parc. č. XXXX, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. X. F.Á.V.. Nakoľko tento na zmier nereagoval, žalobkyňa sa voči nemu žalobou domáhala o určenie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. . Rozsudkom zo dňa 8.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.2.2013 určil súd za vlastníčku spornej nehnuteľnosti žalobkyňu. V odôvodnení konštatoval, že vlastníctvo žalobkyne k uvedených nehnuteľnostiam je nesporné a určovacou žalobou sa odstránil len duplicitný zápis vlastníctva k nehnuteľnosti založený na základe pochybení orgánov správy katastra. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle Dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania videl v okolnostiach veci, t.j. že žalovaní nezavinili nesprávne zápisy v katastri nehnuteľností a vec nebolo možné vyriešiť mimosúdne.

5. Listom zo dňa 8.7.2013 žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá jej odpovedala listom zo dňa 13.1.2014 v tom zmysle, že neuznala nárok žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa mohla vzniku škody predísť podaním odvolania voči rozhodnutiu súdu o trovách konania. Duplicitný zápis správy katastra k nehnuteľnosti bolo možné riešiť aj uzatvorením dohody o urovnaní. Žalovaná tiež namieta premlčanie nároku žalobkyne na náhradu škody, pretože k pochybeniu orgánu verejnej moci došlo najneskôr v roku 1998.

6. Súd prvej inštancie po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , až 3 v znení účinnom od 1.7.2004 vychádzajúc zo skutočností, že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období rokov 1998-2010, teda aj za účinnosti a dospel k záveru, že pokiaľ sa žalobkyňa domáha voči žalovanej náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, jej žaloba je čiastočne opodstatnená.

7. Vychádzajúc z tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe bolo zrejmé, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha voči žalovanej náhrady škody v zmysle spôsobenej nesprávnym úradným postupom, za ktorý považovala konanie Správy katastra vyvolané nesprávnym zápisom, ktorý stav trval dlhodobo a odstránil sa až právoplatným rozsudkom v konaní o určenie vlastníckeho práva.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za nepochybné, že zo strany Správy katastra došlo v danom prípade k nesprávnemu úradnému postupu, ktorá skutočnosť vyplynula predovšetkým z podania Správy katastra Košice-okolie zo dňa 15.12.2010, ale aj zo záverov dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. . V danom prípade k nesprávnemu zápisu došlo nielen záznamom na podklade listín, ktorými je katastrálny úrad viazaný, ale aj na základe zápisu vkladom a nesprávneho založenia LV č. XXXX, ktorá chyba nebola odstránená Správou katastra ani pri novom mapovaní, zameraní a prepočítaní výmer. Od nesprávneho zápisu v roku 1998 bolo povolených niekoľko vkladov týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti, pričom duplicitné vlastníctvo nebolo zistené a dotknutým vlastníkom bolo oznámené až v decembri 2010.

9. Z dôvodu vznesenia námietky premlčania uplatneného nároku zo strany žalovanej súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobkyne nie je premlčaný.

10. V danom prípade bol sporný okamih začatia plynutia premlčacej lehoty pre uplatnenie nároku na náhradu škody. V tej súvislosti súd prvej inštancie aplikoval ust. až 3 .

11. Súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu nároku žalobkyne, pričom pri skúmaní tejto otázky vychádzal z nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 18.11.2010 sp.zn. .

12. Podľa názoru ústavného súdu tam vysloveného začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť, z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik škody samej. Nemožno totiž udalosť, z ktorej škoda vznikla, stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Až od tohto momentu môže začať plynúť subjektívna premlčacia doba.

13. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že v danom prípade sa poškodená nemohla dozvedieť (ani sa nedozvedela) o tom, že jej vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch v deň protiprávneho úkonu (t.j. niekedy v roku 1998, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu), ale až následne po tejto „škodnej udalosti“, v priebehu konania o určenie vlastníckeho práva, resp. po jeho skončení.

14. V danom prípade neostávalo žalobkyni iné, len domáhať sa určenia vlastníckeho práva k spornej parcele súdnou cestou, nakoľko možnosť mimosúdneho vyriešenia sporu o vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti neprichádzala do úvahy vzhľadom na právoplatné rozhodnutie súdu o vrátenie nehnuteľnosti darkyni Y. H.Y.Č., E. H., pričom príslušná Správa katastra tento zápis už nevykonala.

15. Nakoľko v danom prípade nedošlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie nároku žalobkyne vo vzťahu k žalovanej a ani k uplynutiu objektívnej premlčacej doby, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je premlčaný.

16. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala náhrady škody, t.j. trov konania vo výške 622,06 eur vzniknutej jej v konaní vedenom pod sp.zn. , ktoré boli žalobkyni vyúčtované zo strany jej právneho zástupcu faktúrou zo dňa 18.3.2013. Uplatňovala aj náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu v tomto konaní vo výške 99,50 eur. Za právnu pomoc pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody požadovala žalobkyňa 67,88 eur, ktorú sumu uhradila právnej zástupkyni na základe príjmového dokladu zo dňa 8.7.2013.

17. Pokiaľ žalovaná namietala nesprávnosť rozhodnutia súdu v konaní pod sp.zn. v časti trov konania súd prvej inštancie uviedol, že nie je oprávnený posudzovať správnosť takéhoto rozhodnutia a toto neprináleží ani žalovanej. Je pravdou, že žalobkyňa sa voči tomuto výroku neodvolala, avšak pre odvolanie ani nebol dôvod, ak toto rozhodnutie považovala za správne a presvedčivé. Stotožnila sa so záverom súdu, že za nesprávnosť zápisu v katastri nehnuteľností nezodpovedá žiadna zo sporových strán, ale štát, ktorý pochybil. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti a nezodpovedalo by rozumnému usporiadaniu vzťahov, ak by za trovy konania vzniknuté v dôsledku odstránenia chyby urobenej štátom mala zodpovedať niektorá zo strán sporu. Nemožno tiež uprieť právo E. H. na prerokovanie veci súdom, ak boli zistené pochybnosti o jeho vlastníckom práve.

18. V ďalšom súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody žalobkyni v zmysle , teda existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou uplatňovanou žalobkyňou.

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyni patrí náhrada škody za zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eur v konaní vedenom pod sp.zn. a tiež náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá škoda vznikla žalobkyni v súvislosti so zaplatením odmeny za právne zastúpenie jej právnej zástupkyni. Súd prvej inštancie považoval za opodstatnenú odmenu za 6 úkonov právnej služby á 81,33 eur podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva,

čo nie je možné oceniť peniazmi z hľadiska tarifnej odmeny. Išlo o úkony právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. a/, c/ spomínanej vyhlášky: prevzatie a príprava zastúpenia, predžalobná výzva na mimosúdne vyriešenie sporu podľa výzvy Správy katastra, dve podania na súd, podanie na kataster v zmysle požiadavky súdu a účasť na pojednávaní dňa 8.11.2012. Za účasť na pojednávaní dňa 13.4.2012 patrí žalobkyni náhrada odmeny vo výške 20,33 eur (1/4 zo sumy 81,33 eur) v zmysle § 13a ods. 4 spomínanej vyhlášky, pretože toto pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. V zmysle § 16 ods. 3 spomínanej vyhlášky bola priznaná paušálna náhrada hotových výdavkov 3 x 7,41 eur za úkony vykonané v roku 2011 a 4 x 7,63 eur za úkony vykonané v roku 2012, t.j. trovy právneho zastúpenia celkom vo výške 561,06 eur. Celková suma tak činí 660,56 eur (99,50 eur + 561,06 eur). Preto žalobe v tejto časti vyhovel.

20. Žalobkyni okrem istiny priznal aj nárok na úroky z omeškania v zmysle v spojení s Listom zo dňa 13.1.2014 žalovaná oznámila žalobkyni, že nárok na náhradu škody neuspokojí, preto odo dňa nasledujúceho tak, ako požadovala žalobkyňa, zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni zákonný úrok z omeškania, ktorého výšku vyvodil z nar. vlády č.

21. Súd nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vo výške 67,88 eur z dôvodu, že takýto nárok je priamo vylúčený zák. ust. Tieto náklady nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky. Žalobu preto v tejto časti zamietol.

24. O trovách konania rozhodol v zmysle a vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu rozhodol tak, že žalobkyňa má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 81,58%. Žalobkyňa mala úspech v konaní vo výške 90,79% a žalovaná mala úspech vo výške 9,21% (90,79%-9,21%).

25. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhla, aby zmenil rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že nesprávne právne posúdil otázku premlčania nároku žalobkyne. Stotožnila sa s tým, že v otázke premlčania je potrebné aplikovať ustanovenia špeciálneho predpisu, ktorým je zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (). K tejto otázke sa vyjadril aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 18.1.2012 sp.zn. . Z oznámenia Správy katastra Košice-okolie zo dňa 15.12.2010 vyplýva, že parcela E KN č. XXXX nemohla byť prejednaná v osvedčení o dedičstve D1227/97 po poručiteľovi E. F. ... a tiež, že v roku 1998 bol „na základe zápisu osvedčenia o dedičstve D1227/97 po poručiteľovi E. F.“ založený LV č. XXXX, kat. úz. X. F.. Z týchto skutočností vyplýva, že k pochybeniu orgánu verejnej moci došlo najneskôr v roku 1998. Ak sa právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci premlčuje v rovnakej premlčacej dobe ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci (v intenciách právneho názoru rozhodnutia ústavného súdu), potom by bolo potrebné mať za to, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody by bol premlčaný. Pri nesprávnom úradnom postupe orgánu verejnej moci spravidla nedochádza k vydaniu rozhodnutia ani k jeho doručeniu, preto je potrebné začiatok plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej doby viazať na okamih, kedy došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci. Ak k pochybeniu orgánu verejnej moci došlo najneskôr v roku 1998, potom nárok na náhradu škody spôsobenej týmto pochybením orgánu verejnej moci bol v čase podania žaloby na náhradu škody premlčaný. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru o tom, že nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Žalovaná má tiež za to, že žalobkyňa mohla predísť vzniku škody podaním odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania v príslušnom súdnom konaní. Keďže duplicitný zápis práva v katastri nehnuteľností bolo možné riešiť aj uzatvorením dohody o urovnaní, podľa názoru žalovanej boli v danom prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce priznanie práva na náhradu trov konania žalobkyni tým, že žalovaní zavinili výsledok konania, nakoľko neuznali vlastnícke právo žalobkyne. Žalovaná má za to, že nenaplnením podmienok pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nie je splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Samotný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že od nesprávneho zápisu v roku 1998 bolo povolených niekoľko vkladov týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti, pričom duplicitné vlastníctvo nebolo

zistené a dotknutým vlastníkom oznámené. Vlastnícke právo v prospech E. H., ktorý bol v konaní vedenom pod sp.zn. žalovaným bolo zapísané titulom daru podľa darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 493/99. Uvedené nasvedčuje tomu, že na namietaný nesprávny úradný postup nadväzovali aj rozhodnutia orgánu verejnej moci. V tej súvislosti do úvahy prichádza jednak nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci a jednak nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci ako možné eventuálnej príčiny škody, ktorej sa žalobkyňa v konaní domáha. Pokiaľ existuje niekoľko relevantných príčin, teda nesprávny úradný postup a aj nezákonné rozhodnutie, je potrebné zistiť a vyhodnotiť ich vplyv vo vzťahu k následku. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je následok podľa všeobecnej povahy obvyklého chodu veci a skúsenosti adekvátnym priamym dôsledkom konkrétneho protiprávneho úkonu či postupu. V tej súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2008 sp.zn. , voči ktorému bolo dovolanie zamietnuté. Zodpovednosť za škodu, ktorej náhrady sa žalobkyňa domáha, môže byť daná len vtedy, ak by škoda vznikla aj bez vydania rozhodnutí o povolení vkladu - inak by mohla byť daná len zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu, pričom jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je jeho zrušenie alebo zmena. V danom prípade podľa žalovanej neboli preukázané podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v intenciách citovaného názoru. Žalovaná sa nestotožnila ani s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade duplicitu vlastníctva nebolo možné odstrániť mimosúdnym riešením. Spomínané rozhodnutie súdu o vrátení daru darkyni Y. H. E. H. malo len deklaratórne účinky.

26. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

27. Predmetom odvolania sa stal vyhovujúci výrok a výrok o trovách konania na základe odvolania podaného zo strany žalovanej, preto výrok v zamietajúcej časti nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

28. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k názoru, že rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

29. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. 04. 2020 o 09.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. 04. 2020 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

30. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa a , teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

32. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

33. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

34. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

35. Na doplnenie odôvodnenia rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd udáva nasledovné:

36. Podľa ust. , pokiaľ dôjde k premlčaniu práva, nemôže ho súd priznať, pokiaľ sa dlžník premlčania dovolá.

37. Podľa až 3 právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

38. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonného ustanovenia, začiatok behu objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosti, z ktorej škoda vznikla, však zahrňuje nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale aj vznik škody samotnej. Z hľadiska spomínaných ustanovení nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla stotožňovať iba so škodnou udalosťou, pretože v takom prípade by objektívna premlčacia doba mohla začať bežať skôr, než by ku škode na majetku vôbec došlo, poprípade škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť vôbec (viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 18.11.2010 sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.5.1990 sp.zn. , ale aj rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20.3.2008 sp.zn. , zo dňa 30.4.2002 sp.zn. a ďalšie).

39. Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že súdna prax sa ujednotila na názore, že v prípade náhrady škody vzniknutej na majetku je začiatok objektívnej premlčacej doby viazaný nielen na udalosť, z ktorej škoda vznikla, ale aj na vznik škody samotnej, teda na časový okamih, kedy ku skutočnej škode ako škode na majetku poškodeného aj došlo.

40. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu škody vznikol titulom nesprávneho úradného postupu príslušného katastrálneho úradu, ku ktorému došlo v dôsledku nesprávneho zápisu vkladom, ale aj nesprávneho založenia LV č. XXXX, pričom sa tak malo stať v roku 1998. V dôsledku chyby, ktorá nastala po zlyhaní príslušného katastrálneho úradu, ktorý vykonal nesprávny zápis vkladom a ktorý nebol odstránený ani neskôr pri novom mapovaní, zameraní a prepočítaní výmer došlo k situácii, že následne bolo povolených niekoľko vkladov týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti bez toho, že by duplicitné vlastníctvo bolo príslušným orgánom zistené. Dotknutým vlastníkom boli tieto skutočnosti oznámené až listom zo dňa 15.12.2010, ktorým príslušná Správa katastra vyzvala vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti k uzavretiu dohody alebo k podaniu návrhu na určenie vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam súdnou cestou. Ako vyplynulo z obsahu samotného listu príslušná Správa katastra začala z vlastného podnetu konanie o prešetrení zmien údajov katastra v zmysle v platnom znení, ktoré sa týkalo zápisu vlastníckeho práva k parcele E KN č. XXXX, evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. X. F.. Toto konanie bolo ukončené záznamom z prešetrenia zo dňa 14.12.2010. V rámci prešetrovania boli zistené skutočnosti, ktoré boli oznámené vlastníkom nehnuteľnosti a ktoré príslušná Správa katastra posúdila ako chybu v katastrálnom operáte. Príslušná Správa katastra tiež konštatovala, že nakoľko v katastri nehnuteľností bol uskutočnený zápis právoplatných listín, nie je možný postup v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa

41. Niet pochýb tom, že k duplicitnému zápisu došlo v dôsledku chyby na strane príslušnej Správy katastra, ktorá v roku 1998 zápisom osvedčenia o dedičstve D1227/97 po poručiteľovi E. F. založila LV č. XXXX, do ktorého boli zapísané parcely pôvodne evidované v E KN č. XXX, prejednané v dedičskom konaní. Predmetom dedenia sa stala parcela mpč. XXXX, identifikovaná ako parcela E KN č. XXXX v prospech Y. H., rod. F. v celosti. Správa katastra Košice-okolie tento zápis posúdila ako chybu v katastrálnom operáte, keďže rozliční vlastníci si uplatnili vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti na základe rôznych listín. Spomínaná parcela E KN č. XXXX nemala byť uvedená v osvedčení o

dedičstve D1227/97 po poručiteľovi E. F. a následne darovaná zmluvou D493/99, pretože už v roku 1967 bola predmetom prevodu v kúpnej zmluvy registrovanej na Štátnom notárstve Košice-vidiek pod č. RI 1030/66. V tejto zmluve bol predávajúcim E. F., ktorý je poručiteľom v osvedčení D1227/97.

42. Aj keď k samotnému pochybeniu príslušného katastrálneho úradu došlo v roku 1998, niet pochýb o tom, že k škode na majetku žalobkyne došlo až neskôr, v súvislosti s konaním vedeným pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. , a to v spojení s úhradou odmeny za zastupovanie právnej zástupkyni žalobkyne a tiež s úhradou súdneho poplatku. Žalobkyňa súdny poplatok uhradila kolkami dňa 3.6.2011 (viď č.l. 17 pripojeného spisu ) a odmenu za právnu pomoc právnej zástupkyni uhradila na základe vyúčtovania faktúrou zo dňa 18.3.2013. V danom prípade preto objektívna premlčacia lehota začala plynúť najskôr dňom 3.6.2011 úhradou súdneho poplatku, z čoho vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu včas dňa 10.2.2014, teda v 3-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Správny je preto záver súdu prvej inštancie, že nárok žalobkyne nemožno považovať za premlčaný.

43. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu dávajú dostatočný skutkový záver pre základ o povinnosti žalovanej nahradiť škodu žalobkyni v priznanej výške.

44. V danom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle , ako správne uzavrel súd prvej inštancie, ktorým sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

45. Pre posúdenie predmetnej veci bolo významným zodpovedanie otázky, či škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

46. Odvolací súd už na inom mieste tohto odôvodnenia uviedol, že v danom prípade je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že príslušný katastrálny úrad sa dopustil vo vzťahu k žalobkyni nesprávneho úradného postupu, keď chybou prameniacou v postupe príslušného katastrálneho úradu došlo k nesprávnemu zápisu v roku 1998, v dôsledku čoho nasledovalo následne niekoľko ďalších porušení spočívajúcich v povolení následných vkladov týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti, ktorá skutočnosť spôsobila, že k predmetnej nehnuteľnosti bolo vedené duplicitné vlastníctvo.

47. Niet pochýb o tom, že na strane žalobkyne došlo aj k vzniku škody, ktorú vo všeobecnosti možno chápať ako ujmu, ktorá nastala v jej majetkovej sfére, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Žalobkyňa v konaní preukázala vznik škody v uplatnenej výške, spočívajúcej vo vynaložení finančných nákladov na odmenu právneho zástupcu a zaplatenie súdneho poplatku v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice- okolie pod sp.zn. a ktorá bola súdom prvej inštancie preskúmaná a žalobkyni priznaná v rozsahu vyplývajúcom z vyhovujúceho výroku rozsudku.

48. V danom prípade je daná aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody na strane žalobkyne, keďže niet pochýb o tom, že škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušného katastrálneho orgánu. Niet pochýb ani o tom, že potreba domáhať sa určenia vlastníckeho práva súdnou cestou bola vyvolaná práve chybou príslušného katastrálneho úradu, ktorej sa dopustil pri vedení Správy katastra, teda v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ teda žalobkyni v súvislosti s vedením tohto konania vznikla majetková ujma (škoda) je zrejmé, že vzhľadom na okolnosti daného prípadu táto škoda sa stala nutným dôsledkom nesprávneho úradného postupu. Žalobkyni totiž neostávalo iné, len domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva súdnou cestou, a to práve v dôsledku pochybenia príslušného katastrálneho úradu. Ako totiž konštatoval sám Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice-okolie v písomnom podaní zo dňa 15.12.2010, zistená chyba v katastrálnom operáte sa nedala odstrániť postupom v zmysle v rámci konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a to vzhľadom k tomu, že v katastri nehnuteľností bol uskutočnený zápis právoplatných listín.

49. Úvahy žalovanej o tom, že žalobkyňa mohla predísť vzniku škody podaním odvolania voči rozhodnutiu o trovách konania v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice-okolie pod sp.zn. nemožno považovať za správne. O trovách konania rozhoduje výlučne súd v konaní, v

ktorom sa rieši otázka vo veci samej, pričom nadobudnutím právoplatnosti sa rozhodnutie stáva pre strany záväzné. Samotnú tú skutočnosť, že žalobkyňa voči rozhodnutiu odvolanie nepodala, nemožno považovať za porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti v zmysle . Zo skutočnosti, že žalobkyňa odvolanie voči spomínanému rozhodnutiu o trovách konania nepodala nemožno ani vyvodiť, že by táto škoda bola spôsobená aj samotnou poškodenou, teda že by samotná poškodená týmto svojim konaním prispela k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu v zmysle . Ako bolo uvedené vyššie, žalobkyni neostávala iná možnosť ako domáhať sa svojich práv súdnou cestou, ktoré aj súdnou cestou uplatnila a preto pokiaľ jej nebola priznaná náhrada trov konania v rámci tohto súdneho konania, odmenu ktorú uhradila svojmu právnemu zástupcovi možno považovať za škodu, ktorú žiadnym spôsobom nezavinila.

50. Odvolací súd nepovažuje za správne úvahy žalovanej o tom, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť nárok žalobkyne z dôvodu vydania nezákonných rozhodnutí, ktoré nasledovali po chybe v zápise ohľadom predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Od nesprávneho zápisu v katastri nehnuteľnosti v roku 1998 bolo povolených niekoľko vkladov týkajúcich sa predmetnej nehnuteľnosti, ktoré však boli vyvolané práve chybou z roku 1998, ktorá nebola následne odstránená príslušným katastrálnym úradom ani pri novom mapovaní, zameraní a prepočítaní výmer. Prvotnou príčinou vzniku škody bolo pochybenie katastrálneho orgánu z roku 1998 a následne povolené vklady týkajúce sa spornej nehnuteľnosti boli vyvolané práve touto prvotnou chybou. Preto v danom prípade nemožno uvažovať o náhrade škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a potvrdil rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku v zmysle vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

52. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

53. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).