Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/184/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobkyne: B. R., narodená XX. W. XXXX, trvalý pobyt: J. Q. XXXX/X, O., zastúpenej Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o 271,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 21. januára 2019 č. k. -108, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 271,13 eur. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do 31.3.2015), , , , , , , , , , , O. z. (0/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil preukázaním uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami konania dňa 24. októbra 2014, ktorou sa žalovaná zaviazala poskytnúť žalobkyni finančné prostriedky vo výške 360,- eur a žalobkyňa sa zaviazala úver splácať mesačnými splátkami vo výške 11,38 eur, v počte splátok 42 (spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb mala byť výška mesačnej splátky 19,67 eur). Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti, konkrétne údaj o dátume splatnosti splátok úveru, ako aj dátum konečnej splatnosti úveru. Termín prvej a poslednej splátky bol uvedený výlučne v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré bolo vyhotovené až dodatočne. Spotrebiteľ mal však právo už v čase uzavretia zmluvy byť informovaný o termínoch splatnosti jednotlivých splátok. Z toho dôvodu úver, ktorý bol žalobkyni poskytnutý bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanej preto prislúchalo právo na vrátenie istiny úveru, nie však na úroky a poplatky. Žalobkyni bola poskytnutá suma 324,- eur, avšak zaplatila sumu 593,13 eur, v dôsledku čoho vznikol dlh žalovanej voči žalobkyni vo výške 271,13 eur. Výška RPMN bola uvedená nejednoznačne, vzhľadom na tri údaje o jej výške, čo je pre spotrebiteľa zmätočné. Obsah zmluvy by mal byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, bez výrazne menšej veľkosti v porovnaní s okolitým textom, neumiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatnejšieho charakteru v rámci zmluvy (s výnimkou špecifických prípadov). Vzhľadom k tomu, že rozdiel medzi

sumou poskytnutou a splatenou žalobkyňou predstavoval bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej, súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 271,13 eur. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením ( č. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého vznikol žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ako plne úspešnej strane sporu, voči žalovanej v konaní neúspešnej. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby. V odvolaní namietala nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o absencii konečnej splatnosti ako obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 bráni únijné právo takému výkladu vnútroštátneho práva, v zmysle ktorého bezúročnosť úveru je možné spájať s náležitosťou, ktorú únijné právo neurčuje ako povinnú náležitosť zmluvy. Legislatívnou zmenou účinnou od 1. mája 2018 (ktorej účelom bolo odstránenie nepresností implementácie smernice), bola obsahová náležitosť konečná splatnosť úveru vypustená zo zákona. S uvedeným údajom preto nie je možné spájať žiaden následok. V zmysle výkladu vyššie označeného rozhodnutia sa úver bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Náležitosť konečnú splatnosť úveru nepozná ani únijné právo, čo napokon viedlo k zmene ZoSÚ. Naviac údaj o konečnej splatnosti nebol spôsobilý ovplyvniť posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Ak by uvedený údaj nejaký účel plniť mal, potom by nebol vypustený zo zákona bez náhrady. Pritom požiadavka uvedenia termínu konečnej splatnosti bola naplnená určením dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok. Splatnosť poslednej splátky bola uvedená v oznámení o schválení úveru, ktorý údaj je súčasne termínom konečnej splatnosti. Na podporu svojej argumentácie žalovaná poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Zákon pritom ani nevyžaduje uviesť ako náležitosť zmluvy dátum splatnosti prvej a poslednej splátky. Z odôvodnenia rozsudku nebolo zrejmé v čom má byť nezrozumiteľný údaj o RPMN, ak zmluva obsahuje údaj o RPMN, priemernej hodnote RPMN vyžadovanej zákonom a určenú Ministerstvom financií SR. Každý údaj o RPMN bol presne označený. Žalobkyňa pritom nespochybňovala zrozumiteľnosť uvedených údajov.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Údaj 42 mesiacov nebolo možné považovať za postačujúci, keďže údaj o konečnej splatnosti má byť v zmysle ZoSÚ uvedený jednoznačne tak, aby spotrebiteľ nemusel vykonávať ďalšie výpočty. Skutočnosť, že dátum poslednej splátky bol obsiahnutý v oznámení o schválení úveru, nebola postačujúca, pretože tento údaj absentoval v návrhu na uzavretie zmluvy, realizovaný žalobkyňou. Ohľadom uvedenej náležitosti preto nedošlo k uzavretiu dohody. Na oznámení absentuje podpis žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. , v zmysle ktorého údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve konkrétnym dátumom, teda dňom, mesiacom a rokom. Vzhľadom na to, že žalujúca strana podpísala zmluvu v čase, kedy nemala vedomosť o stanovenej splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, oznámenie o schválení úveru predstavuje jednostranný právny úkon veriteľa, bez podpisu dlžníka. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok (konečná splatnosť úveru musí byť presne určená konkrétnym dátumom splatnosti). Ak bola smernica prebratá do vnútroštátneho poriadku správne a včas, je nutné aplikovať slovenskú právnu úpravu. Samotná smernica nemôže ukladať povinnosti jednotlivcovi, preto sa na ňu nemožno odvolávať. Žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“ sp. zn. . Slovenská republika prijala zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý nie je a ani nemôže byť v rozpore so smernicou. V čase uzatvárania predmetnej zmluvy žalovaná nemohla predpokladať vývoj legislatívy a nemôže sa vyviniť z nedodržania zákonných povinností v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý v tom čase stanovoval konečnú splatnosť úveru ako obligatórny údaj. Súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť úveru z dôvodu porušenie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ, teda že zmluva neobsahovala termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ ani termín konečnej splatnosti úveru. Teda súd prvej inštancie nekonštatoval ako uvádza žalovaná, že zmluva neobsahovala dátum prvej a poslednej splátky. V bode 5 zmluvy je uvedená predpokladaná výška RPMN, ktorú mal spotrebiteľ v čase podpisu zmluvy od žalovanej k dispozícii. RPMN nezodpovedá reálnemu prepočtu, je uvedená nesprávne aj v oznámení, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná uvádza niekoľko sadzieb RPMN, čo spôsobuje pre spotrebiteľa nezrozumiteľnosť a nepresnosť ohľadom najpodstatnejšieho údaja.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na právnom závere o absencii obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to dátume splatnosti splátok úveru, ako aj dátume konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ ZoSÚ. Napriek konštatovaniu nejednoznačnosti údaja o RPMN, z uvedeného nevyvodil záver žiadny.

6. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o chýbajúcej obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy, konkrétne o termíne splatnosti splátok úveru podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený len počet splátok a výška splátky. Absentuje tiež uvedenie dátumu prvej splátky z hľadiska doby trvania zmluvy. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, termíne prvej a poslednej splátky v listine označenej ako Oznámenie veriteľa o schválení úveru nebol postačujúci, keďže predmetná listina predstavuje len jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi. Na tejto listine, ktorú žalobkyňa ako dlžník nepodpísala, nedošlo k dvojstrannému prejavu vôle, a teda ani k zmluvnému konsenzu o obligatórnej obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ. V čase podpisu zmluvy žalobkyňa ako spotrebiteľ nemohla mať vedomosť o termíne splatnosti splátok úveru, vzhľadom na dátum podpisu zmluvy a dátum oznámenia veriteľa, obsahujúceho údaj o dátume splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. Žalobkyňa nemala možnosť dodatočne ovplyvniť údaje obsiahnuté v jednostrannom právnom úkone veriteľa. Absencia tejto obsahovej náležitosti mala potom za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán, teda dlžníka i veriteľa, čo v danom prípade preukázané nebolo vo vzťahu k namietanej obsahovej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ (dohoda o termíne splátok). Oznámenie veriteľa nebolo možné považovať za súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na postrádaný zmluvný konsenzus veriteľa a dlžníka.

7. Poukaz žalovanej na legislatívnu zmenu vo vzťahu k obsahovej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), ktorou bol údaj o konečnej splatnosti úveru z vnútroštátnej zákonnej úpravy vypustený, bol bez právneho významu, keďže doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere (vymedzením časového údaja počiatku a ukončenia úveru) súčasťou vnútroštátneho práva zostala (je obsiahnutá aj v článku 10 ods. 2 písm. c/ predmetnej smernice) a dohoda o nej preukázaná nebola.

8. Počiatok a koniec konkrétneho obdobia splácania úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu a svojím podpisom potvrdzuje svoju vôľu (súhlas) s vymedzenou dobou trvania zmluvy, ako aj s dátumom splatnosti splátok úveru. S uvedeným záverom súvisí aj možnosť posúdenia rozsahu záväzku spotrebiteľa, ako i možnosť s istotou a bez ťažkostí rozpoznať dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru. Z dôvodu neuvedenia dátumu počiatku povinnosti splácania úveru, nebolo možné určiť ani dobu trvania úveru (ani jeho konečnú splatnosť).

9. Už absencia obsahovej obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/ (termín splatnosti splátok) bola postačujúca pre naplnenie zákonnej sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Nebol preto daný dôvod zaoberať sa absenciou ďalších obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

10. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, priznaných žalobkyni na základe úspechu v spore v plnom rozsahu.

11. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola úspešná i v odvolacom konaní, podľa a v spojení s vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyni bol preto voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa .

12. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.