Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/333/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu Y. L., nar. 28.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zastúpeného E. kanceláriou V. & T., s.r.o., so sídlom M., N. XXXX/X, proti žalovanému T. Z. L., s.r.o., K. XX XXX XXX, so sídlom F., T. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou R.. E. Z., s.r.o., so sídlom F., V. XX, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17. júla 2017, č. k. 5Csp/28/2017-47, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur p o t v r d z u j e.

Vo zvyšujúcej napadnutej výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur rozsudok súdu prvej inštancie zmeňuje tak, že v tejto časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur a zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 19.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.140,- € a žalobca sa tento zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach po 66,33 €. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o schválení úveru. Taktiež strany sporu uzatvorili v uvedený deň Dohodu o zrážkach zo mzdy a Dohodu o poskytovaní služieb. Z predloženej zmluvy nepochybne vyplýva, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. V danom konaní sa žalobca domáhal viacerých samostatných nárokov, a to neplatnosti právnych úkonov - Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytnutí služieb, vydania bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej zmluvy a tiež povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Vzhľadom na to, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb a Dohody o zrážkach zo mzdy, súd prvej inštancie v prvom rade skúmal prípustnosť uvedenej žaloby v zmysle § 137 Civilného sporového poriadku. Je nepochybné, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami a určenie existencie právnej skutočnosti, v danom prípade určenie neplatnosti právneho úkonu - Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytnutí služieb - je podľa § 137 písm. d/ prípustné iba za

predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Právo žalobcu domáhať sa neplatnosti právnych úkonov odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav a takéto právo nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu, a preto súd dospel k záveru, že takáto žaloba je v zmysle neprípustná. Na základe uvedeného potom súd žalobu čo do určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytovaní služieb zamietol. Následne súd pristúpil k skúmaniu samotnej zmluvy o revolvingovom úvere za účelom posúdenia nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o revolvingovom úvere je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento zákon účinný v čase uzatvorenia zmluvy ustanovoval v § 9 podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, a to že zmluva musí okrem iného obsahovať konečnú splatnosť úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov pod následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v prípade ich absencie. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej stranami sporu mal za preukázané, že vyššie uvedené údaje v zmluve absentujú. Ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 36 mesiacov, pričom súd mal za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátumom a nie len udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. Hoci termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie sú uvedené aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba z oznámenia. Keď teda súd dospel k záveru, že v zmluve chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom, a teda zmluva je bezúročná a bez poplatkov, jednoznačne dospel aj k záveru, že na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný mal nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy úveru, teda vo výške 1.140,- eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 1.525,29 eur, a teda je nepochybné, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil o sumu 385,29 eur (1.525,29 eur mínus 1.140,- eur) a je povinný ju žalobcovi vydať. Žalobca sa ďalej domáhal vydania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200,- eur. Súd mal za to, že i tento nárok žalobcu je v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa dôvodný. Je nepochybné, že žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa tým, že používal nekalé praktiky pri poskytovaní spotrebiteľských úverov, a teda porušil svoje povinnosti ustanovené v právnych predpisoch na ochranu spotrebiteľa, čím výrazne zasiahol do práv žalobcu. Žalobcovi boli vykonávané zrážky zo mzdy nad rámec poskytnutej istiny úveru, okrem toho viackrát i nad rámec dohodnutej výšky mesačnej splátky, čím bolo výrazne zasiahnuté do jeho práv. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi i sumu 300,- eur, ktorá suma sa súdu javila ako primeraná. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalobca bol neúspešný v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a Dohody o poskytnutí služieb a úspešný v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia, mal súd za to, že pomer úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného je rovnaký, a preto rozhodol, že žiaden z nich nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 385,29 eur z titulu bezdôvodného obohatenia a povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200,- eur podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Podľa odseku 13. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy. Poukázal na to, že zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane listiny a tiež zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré v zmysle čl. 7, odsek 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru), ale je aj súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle čl. 7, odsek 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 13Co/111/2014-166. Údaj o dni splatnosti poslednej splátky tak vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorú súdu predložil spolu so zmluvou a ktoré tvorí jej neoddeliteľnú súčasť. Z napádaného rozsudku nevyplýva žiadny dôvod, podľa ktorého by oznámenie veriteľa nemalo

predstavovať súčasť zmluvy. Súd prvej inštancie v tomto smere neuviedol žiadne odôvodnenie, uvádza len strohé konštatovanie, ktoré je však samo o sebe nepreskúmateľné. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie neuviedol žiadne skutkové ani právne dôvody, v zmysle ktorých by bolo možné prijať záver o tom, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku je nezistiteľné na základe čoho súd dospel k sume 200,- eur, ktorú má zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného zadosťučinenia. Nárok na finančné zadosťučinenie je podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. možné priznať len za predpokladu, že je ustálený stav, že došlo k porušeniu povinnosti predávajúceho podľa uvedeného zákona, alebo podľa osobitného predpisu. Ohľadne aplikácie uvedeného ustanovenia sa súd prvej inštancie dopustil pochybenia, nakoľko je nepreskúmateľné na základe čoho súd konštatuje, že bolo vydané rozhodnutie medzi stranami sporu, ktoré predstavuje rozhodnutie o porušení povinnosti žalovaného a teda je daný predpoklad na postup podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Ak by porušenie povinnosti malo spočívať v závere, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje údaj o konečnej splatnosti, potom táto skutočnosť nie je dôvodom pre postup podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.. Uvádzanie niektorých, zákonom predpísaných náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je upravené tak, že ich absencia spôsobuje bezúročnosť úveru. Z tohto pohľadu potom je spotrebiteľ chránený tak, že má vrátiť len to, čo od veriteľa prijal. Náprava opísaného stavu potom vyplýva z vrátenia vzájomne poskytnutých plnení, čím dochádza k určitej reparácií vzájomných pomerov. Na základe týchto skutočností mal za to, že v konaní nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by zdôvodnila výšku priznaného nároku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti zmenil a žalobu žalobcu zamietol. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok tak, ako bol vyhlásený a následne vyhotovený spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie a to vo všetkých svojich častiach. Mal za to, že žalovaný vo svojom odvolaní iba účelovo napáda neodôvodnenosť niektorých jeho častí. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti, ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyhotovil žalovaný až následne dňa 19.12.2014, teda bez toho, aby ho mal žalobca v čase podpísania návrhu k dispozícií, preto ho nemožno považovať za súčasť zmluvy. Poukázal na to, že vytýkané zákonné náležitosti zmluvy absentujú v návrhu na uzavretie zmluvy, ktorý robil žalovaný (formulárová zmluva), a teda zmluva s takýmito náležitosťami nebola dohodnutá. Tieto údaje žalovaný jednostranne oznámil žalobcovi a teda nemôžu byť ani súčasťou zmluvy, čomu svedčí, že na oznámení absentuje podpis žalobcu. Žalobca mal za to, že súd sa dostatočne a vyčerpávajúco zaoberal všetkými namietanými atribútmi spôsobujúcimi bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, i najmä s poukazom na ustálenú judikatúru v oblasti ochrany práv spotrebiteľa. Mal za to, že každé jednotlivé porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ až k/ zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Žalobca považoval záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti a na to nadväzujúce rozhodnutie súdu v časti, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur za súladné so zákonom a vecne správne. K žalovaným namietanému výroku o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by zdôvodňovala výšku priznaného nároku, pričom podľa žalovaného je predpokladom na postup podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. vydanie rozhodnutia o porušení povinnosti žalovaného, uviedol, že práve v tomto konaní si uplatnil na súde porušenie svojho práva, ako spotrebiteľa a preto má nárok aj na primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že porušenie jeho práv, prípadne povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa je spôsobilé privodiť mu ujmu ako spotrebiteľovi. Ďalej poukázal na aktuálnu úpravu procesnej prípustnosti žaloby, keď podľa § 137 písm. c/ nie je prípustné žalovať o určenie (bezúročnosti a bezpoplatkovosti), ak žaluje na plnenie. S uvedenou otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa súd vyporiadal ako s predbežnou otázkou a ak zistí pochybenia na strane žalovaného, môže rozhodnúť i o nároku na primerané finančné zadosťučinenie, čo sa javí hospodárnejšie, ako keby žalobca mal čakať na právoplatnosť rozhodnutia o zaplatení bezdôvodného obohatenia a až následne v ďalšom konaní žiadať primerané finančné zadosťučinenie. Zo samotnej dikcie ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. jednoznačne vyplýva, že jediným predpokladom uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zák. č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi toho, kto za takéto porušenie zodpovedá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379, § 380 ods. 1, Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur je potrebné podľa § 387 ods. 1 potvrdiť a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 eur je potrebné rozsudok podľa § 388 zmeniť a žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur na tom právnom závere, že v zmluve o revolvingovom úvere uzatvorenej dňa 19.12.2014 chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu posúdil, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, keď absentujú údaje o konečnej splatnosti úveru a výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu mal za preukázané, že ako termín konečnej splatnosti je uvedený iba údaj 36 mesiacov, pričom súd mal za to, že termín konečnej splatnosti musí byť vyjadrený konkrétnym dátum a nielen udalosťou závislou od vôle zmluvnej strany. I keď termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia žalovaného o schválení úveru, toto oznámenie podľa názoru súdu nemožno považovať za zmluvu a nie je ani jej súčasťou. Rovnako v zmluve nie je uvedené, aká časť z každej jednotlivej splátky bude započítaná na istinu, aká časť na úroky a iné poplatky a opätovne táto skutočnosť vyplýva iba z oznámenia. Žalovaný má preto nárok len na vrátenie skutočne poskytnutej sumy úveru, teda vo výške 1.140 eur. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému celkovo sumu 1.525,29 eur, preto je nepochybné, že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu 385,29 eur a je povinný ju žalobcovi vydať.

6. Žalovaný v podanom odvolaní namieta nesprávny právny záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru s poukazom na to, že uvedený údaj vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru, ktoré je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného, zaoberal sa pri posudzovaní veci iba tvrdeniami žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd sa teda zaoberal opodstatnenosťou odvolacej námietky žalovaného, či napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu údajov o konečnej splatnosti úveru.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (19.12.2014) zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy musela uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je postačujúce, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie okrem nedostatku termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov úveru konštatoval aj absenciu ďalšej obligatórnej náležitosti, a to konečnej splatnosti úveru (doby trvania úveru). Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom vysloveným súdom prvej inštancie o tom, že splatnosť úveru uvedená len v závislosti od počtu splátok, t.j. 36 mesiacov, bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky, nemôže nahradiť náležitosť vymedzenú v ust. § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Údaj o konečnej splatnosti úveru má byť uvedený v zmluve konkrétnym dátumom konečnej splatnosti úveru, teda dňom, mesiacom a rokom. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, na ktoré poukazuje v odvolaní žalovaný, a v ktorom je uvedený termín splatnosti prvej splátky úveru 01.02.2015 a poslednej splátky 01.01.2018 bolo vyhotovené dňa 19.12.2014, t.j. v deň podpisu zmluvy žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že

žalobca podpísal zmluvu dňa 17.12.2014, t.j. skôr, odvolací súd konštatuje, že v čase, kedy žalobca zmluvu podpisoval, nemal vedomosť o tom, ako je stanovená splatnosť prvej a poslednej splátky úveru. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalovaného, nie je podpísané žalobcom, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v zmluve ako v dvojstrannom prejave vôle oboch účastníkov zmluvy. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru, je možné považovať len prípad, kedy má spotrebiteľ vedomosť o údajoch uvedených v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný. Za daného stavu sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/2010 Z.z., čo má s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie správne uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur ako rozdiel sumy zaplatenej žalobcom žalovanému 1.525,29 eur a žalovaným žalobcovi poskytnutej sumy úveru vo výške 1.140 eur.

10. Odvolací súd z týchto dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 385,29 eur podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. Pokiaľ však ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 eur, v tejto časti odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti nie je správny a je potrebné ho zmeniť a žalobu žalobcu v tejto časti zamietnuť.

11. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konania porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Pod uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. treba rozumieť konkrétne žalovateľné právo, teda nárok, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Právo na primerané zadosťučinenie vzniká na základe právnej skutočnosti, ktorou je zákon - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. - ak sú ale splnené podmienky stanovené zákonom a týmito podmienkami sú, že po 1) spotrebiteľ aktívne ako žalobca uplatní na súde porušenie práv a povinností určených na jeho ochranu proti porušiteľovi a po 2) že je úspešný, pričom o úspechu sa dá uvažovať iba vtedy, ak je o tom právoplatne rozhodnuté. Kým tieto podmienky nie sú splnené, žiadne právo, žalovateľný nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie môže prípadne žalobcovi voči žalovanému vzniknúť až po právoplatnom rozhodnutí súdu o porušení práv alebo povinností žalovaného voči žalobcovi.

13. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu o uložení povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, nemožno zatiaľ konštatovať, že žalobca úspešne uplatnil ako spotrebiteľ proti porušiteľovi porušenie práva alebo povinnosti v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Uplatnený nárok žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie bol preto podaný predčasne.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 200 eur ako primerané finančné zadosťučinenie podľa § 388 zmenil a žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.

15. Keďže odvolací súd v časti zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol podľa § 396 ods. 2 o nároku na náhradu trov konania, a to tak na súde prvej inštancie ako aj na odvolacom súde.

16. Podľa § 396 ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

19. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanému určenia neplatnosti dohody o poskytovaní služby zo dňa 19.12.2014, určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 385,29 eur a zaplatenia finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur. Žalobca bol neúspešný v časti určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v časti určenia neplatnosti dohody o poskytnutí služieb a v časti zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 200 eur, úspešný bol len ohľadne nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 385,29 eur. S prihliadnutím na pomer úspechu a neúspechu strán sporu v konaní, odvolací súd nepriznal žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .