Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/66/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Petra Tutka a Mgr. Angeliky Sopoligovej v exekučnej veci oprávneného L. C., bytom C., C. XX, proti povinnému SWAM spol. s r.o., Košice, Vozárova 1, IČO: 17147158, zastúpenému JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou, Košice, Kukučínova 19, o vymoženie 2.465,13 eur s prísl., o odvolaní povinného proti uzneseniu -224 z 13.11.2018 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

M e n í uznesenie a z a s t a v u j e exekúciu v časti vymáhanej istiny 1.464,63 eur.

V ostatnej časti uznesenie o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej aj len „súd prvej inštancie“ či „exekučný súd“) uznesením -175 zo dňa 25.4.2017 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že podkladom pre výkon exekúcie je rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -86 zo dňa 16.5.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. -107 zo dňa 1.7.2009, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) titulom náhrady mzdy sumu 8.364,87 eur (252.000,- Sk) so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.8.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.9.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.10.2002 do zaplatenia, so 16,5% úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.11.2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.12.2002 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.1.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.2.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.3.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.4.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.5.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.6.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.7.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.8.2003 do zaplatenia, s 13 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.9.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.10.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.11.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.12.2003 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eura (12.000,- Sk) od 1.1.2004 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.2.2004 do zaplatenia, s 12,5 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.3.2004 do zaplatenia, s 11 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.4.2004 do zaplatenia, s 10 % úrokom z omeškania zo sumy 398,33 eur (12.000,- Sk) od 1.5.2004 do zaplatenia. V zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok sa po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti sa stal exekučným titulom podľa § 41

ods. 1 Exekučného poriadku. Písomným podaním zo dňa 8.2.2017 povinný s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. f) a g) Exekučného poriadku navrhol, aby súd exekučné konanie v predmetnej veci zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil okrem iného tým, že v zmysle predmetného exekučného titulu bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu celkom vo výške 10.830,87 eur s príslušenstvom titulom náhrady mzdy. Petit prvého výroku rozsudku prvej inštancie, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi titulom náhrady mzdy sumu 252.000,- Sk...“ Teda priamo vo výroku rozsudku je uvedené, že predmetom súdneho konania bol nárok na náhradu mzdy, teda nárok z pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom (oprávneným) a žalovaným (povinným). Predmetom exekúcie je istina vo výške 2.465,13 eur, ktorú tvorí tá časť nároku oprávneného z vyššie uvedeného exekučného titulu, ktorá nebola oprávnenému vyplatená a to z dôvodu, že povinný zrazil z nároku oprávneného na náhradu mzdy v zmysle príslušných ustanovení v spojení s nadväzujúcimi právnymi predpismi poistné na sociálne poistenie oprávneného, preddavok poistného na verejné zdravotné poistenie oprávneného, zrážku preddavku na daň z príjmu oprávneného a zrazené sumy aj poukázal na príslušné účty. Teda povinný za oprávneného tieto zrazené sumy odviedol na príslušné účty. Keďže priamo vo výroku rozsudku (exekučného titulu) je uvedené, že predmetom nároku je náhrada mzdy povinný ani nemal inú možnosť, ako zrážky vykonať, inak by konal protizákonne so všetkými s tým spojenými následkami. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom súdu druhej inštancie, ktoré sú exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, povinný poukázal (zaplatil) oprávnenému náhradu mzdy po vykonaní a odrátaní zrážok (odvodov) z tejto náhrady mzdy a to v zmysle ust. , 132 , , 141 ods. 2 o sociálnom poistení, , 16 ods. 4 o zdravotnom poistení, a nasl., o dani z príjmov. Zrazené sumy spolu vo výške 2.465,13 eur povinný poukázal na účet Sociálnej poisťovne (sumu 743,02 eur), zdravotnej poisťovne oprávneného - Spoločná zdravotná poisťovňa (sumu 334,59 eura) a štátu - Daňový úrad Košice IV (sumu 1.384,39 eura) v zmysle príslušných právnych predpisov a to dňa 11.9.2009. Povinný teda poukázal na to, že nárok oprávneného v časti vykonaných zákonných zrážok z náhrady mzdy vo výške 2.465,13 eur teda zanikol, resp. že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (zákonná povinnosť povinného vykonať zrážky zo mzdy). , ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy ( a o mzde...) úž pojem „hrubá mzda“, „hrubý zárobok“, čistý zárobok“ nepozná a nepoužíva. Nový () používa iba pojem „mzda“, „náhrada mzdy“, čím sa rozumie „hrubá mzda“, „hrubá náhrady mzdy“ podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda príjem zamestnanca, z ktorého je zamestnávateľ povinný vykonať zrážky v zmysle ust. v spojení s . Predchádzajú právna úprava - v dávala zamestnávateľovi len možnosť vykonať zrážky zo mzdy jednostranným úkonom zamestnávateľa, nová právna úprava - v už ukladá zamestnávateľovi priamo povinnosť vykonať zrážky zo mzdy tam špecifikované. Teda pokiaľ v petite rozsudku súd prvej inštancie, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, a ktorá bol vyhlásený dňa 16.5.2008 bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi „náhradu mzdy“ v ponímaní predchádzajúcej právnej úpravy sa tým myslí „náhrada mzdy v hrubom“ alebo „náhrada hrubej mzdy“. Súd prvej inštancie nemohol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi „náhradu hrubej mzdy“, nakoľko takýto pojem už nový () v tom čase nepoznal, pokiaľ sa v novej právnej úprave používa pojem „mzda“, tento obsahovo je rovný pojmu „hrubá mzda“ v pôvodnej právnej úprave. Práve z dôvodu, že predmetom pôvodného súdneho konania bol špecifický nárok vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a to náhrada mzdy, z ktorej vzniká zamestnávateľovi povinnosť zraziť sumy na odvody, je táto špecifickosť nároku uvedená nielen predmetom konania, ale aj priamo vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Teda povinný bol zaviazaný zaplatiť oprávnenému titulom náhrady mzdy (teda v pôvodnom ponímaní „hrubej mzdy“) sumu 252.000,- Sk s príslušenstvom. Túto povinnosť si povinný po vzniku exekučného titulu dobrovoľne splnil a nárok oprávneného tým zanikol. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "") exekúciu zastaví súdna návrh alebo aj bez návrhu.

3. Okresný súd po právnom posúdení veci podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f), g), § 58 ods. 1, § 2 ods. 1, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený zamietol, keďže smeroval proti výroku exekučného titulu a spochybňoval jeho obsah, čo je neprípustné. Ak by súd rozhodol o opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie a exekučné konanie by zastavil, porušil by tým nielen vyššie citované ustanovenia o záväznosti výroku súdneho rozhodnutia, ale i právo oprávneného na súdnu ochranu v zmysle , ktorého integrálnou

súčasťou je i výkon vykonateľného rozhodnutia súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000, sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2002, sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2008, sp.zn. ). Ak povinný nesúhlasil s tým, ako súd v rámci základného konania o nároku oprávneného rozhodol, a mal za to, že rozhodnutie je potrebné opätovne preskúmať a zmeniť, prípadne zrušiť, mal využiť svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov v zákonom stanovenej lehote (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2010, sp. zn. ). Okresný súd uzavrel, že výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.K. -86 zo dňa 16.5.2008, tak, ako je formulovaný, nevzbudzuje žiadne pochybnosti o tom, aké sú práva a povinnosti účastníkov z neho vyplývajúce, ale jasne a zrozumiteľne stanovuje ich rozsah a spôsob plnenia. Keďže povinný bol súdom zaviazaný na uhradenie presne určenej dlžnej sumy (bez určenia, že ide o jej brutto vyčíslenie) a nebola mu zároveň uložená povinnosť (priznané právo) zraziť na úkor priznanej sumy preddavok na daň, prípadne realizovať iné odvodové povinnosti, túto sumu mal povinnosť uhradiť v plnej výške bez ohľadu na povinnosti, ktoré mu zákon ako zamestnávateľovi ukladá. Okresný súd zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 1997, sp. zn. ).

4. Krajský súd v Košiciach rozhodujúci o odvolaní povinného uznesením -201 z 21.12.2017 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -175 zo dňa 25.4.2017 a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dospel k záveru, že neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, ak súd vyvodil záver, že povinný nemal oprávnenie vykonať z náhrady mzdy povinné zrážky a mal celú súdom priznanú výšku náhrady mzdy vyplatiť oprávnenému ani na zmenu uznesenia, keďže napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu zo záverov znaleckého posudku nebolo možné vyvodiť, ako dospel znalec k vymeriavaciemu základu pre výpočet odvodov z náhrady mzdy za celé obdobie od 1.7.2002 do 30.6.2006.

5. Súd prvej inštancie ďalším uznesením -224 z 13.11.2018 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

6. Poukázal na to, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1.10.2009 je vedená exekúcia na podklade rozhodnutia vydaného Okresným súdom Košice II, kde poverený vykonaním exekúcie je JUDr. Peter Cirbes a povinný písomným podaním zo dňa 8.2.2017 navrhol zastavenie exekučného konania s poukazom na a Exekučného poriadku. Zrekapituloval priebeh konania a právne vec posúdil podľa a , ako aj Poukázal na to, že v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č.k. -115 zo dňa 31.1.2014 odvolací súd poukázal na potrebu vykonať znalecké dokazovanie. Uviedol, že vypracovaním posudku poveril znalca Ing. Milana Lagosza a tento posudok predložil dňa 3.5.2015. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie už rozhodol uznesením zo dňa 25.4.2017, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 25.4.2017 jeho uznesenie zrušil a riadiac sa jeho pokynom nariadil doplnenie znaleckého posudku. Znalec Ing. Milan Lagosz posudok doplnil dňa 22.8.2018 so záverom, že postup povinného - zamestnávateľa pri vykonávaní zrážok nebol správny. Citoval znenie ust. , ktoré nadobudlo účinnosť 1.8.2006. Mal za to, že ak rozhodnutie súdu o neplatnom skončení právneho vzťahu nadobudlo právoplatnosť po 31.7.2006, avšak náhrada príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu sa poskytuje za kalendárne mesiace pred 1.8.2006, takto vyplatená náhrada príjmu nie je vymeriavacím základom v zmysle a z tejto sumy sa neodvádza poistné na sociálne poistenie. Preto aj v prejednávanej veci z priznanej náhrady mzdy za konkrétne obdobie od 1.7.2002 do 30.6.2006 sa poistné na sociálne poistenie neodvádza. Na základe uvedeného návrh povinného na zastavenie exekúcie ako neopodstatnený zamietol. Upozornil, že ak povinný nesúhlasil s tým, ako súd v rámci základného konania o nároku oprávneného rozhodol, mal využiť svoje zákonné právo a domáhať sa nápravy podaním príslušných opravných prostriedkov.

7. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním povinný, navrhol ho zmeniť a exekučné konanie zastaviť, resp. uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatniac pritom odvolacie dôvody upravené v , , a . Upozornil, že konajúci súd v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach nariadil doplnenie znaleckého posudku, ktoré znalec vykonal podaním doručeným súdu dňa 22.8.2018, avšak toto doplnenie mu doručené nebolo. I tak mal za to, že právne posúdenie veci je vecou súdu a nie znalca a s jeho závermi nesúhlasil. Uviedol, že ust. §

139a bolo zakotvené (doplnené) do novelou a to , ktorá novela nadobudla účinnosť dňa 1.8.2006 a prechodné ustanovenia neobsahovala. Táto novela okrem toho, že doplnila do zákona nové ust. , tak v zmysle bodu 105. novely v zo znenia zákona vypustila slová „náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru“ a vypustila poznámku pod čiarou k odkazu 74. Dospel k záveru, že aj pred novelou zákona o sociálnom poistení účinnou od 1.8.2006 tvorila náhrada mzdy vymeriavací základ zamestnanca pre platenie odvodu do sociálnej poisťovne na sociálne poistenie a to v zmysle ust. zákona. Nesúhlasil preto so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo jeho povinnosťou z náhrady mzdy odviesť odvody do sociálnej poisťovne. Navyše konajúci súd pri svojom rozhodnutí opomenul, že z náhrady mzdy nevykonal len zrážky na sociálne poistenie, ale aj na zdravotné poistenie a na preddavok na daň z príjmov. Predmetom exekúcie je vymoženie sumy 2.465,13 eur titulom exekučného titulu na zaplatenie náhrady mzdy, pričom zrazil z náhrady sumu 743,02 eur na sociálne poistenie oprávneného, sumu 334,59 eur na zdravotné poistenie oprávneného a sumu 1.384,39 eur na preddavok na daň z príjmu oprávneného a na tieto zrážky súd prvej inštancie neprihliadal.

8. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu povinného navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť, keďže v exekúcii sa domáha náhrady mzdy za obdobie od 1.7.2002 do 31.3.2004 a povinný úplne zabudol na priznané úroky z omeškania.

9. Krajský súd v Košiciach, ktorému vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaní povinného stranám doručil stanovisko znalca Ing. Milana Lagosza z 20.8.2018.

10. Povinný vo vyjadrení k stanovisku znalca naďalej nesúhlasil s názorom, že nebolo jeho povinnosťou z náhrady mzdy odviesť odvody do sociálnej poisťovne.

11. Oprávnený vo vyjadrení k odbornému znaleckému stanovisku a k stanovisku povinného zotrval na svojich predchádzajúcich podaniach a zdôraznil, že povinný stále zabúda na priznané úroky z omeškania, počítané od splatnosti mzdy za ten ktorý mesiac.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal povinný v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a , ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné iba čiastočne.

13. Predmetom exekúcie v zmysle podaného návrhu na vykonanie exekúcie je nevyplatená časť náhrady mzdy vo výške 2.465,13 eura s prísl. Povinný bol právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím zaviazaný zaplatiť oprávnenému náhradu mzdy vo výške v pôvodnej mene 252.000,- Sk s prísl. Povinný pred začatím exekúcie zaplatil oprávnenému náhradu mzdy v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia po vykonaní zákonných odvodov za oprávneného vo výške 2.465,13 eura a zároveň oznámil oprávnenému, že vykonal z priznanej sumy náhrady mzdy za oprávneného odvody do Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne oprávneného a preddavku na daň z príjmu oprávneného.

14. Odvolací súd poukazuje na to, že právoplatným exekučným titulom rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. - 86 zo dňa 16.05.2008 súd priznal žalobcovi náhradu mzdy z titulu neplatnej výpovede za obdobie od 01.07.2002 do 30.06.2003 a za ďalších 9 mesiacov od 01.07.2003 do 01.04.2004 v celkovej výške 252.000,- Sk, t.j. za účinnosti , ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2002.

15. Odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 21.12.2017 vyslovil názor, že , ktorý nadobudol účinnosť od 1.4.2002 na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy už pojem hrubá mzda, hrubý zárobok, čistý zárobok nepozná a nepoužíva. V zmysle ust. v spojení s v znení účinnom v rozhodnom období bol povinný (zamestnávateľ oprávneného) v zmysle ust. v spojení s , zo zákona vykonať odvodovú povinnosť za oprávneného na preddavky na daň z príjmu a zdravotné poistenie, čo nesporne vyplývalo z ust. .

16. Z pohľadu strán sporu zostalo medzi nimi sporné, či povinný splnil bezo zbytku svoju povinnosť, vyplývajúcu z vykonávaného rozhodnutia a či je exekúcia naďalej vedená opodstatnene.

17. Možnosťou povinného vykonať zrážky z náhrady mzdy oprávneného sa odvolací súd tiež zaoberal v skoršom rozhodnutí -115 z 31.1.2014 a túto odobril. Sporná zostala len výška týchto zrážok, kvôli čomu prípustné bolo vykonať v tomto smere aj znalecké dokazovanie.

18. Správny výpočet zrážok a odvodov poskytol znalec Ing. Milan Lagosz vo svojom posudku a dopĺňajúcom stanovisku z 20.8.2018. Podľa znalca vykonávané rozhodnutie súdu, priznávajúce oprávnenému náhradu príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu sa týkalo kalendárnych mesiacov pred 1.8.2006 (7/2002-4/2004) a takto vyplatená náhrada nie je vymeriavacím základom v zmysle o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a z tejto sa neodvádza poistné na sociálne poistenie. Tento záver si osvojil i súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí a súhlasí s ním aj odvolací súd, keďže eventuálny iný znalecký posudok s odlišným záverom a právnym názorom k dispozícii nie je. V zmysle záverov znaleckého posudku povinný dôvodne mohol z plnenia oprávnenému vykonať zrážky vo forme odvodov do zdravotnej poisťovne vo výške 80,24 eur a preddavku na daň vo výške 1.384,39 eur. Len v tejto časti podľa názoru odvolacieho súdu je možné na návrh povinného exekúciu zastaviť. V prevyšujúcej časti nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie, keď povinný ani netvrdil, že oprávnenému plnil aj úroky z omeškania vyplývajúce z exekučného titulu (vyčíslené aj v poverení na vykonanie exekúcie).

19. Zastavenie exekúcie rozhodnutím súdu predstavuje podľa teraz platnej úpravy jednu z troch možností zastavenia exekúcie. K zastaveniu exekúcie môže dôjsť aj rozhodnutím exekútora, prípadne aj zo zákona. Konanie o zastavenie exekúcie je návrhovým konaním, kedy súd má rozhodnúť na základe návrhu povinného. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje procesný prostriedok obrany povinného proti neoprávnene začatej alebo ďalej vykonávanej exekúcie, ktorého účelom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

20. Najčastejším dôvodom pre zastavenie exekúcie je splnenie dlhu. Splnenie dlhu je zároveň dôvodom zániku práva. Je vecou povinného navrhujúceho zastavenie exekúcie, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal splnenie povinnosti, vyplývajúcej mu z exekučného titulu. V danej veci povinný nepreukázal, aby úplne (celkom) splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -86 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -107 a tak neboli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie ako celku.

21. Žiada sa dodať, že je prvoradou povinnosťou a zodpovednosťou príslušného exekútora, aby exekúciu vykonal len v rozsahu danom exekučným titulom a na druhej strane dôsledne dbať o to, aby sa oprávnený domohol všetkých nárokov patriacich mu na podklade vykonávaného rozhodnutia.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).