Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoP-16-2020.pdf
PDF · 96.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/16/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. Y., narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: D. L., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom P., T.. L. XXXX/X a otca C. Y., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom P., toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Y. L. G., K. B. 1, Y. L. G., korešpondenčná adresa : G. XX, P., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. januára 2020, č. k. 34P/1/2020-31, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojim uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým otcovi nariadil platiť výživné pre maloletú T. sumou 65,- eur mesačne, ktoré je otec povinný poukazovať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred, čím sa dočasne zmeňuje výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.03.2013 č.k.26P/72/2012 - 34 (výrok I.) a súčasne otcovi maloletej uložil podať návrh vo veci samej o zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej T. v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec sa podaným návrhom domáha urýchleného zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletej, a to najmä z dôvodu, aby opäť nebol vystavený nebezpečenstvu trestného stíhania a odsúdenia za prečin zanedbania povinnej výživy, keďže nie je v jeho možnostiach platiť doteraz určené výživné. Poukázal pritom na svoje nedostatočné majetkové a sociálne pomery, je bezdomovec, bol na neho vyhlásený bankrot a má spolu 4 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
3. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že mal. T. pochádza z mimomanželského vzťahu jej rodičov, ktorí nežijú spolu a rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.03.2013 č.k.26P/72/2012-34 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne. V tom čase mala maloletá 9 rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ. Matka maloletej vtedy dosahovala priemerný mesačný zárobok 357,93,- eur a otec maloletej v čase rozhodnutia súdu bol bez príjmu, naposledy pracoval v 10/2012 , zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe, za 09/2012 zarobil 11.803,- Kč netto.
4. V súčasnosti má maloletá T. necelých 16 rokov a je žiačkou 1. ročníka Obchodnej akadémie v P., má výdavky primerané jej veku. Matka s dcérou býva v prenajatom 2-izbovom byte a zarába podľa jej udania v priemere 600,- eur mesačne. Otec maloletej sa od 04.08.2019 nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody, odsúdený bol za prečin zanedbania povinnej výživy a predpokladaný koniec trestu má do 04.08.2020. Vo výkone trestu je pracovne zaradený s čistou mzdou 94,- až 133,- eur mesačne. Z uvedenej mzdy sú mu vykonávané zrážky na výživné spolu pre štyri maloleté deti, teda okrem maloletej T. aj na mal. C. I., nar. XX.XX.XXXX, na mal. M. I. nar. XX.XX.XXXX a na mal. O. I. nar. XX.XX.XXXX, na každé dieťa po 7,- až 10,- eur mesačne (podľa zárobku). Z lustrácie zamestnávateľov otca v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že otec maloletej pred nástupom do výkonu trestu bol naposledy od 14.02.2019 do 11.04.2019 zamestnaný u zamestnávateľa Y. Q. D. s.r., kde za 03/2019 dosiahol vymeriavací základ 572,60,- eur, t.j. príjem brutto. Predtým pracoval väčšinou len na dohody s vymeriavacím základom 24,- až 42,- eur mesačne.
5. Z doposiaľ osvedčených okolností danej veci mal súd prvej inštancie za osvedčenú dôvodnosť nároku otca na zníženie výživného a mal osvedčenú naliehavosť a neodkladnosť veci, ktorou je nebezpečenstvo jeho opätovného trestného stíhania a odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej výživy, pre ktorý už bol raz odsúdený, hoci nie je schopný platiť doterajšiu výšku výživného. Prihliadol ku skutočnosti, že otec mal. T. je bezdomovec, bol na neho vyhlásený bankrot a má vyživovaciu povinnosť k štyrom maloletým deťom. Z výpisu zamestnávateľov otca v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je schopný pracovať hlavne na základe dohody alebo v pracovnom pomere, kde jeho najvyšší príjem bol 572,- eur brutto. Je potom zrejmé, že životná úroveň otca je nízka a dieťa by nemalo žiť nad jeho pomery a na úkor ostatných detí povinného rodiča. Preto nie je v jeho schopnostiach platiť na mal. T. 100,- eur mesačne a popritom ešte na ďalšie tri deti aspoň v primeraných sumách (neprávoplatným rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 20.01.2020, č. k. 35P/83/2019-67) bolo otcovi určené výživné pre mal. M. a pre mal. O. I. vo výške 50,- eur mesačne. O zhoršení schopností a možností otca svedčí aj to, že reálne nebol schopný platiť doteraz určené výživné pre mal. T., za čo bol odsúdený za prečin zanedbávania povinnej výživy a nachádza sa t. č. vo výkone trestu odňatia slobody. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, 2, § 366 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 62 ods. 1 až 3, § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. T. a súdiac podľa obsahu jej odvolania, domáhala sa, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh otca na zníženie výživného zamietol. Uviedla, že žije sama s dcérou v prenajatom byte, za ktorý platí 300,- eur mesačne. Zamestnávateľ jej skrátil pracovný pomer, neplatí nadčasy a nepracuje v nedeľu, jej zárobok klesol a žijú z výplaty do výplaty. Dcéra ide na lyžiarsky zájazd, na ktorý je potrebné doplatiť 50,- eur, na konci roka ide na výlet, na ktorý dopláca 100,- eur, potrebuje k tomu vreckové. Dcéra školské výlety odmieta, pretože nechce, aby si musela požičiavať, dcéru vychováva k skromnosti. Otec maloletej si neplní vyživovaciu povinnosť a je za to vo výkone trestu odňatia slobody. Celé roky si nebol schopný nájsť poriadnu prácu a bývanie, nechce sa mu pracovať. Otec si vzal úver na byt, kde mu robila spoludlžníčku, vyhlásil na seba osobný bankrot a aj právnik jej potvrdil, že bude musieť tento jeho dlh splatiť. Otec pracoval ako sústružník, zarobil dosť, avšak dával prednosť alkoholu pred rodinou a o prácu prišiel. Na výživnom je dcére dlžný vyše 3.000,- eur. Vytýkala súdu, že rozhodol o znížení výživného, pričom ona potrebuje skôr zvýšenie výživného, lebo náklady stále stúpajú. Ďalej uviedla, že chcela mať tiež aspoň dve deti, ale je zodpovedná a stará sa o jedno maloleté dieťa - T., riadne pracuje. To, že otec tvrdí o sebe, že je bezdomovec a že nemá žiaden majetok je jeho chyba, pretože sa nesnaží a nemá záujem, z každej práce ho vyhodili. Otec je vyučený strojár, mohol by si nájsť dobrú prácu aj za dobrý plat keby chcel, ale jemu sa pracovať nechce a alkohol mu je prednejší.
7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bude platiť tiež nájom minimálne 300,- eur mesačne, má vyživovaciu povinnosť na ďalšie tri deti vo výške cca 200,- eur mesačne a jeho bežné výdaje, čo dokopy činí 800,- až 900,- eur mesačne. Dlh na výživnom voči dcére T. má cca 3.000,- eur, ktorá suma vzrastie počas jeho výkonu trestu odňatia slobody, ktoré bude splácať, ako aj 1.400,- eur exekútorke.
8. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že otec výživné na dcéru T. posielal nepravidelne, pričom ona nepožiadala o zvýšenie výživného, ale ani nesúhlasí s jeho znížením z dôvodu, že otec má ďalšie tri deti a že má dlhy. Otec nebol za osem rokov schopný nájsť si poriadnu prácu a bývanie, pretože sa práci vyhýba a dáva prednosť alkoholu a automatom.
9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:
10. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na návrh otca znížil jeho vyživovaciu povinnosť na mal. T. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 65,- eur mesačne, čím zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu o výške výživného pre maloletú (rozhodnutie Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.03.2013, č. k. 26P/72/2012-34). Konštatoval, že bola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, nakoľko otec nebol schopný doteraz určené výživné, za čo bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a t. č. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pribudli mu ďalšie tri vyživovacie povinnosti a hrozí mu nebezpečenstvo opätovného trestného stíhania odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej výživy, pre ktorý už raz bol odsúdený, hoci je zrejmé, že nie je schopný platiť doterajšiu výšku výživného. 11. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
12. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery (alebo danosť obavy, že exekúcia bude ohrozená). Táto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na prípadné konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých procesných postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko vrátiť. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je potom z uvedeného pohľadu prioritným záujmom vytvorenie predpokladov pre riadny vývoj detí, pričom súd je povinný v tomto smere sa riadiť výlučne záujmom maloletých detí.
15. Odvolací súd poukazuje na znenie § 62 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), pričom obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).
16. Z obsahu spisu vyplýva, že otec svoj návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody (od 04.08.2019 do 04.08.2020) a nemôže uhrádzať výživné v súdom stanovenej výške, preto žiada o zníženie výživného do 04.11.2020, nakoľko predpokladá trojmesačnú lehotu po prepustení, aby si našiel prácu a bývanie. Súčasne uviedol, že je vedený ako bezdomovec a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti a nechce si privodiť nové trestné stíhanie. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť k mal. T. upravovaná rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.03.2013, č. k. 26P/72/2012-34, kedy bola schválená rodičovská dohoda, otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne, maloletá mal 9 rokov a bola žiačkou tretieho ročníka ZŠ, otec nemal žiaden reálny príjem, matka mala príjem 357,93,- eur mesačne. V súčasnosti
má mal. T. 16 rokov, je žiačkou prvého ročníka Obchodnej akadémie v P., žije s matkou, ktorej príjem je cca 600,- eur mesačne, otec vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený s čistou mzdou 94,- eur až 133,- eur mesačne, pričom v čase, keď nebol vo výkone trestu odňatia slobody, pracoval len brigádnicky s minimálnymi vymeriavacími základmi, najvyšší príjem, ktorý dosiahol, bol 572,60,- eur brutto (v marci 2019).
17. Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. 26P/72/2012 vyplýva, že otec je vyučený ako mechanik, opravár CNC strojov a zariadení, vykonával i podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia. V čase rozhodovania o výživnom, nemal žiaden preukázateľný príjem, uzavrel však rodičovskú dohodu o výške výživného pre mal. T. vo výške 100,- eur mesačne. Následne sa opakovane snažil o zníženie svojej vyživovacej povinnosti v konaní 31P/7/2014, 31P/182/2017, konanie bolo buď zastavené alebo jeho návrh odmietnutý.
18. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že neboli splnené predpoklady ustanovenia § 325 ods. 1 CSP v danej veci a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, nakoľko by mohlo dôjsť k ujme, ktorú by bolo možné neskôr ťažko vrátiť . Nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že bolo dostatočne osvedčené, že otec nie je reálne schopný platiť doposiaľ určené výživné, a preto bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody. Predovšetkým opätovne zdôrazňuje, že otec je vyučený ako mechanik, opravár CNC strojov a zariadení, nebola osvedčená žiadna skutočnosť, prečo uvedenú kvalifikovanú a dobre platenú prácu nevykonáva. Skutočnosť, že bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy svedčí skôr o skutočnosti, že schopnosti a možnosti platiť výživné otec mal, ale neučinil tak (v prípade, že by boli osvedčené okolnosti, že z objektívnych dôvodov nemôže vyživovaciu povinnosť plniť, nebolo by došlo k trestnému konaniu). Naviac sa javí , že v danom prípade nešlo o prvý trestný čin otca týkajúci sa zanedbania povinnej výživy, nakoľko je známa súdna prax, že v prípade prvého takéhoto trestného činu sa ukladá zvyčajne podmienečný trest a umožňuje sa i účinná ľútosť.
19. Odvolací súd zastáva i názor, že je potrebné v danom prípade aplikovať i ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného a umožňuje súdu hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Okolnosťou, pre ktorú súd vychádza z princípu potenciality, je podľa ustálenej judikatúry nemožnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie, resp. doterajšie zamestnanie z dôvodov na strane povinného, čím sa povinná osoba (v danej veci otec) pripraví o pravidelný príjem, z ktorého by mohol platiť súdom určené výživné. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu povinného (otca), t. j. z príjmu, ktorý by povinný dosahoval v prípade, že by riadne pracoval.
21. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ povinný (otec) nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ sa rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený k trestu odňatia slobody, zbavil objektívnej možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu maloletého dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
22. Opačný výklad ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovení o výživnom, by viedol k absurdným dôsledkom, podľa ktorých by sa rodič, ktorý sa dopúšťa opakovane úmyselných alebo nedbanlivostných trestných činov, za ktoré mu boli uložené tresty odňatia slobody, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť, mohol zbaviť týmto spôsobom vyživovacej povinnosti, resp. by jeho vyživovacia povinnosť bola znížená.
23. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, s poukazom na citované zákonné ustanovenie , že pri posudzovaní pomerov povinného (otca) je potrebné vychádzať z jeho predpokladaného príjmu, ktorý by mohol dosahovať, keby riadne pracoval. Pokiaľ by otec riadne pracoval a nebol vo výkone trestu odňatia slobody za trestný čin zanedbania povinnej výživy, môže dosiahnuť taký príjem, ktorý mu umožní platiť výživné pre maloletú T. v minimálne doposiaľ súdom určenej výške.
24. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že otcovi hrozí nebezpečenstvo opätovného trestného stíhania a odsúdenia za prečin zanedbania povinnej výživy z dôvodu, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nemá dostatočný príjem, a preto nemôže dostatočne vyživovaciu povinnosť plniť, odvolací súd zdôrazňuje, že takýto záver nezodpovedá súdnej praxi v posudzovaní trestného činu zanedbania povinnej výživy, keď počas výkonu trestu odňatia slobody nie je možné na otca prihliadať ako na osobu, ktorá má schopnosti a možnosti zabezpečiť si dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti. Nestotožňuje sa ani so záverom, že nie je v schopnostiach a možnostiach otca dosiahnuť príjem, z ktorého by mohol platiť výživné v stanovenej výške pre mal. T.. Táto skutočnosť doposiaľ osvedčená nebola. Sám navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom návrhu žiadal zníženie výživného pre mal. T. len na obdobie jeho výkonu trestu odňatia slobody a tri mesiace po prepustení , t.j. do 04.11.2020, aby si našiel prácu a bývanie. Javí sa tak, že sám otec maloletej nezastáva názor súdu prvej inštancie, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach súdom stanovené výživné platiť ( po ukončení výkonu trestu odňatia slobody).
25. Pokiaľ súd prvej inštancie poukazoval na ďalšie tri vyživovacie povinnosti otca, je možné len konštatovať, že mal. C. I. sa narodil XX.XX.XXXX (má 4 roky) a mal. M. a O. I. sa narodili XX.XX.XXXX (majú 1 rok), a preto nie je táto skutočnosť , známa navrhovateľovi neodkladného opatrenia dlhodobo, dôvodom pre bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov neodkladným opatrením. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že otec podal návrh na začatie konania o zníženie výživného, kde sa súd bude všetkými okolnosťami v danej veci vrátane potencionality príjmu otca podrobne zaoberať.
26. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko neboli osvedčené žiadne významné skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov.
27. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.