Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_17Csp-56-2018.pdf
PDF · 74.06 KB
Case nature
Subarea
17Csp/56/2018
Uznesenie
Okresný súd Trnava, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, Bratislava, proti žalovanému: F. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. Q. XX, XXX XX C.Í. - Q., Č. A., F..Č.. R. E. XX, XXX XX M., Č. A., o zaplatenie 1.536,74 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc vo veci konať a konanie z a s t a v u j e.
II. Súd z r u š u je platobný rozkaz č.k. 17Csp/56/2018-64 zo dňa 04.04.2019.
III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.07.2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.536,74 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca označil žalovaného pobytom nachádzajúcim sa v Slovenskej republike.
2. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 04.04.2019 vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 17Csp/56/2018-64.
3. Pri doručovaní vydaného platobného rozkazu žalovanému súd zistil, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky nenachádza a žije v Českej republike. V Centrálnej evidencii osôb v Českej republike má od 06.01.2016 evidovanú adresu trvalého pobytu - Q. XX, 440 01 Jimlín - Zeměchy. Súd mu preto doručoval platobný rozkaz v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 do Českej republiky. Z Osvedčenia o doručení, ktoré nám zaslal príslušný český súd, vyplýva, že žalovaný si platobný rozkaz prevzal na adrese E., 440 01 Louny. Vykonaným šetrením v rámci doručovania teda súd zistil, že bydlisko žalovaného (zároveň aj miesto trvalého pobytu) v pojmovom poňatí medzinárodného práva súkromného je Česká republika.
4. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
5. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
6. Podľa článku 62 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.
7. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
9. Medzi neodstrániteľné prekážky konania patrí nedostatok právomoci súdu konať vo veci. Právomocou súdu je oprávnenie a povinnosť riešiť otázky, ktoré zákon zveruje do jeho pôsobnosti. Nedostatok právomoci má za následok povinnosť súdu konanie zastaviť. Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá dlhodobo bydlisko na území Slovenskej republiky, ale sa zdržuje na území Českej republiky, pre skúmanie právomoci tunajšieho súdu je dôvodná aplikácia nariadenia č. 1215/2012.
10. Súd posúdil svoju právomoc podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.decembra 2012, o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vzhľadom na vecnú a časovú pôsobnosť uvedeného nariadenia. Predmetom sporu je zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a teda ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý spadá pod pôsobnosť nariadenia (čl. 1 nariadenia Brusel I). Žalobca podal svoju žalobu dňa 17.07.2018, preto sa na predmetnú vec použije nové nariadenie Brusel I bis (predchodca Brusel I), keďže konanie sa začalo po účinnosti nariadenia odo dňa 10.01.2015.
11. Všeobecným kritériom podľa čl. 4 nariadenia Brusel I bis je, že osobu možno žalovať na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, teda v Českej republike. Úverová zmluva, ktorá je základom vzťahu medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou, žalovaný je teda v konaní v pozícii spotrebiteľa. Keďže ide o spotrebiteľský vzťah, uplatnia sa na určenie medzinárodnej právomoci prednostne ustanovenia kapitoly II oddielu 4 nariadenia Brusel I bis. V zmysle čl. 18 môže druhý účastník zmluvy žalovať žalovaného v postavení spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko, teda v danej veci len na súdoch v Českej republike. Ide o ochranné ustanovenie pre slabšiu stranu (spotrebiteľa), ktorého možno vždy žalovať len v jeho domovskom štáte.
12. Súd pri stanovení miesta bydliska vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 40/2014, v ktorom sa konštatuje, že bydliskom sa rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. V tomto prípade je miesto bydliska žalovaného v Českej republike a tam má žalovaná prihlásený aj trvalý pobyt. Súd podporne vychádzal aj z právnej praxe súdov Českej republiky (napr. z uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 02.06. 2005, sp. zn. 30 Cdo 444/2004, ktoré konštatovalo, že: „...bydlištěm fyzické osoby se rozumí obec, resp. městský obvod, v němž tato osoba bydlí s úmyslem se zde trvale zdržovat. Bydlištěm je zejména místo, kde má fyzická osoba svůj byt, rodinu, popř. kde pracuje, jestliže tam také bydlí.“).
13. Vykonaným šetrením súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou, z ktorej je možné prijať záver, že v čase začatia konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Podľa zistenia súdu žalovaný má od 06.01.2016 evidovanú adresu trvalého pobytu v Českej republike - Q. XX, 440 01 Jimlín - Zeměchy. V Českej republike, ale na adrese E. XX, 440 01 Louny, si žalovaný aj riadne prevzal doručované písomnosti, teda je zrejmé, že sa v Českej republike zdržiava.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať voči žalovanému a s poukazom na § 9 Civilného sporového poriadku konanie zastavil pre nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, a to nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu súd zrušil aj vydaný platobný rozkaz.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základevýslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (ods. 1). Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (ods. 2).
19. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
20. Súd konštatuje, že v konaní vznikla situácia, kedy žalobca zapríčinil zastavenie konania, nakoľko podal žalobu na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať. Súd konštatuje, že o náhrade trov konania by teda prináležalo rozhodnúť tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom však tomuto v konaní žiadne trovy nevznikli. Pričom následné rozhodnutie by znelo, žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 0,- Eur. Súd konštatuje, že uvedené by bolo nehospodárne a neúčelné, a preto rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
21. Súd v súlade s vyššie uvedeným rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 357 písm. a) a m) Civilného sporového poriadku). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ďalej proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V období od 27.03.2020 do 30.04.2020 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 2 ods. 1 v spojení s § 1 písm. a) zák.č. 62/2020 Z.z.).